„Chcem našu spoločnosť prebudiť,“ povedal Pistorius o svojom varovaní pred ruskými mocenskými ambíciami a o tom, že Bundeswehr, ako sa nemecká armáda nazýva, musí byť na vojnový stret pripravený. Ako opatrenie spomenul úpravu brannej povinnosti, posilnenie obranných kapacít, zefektívnenie zbrojárskeho priemyslu a tiež možné otvorenie armády pre tých, ktorí doteraz nevlastnia nemecký pas.
„Neboli by sme prví, kto by to v Európe urobil,“ povedal Pistorius o možnom vstupe nenemeckých občanov do armády. Povedal k tomu, že v Nemecku žijú ľudia napríklad aj v tretej generácii, ale stále nie sú občanmi krajiny.

Pistorius s denníkom Der Tagesspiegel hovoril aj o vojenskej pomoci Ukrajine, ktorá podľa neho musí mať limity. „Nemôžeme vsadiť všetko naraz, ako niektorí požadujú. Sami by sme sa ocitli bezbranní,“ vysvetlil. Poznamenal, že Nemecko je z európskych štátov najväčším podporovateľom Ukrajiny, takže je teraz aj na ostatných európskych krajinách, aby urobili viac. „Každému musí byť jasné, že keď (ruský prezident Vladimir) Putin túto vojnu vyhrá a obsadí Ukrajinu, tak sa samozrejme zvýši hrozba pre aliančné územia,“ dodal.
Rozhovor Der Tagesspiegel publikoval po tom, ako najpredávanejší nemecký denník Bild v pondelok zverejnil podrobnosti o tajnom nemeckom rizikovom scenári, podľa ktorého by sa od tohtoročného februára mohlo začať zvyšovať napätie medzi NATO a Ruskom, čo by v lete 2025 vyvrcholilo bezprostrednou hrozbou vojny. Rusko by podľa tohto scenára mohlo na rozdúchanie konfliktu využiť hybridné formy v podobe propagandy, kybernetických útokov, dezinformácií a ruskej menšiny v Pobaltí.

Príprave na možný konflikt sa venuje viacero štátov NATO a tiež Švédsko, ktoré sa o vstup do aliancie usiluje. V Česku sa podľa náčelníka generálneho štábu českej armády Karola Řehku roky neviedla seriózna diskusia o obrane. V decembri v tejto súvislosti vyhlásil, že vojna s Ruskom síce teraz nie je pravdepodobná, ale nie je ani nepredstaviteľná.
