707. deň: Ukrajina hlási zasiahnutie vojenského letiska Belbek na Kryme. EÚ aj USA chcú poslať Kyjevu ďalšie zbrane

Ukrajinské ozbrojené sily dnes popoludní vypálili 20 rakiet na oblasť Čierneho mora a polostrov Krym ovládaný Ruskom, uviedlo ruské ministerstvo obrany. Na polostrove sa im podarilo zasiahnuť leteckú základňu Belbek, naznačil na sociálnej sieti Telegram veliteľ ukrajinského letectva Mykola Oleščuk. Ukrajina môže tento rok očakávať z Európskej únie vojenskú pomoc v hodnote najmenej 21 miliárd eur, uviedol v stredu šéf diplomacie EÚ Josep Borrell. Americký prezident Joe Biden mieni obísť odpor Kongresu voči ďalšej vojenskej pomoci Ukrajine cez Grécko.

31.01.2024 05:55 , aktualizované: 20:42
Húfnica / Bachmut / UA vojak / Foto: ,
Ukrajinskí vojaci pália z húfnice na ruské pozície neďaleko mesta Bachmut v Doneckom regióne 26. januára 2024
debata (754)

Najdôležitejšie udalosti

  • Vojna na Ukrajine trvá už 707 dní
  • Ukrajinská vláda predložila parlamentu novelizovaný mobilizačný zákon
  • Šéf CIA: Kyjev čaká ťažký rok bojov, prúd americkej pomoci je životne dôležitý
  • Rusko zaútočilo v noci na Ukrajinu raketami a dronmi
  • Ukrajina dostane novú špičkovú zbraň, v arzenáli ju nemajú ani USA
  • Forbes: Biden mieni obísť americký Kongres. Ukrajine dodá zbrane cez Grécko
  • Ukrajina môže od EÚ očakávať vojenskú pomoc najmenej 21 miliárd eur
  • Medzinárodný súdny dvor z veľkej časti zamietol tvrdenia Ukrajiny, že Rusko financuje na jej východe terorizmus.
Proti Rusom. Rýchlo a zbesilo
Video
Ukrajinskí obrnenci v príprave na boj proti Rusom. Zdroj: Ukrajinské ministerstvo obrany
Špeciálna 12. brigáda pluku Azov z Národnej...
Špeciálna 12. brigáda pluku Azov z Národnej...
+8Špeciálna 12. brigáda pluku Azov z Národnej...
Volodymyr Zelenskyj, Viktor Orbán Čítajte viac 706. deň: Orbánov kompromis: Súhlasí s uvoľnením 50 miliárd eur pre Ukrajinu pod jednou podmienkou

20:42 Ukrajinské ozbrojené sily dnes popoludní vypálili 20 rakiet na oblasť Čierneho mora a polostrov Krym ovládaný Ruskom, uviedlo ruské ministerstvo obrany. Na polostrove sa im podarilo zasiahnuť leteckú základňu Belbek, naznačil na sociálnej sieti Telegram veliteľ ukrajinského letectva Mykola Oleščuk.

„Vedeli ste, že v ukrajinskom letectve je 204. Sevastopoľská brigáda taktického letectva? Tak jej domovskou základňou je letisko Belbek! Ukrajinskí letci sa určite na svoje domovské letisko vrátia. A zatiaľ ďakujem všetkým, ktorí sa podieľajú na očisťovaní Krymu od ruskej prítomnosti,“ napísal Oleščuk. Pripojil videozáznam zachytávajúci dym stúpajúci k oblohe a zvuky explózie.

Rusko v roku 2014 v rozpore s medzinárodným právom pripojilo ukrajinský Krym k svojmu územiu. Vtedy tiež obsadilo vojenskú infraštruktúru na polostrove, vrátane letiska Belbek.

Ruské ministerstvo obrany vo svojom vyhlásení na telegrame napísalo, že ukrajinské útoky odrazila ruská protivzdušná obrana. Ministerstvo však uviedlo, že úlomky zostrelených rakiet spadli na územie vojenského areálu v Lľubymivciach na sevastopoľskom predmestí, ale že na leteckej technike škody nespôsobili. Lľubymivka leží neďaleko od Belbeku. (čtk)

19:22 Predseda švédskej vlády Ulf Kristersson v stredu naznačil, že bude mať možnosť hovoriť s maďarským premiérom Viktorom Orbánom ešte pred oficiálnym programom summitu. Obaja totiž pricestujú v Bruseli na mimoriadne zasadnutie Rady Európskej únie.

„Stretneme sa tam (v Bruseli), kde budeme mať slušnú príležitosť porozprávať sa pred ďalším stretnutím,“ citoval denník The Guardian švédskeho premiéra.

V otázke švédskeho členstva v Severoatlantickej aliancii pokračuje medzi Štokholmom a Budapešťou diplomatická prestrelka, konštatoval minulý piatok (26.1.) server telex.hu. Kristersson totiž podľa denníka Aftonbladet Orbánovi, ktorý ho začiatkom minulého týždňa pozval do Budapešti, odkázal, že o vstupe Švédska do NATO niet čo diskutovať. Sú však iné témy, o ktorých „stojí za to“ rokovať, uviedol.

Turecký parlament po dlhom čase 23. januára odhlasoval vstup Švédska do NATO. Maďarsko tak ostalo posledným členským štátom NATO, ktorý ešte neschválil vstup škandinávskej krajiny do vojenskej aliancie. (blikk.hu, telex.hu, tasr)

19:05 Medzinárodný súdny dvor (MSD) v stredu z veľkej časti zamietol tvrdenia Ukrajiny, že Rusko financuje na jej východe terorizmus. Podľa MSD však Rusko porušilo niektoré časti medzinárodného dohovoru o potláčaní financovania terorizmu.

MSD vo vyhlásení uviedol, že Moskva v súlade s dohovorom neprešetrila hodnoverné tvrdenia, že z Ruska na Ukrajinu boli poslané finančné prostriedky na možné financovanie teroristických aktivít.

V rozhodnutí súdu sa zároveň uvádza, že Rusko porušilo medzinárodný dohovor o rasovej diskriminácii, pretože po anexii Krymského polostrova v roku 2014 nepodporilo výučbu ukrajinského jazyka na tamojších školách.

Súdny dvor OSN so sídlom v Haagu však odmietol rozhodnúť o obvineniach vznesených Ukrajinou, že Moskva je zodpovedná za zostrelenie letu MH17 spoločnosti Malaysia Airlines nad Ukrajinou v roku 2014. Stredajšie rozhodnutia MSD sú podľa Reuters pre Kyjev právnou prehrou. Medzinárodný súdny dvor totiž odmietol žiadosť Ukrajiny o reparácie a Rusku len nariadil, aby dodržiaval medzinárodné dohovory.

Najvyšší súd OSN rozhodoval o žalobe, ktorú Ukrajina podala na Rusko v roku 2017. Obvinila v nej Rusko z toho, že je teroristický štát, ktorý podporuje proruských separatistov na východe Ukrajiny vrátane povstalcov, ktorí v júli 2014 zostrelili let MH17 s 298 ľuďmi na palube. Rusko vlani počas výpovedí na súde v Haagu odmietlo tvrdenia Ukrajiny, že financuje a riadi proruských separatistov, ako „do očí bijúce klamstvá“.

V súvislosti s rasovou diskrimináciou na Kryme Ukrajina obvinila Rusko, že sa snaží vymazať kultúru etnických Tatárov a Ukrajincov. MSD v stredu odmietol tvrdenia Ukrajiny o Tatároch, no uznal, že Rusko dostatočne nepodporilo výučbu ukrajinčiny.

Rozhodnutie MSD je konečné a nie je možné sa proti nemu odvolať. Reuters však pripomína, že MSD nemá k dispozícii nijaké prostriedky na presadenie verdiktu. V piatok bude MSD rozhodovať v ďalšom prípade, v ktorom Ukrajina obviňuje Rusko z neoprávneného použitia dohovoru OSN o genocíde z roku 1948 v snahe obhájiť inváziu na Ukrajinu. (reuters, tasr)

18:25 Ukrajina môže tento rok očakávať z Európskej únie vojenskú pomoc v hodnote najmenej 21 miliárd eur, uviedol v stredu šéf diplomacie EÚ Josep Borrell.

V porovnaní s doterajším úsilím by to predstavovalo zrýchlenie v oblasti podpory, dodal Borrell po neformálnom zasadnutí ministrov obrany členských krajín EÚ v Bruseli. Suma 21 miliárd eur pre rok 2024 však podľa Borrella ešte nezahŕňa vyjadrenia všetkých členských krajín, a preto ešte nie je konečná. To, ktoré krajiny ešte údaje neposkytli, nespresnil.

Za posledné takmer dva roky od začiatku invázie Ruska predstavovala hodnota európskej vojenskej pomoci pre Ukrajinu celkovo približne 28 miliárd eur, priblížila DPA.

Zhromažďovanie údajov o novej pomoci má byť vo štvrtok aj súčasťou rokovaní na summite EÚ v Bruseli. Diskusiu inicioval nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz. Ten sa kriticky vyjadril voči niektorým väčším členským krajinám EÚ za to, že na tento rok plánujú na muníciu a zbrane pre Ukrajinu vynaložiť výrazne menej peňazí než Nemecko. Podľa jeho slov to ovplyvní schopnosť Ukrajiny odolávať ruským silám.

Nemecka vláda na rok 2024 pre Ukrajinu naplánovala približne osem miliárd eur zo svojho rozpočtu, čo zodpovedá 38 percentám z dosiaľ avizovaných 21 miliárd pomoci z EÚ. (tasr, dpa)

14:50 Nemecko chce tento rok vycvičiť ďalších 10 000 vojakov z Ukrajiny. Rovnako ako vlani sa výcvik uskutoční v rámci európskej výcvikovej misie EUMAM, uviedla dnes v Bruseli štátna tajomníčka spolkového ministerstva obrany Siemtje Möllerová.

Prostredníctvom tejto misie bolo doteraz v EÚ vycvičených približne 40 000 ukrajinských vojakov. O jej zriadení rozhodli ministri zahraničných vecí členských krajín v novembri 2022. Pôvodne malo v Nemecku, Poľsku a ďalších krajinách EÚ absolvovať výcvik 15 000 ukrajinských vojakov. Táto hranica sa neskôr zvýšila na 30 000 a potom na 40 000 vojakov. Nemecká armáda (Bundeswehr) ich doteraz vycvičila okolo 10 000.

Inštruktori Bundeswehru školia ukrajinských vojakov okrem iného obsluhovať americký systém protivzdušnej obrany Patriot a nemeckú techniku — samohybnú húfnicu Panzerhaubitze 2000, bojové vozidlo pechoty Marder a bojové tanky Leopard 1 a Leopard 2. Prebiehajú aj výcvikové kurzy v oblasti velenia a zdravotníctva.

Leopard 1 Čítajte aj Dáni cvičia Ukrajincov aj na tankoch Leopard, ktoré stiahli z vojenských múzeí

14:30 Na Ukrajinu sa v stredu z ruského zajatia vrátilo 207 ukrajinských vojakov. Na sociálnej sieti Facebook o tom informoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

V krátkom statuse Zelenskyj pripomenul, že Ukrajina pamätá na všetkých svojich vojakov i civilistov, ktorí padli do ruského zajatia, a vracia ich domov, „nech sa deje čokoľvek“.

„Musíme ich všetkých priviesť späť,“ napísal Zelenskyj a ubezpečil, že ukrajinské vedenie na tom pracuje.

Britská stanica BBC dodala, že na sieti Telegram boli zverejnené aj fotografie zachytávajúce návrat bývalých ukrajinských zajatcov.

BBC podotkla, že podľa ruského ministerstva obrany sa v stredu z ukrajinského zajatia vrátilo 195 ruských zajatcov. Výmenou za to Rusko prepustilo a vydalo rovnaký počet ukrajinských vojnových zajatcov.

Prepustený ruský vojenský personál prevezú lietadlom do Moskvy na ošetrenie a rehabilitáciu v zdravotníckych zariadeniach ruského ministerstva obrany. Všetkým prepusteným je poskytnutá potrebná lekárska a psychologická pomoc, dodalo ruské ministerstvo.

Medzi oslobodenými zajatcami sú príslušníci ozbrojených síl, národnej gardy, pohraničnej stráže a tiež polície, ide o radových vojakov, poddôstojníkov i dôstojníkov. Sú medzi nimi aj obrancovia Mariupolu z poslednej ukrajinskej bašty v oceliarňach Azovstal a z Hadieho ostrova, uviedol šéf prezidentskej kancelárie Andrij Jermak.

Ukrajina uviedla, že stredajšia výmena bola od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 už 50. v poradí.

14:10 Rusko vníma vojenské cvičenie aliancie NATO, ktoré sa pod názvom Steadfast Defender 2024 začalo v Európe, ako hrozbu pre svoju bezpečnosť. Uviedol v stredu hovorca Kremľa Dmitrij Peskov s tým, že v ponímaní Ruska je NATO nástrojom konfrontácie.

NATO, vojaci, cvičenie Čítajte viac Armáda NATO smeruje na východ. Rusko vníma enormné vojenské manévre aliancie ako hrozbu

13:50 Európa musí Ukrajine viac pomôcť v obrane pred ruskou inváziou. Dnes to v prejave v nemeckom parlamente vyhlásil spolkový kancelár Olaf Scholz, ktorý zároveň varoval, že ak bude Ukrajina odkázaná len na Európu, nebude jej pomoc stačiť.

„Chceme, aby sa do podpory aktívne zapojilo viac štátov,“ povedal Scholz. Pripomenul, že Nemecko je po Spojených štátoch druhým najväčším poskytovateľom zbrojnej pomoci. O väčšie zapojenie európskych štátov do zbrojnej podpory Ukrajiny vyzval Scholz pred týždňom na tlačovej konferencii so slovenským premiérom Robertom Ficom.

Novinárom vtedy kancelár povedal, že Nemecko chce tento rok Ukrajine poskytnúť zbrojnú pomoc za viac ako sedem miliárd eur. „Prosím tiež ostatné úniové štáty, aby znovu preverili, či môžu svoju podporu Ukrajine zvýšiť,“ povedal.

Nemecko Berlín SR premiér Fico Scholz návšteva Čítajte aj Premiér Fico v Berlíne. Kancelár Scholz ho pochválil za pomoc Ukrajine, otázky právneho štátu ho netrápili

13:40 Ruský minister obrany Sergej Šojgu zdôraznil potrebu zvýšenia zbrojárskej výroby, pričom ocenil pokrok v oblasti rakiet protivzdušnej obrany. Ako referuje web news.sky.com, zároveň požiadal spoločnosti pôsobiace v zbrojárskom priemysle, aby zvýšili výkon.

Šojgu na utorňajšej návšteve fabrík kritizoval vedenie jedného závodu za to, že nevyrába dostatok samohybného delostrelectva. „Počúvajte, prestaňte sa tu zabávať, chlapci. Hrali ste sa s tým v roku 2022. Tieto stroje sme mali mať v plnej kapacite v prevádzke v roku 2023,“ povedal Šojgu vo videu zo svojej kontrolnej cesty.

Riaditeľ uvedenej továrne Šojguovi oponoval a povedal, že továreň od začiatku invázie na Ukrajinu už šesťnásobne zvýšila výrobu. Šojgu však vedeniu fabriky nariadil, aby do týždňa predložilo „konkrétny návrh“ na dosiahnutie „ukazovateľov stanovených prezidentom“.

Správny súd vo Vilniuse potvrdil rozhodnutie...

12:18 Čína a Rusko posunú vojenské vzťahy na ešte vyššiu úroveň, vyhlásil dnes nový čínsky minister obrany Tung Ťün po videorozhovore so svojím ruským náprotivkom Sergejom Šojguom. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na čínske ministerstvo obrany.

Posilňovanie čínsko-ruských vojenských vzťahov vyvoláva obavy Západu, zvlášť potom v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu z roku 2022, ktorú Peking odmietol odsúdiť. Západné krajiny, vrátane Spojených štátov, Čínu opakovane varovali, aby nedodávala Rusku zbrane, ktoré by mohli podporiť ťaženie ruskej armády na Ukrajine.

Putin, Rusko, Moskva, Kremeľ Čítajte aj V roku 2023 si Rusko našlo veľkého spojenca. Zo západu sa „otočilo“ na východ

Čínska a ruská armáda „prehĺbi bilaterálne vojenské vzťahy, aby mohli hrať ešte väčšiu úlohu pri udržiavaní svetovej bezpečnosti a stability“, uviedlo čínske ministerstvo obrany po dnešnom rokovaní ministrov.

12:09 Štátna duma, dolná komora ruského parlamentu, dnes v treťom čítaní schválila návrh zákona, ktorý umožní úradom zabaviť majetok okrem iného ľuďom usvedčeným z úmyselného šírenia falošných správ o armáde. Informoval o tom ruskojazyčný server BBC, podľa ktorého normu podporilo v záverečnom čítaní 377 poslancov z celkového počtu 450; proti sa nevyslovil nikto.

Zákon teraz bude musieť schváliť horná komora a podpísať ruský prezident Vladimir Putin.

Návrh normy podľa BBC zásadne rozširuje zoznam trestných činov, za ktorých spáchanie bude možné uložiť trest konfiškácie financií, cenností a ďalšieho majetku. Okrem šírenia údajne falošných správ o ruskej armáde ide aj o činy „namierené proti štátnej bezpečnosti“ vrátane sabotáže, pašovania, vyzradenia štátneho tajomstva, neplnenia rozkazov alebo dezercie. Za šírenie falošných správ a diskreditáciu armády, výzvy na extrémizmus a ďalšie tiež hrozí odňatie štátnych titulov a vyznamenaní.

Vladimir Putin Čítajte aj Keď nestačia peniaze, príde diskreditácia. Kremeľ nespokojné manželky vojakov rieši „po rusky“

Ustanovenia o postihu za „diskreditáciu“ či za šírenie „falošných správ“ o ruských ozbrojených silách prijali ruskí poslanci krátko po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu vo februári 2022. Drakonické tresty, ktoré zahŕňajú až 15 rokov odňatia slobody, majú podľa oponentov režimu umlčať všetku kritiku invázie, ktorú Moskva oficiálne označuje ako „špeciálnu vojenskú operáciu“.

rusko Čítajte aj Hanba! Kričali na ruskom súde. Dvoch Rusov odsúdili za čítanie básní

11:30 Protivojnový kandidát na ruského prezidenta Nadeždin podľa agentúry Interfax povedal, že odovzdal 105-tisíc podpisov vyzbieraných v Rusku. Uviedol tiež, že ho podporili desaťtisíce Rusov žijúcich v cudzine, ale že sa rozhodol ich podpisy neodovzdať. Na kandidátovom webe sa uvádza, že celkový počet podpisov presiahol 200-tisíc.

Boris Nadeždin, ruské prezidentské voľby Čítajte viac Pripravujem sa na riadenie Ruska. Nechápem, prečo ma režim ešte nezatkol, povedal odporca vojny a Putinov vyzývateľ

11:25 Rusi rušia mobilnú komunikáciu počas presunu svojej techniky na okupovaných územiach v Doneckej oblasti, keďže nedôverujú miestnemu obyvateľstvu. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda, ktorý cituje správu ukrajinského Centra národného odporu.

„Nepriateľ ruší mobilný signál počas presunu ruskej techniky, aby ľudia nehlásili informácie obranným silám (Ukrajiny) v reálnom čase. To svedčí o úrovni skutočnej podpory okupácie zo strany miestnych obyvateľov,“ uviedlo Centrum národného odporu.

vojna na Ukrajine, protest Čítajte aj Ruskú okupáciu na Ukrajine podkopáva aj nenásilné hnutie odporu. Dvíha morálku národa

11:15 Šéfovia vlád piatich krajín EÚ, vrátane českého premiéra Petra Fialu, v otvorenom liste vyzvali na ďalšiu podporu Ukrajiny, ktorá sa už skoro dva roky bráni ruskej ozbrojenej agresii. Európa by sa podľa nich nemala vzdať a mala by ešte zdvojnásobiť svoje spoločné úsilie, najmä pokiaľ ide o vojenskú pomoc Kyjevu.

„Ak majú ukrajinskí vojaci pokračovať v boji, potrebujú ohromné množstvo munície. A dodávky zbraní a streliva od členských štátov EÚ sú dôležitejšie ako kedykoľvek predtým,“ píše sa v liste, ktorý zverejnil portál Financial Times.

Predstavitelia Nemecka, Dánska, Českej republiky, Estónska a Holandska v liste pripúšťajú, že sa únii nepodarí splniť jej cieľ z vlaňajška, keď sa EÚ zaviazala, že Ukrajine do marca tohto roka dodá milión kusov delostreleckej munície. „Na začiatku minulého roka sa EÚ zaviazala k ambicióznemu cieľu dodať Ukrajine jeden milión delostreleckých nábojov do konca marca 2024. Tvrdá pravda je, že tento cieľ sme nedosiahli,“ píše sa v liste. „Svojho sľubu sa ale nemôžeme vzdať,“ dodávajú v spoločnom vyjadrení nemecký kancelár Olaf Scholz, dánska premiérka Mette Frederiksenová, český premiér Petr Fiala, estónska premiérka Kaja Kallasová a predseda holandskej vlády Mark Rutte.

Fico, Fiala Čítajte aj Fiala: Pomoc pre Ukrajinu? Podporili ju aj Fico a Orbán

Európska únia a jej členské štáty boli podľa pätice silnými zástancami Ukrajiny už od začiatku ruskej invázie. „A s hmatateľným úspechom: Rusko nedokázalo vo vojne, ktorú začalo, dosiahnuť žiadny zo svojich cieľov. Naše úsilie nesmie uvädnúť,“ dodávajú.

10:55 Európska únia v stredu požiadala ministrov obrany členských krajín, aby predostreli podrobný prehľad vojenskej pomoci, ktorú poskytujú Ukrajine na jej boj proti ruskej invázii.

Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell uviedol, že šéfov rezortov obrany na stretnutí v Bruseli vyzvali, aby „presne predstavili, čo urobili, čo robia a čo plánujú urobiť“ pre vyzbrojenie Kyjeva, ktorého armáda sa usiluje odolávať prevahe ruskej palebnej sily.

„Účelom schôdzky je práve to, aby sme jasne pochopili situáciu a záväzky. Ukrajinci potrebujú viac munície,“ povedal Borrell s tým, že medzi ruskými a ukrajinskými silami existuje nerovnováha v palebnej kapacite.

Boj v snehu. Ukrajinci na Rusov nasadia tanky aj drony
Video
Vojenský výcvik 2. mechanizovaného práporu 3.útočnej brigády. / Zdroj: Ukrajinské ministerstvo obrany

10:50 Ruský politik Boris Nadeždin, ktorý u verejnosti získal v poslednom čase nečakanú popularitu ako odporca vojny Ruska proti Ukrajine, dnes odovzdal ústrednej volebnej komisii podpisy na podporu svojej prezidentskej kandidatúry. Oznámili to ruské médiá. Komisia má do desiatich dní podpisy preveriť a rozhodnúť, či Nadeždina ako kandidáta do prezidentských volieb zaregistruje.

Boris Nadeždin, Rusko, Moskva, ruské voľby Čítajte aj Rusov oslovuje protivojnový postoj. Putinov opozičník získava masívnu podporu

Komisia zatiaľ z 11 známych uchádzačov zaregistrovala štyroch kandidátov – Putina a troch predstaviteľov parlamentných strán: predsedu nacionalistickej Liberálnodemo­kratickej strany Ruska (LDPR) Leonida Sluckého, Vladislava Davankova zo strany Noví ľudia a Nikolaja Charitonova za komunistov.

Pred tromi dňami komisii odovzdal podpisy na svoju podporu Sergej Malinkovič ako kandidát mimoparlamentnej strany Komunisti Ruska. V utorok odovzdal podpisy aj šéf radikálne nacionalistickej strany Ruský všeľudový zväz Sergej Baburin, ktorý ale vzápätí oznámil, že sťahuje svoju kandidatúru a podporil Putina. Rovnako postupovala aj Irina Sviridovová, kandidujúca za Demokratickú stranu Ruska.

Putin Čítajte aj Putin je oficiálne kandidátom na ruského prezidenta, proti nemu aj „stalinský“ vyzývateľ

10:30 Americký prezident Joe Biden mieni obísť odpor Kongresu voči ďalšej vojenskej pomoci Ukrajine cez Grécko. Tejto európskej krajine chce dodať zbrane s tým, že svoje vlastné nadbytočné vybavenie daruje Kyjevu. Na svojej webovej stránke o tom v utorok informoval magazín Forbes, uviedla nemecká spravodajská televízia n-tv.

Biden chce na to využiť právnu úpravu známu ako Excess Defense Articles (EDA), ktorá umožňuje prezidentovi USA označiť určité zbraňové systémy za nadbytočné a darovať ich alebo predať za nižšiu cenu partnerským krajinám.

Podľa gréckych médií USA súhlasili s tým, že cez tento nástroj darujú Aténam dve vojenské transportné lietadlá C-130H Hercules, 60 bojových obrnených vozidiel Bradley a desať motorov pre hliadkovacie lietadlá P-3 Orion.

Prezident Joe Biden sa vo štvrtok 21. septembra...

Súčasťou balíka sú aj tri hliadkovacie lode triedy Protector a nákladné autá, ktoré Grécko získa v súvislosti s predajom stíhačiek F-35 v hodnote 8,6 miliardy dolárov.

Grécka vláda i velenie armády sú podľa médií pripravené dodať Ukrajine prebytočné vybavenie.

10:00 Do priemyselného areálu juhovýchodne od centra Petrohradu v noci na dnes dopadol dron, ktorý zostrelila ruská protivzdušná obrana. Informoval o tom server Fontanka. O bližšie neurčenom incidente v Nevskom rajóne hovoria aj miestne úrady, ktoré podujatie vyšetrujú. Podľa zdrojov serveru RBK-Ukrajina bezpilotné lietadlo k mestu vyslala ukrajinská vojenská rozviedka. O ruských dronových útokoch na Ukrajinu dnes v noci informovalo aj ukrajinské letectvo, podľa ktorého Rusko vyslalo na ukrajinské územie 20 dronov a tri balistické rakety Iskander-M.

Zrejme ukrajinský dron sa podľa servera Fontanka pokúsila ruská protivzdušná obrana zostreliť okolo 4:20 miestneho času (2:20 SEČ) protileteckým systémom S-400 nad mestom Kolpino, ktoré leží niekoľko desiatok kilometrov juhovýchodne od Petrohradu, druhého najväčšieho ruského mesta. Bezpilotné lietadlo ale ďalej pokračovalo na sever, načo o 4:50 miestneho času dopadol do priemyselného areálu v Nevskom rajóne. Výbuch poškodil autá v okolí.

Ruské ministerstvo obrany incident nekomentovalo. Petrohradská správa uviedla, že sa zaobišiel bez výraznejších škôd na majetku a obetiach. Udalosť vyšetruje, ďalšie podrobnosti, vrátane pôvodu explózie, neuviedla. Petrohradské letisko Pulkovo kvôli útoku zhruba na hodinu prerušilo prevádzku.

9:30 Ukrajina, ktorá už skoro dva roky čelí ruskej invázii, potrebuje viac munície, zdôraznil dnes šéf diplomacie EÚ Josep Borrell pred neformálnym zasadnutím ministrov obrany členských krajín Európskej únie. Informovala o tom agentúra Reuters. Ministrov čakajú dnes diskusie práve o Ukrajine, na schôdzke sa zúčastní ukrajinský šéf rezortu obrany Rustom Umerov.

„Musíme ukázať, že náš jasný záväzok voči Ukrajine zostáva a pokračuje,“ povedal Borrell a dodal, že je dôležité vyjasniť situáciu a „vedieť, kde sme teraz, kde budeme v marci a do konca roka“. Európskej únii sa nepodarilo splniť jej vlaňajší záväzok, že brániacej sa krajine dodá do marca tohto roka milión kusov delostreleckej munície, podľa Borrellovho staršieho vyjadrenia je dodávka tohto počtu naďalej „politickým cieľom“ dvadsaťsedmičky. Médiá upozorňujú, že invázne ruské sily majú v súčasnosti k dispozícii väčšie množstvo nábojov a to situáciu na fronte ovplyvňuje.

Aj týmito zbraňami pomáha Západ Ukrajine v boji

Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.

Fotogaléria
Tank Leopard 2 v akcii počas návštevy nemeckého...
V novembri si prevzala Ukrajina už siedmu z...
+11Americká húfnica M777.

Šéfovia štátov a vlád Európskej únie sa vo štvrtok stretnú na mimoriadnom summite v Bruseli, a podľa návrhu textu záverov zopakujú svoje odhodlanie naďalej poskytovať Ukrajine vojenskú podporu.

Hlavnou témou februárového summitu EÚ je okrem návrhu na navýšenie rozpočtu únie na obdobie rokov 2024 až 2027 uvoľnenie ďalších 50 miliárd eur na finančnú pomoc Ukrajine. Zvýšenie rozpočtu pritom na decembrovom rokovaní zablokoval maďarský premiér Viktor Orbán. Teraz je pozícia Budapešti nejasná.

9:20 Obranné spravodajstvo Ukrajiny uviedlo, že v utorok podniklo kybernetický útok, ktorý vyradil špeciálny komunikačný server ruského ministerstva obrany. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda, ktorý cituje správu obranného rezortu Ukrajiny.

„V dôsledku kybernetického útoku bola zastavená výmena informácií medzi oddeleniami ministerstva obrany Ruskej federácie, ktoré využívali server umiestnený v Moskve,“ konštatovalo ukrajinské obranné spravodajstvo.

Ukrajinská rozviedka poznamenala, že softvér na napadnutom serveri bol schválený ruskou Federálnou bezpečnostnou službou (FSB) ako vyhovujúci štandardom štátnej informačnej bezpečnosti a bol nainštalovaný v rôznych strategických zariadeniach ruského verejného sektora vrátane armády.

9:15 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 090 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 385 230, uviedol v stredu na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o desať tankov, 32 obrnených bojových vozidiel pechoty, 51 delostreleckých systémov a dva raketomety.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 6 310 tankov, 11 757 obrnených bojových vozidiel pechoty, 9 195 delostre­leckých systémov a 974 raketometov.

8:45 Ruské sily v noci na stredu zaútočili na územie Ukrajiny iránskymi dronmi Šahíd 136/131 a balistickými raketami. Z 20 útočných bezpilotných lietadiel 14 protivzdušná obrana zostrelila, informovalo podľa agentúry AFP velenie ukrajinských vzdušných síl.

Podľa neho boli drony vypustené z Krasnodarského kraja a z Kurskej oblasti. Systémy protivzdušnej obrany zostrelili väčšinu dronov nad južnými a východnými regiónmi ležiacimi pozdĺž frontu.

Okrem toho ruské jednotky odpálili tri balistické rakety Iskander-M z územia anektovaného Krymu a z Voronežskej oblasti.

O následkoch útokov velenie vzdušných síl neinformovalo.

Ukrajinci lovia Šáhidy, drony Rusov nesmú preletieť cez obranu
Video
Ukrajinská armáda niči drony Šáhid, ktoré majú ruskí okupanti z Iránu. / Zdroj: Ukrajinské ministerstvo obrany

Gubernátor Charkovskej oblasti Oleg Sinehubov na platforme Telegram napísal, že v Charkove bola v dôsledku útoku dronu poškodená obytná budova, obchod a občianska infraštruktúra. Podľa predbežných údajov traja ľudia utrpeli ľahké zranenia.

8:00 Ruský prezident Vladimir Putin sa od začiatku svojho pôsobenia vo vrcholnej politike nezúčastňuje na predvolebných debatách, pričom Kremeľ zakaždým prichádza s iným vysvetlením, prečo je to tak. V tomto roku sa Putinov hovorca Dmitrij Peskov obmedzil na lakonické: „Prezident sa na predvolebných debatách nezúčastňuje.“ V minulosti však on alebo Putin prichádzali s obsiahlejšími a vcelku rôznorodými vysvetleniami, keď predvolebné kampane označovali za nezmyselnú hru alebo argumentovali napríklad aj Putinovou dovolenkou, napísal portál Meduza.

Vladimir Putin Čítajte viac Putin sa na predvolebných debatách nezúčastňuje, vysvetlenie má zakaždým iné

6:39 Severná Kórea v stredu oznámila, že vykonala úspešné odpálenie strategickej strely s plochou dráhou letu. Podobných skúšok zbraní urobila nedávno viac a analytici varujú, že tieto zbrane môžu byť určené pre vojnu Ruska na Ukrajine.

severná kórea, kľdr Čítajte viac KĽDR znovu otestovala svoje riadené strely. Analytici varujú, že môžu byť určené pre vojnu Ruska na Ukrajine

6:30 Ukrajinská vláda predložila parlamentu nový návrh sporného zákona, ktorý sprísňuje pravidlá mobilizácie. Jeho cieľom je zabezpečiť armáde dostatok vojakov pre obranu proti ruskej invázii, informovala agentúra Reuters.

Pôvodný návrh zmien pravidiel mobilizácie parlament začiatkom januára vrátil vláde na prepracovanie po tom, čo vyvolal pobúrenie verejnosti. Zákonodarcovia a analytici uvádzali, že niektoré ustanovenia porušujú ústavu a prinášajú korupčné riziká.

Zmeny v mobilizácii sú pre Ukrajinu životne dôležité, keďže armáda potrebuje v dôsledku vyčerpávajúcich bojov doplniť bojovú silu. Na odvodných miestach sa po takmer dvoch rokoch vojny už netvoria rady ukrajinských mužov, ktorí sa dobrovoľne hlásia do boja, pripomenul Reuters.

Kľúčovým ustanovením zákona je zníženie minimálneho odvodového veku z 27 na 25 rokov. Nová verzia zákona zachováva kľúčové ustanovenia pôvodného návrhu, vrátane zavedenia elektronických povolávacích rozkazov či povinnosť Ukrajincov v zahraničí predkladať k žiadosti o nový pas tiež dokumenty o vojenskej registrácii.

Zákon počíta tiež s prísnymi trestami pre osoby, ktoré porušia mobilizačné pravidlá. Súdy im budú môcť zmraziť bankové účty a majetok, obmedziť cestovanie a zakázať riadenie vozidiel.

Služba v armáde má trvať maximálne 36 mesiacov, pričom na odvedencov s vysokoškolským vzdelaním alebo v špecializovaných odboroch sa budú vzťahovať výnimky. Podľa nového ustanovenia bude niektorým osobám odsúdeným za trestné činy nanovo umožnené slúžiť v armáde.

6:00 Pentagón úspešne otestoval novú presnú bombu s dlhým doletom pre Ukrajinu, ktorá by mala doraziť na bojisko už v stredu, uviedli dvaja americkí predstavitelia a dvaja ďalší ľudia so znalosťou rozhovorov, napísal portál Politico.

GLSDB, vojna na Ukrajine Čítajte viac Doposiaľ ju nikto nepoužil. Ukrajina dostane novú špičkovú zbraň, v arzenáli ju nemajú ani USA

5:55 Ukrajinu zrejme čaká ťažký rok bojov proti Rusku, uviedol v utorok riaditeľ americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) William Burns. Upozornil, že ukončenie americkej pomoci Kyjevu by bola chyba „historických rozmerov“. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry Reuters.

V hlavnom článku na webovej stránke magazínu Foreign Affairs Burns tiež napísal, že Ukrajina zrejme spôsobí Rusku väčšie náklady na vojnu tým, že bude útočiť hlbšie za frontovými líniami.

Bývalý veľvyslanec USA v Moskve Burns dodal, že vojna už začala narušovať moc ruského prezidenta Vladimira Putina, a varoval, že Čína by mohla zaujať agresívnejší prístup k Taiwanu, ak uvidí, že americká pomoc Ukrajine slabne.

„Tento rok bude pravdepodobne pre Ukrajinu na bojisku ťažký,“ napísal Burns. „Ak Spojené štáty cúvnu v tomto rozhodujúcom momente a prerušia pomoc Ukrajine, dajú si vlastný gól historických rozmerov,“ doplnil šéf CIA.

„Úlohou Ukrajiny je dať ranu Putinovej arogancii a spôsobiť, že Rusko bude mať veľké náklady na pokračovanie konfliktu, a to nielen úspešným postupom na fronte, ale aj podnikaním útokov hlbšie za ním a dosahovaním plynulých úspechov v Čiernom mori,“ vysvetlil.

Burns tým myslel útoky na území, ktoré Rusko dobylo od Ukrajiny a vyhlásilo ho za svoje, a nie útoky v samotnom Rusku.

Administratíva prezidenta USA Joea Bidena zakazuje Ukrajine páliť zo zbraní dodaných Spojenými štátmi na ciele vo vnútri Ruska a odmieta aj žiadosti Kyjeva o dodanie rakiet dlhého doletu HIMARS.

„USA neumožňujú a ani nepodporujú útoky vo vnútri Ruska,“ vyhlásil predstaviteľ Bidenovej administratívy.

Niektorí vplyvní republikáni v americkom Kongrese sú za pokračovanie amerického financovania Ukrajiny, ďalší napravo sú zasa proti tomu a takúto pomoc Ukrajine a Izraelu podmieňujú zmenou v imigračnej politike USA – chcú ju obmedziť a viac kontrolovať hranice s Mexikom.

Burns napísal, že Putin sa možno bude vyhrážať použitím jadrových zbraní, a k tomu dodal: „Bolo by nerozumné vôbec nebrať do úvahy eskalačné riziká. Ale bolo by rovnako nerozumné nechať sa nimi zbytočne zastrašiť.“

© Autorské práva vyhradené

754 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine