Vzťahy Západu a Ruska sú na bode mrazu okrem iného v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu z predvlaňajšieho februára.
„Musíme si uvedomiť, s kým môžeme naozaj udržiavať vojensko-technické a obranné vzťahy,“ povedal Pašinjan v rozhovore s arménskym rozhlasom. „Predtým bolo 95 až 97 percent našich obranných vzťahov s Ruskou federáciou. Tak to už teraz z objektívnych a subjektívnych dôvodov byť nemôže,“ vyhlásil premiér, podľa ktorého by Arménsko malo nové bezpečnostné väzby budovať okrem Washingtonu a Paríža tiež s Indiou alebo Gruzínskom.
Čítajte aj Arménsky premiér Pašinjan odmietol účasť na summite vojenskej aliancie vedenej Ruskom
Rusko bolo hlavným spojencom Arménska, bývalej sovietskej republiky susediacej s Gruzínskom, Iránom, Azerbajdžanom a Tureckom. Pašinjan označil prílišné spoliehanie sa na Rusko najmä v strategických otázkach za chybu už vlani na jeseň, keď vyvrcholil dlhoročný spor Arménska a Azerbajdžanu o Náhorný Karabach. Baku po bleskovej vojenskej ofenzíve prevzalo nad horskou enklávou plnú kontrolu a väčšina z asi 120-tisíc tamojších etnických Arménov utiekla v strachu z represií.
Moskva tvrdí, že za porážku v Náhornom Karabachu môže Pašinjanova neschopnosť orientovať sa v zložitej situácii na južnom Kaukaze, píše Reuters.
Čítajte aj Pašinjan naznačil odklon Jerevanu od politiky Kremľa. Zatkli by Arménci Putina?
Francúzsko vlani na jeseň podporilo Arménsko okrem iného dodávkou systémov protivzdušnej obrany. Západoeurópska krajina je zároveň domovom jednej z najväčších arménskych diaspor na svete.
Arménsko sa vo štvrtok oficiálne pripojilo k krajinám, ktoré sa riadia verdiktmi Medzinárodného trestného súdu v Haagu (ICC). Tento súd pred časom vydal zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina v súvislosti s ruskou vojnou na Ukrajine a Moskva avizovaný krok Jerevanu kritizovala. Teraz platí, že ak by Putin do Arménska prišiel, musel by byť zatknutý a vydaný do Haagu.
Čítajte aj Putin si zavaril na ďalší zatykač z Haagu. Povolil deportácie Ukrajincov bez ruského pasu