Prieskum agentúra SSRS uskutočnila na konci januára. Vtedy chcelo podporiť Trumpa 49 percent registrovaných voličov a Bidena 45 percent ľudí, ktorí sú registrovaní k voľbám. Ďalších päť percent by dostali iní kandidáti. Preferencie sa tak v porovnaní s predchádzajúcim obdobným prieskumom z prelomu októbra a novembra nezmenili. Vzhľadom na štatistickú chybu okolo troch percent je však rozdiel medzi Trumpom a Bidenom príliš tesný na jednoznačné závery.
Niki Haleyová by nad Bidenom mohla zvíťaziť s ešte väčším náskokom. Hlas jej chcelo dať na konci januára 52 percent voličov a republikánska politička si tak polepšila v porovnaní s predchádzajúcou sondážou o tri percentuálne body. Biden si namiesto toho pohoršil o štyri percentuálne body na 39 percent. Ostatní kandidáti by dostali sedem percent hlasov. Na rozdiel od Trumpa voliči hodnotia Haleyovú častejšie ako političku stredného prúdu.
U Bidena aj Trumpa prevažuje medzi Američanmi negatívne hodnotenie. Nepriaznivý názor má na Bidena 59 percent respondentov a Trumpa hodnotí negatívne 55 percent respondentov. V prípade súčasného prezidenta negatívne hodnotenie za posledných 12 mesiacov stúplo o päť percentuálnych bodov, zatiaľ čo u Trumpa klesla o osem percentuálnych bodov. Hlavnou motiváciou voličov tak bude hlasovať proti jednému alebo druhému kandidátovi.
V amerických prezidentských voľbách však nerozhoduje počet získaných hlasov od občanov, ale počet voliteľov, ktorých udeľujú jednotlivé štáty. Pre túto formu nepriamej voľby sa tak môže stať, že vo voľbách zvíťazí kandidát, ktorý nedostal najvyšší počet hlasov od ľudí. V roku 2016 sa tak Donald Trump stal prezidentom, hoci mal o skoro tri milióny hlasov menej ako demokratická kandidátka Hillary Clintonová, a v roku 2020 získal George Bush mladší viac voliteľov ako demokratický kandidát Al Gore, ktorý ale mal o pol milióna viac hlasov.