Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 706 dní
- Blinken: Územné zisky Ukrajiny vo vojne sú bez ďalšej pomoci USA ohrozené
- Stoltenberg upozornil na význam pomoci pre Ukrajinu
- Ukrajinská armáda v noci na utorok zneškodnila 15 z 35 dronov vypustených Ruskom
- Cameron žiada od Ruska informácie o mieste pobytu väzneného Kara-Murzu
- Krajiny EÚ sa dohodli na návrhu využiť časť ruských aktív na pomoc Ukrajine
- Zelenského úrad poprel odvolanie hlavného veliteľa ukrajinskej armády
- Orbán súhlasil s uvoľnením 50 miliárd eur pre Ukrajinu
- Dzurinda sa stal členom pracovnej skupiny pre bezpečnostnú architektúru Európy
Čítajte viac 705. deň: Moskva sa nezastaví na polceste. Ukončí vojnu až po zničení ukrajinského štátu, vraví predstaviteľ ruskej rozviedky
20:50 Do Nemecka prišlo v utorok zo Švajčiarska prvých deväť z 25 tankov Leopard 2. Doplnia zásoby nemeckých ozbrojených síl, ktoré sa vyčerpali v dôsledku dodávok na Ukrajinu.
Nemecká vláda požiadala Bern už vlani vo februári o tzv. spätný predaj tankov výrobcovi, nemeckej zbrojárskej spoločnosti Rheinmetall. Obe komory švajčiarskeho parlamentu schválili v septembri vyradenie týchto tankov zo svojho arzenálu a ich reexport v novembri odobrila aj vláda.
Bern s predajom súhlasil po uistení Berlína, že tanky nepošle na Ukrajinu. Tým vyhovel švajčiarskym zákonom o zachovaní neutrality. Berlín uviedol, že tanky budú použité buď na doplnenie zásob nemeckej armády alebo iných krajín EÚ či NATO, ktoré sa vyčerpali v dôsledku dodávok na Ukrajinu.
Prvých deväť tankov odovzdala v utorok švajčiarska agentúra pre vojenské obstarávanie Armasuisse nemeckému Rheinmetallu. Do Nemecka boli dopravené nákladným vlakom. Rheinmetall ich zmodernizuje, aby ich nemecký Bundeswehr mohol v prípade potreby používať. Ďalší nákladný vlak s deviatimi tankami má doraziť v stredu, zvyšné tanky do Nemecka dopravia po ceste. (tasr, dpa)
20:47 Nemecko, Holandsko a Poľsko v utorok podpísali dohodu, ktorej cieľom je znížiť byrokraciu pri rýchlom cezhraničnom presune vojakov a zbraní od Severného mora k východnému krídlu Severoatlantickej aliancie.
Severoatlantická aliancia nedávno upozornila svojich členov, že priveľa byrokracie bráni presunu vojsk po Európe. V prípade vypuknutia konfliktu s Ruskom by to mohlo spôsobiť veľké čakacie lehoty.
Čítajte viac Nemecko, Holandsko a Poľsko podpísali dohodu o urýchlení presunu vojakov k východnému krídlu NATO
18:30 Bývalý premiér Mikuláš Dzurinda sa stal členom Medzinárodnej pracovnej skupiny pre novú bezpečnostnú architektúru Európy. Jej cieľom je navrhnúť opatrenia, ktoré dokážu efektívne odradiť Rusko od akejkoľvek ďalšej agresie a prispejú k ukončeniu vojny za podmienok prijateľných pre Ukrajinu.
„Pred Európou stojí veľká výzva, k ekonomickej prosperite a technologickej vyspelosti musí pridať aj schopnosť výraznejšie prispievať k bezpečnosti svojej, svojich spojencov v Severoatlantickej aliancii i svojmu susedstvu,“ uviedol Dzurinda.
Pracovnú skupinu tvorí 14 členov. Spolupredsedajú jej bývalý generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen a vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Andrij Jermak. Jej členmi sú okrem Dzurindu bývalý poľský prezident Alexander Kwasniewski, bývalá ministerka zahraničných vecí USA Hillary Clintonová, bývalý britský premiér Boris Johnson, bývalý minister zahraničných vecí a obrany Kanady Peter MacKay a ďalší predstavitelia z oblasti politiky, akademického a mimovládneho sektora.
17:21 Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyzval európske štáty na dlhodobú podporu Ukrajiny. Krajiny Európy sa podľa jeho slov musia pripraviť aj na prípad, že by USA zastavili vojenskú podporu pre Kyjev. TASR prevzala správu z agentúry AFP.
„Musíme sa zorganizovať tak, že ak Spojené štáty urobia zvrchované rozhodnutie zastaviť alebo znížiť pomoc (pre Ukrajinu), nebude to mať žiadny vplyv na situáciu na bojisku,“ povedal v utorok Macron v Štokholme po boku švédskeho premiéra Ulfa Kristerssona.
„My Európania musíme naďalej podporovať Ukrajincov,“ uviedol Macron a zdôraznil, že Ukrajina je európska krajina. „Je to predovšetkým náš problém,“ dodal s tým, že strategickým cieľom je, aby Rusko nezvíťazilo.
Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 poslal Washington Kyjevu vojenskú pomoc v hodnote desiatok miliárd dolárov. Mnohí republikánski kongresmani však čoraz menej podporujú ďalšiu podporu pre Ukrajinu a tvrdia, že jej chýba jasný a konečný cieľ.
Americký prezident Joe Biden žiada Kongres, aby schválil 61 miliárd dolárov na novú pomoc Ukrajine. Rokovania však viaznu, keďže republikáni podmieňujú svoj súhlas významnými zmenami v imigračnej politike a kontrole hraníc s Mexikom.
17:05 Je jedným z vyše osemsto Rusov, ktorých odsúdili za protest proti vojne s Ukrajinou. A hoci dostal trest na spodnej hranici sadzby, Gregori Vinter má vážne obavy, že tri roky v trestaneckom tábore neprežije. Chce radšej zomrieť hneď a bezbolestne.
Čítajte viac Politický väzeň žiada o eutanáziu. Bez inzulínu ma čaká mučivá smrť, píše Putinovi
16:48 Ukrajinské sily v utorok ráno úspešne zasiahli radarovú stanicu na okupovanom Kryme patriacu Rusom. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním na vyhlásenie oddelenia strategickej komunikácie ukrajinských ozbrojených síl na Telegrame.
„Ukrajinské ozbrojené sily ráno 30. januára úspešne zasiahli radarovú stanicu protivzdušnej obrany pri obci Rozdolne na dočasne okupovanom Kryme,“ uvádza sa vo vyhlásení.
V rannej správe generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl informoval, že ukrajinské raketové sily zasiahli ruskú stanicu elektronického boja, bez toho, aby špecifikovali miesto.
16:45 Rusko zdvojnásobilo výrobu rakiet pre systémy protivzdušnej obrany, uviedol v utorok ruský minister obrany Sergej Šojgu. Povedal to počas inšpekcie zbrojárskych závodov v meste Jekaterinburg na Urale.
Zvýšila sa výroba odpaľovacích zariadení pre systémy protivzdušnej obrany S-300 a Buk. Do prevádzky by mali byť uvedené ešte v tomto roku. Presné údaje však Šojgu neuviedol.
Ruský systém protivzdušnej obrany nedávno ukázal slabiny, keď nedokázal reagovať na ukrajinské drony. Ich útoky poškodili terminál na skvapalnený zemný plyn (LNG) v prístave Usť-Luga na pobreží Fínskeho zálivu Baltského mora a ropnú rafinériu v Tuapse na pobreží Čierneho mora.
Čítajte aj ISW: Kremeľ obmedzujú nízke zásoby munície, Kyjev nedostatok systémov protivzdušnej obrany
16:22 Dvoch tínedžerov, ktorí podpálili sklad náradia pri železničnej trati v Moskve, obvinili zo sabotáže v prospech Ukrajiny. V utorok to oznámili ruskí vyšetrovatelia.
Incident je najnovším v rade podozrivých požiarov a vykoľajení vlakov v ruskej železničnej sieti. Moskva z nehôd obviňuje Kyjev a jeho podporovateľov.
„Identifikovali a zadržali sme dvoch podozrivých v ich domovoch v meste Dolgoprudnyj neďaleko Moskvy. Zadržaní sú 17-roční tínedžeri,“ uviedla polícia pre agentúru TASS.
Vyšetrovatelia oznámili, že ukrajinský sympatizant kontaktoval jedného z tínedžerov na internete a presvedčil ho, aby za odmenu 150 dolárov útok vykonal. Podozrivý potom požiadal o pomoc jedného zo svojich známych, obaja odcestovali do stanice Mark na severnom predmestí Moskvy a tam sklad náradia podpálili.
Čítajte aj Sklad pri Moskve a v blízkosti Putinovej rezidencie zachvátil mohutný požiar. Ozývali sa explózie
Oboch tínedžerov umiestnili do väzby a čelia obvineniu zo sabotáže. Podľa závažnosti skutku im môže súd vymerať trest do výšky 20 rokov väzenia.
16:16 Belgicko a Ukrajina podpísali memorandum o rozvoji bilaterálnych vzťahov vrátane spolupráce v oblasti zbrojnej výroby. Oznámila to tlačová služba ukrajinského ministerstva obrany. Ukrajina a Belgicko budú kooperovať pri výrobe špecifických druhov zbraní, pri opravách zbraní a príprave špecialistov. Informuje o tom web Kyiv Independent.
Podpis memoranda o spolupráci v zbrojnej výrobe nasleduje po tom, ako sa Belgicko zaviazalo, že Ukrajine v tomto roku dodá vojenskú pomoc v hodnote 611 miliónov eur. Ide o najväčší balík pomoci Kyjevu zo strany Belgicka od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Belgicko tiež pošle Kyjevu niekoľko stíhačiek F-16, pričom prvé z nich by mali na Ukrajinu prísť v budúcom roku.
16:11 Rusko omylom bombardovalo svoje územie už štvrtýkrát v priebehu mesiaca, čo poukazuje na pravdepodobnú „únavu“ a slabý výcvik ruských síl. Ako referuje web news.sky.com, v najnovšej aktualizácii o vývoji vojny na Ukrajine to uviedlo britské ministerstvo obrany.
Briti upozornili na príspevok ruského telegramového kanála Astra, že ruské lietadlo omylom odpálilo dve bomby na dediny v Belgorodskej oblasti. Prvá dopadla na tamojšiu farmu, zatiaľ čo druhá zasiahla ulicu, v dôsledku čoho museli evakuovať 150 civilistov.
Britské ministerstvo obrany uviedlo, že to bol štvrtý náhodný zásah Ruska na svojom území tento mesiac a piaty za rok. Dodalo, že nie je jasné, či to bolo z dôvodu nesprávnych postupov pred misiami alebo počas nich. „Pravdepodobne ide o kombináciu oboch,“ uviedli Briti.
„Zvyšujúca sa frekvencia týchto udalostí pravdepodobne poukazuje na stupeň únavy leteckých a pozemných posádok na ruskej frontovej línii, ako aj na nedostatočný výcvik,“ skonštatovalo britské ministerstvo obrany.
16:05 Ruský prezident Vladimir Putin zarobil za šesť rokov takmer 68 miliónov rubľov (vyše 696-tisíc eur). Táto suma zahŕňa plat hlavy štátu, vojenskú penziu, príjem z vkladov v bankách a cenných papierov a tiež z predaja pozemku v okolí Moskvy, upozornil dnes ruský portál Kommersant s odvolaním sa na majetkové vyhlásenie, zverejnené ústrednou volebnou komisiou. Putin sa v marcových voľbách piatykrát uchádza o zvolenie do čela štátu a experti pokladajú jeho zvolenie za isté. Vojenskú penziu získal ako bývalý dôstojník sovietskej tajnej polície KGB.
V Putinovom majetku – podobne ako pred voľbami v roku 2018 – figuruje byt s rozlohou 77 metrov štvorcových v Petrohrade. K dispozícii má tiež byt v Moskve s rozlohou 154 metrov štvorcových a parkovacie státie v Petrohrade. Z áut naďalej vlastnia dve sovietske Volhy a terénne vozidlo Niva.
Čítajte aj Putin odstrihol prístup k vodopádu v národnom parku. Zahrnul ho do svojej rezidencie
Za šesť rokov klesol počet Putinových bankových účtov zo 13 na desať, no suma úspor vzrástla počas tejto doby zhruba štvornásobne z 13,8 milióna na 54,4 milióna rubľov. Za posledných 12 rokov sa Putinove úspory zväčšili skoro desaťnásobne. V roku 2012 Putin priznal 5,7 milióna rubľov na svojich účtoch, poznamenal server Meduza.
"Výška úspor kandidáta zodpovedá jeho príjmom. Musíte vziať do úvahy, že funkcia prezidenta znamená, že sa o vás stará štát, čo umožňuje odkladať si peniaze, "vysvetlila Kommersantu hovorkyňa Putinovho volebného štábu Alexandra Suvorovová.
15:35 Poškodenie zariadenia jednej z elektrických rozvodí energetickej spoločnosti Ukrenergo v centrálnej časti Ukrajiny spôsobil masívny útok dronmi Šáhid, ktorý Rusko podniklo v noci na utorok. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda, ktorý cituje správu firmy Ukrenergo.
Energetická spoločnosť uviedla, že priemyselným zákazníkom elektrinu naďalej dodáva prostredníctvom záložnej infraštruktúry a ihneď začala opravy poškodeného zariadenia. Ukrajinské ministerstvo energetiky však oznámilo, že jedna miestna firma zostala bez elektriny a musela pozastaviť výrobu.
15:00 Maďarský premiér Viktor Orbán potvrdil, že Budapešť minulú sobotu poslala do Bruselu kompromisnú verziu dohody o odblokovaní financií EÚ pre Ukrajinu vo výške 50 miliárd eur, ktorá spočíva v každoročnom schvaľovaní pomoci. Ako referuje web Ukrajinská pravda, Orbán to povedal v rozhovore pre francúzsky denník Le Point, ktorý zverejnila tlačová služba maďarského premiéra.
Podľa Orbána je kompromisom, že financie budú pridelené Ukrajine pod podmienkou, že „zaručíte, že sa každý rok rozhodneme, či budeme tieto peniaze naďalej posielať alebo nie“. To v podstate znamená príležitosť pre Maďarsko každoročne blokovať pomoc.
Orbán poznamenal, že toto každoročné schválenie musia tiež jednomyseľne vykonať všetci členovia EÚ. „Bohužiaľ, tento postoj je niektorými krajinami chápaný alebo interpretovaný ako prostriedok každoročného vydierania… Náš postoj je taký, že nejde o využívanie veta na vydieranie, ale o obnovenie a zachovanie jednoty Európskej únie,“ povedal Orbán.
Čítajte aj VIDEO: Fico v Bruseli nevytvoril s Orbánom tandem proti Ukrajine
14:53 Maďarsko-ukrajinský summit bude mať zmysel len vtedy, ak dokáže posunúť bilaterálne vzťahy do novej dimenzie. K uskutočneniu takejto schôdzky však obe strany čaká ešte veľa práce. Podľa agentúry MTI to vyhlásil v utorok v Budapešti šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó, informuje spravodajca TASR Ladislav Vallach.
„Do maďarsko-ukrajinského stretnutia na vysokej úrovni je ešte dlhá cesta, ale sme pripravení urobiť túto spoločnú prácu. Včera sme urobili dôležité kroky. Medzivládna pracovná skupina pre vzdelávanie bude musieť v najbližších dňoch a týždňoch vykonať prácu, ktorá umožní Maďarom žijúcim v Zakarpatskej oblasti získať späť práva, ktoré mali k dispozícii do roku 2015,“ spresnil Szijjártó.
Čítajte aj Zelenskyj a Orbán sa stretnú, Kyjev hovorí o blízkej budúcnosti
„Pracujeme na tom, aby bol rozvoj infraštruktúry spájajúci obe krajiny úspešný, aby sme mohli realizovať rozvoj dopravy v pohraničnej oblasti. Úplné naplnenie všetkých týchto plánov môže znamenať nový rozmer, novú éru. A keď toto už bude, potom bude mať zmysel hovoriť o tom, ako a kedy usporiadať stretnutie na vysokej úrovni,“ dodal šéf maďarskej diplomacie.
14:45 Údaje zo zapisovačov letových údajov z lietadla Il-76, ktoré sa zrútilo minulý týždeň v blízkosti rusko-ukrajinskej hranice, potvrdzujú, že bolo zostrelené vo vzduchu. S odvolaním sa na zdroje v ruských orgánoch činných v trestnom konaní citované ruskou tlačovou agentúrou TASS o tom v utorok informovala britská televízia SKY News.
„Údaje čiernej skrinky vylučujú všetky možné verzie havárie Il-76 a potvrdzujú, že lietadlo bolo vystavené vonkajšiemu vplyvu, to znamená, že bolo zostrelené vo vzduchu,“ povedal nemenovaný zdroj pre TASS, pričom zdôraznil, že „všetko je očividné“. Zdroj doplnil, že analýza údajov z čiernych skriniek pokračuje.
13:30 Dvaja uchádzači o funkciu ruského prezidenta v nadchádzajúcich voľbách v utorok oznámili, že sťahujú svoje kandidatúry. Svojich prívržencov požiadali, aby pri hlasovaní v marci podporili úradujúceho prezidenta Vladimira Putina.
Ako informovalo Rádio Sloboda (RFE/RL), z volieb odstúpil líder Ruskej všeľudovej strany Sergej Baburin. Stiahnutie svojej kandidatúry oznámil ihneď po tom, ako Ústrednej volebnej komisii (ÚVK) doručil hárky s podpismi občanov na podporu svojej kandidatúry. Prečo vôbec zbieral podpisy, Baburin novinárom nevysvetlil. Svojich voličov však vyzval, aby sa „zomkli okolo Putinovej kandidatúry“.
Nacionalista a prívrženec ruskej imperiálnej politiky Baburin kandidoval aj vo voľbách v roku 2018, keď obsadil posledné miesto. Bývalý šéfredaktor Echo Moskvy Alexej Venediktov na margo Baburinovho odstúpenia vyhlásil, že tentoraz mu bolo „mierne odporučené, aby prezidentovi (Putinovi) nebral ani percento“.
Čítajte aj Putin je oficiálne kandidátom na ruského prezidenta, proti nemu aj „stalinský“ vyzývateľ
Z boja o Kremeľ odstúpila v utorok aj Irina Sviridovová, ktorú nominovala Demokratická strana Ruska.
Politická strana uviedla, že sa jej nepodarilo vyzbierať potrebných 100.000 podpisov na podporu Sviridovovej, preto z predvolebnej kampane odchádza. Podobne ako Baburin aj Sviridovová vyzvala svojich voličov, aby hlasovali za Putina.
Do volieb tak nateraz ide deväť kandidátov. Štyria z nich vrátane Putina, ktorý sa uchádza o piate funkčné obdobie, sú už zaregistrovaní. Ďalší, komunista Sergej Malinkovič, predložil ÚVK potrebné dokumenty a čaká na registráciu.
Čítajte aj Rusov oslovuje protivojnový postoj. Putinov opozičník získava masívnu podporu
Ďalší štyria kandidáti vrátane Borisa Nadeždina, ktorý obhajuje ukončenie vojny na Ukrajine, musia do večera 31. januára odovzdať ÚVK hárky s podpismi občanov na svoju podporu.
13:22 Predaj amerických zbraní vlani dosiahol rekordnú úroveň 238 miliárd dolárov, čo z časti podnietil dopyt spôsobený vojnou na Ukrajine.
Čítajte viac USA ešte nikdy nepredali toľko zbraní, ako vlani. Utŕžili stovky miliárd dolárov
13:05 Bulharské úrady dnes vydali európske zatykače na šiestich ruských občanov, ktorí sú podozriví z útokov na sklady so zbraňami v rokoch 2011 až 2020. V Bulharsku čelia obvineniam z terorizmu, uvádzajú tamojšie médiá. Sklady v čase explózií využívala okrem iného spoločnosť Emko podnikateľa Emila Gebreva. Ten mal uskladnené zbrane tiež v moravských Vrběticiach, kde došlo k výbuchu v roku 2014, podľa českých úradov bol zrejme spôsobený ľuďmi z ruskej vojenskej rozviedky.
Vydanie európskych zatykačov opätovne povolil odvolací súd v Sofii. Podľa neho sa podarilo zozbierať dostatok nepriamych dôkazov vrátane rekonštrukcie pohybu šestice Rusov, ktoré ukazujú na ich zapojenie do výbuchov skladov.
Čítajte aj Česko za Vrbětice žiada od Ruska 650 miliónov, Moskva hovorí o vydieraní
„Bolo zistené, že Bulharsko bolo navštívené šiestimi ruskými občanmi, ktorí využili falošnú identitu. Ruskí občania sa zapojili do zničenia produkcie obchodnej spoločnosti, ktorá sa zaoberá výrobou zbraní,“ uviedlo podľa rozhlasovej stanice Radio Bulgaria prokuratúra v Sofii.
Vyšetrovanie štvorice výbuchov sa začalo v roku 2021 a zatykače museli úrady znovu vydať po vlaňajšej zmene v legislatíve.
Vyšetrovanie okrem iného zistilo, že zbrane v zničených skladoch boli pripravené na vývoz na Ukrajinu a do Gruzínska. Kvôli výbuchom Bulharsko vyhostilo niekoľkých ruských diplomatov.
12:45 Ukrajinské jednotky včera zostrelili ruský stíhací bombardér Su-34 (Suchoj) nad Luhanskou oblasťou, uviedol hovorca generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl Andrij Kovaľov.
Od začiatku vypuknutia invázie Rusi celkom stratili 332 lietadiel a 324 vrtuľníkov, hlási generálny štáb. Cena jedného bombardéra Su-34 je približne 40-miliónov eur, tvrdí server B92.
11:55 Prerušenie americkej vojenskej pomoci Ukrajine má vplyv na situáciu na fronte. Ako referuje web news.sky.com, povedal to americký minister zahraničných vecí Antony Blinken.
Bielemu domu došli peniaze pre Ukrajinu, čo znamená, že nemôže poslať ďalšiu muníciu ani rakety, aby jej pomohol v boji proti ruskej invázii. Ďalší balík pomoci pre Ukrajinu je už niekoľko mesiacov pozastavený pre nezhody v Kongrese.
Blinken na spoločnej tlačovej konferencii s generálnym tajomníkom Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) Jensom Stoltenbergom povedal, že je presvedčený, že Kongres bude „mať naďalej silnú a obojstrannú podporu pre Ukrajinu“.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
„Neexistuje žiadny iný čarovný hrniec na peniaze. Teraz sme mimo vojenskej pomoci, ktorú poskytujeme Ukrajine, a dokonca vidíme nejaké dôkazy o tom, ako sa to odráža na bojisku. Takže je absolútne nevyhnutné, absolútne naliehavé, aby sme to urobili (poskytli pomoc),“ povedal Blinken.
11:35 Šéfovia štátov a vlád Európskej únie na mimoriadnom summite v Bruseli, ktorý sa uskutoční vo štvrtok 1. februára, zopakujú svoje odhodlanie naďalej poskytovať Ukrajine vojenskú podporu. Vyplýva to z návrhu textu záverov summitu, ku ktorým sa však stále ešte vyjadrujú jednotlivé krajiny, takže sa môžu zmeniť.
„Európska rada tiež zdôrazňuje naliehavú potrebu urýchliť dodávky munície a rakiet, najmä vzhľadom na záväzok poskytnúť Ukrajine milión nábojov delostreleckej munície,“ stojí v aktuálnej podobe návrhu záverov mimoriadnej Európskej rady, ktorý má ČTK k dispozícii.
Hlavnou témou februárového summitu EÚ je návrh na navýšenie rozpočtu ÚNIE na obdobie rokov 2024 až 2027 a uvoľnenie ďalších 50 miliárd eur na finančnú pomoc Ukrajine. Navýšenie rozpočtu pritom na decembrovom rokovaní zablokoval maďarský premiér Viktor Orbán. Teraz je pozícia Budapešti nejasná. Orbánov poradca v pondelok na sociálnej sieti X napísal, že je Maďarsko otvorené tomu, aby EÚ plánovanú pomoc Kyjevu zo svojho rozpočtu poskytla. Krajina si však kladie dodatočné podmienky, napríklad, že k dohode budú pridané ustanovenia, ktoré dajú „Budapešti možnosť neskôr zmeniť názor“. Či s tým budú súhlasiť ostatné členské štáty, zatiaľ nie je známe. Diplomatické rokovania ďalej pokračujú.
11:28 Ukrajinská armáda nespresnila, aké škody spôsobilo dnešné ruské bombardovanie či aké ciele zasiahlo zvyšných 20 nezostrelených dronov. Telegramové kanály podľa serveru BBC v noci na dnes hovorili o zasiahnutom ropnom termináli v Charkovskej oblasti na severovýchode krajiny. Starosta stredoukrajinského mesta Kryvyj Rih Oleksandr Vilkul ráno napísal, že jeden dron prekonal protileteckú obranu mesta a zasiahol nespresnené „zariadenie civilnej infraštruktúry“ a spôsobil požiar, ktorý sa odvtedy podarilo uhasiť. Incident sa zaobišiel bez obetí, doplnil Vilkul.
Rakety S-300 Rusko vypálilo smerom k Doneckej oblasti, uviedli podľa AFP tamojšie úrady. Útok v tamojšom meste Myrnohrad, ktoré leží zhruba sedem kilometrov od Pokrovska, zabil 38-ročnú ženu.
Ďalšiu obeť ohlásili úrady Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny, ktorú ostreľova ruské delostrelectvo. Život muža si vyžiadal útok na dedinu Bilozerka ležiacu na západnom okraji Chersonu.
11:05 Ruské úrady previezli opozičníka Vladimira Kara-murzu, odsúdeného na 25 rokov väzenia, do novej trestaneckej kolónie v Omskej oblasti na Sibíri. S odvolaním sa na jeho právnu zástupkyňu to napísal server Novaja Gazeta Jeurópa. Politikova manželka a jeho podporovatelia v pondelok uviedli, že Kara-Murza bol premiestnený a nemajú o ňom žiadne správy.
Kara-Murza, ktorého ruský súd vlani v apríli odsúdil na dlhoročné väzenie za vlastizradu, pretože kritizoval ruské pomery, si svoj trest odpykával v kolónii číslo šesť v Omskej oblasti, píše server. Na konci minulého týždňa bol predvolaný pred komisiu pre „porušenie pravidiel“ a prevelený do trestaneckej kolónie číslo sedem v tej istej oblasti.
Čítajte aj Putin umlčal tretieho veľkého opozičníka. 25 rokov pre Kara-Murzu je trestom smrti
10:50 Ruská armáda počas uplynulého dňa stratila ďalších 960 vojakov. Ukrajinci tak od začiatku vojny z boja vyradili už 384 140 príslušníkov ruských ozbrojených síl, uviedol v utorok ukrajinský generálny štáb.
Počas uplynulého dňa Moskva prišla aj o desať tankov, 29 obrnených bojových vozidiel pechoty, 31 delostreleckých systémov a stíhací bombardér Su-34. Podľa hovorcu generálneho štábu Andrija Kovaľova ruská armáda stratila útočné lietadlo Su-34 v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, informoval web Ukrajinská pravda.
Od začiatku otvorenej vojny proti Ukrajine Rusko prišlo o 6 300 tankov, 11 725 obrnených bojových vozidiel, 9 144 delostreleckých systémov a 332 lietadiel.
10:45 Členské štáty Európskej únie (EÚ) sa rozhodli schváliť rámcovú dohodu, ktorá by ponechala v rezerve výnosy zo stoviek miliárd eur zo zmrazených aktív ruskej centrálnej banky. Informuje o tom agentúra AP s odvolaním si na predstaviteľa Únie, ktorý s ňou komunikoval pod podmienkou anonymity. Podľa neho blok „umožní začať zbierať mimoriadne príjmy vytvorené zo zmrazených aktív… na podporu obnovy Ukrajiny“.
Predbežnú dohodu dosiahli v pondelok v noci a ešte potrebuje formálne schválenie. Považuje sa za prvý krok k použitiu niektorých z 200 miliárd eur v aktívach ruskej centrálnej banky v EÚ na pomoc Ukrajine pri obnove po ruskej agresii. O tom, ako sa výťažok použije, sa rozhodne neskôr.
Otázka použitia zmrazených ruských aktív je naliehavá, keďže Ukrajina sa snaží vyjsť s peniazmi a plány pomoci v EÚ a Spojených štátoch sú spomalené v dôsledku politických úvah, ktoré okrem iného zahŕňajú aj to, či spojenci budú pokračovať v pomoci Ukrajine rovnakým tempom ako v prvých dvoch rokoch vojny. Vo štvrtok sa lídri EÚ stretnú v nádeji, že už sa im podarí schváliť balík podpory pre Ukrajinu v objeme 50 miliárd eur, proti ktorému stojí maďarský premiér Viktor Orbán.
Čítajte aj 211 miliárd eur pre Ukrajinu. Rusko sa vyhráža EÚ: Na naše zmrazené aktíva nesiahajte
9:40 Tlačový tajomník ukrajinského prezidenta Serhij Nykyforov poprel správy o tom, že prezident Volodymyr Zelenskyj odvolal hlavného veliteľa ukrajinskej armády Valerija Zalužného. Na otázku internetových novín Ukrajinská pravda, či prezident odvolal hlavného veliteľa armády, Nykyforov odpovedal: „Rozhodne nie."
Správy o odvolaní Zalužného sa objavili na anonymných kanáloch na komunikačnej platforme Telegram a rovnako sa vyjadrili niektorí politici a médiá. Jeden zo zdrojov Ukrajinskej pravdy v ukrajinskej Rade národnej bezpečnosti a obrany povedal, že Zalužnému ponúkli inú pozíciu, pravdepodobne post veľvyslanca, ale odmietol to. Zdroje z okolia personálu hlavného veliteľa ukrajinskej armády to však popreli.
Čítajte viac Čaká sa, že Zelenskyj vyhodí Zalužného
8:40 Ruská armáda v noci na utorok útočila na ciele na Ukrajine za pomoci 35 samovražedných bezpilotných lietadiel. Ukrajinská protivzdušná obrana zlikvidovala 15 z nich. Vo svojej rannej zvodke o tom informoval generálny štáb ukrajinskej armády, ktorý však nespresnil, kde skončilo 20 nezlikvidovaných dronov typu Šáhid a aké mal ich útok následky.
Ako vo svojom spravodajstve v utorok spresnila britská stanica BBC, sociálne siete na Ukrajine v noci na utorok informovali, že zásah dostal sklad ropy v meste Zmijiv v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny.
Primátor mesta Kryvyj Rih Olexandr Vilkul okrem toho písal o jednom drone, ktorý v utorok ráno unikol ukrajinskej protivzdušnej obrane a zasiahol „zariadenie civilnej infraštruktúry“. Následne vypukol požiar, no zaobišiel sa bez obetí.
Nálety dronov hlásili aj z juhu Kyjevskej oblasti, ako aj zo Sumskej oblasti.
BBC uviedla, že letecký poplach bol v noci na utorok vyhlásený na celom území Ukrajiny.
Útoku dronov bola v noci na utorok vystavená aj Brianská oblasť na západe Ruska pri hraniciach s Ukrajinou, doplnila BBC s odvolaním sa na gubernátora oblasti Alexandra Bogomaza.
Podľa Bogomaza „ukrajinské“ bezpilotné lietadlo bolo zneškodnené silami protivzdušnej obrany ruského ministerstva obrany. Podľa gubernátora nedošlo k žiadnym zraneniam ani škodám.
8:05 Holandsko pridelilo 122 miliónov eur na vojenskú pomoc pre Ukrajinu, z ktorej veľká časť poputuje na delostreleckú muníciu. Ako informuje spravodajský portál Ukrajinská pravda, v pondelok to oznámila ministerka obrany Kajsa Ollongren. „Je veľmi dôležité poskytnúť Ukrajine nielen krátkodobú, ale aj dlhodobú podporu. Práve teraz je obzvlášť dôležité ukázať, že Ukrajine pomáhame,“ povedala ministerka.
Na zaobstaranie 155-milimetrovej delostreleckej munície je v rámci balíka vyčlenených 87 miliónov eur. Tie doplnia 130 miliónov eur, ktoré už Holandsko pridelilo pre fond, ktorému predsedá Nemecko.
Ďalších 25 miliónov eur prevedie Holandsko do Medzinárodného fondu pre Ukrajinu, ktorému predsedá Veľká Británia a ktorý financuje spoločné obstarávanie vojenskej techniky priamo od výrobcov. Zvyšných desať miliónov eur je určených na posilnenie kybernetickej ochrany Ukrajiny v rámci koalície, ku ktorej sa Holandsko pridalo po ostatnom stretnutí kontaktnej skupiny pre podporu Ukrajiny.
8:00 Rusko zrejme prepracúva aspekty jeho protivzdušnej obrany v dôsledku pokračujúcich ukrajinských útokov dronmi na ruskom území, pričom obmedzuje mobilné pripojenie. V najnovšej správe o vojne na Ukrajine to uvádza americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW), ktorý cituje spravodajský portál Kyiv Independent.
Ruské noviny Kommersant v pondelok informovali, že ruské ministerstvo digitálneho rozvoja nariadilo miestnym úradom v Novgorodskej, Leningradskej a Pskovskej oblasti, aby až do 30. júna zablokovali internetové pripojenie 4G LTE, aby ruskí predstavitelia mohli „doladiť“ systémy protidronovej a protivzdušnej obrany. V daných oblastiach podľa ISW hlásili narušenia internetových služieb 4G LTE počas 25. až 30. januára, čo možno súvisí s technickými úpravami „rádiofrekvenčného spektra“.
Podľa Kommersantu podobné zmeny zavádza aj Voronežská oblasť. Zmeny naplánovali na federálnej úrovni a zrejme ich nasledujú mnohé ruské federálne subjekty.
Útoky dronmi na ruskom území sa v ostatných mesiacoch zintenzívnili.
7:40 Rímsky vojenský odvolací súd v pondelok bývalému dôstojníkovi talianskych námorných síl Walterovi Biotovi udelil trest odňatia slobody v dĺžke 29 rokov za špionáž v prospech Ruska. O rok mu tak znížil trest, ktorý mu v marci vymeral prvostupňový vojenský súd.
Civilný súd v súvisiacom civilnom procese uznal fregatného kapitána Biota vinným z ťažkého zločinu špionáže a úplatkárstva. Biot bol prichytený pri tom, ako zamestnancom ruského veľvyslanectva odovzdáva tajné dokumenty. Súd ho poslal do väzenia na 20 rokov.
Taliansko v spojitosti s týmto prípadom ešte v roku 2021 vyhostilo dvoch zamestnancov ruskej ambasády, pripomína ANSA.
6:50 Ruské systémy protivzdušnej obrany v noci na utorok zachytili a zničili 21 dronov, ktoré nad anektovaný ukrajinský polostrov Krym a niekoľko ruských regiónov vyslala Ukrajina. Podľa agentúry Reuters to uviedli ruské médiá s odvolaním sa na ruské ministerstvo obrany. Kvôli náletom ruských dronov bol zase vyhlásený poplach na východe a juhu Ukrajiny.
„Počas noci sme zmarili pokus o teroristický útok zo strany kyjevského režimu na objekty na území Ruska,“ napísalo ruské ministerstvo obrany.
„Ruská protivzdušná obrana zničila bezpilotné lietadlá nad Krymom, Belgorodskou, Brjanskou, Kalužskou a Tulskou oblasťou,“ dodalo ministerstvo.
6:35 Pri ruskom ostreľovaní severoukrajinskej Sumskej oblasti prišli o život štyria ľudia, ďalšia žena zahynula pri novom útoku na zničenú východoukrajinskú obec Avdijivka. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na miestne úrady.
Podľa úradov Sumskej oblasti si tri obete vyžiadal mínometný útok na dedinu Znob-Novhorodske. Štvrtý človek bol zabitý v inej dedine na juhovýchode oblasti.
V Avdijivke jedna žena podľahla vážnemu zraneniu, ktoré utrpela pri ostreľovaní v pondelok popoludní. Obec Avdijivka neďaleko okupovaného Donecka sa Rusi snažia obkľúčiť a obsadiť už niekoľko týždňov.
Ukrajinský generálny štáb vo svojej večernej správe uviedol, že ukrajinskí vojaci odrazili za posledných 24 hodín v oblasti Avdijivky 13 ruských útokov.
VAROVANIE: Niektoré fotografie nie sú vhodné pre citlivé povahy.
6:30 Britský minister zahraničných vecí David Cameron vyzval Moskvu, aby právnikom väzneného ruského opozičného politika a novinára Vladimira Kara-Murzu poskytla informácie o tom, kde sa ich klient nachádza. Reagoval na správy, že Kara-Murzu pravdepodobne deportovali z prísne stráženého väzenského tábora IK-6 v Omsku na južnej Sibíri.
„Som hlboko znepokojený v spojitosti s pánom Kara-Murzom, britským občanom väzneným v Rusku za to, že sa vyjadroval proti invázii na Ukrajine,“ uviedol Cameron na sociálnej sieti X. Kara-Murza má ruské i britské občianstvo.
Čítajte viac Putinovho väzňa čaká doživotie. Presnejšie: pokiaľ Putin žije
Jeho manželka Jevgenija Kara-Murzová oznámila, že jej manžel opustil Omsk, kde bol väznený od septembra. Dodala, že nevie, kam ho úrady previezli. Cameron vyjadril Kara-Murzovej podporu.
Kara-Murza si vo väzení odpykáva 25-ročný trest odňatia slobody za vlastizradu a šírenie nepravdivých informácií o vojne na Ukrajine, ktorý nad ním súd vyniesol 17. apríla 2023. Odsúdený politik obvinenia odmieta.
Ruská väzenská služba na žiadosť o vyjadrenie v spojitosti s miestom pobytu Kara-Murzu nereagovala, píše Reuters.
6:20 Natalia Kočanová sa už zjavne nevie dočkať, keď ráno zbadá v kalendári dátum 25. február 2024. Vyparádi sa a s rozžiarenou tvárou sa vyberie odovzdať svoj hlas. Voľby zbožňovala odmalička.
Čítajte viac Lukašenko režíruje volebnú grotesku. Jeho služobníčka sa teší na facku demokracii
6:10 Zdá sa, že je to len otázka času, kedy ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhodí vrchného veliteľa ozbrojených síl krajiny Valerija Zalužného. Možnosťou ešte je, že ten sám rezignuje.
Čítajte viac Čaká sa, že Zelenskyj vyhodí Zalužného
6:00 Ak americký Kongres neschváli ďalšiu pomoc pre Ukrajinu, jej územné zisky vo vojne proti Rusku budú ohrozené. Uviedol to v pondelok americký minister zahraničných vecí Antony Blinken, informovala agentúra AFP.
„Bez nej (pomoci USA), jednoducho, bude ohrozené všetko, čo Ukrajinci dosiahli a čo sme im pomohli dosiahnuť,“ povedal Blinken na spoločnej tlačovej konferencii s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom. Ten počas svojej návštevy vo Washingtone žiadal pokračovanie tejto podpory.
USA od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 poslali Kyjevu finančnú pomoc v hodnote desiatok miliárd amerických dolárov, píše AFP. Mnohí republikánski zákonodarcovia však čoraz menej podporujú pokračovanie tejto podpory a tvrdia, že jej chýba jasný konečný cieľ.
Absencia ďalšej pomoci by podľa Blinkena vyslala protivníkom silný a nesprávny signál, že USA nepristupujú s vážnosťou k obrane slobody a demokracie.
Stoltenberg pripomenul, že od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu uplynuli už takmer dva roky. „Víťazstvo Ruska by povzbudilo Irán, Severnú Kóreu a Čínu,“ povedal. „To je dôležité pre bezpečnosť Európy i Ameriky, preto podpora Ukrajiny slúži aj záujmom USA,“ dodal. Privítal odhodlanie amerického prezidenta Joea Bidena i Blinkena, ktorí sa usilujú dosiahnuť pokračovanie americkej pomoci Kyjevu.
Ocenil aj spoločné úsilie všetkých spojencov v rámci NATO v oblasti pomoci Ukrajine a vyjadril presvedčenie, že v nej budú pokračovať. „Podpora Ukrajiny nie je dobročinnosť. Je to investícia do našej vlastnej bezpečnosti,“ povedal. Na dosiahnutie trváceho s spravodlivého mieru je podľa jeho slov potrené poskytnúť Ukrajine viac zbraní a streliva.
Stoltenberg sa s republikánskymi a demokratickými členmi Kongresu plánuje stretnúť v utorok. „Bude to pre Ukrajinu tragédia, keď (ruský prezident Vladimir) Putin zvíťazí. Svet sa však tiež stane viac nebezpečným a my všetci budeme vo väčšej neistote,“ povedal generálny tajomník NATO. Dodal, že by to okrem Putina podporilo aj ďalších autoritárskych lídrov – v Severnej Kórei, Iráne i Číne – aby použili silu. „Dnes je to Ukrajina, zajtra to môže byť Taiwan,“ povedal.
Stoltenberg sa v pondelok stretol aj s americkým ministrom obrany Lloydom Austinom, poradcom amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jakeom Sullivanom i šéfom Zboru náčelníkov štábov (JCS) generálom Charlesom Brownom – najvyššie postaveným vojenským predstaviteľom ozbrojených síl USA, píše AFP.
Prezident USA Joe Biden požiadal Kongres, aby schválil 61 miliárd dolárov na novú pomoc Ukrajine. Rozhovory však viaznu, keďže republikánski kongresmani podmieňujú svoj súhlas významnými zmenami v imigračnej politike a kontrole hraníc s Mexikom.