Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 712 dní
- Zelenskyj: Obmedzenie americkej pomoci Ukrajine spôsobí nové geopolitické usporiadanie
- Na Západe rastú obavy z ruského útoku, Nemci si už pre prípad vojny chystajú zásoby
- Na Ukrajinu poletia ďalšie stíhačky F-16. Holandsko navýšilo počet lietadiel pre Kyjev
- Úrady uzavreli pre cudzincov Cherson a jeho okolie
- Ruská útočná mašinéria zintenzívnila o takmer štvrtinu, uviedol ukrajinský minister
- Ukrajinci rozbili ruskú špionážnu sieť v troch ukrajinských oblastiach
Čítajte viac 711. deň: Zelenskyj prišiel na front, odvolanie Zalužného je stále v hre
23:21 Úrady v utorok dočasne uzavreli pre cudzincov juhoukrajinské mesto Cherson a jeho okolie. Urobili tak po tom, ako tam minulý týždeň v dôsledku útokov ruských síl prišli o život dvaja občania Francúzska pracujúci ako dobrovoľníci pre mimovládnu organizáciu HEKS/EPER. Informovala o tom agentúra DPA.
Členom diplomatických misií, zastupiteľských úradov, ako aj zamestnancom medzinárodných humanitárnych organizácií odteraz nebude bez dohody s regionálnou vojenskou správou a vojenským velením umožnený vstup do obývaných oblastí, ktoré sú neustále ostreľované nepriateľom, oznámila regionálna vojenská správa v aplikácii Telegram.
„V čase vojny nikto nemôže zaručiť bezpečnosť, ale musíme mať prehľad o prítomnosti ľudí na miestach aktívnych operácií nepriateľa,“ uviedla vojenská správa.
Dvaja Francúzi zahynuli vo štvrtok pri ruskom delostreleckom útoku na mesto Beryslav v Chersonskej oblasti. Zranenia utrpeli ďalší traja francúzski občania a jeden Ukrajinec.
22:20 Srbská vláda vyhostila ruskú občianku Jelenu Koposovovú, ktorá krátko po začiatku vojny na Ukrajine podpísala otvorený list kritizujúci ruskú inváziu. TASR informuje na základe správy agentúry DPA.
Koposovová, ktorá pracuje ako prekladateľka, musí do 30 dní opustiť Srbsko po tom, čo jej úrady zamietli žiadosť o trvalý pobyt, oznámila v pondelok Koposovová spolu s aktivistami za ľudské práva. V Srbsku žije štyri roky.
Podľa aktivistov srbské ministerstvo vnútra oznámilo Koposovovej, že predstavuje bezpečnostnú hrozbu. V marci 2022 bola signatárkou otvoreného listu odsudzujúceho inváziu Ruska na Ukrajine. Vyzvala tiež na podporu protivojnového protestu v Belehrade.
V júli 2023 na letisku v Belehrade pri vstupe do krajiny na dva dni zadržali ruského protivojnového aktivistu Piotra Nikitina. O mesiac neskôr odmietli vstup do Belehradu bývalej podpredsedníčke čiernohorskej vlády Jovane Marovičovej, ktorá údajne „ohrozovala bezpečnosť Srbska a jeho občanov“. Marovičová je kritičkou srbského prezidenta Aleksandara Vučiča.
Aktivisti tvrdia, že postup voči Koposovovej je dôsledkom vplyvu bývalého riaditeľa srbskej Národnej bezpečnostnej agentúry (BIA) Aleksandara Vulina, ktorý je považovaný za verného stúpenca srbského prezidenta a má dobré vzťahy s Moskvou. Spojené štáty minulý rok zaradili Vulina na svoj sankčný zoznam a obvinili ho z „destabilizačných aktivít“ a podpory ruského zasahovania v regióne.
21:10 Poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz v rozhovore zverejnenom v pondelok uviedol, že Poľsko sa musí pripraviť aj na hrozbu vypuknutia vojny s Ruskom. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.
Na otázku denníka Super Express, či považuje za možnú vojenskú porážku Ukrajiny Ruskom a následnú inváziu na územie Poľska, Kosiniak-Kamysz odpovedal, že zvažuje všetky možné scenáre a práve tie najhoršie z nich berie najvážnejšie.
„To je úloha ministra obrany v situácii, v ktorej sa dnes nachádzame,“ dodal s tým, že slová o možných scenároch „nepovedal len tak z ničoho nič,“ ale dôkladne ich zvážil.
Rezort obrany sa už na hrozbu vojny podľa poľského ministra začal pripravovať prijatím konkrétnych krokov vrátane preskúmania nedostatkov v dodávkach výzbroje pre armádu.
V tejto súvislosti Kosiniak-Kamysz uviedol, že hoci sú rozsiahle nákupy výzbroje dôležité, rovnako vážne treba pristupovať aj k individuálnemu vybaveniu každého vojaka.
Dodal, že Poľsko má v úmysle zohrávať veľmi dôležitú úlohu v spoločnej obrane Európskej únie, ktorej je členom. Zároveň patrí aj do Severoatlantickej aliancie (NATO).
Poľsko je jedným z najväčších podporovateľov Ukrajiny. Od začiatku invázie jej poskytuje vojenskú podporu a prijalo tiež najväčší počet Ukrajincov utekajúcich pred vojnou.
19:36 Najmenej štyria ukrajinskí civilisti prišli o život a jeden utrpel zranenia počas pondelňajšieho ruského útoku na mesto Cherson na juhu Ukrajiny. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent, ktorý cituje ukrajinského ministra vnútra Ihora Klymenka.
Dvoch mužov vo veku 45 a 50 rokov ruský útok zabil v aute, uviedol šéf vojenskej administratívy Chersonu Roman Mročko. O život prišla aj jedna žena a jeden 60-ročný muž. Jedného civilistu hospitalizovali.
18:34 V Bulharsku v pondelok zadržali zamestnanca jednotky ministerstva vnútra pre boj proti organizovanému zločinu, ktorý je podozrivý zo špionáže pre Rusko. Informovala o tom agentúra AFP, ktorá sa odvolala na vedúceho služobného úradu rezortu vnútra.
Bulharské verejnoprávne médiá informovali, že dôstojník Generálneho riaditeľstva pre boj proti organizovanému zločinu (GDBOP) je podozrivý z poskytovania utajovaných informácií bývalému zamestnancovi ruského veľvyslanectva v Sofii, ktorý bol medzičasom Bulharskom vyhlásený za personu non grata.
Zadržanie zamestnanca GDBOP potvrdil pre médiá Živko Kocev z ministerstva vnútra.
Ďalšieho komentára sa Kocev zdržal vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie. Dodal však, že nelegálne aktivity zamestnanca GDBOP sledovali „mesiace“.
Podľa štátnej televízie BNT zadržaný odovzdával informácie o vyšetrovaniach, vrátane medzinárodných, ktoré preverovali schémy, ktoré by spoločnosti s ruským kapitálom mohli využiť, aby obišli sankcie uvalené EÚ voči Rusku.
Orgány činné v trestnom konaní nezverejnili žiadne podrobnosti o prípade. Mimoriadnu tlačovú konferenciu avizovala prokuratúra na utorok 6. februára.
17:00 Pred jesennými voľbami ho otvorene podporil, po víťazstve mu osobne gratuloval, v názore na dodávky zbraní pre Ukrajinu brániacu sa voči ruskej agresii sa ale názory Miloša Zemana a Roberta Fica zásadne rozchádzajú.
Čítajte viac Dodávky zbraní Kyjevu prospievajú mieru, polemizuje Zeman na diaľku s Ficom
16:43 Ruská fotografka, ktorá na Instagrame zverejnila zábery dúhovej vlajky, dostala 15-eurovú pokutu za zdieľanie „extrémistických symbolov“. Oznámila to v pondelok tamojšia ľudskoprávna skupina Pervyj otdel, informuje agentúra AFP.
Ruský najvyšší súd označil vlani v novembri medzinárodné hnutie LGBT+ za extrémistickú skupinu a zakázal jeho činnosť na území Ruska. Každému, kto sa tam zapojí do aktivít na podporu sexuálnych menšín či zdieľa ich symboly, tak hrozí trestné stíhanie.
To sa teraz stalo aj 33-ročnej fotografke Inne Mosinovej, ktorá bola uznaná za vinnú zo zdieľania „symbolov extrémistickej organizácie“, informovali aktivisti s odvolaním sa na súd v juhozápadnom meste Saratov. Dostala tiež pokutu 1500 rubľov (cca 15 eur).
Čítajte aj Ženu v Rusku odsúdili na päť dní väzenia za dúhové náušnice
16:30 Ukrajinská spoločnosť podľa starostu Kyjeva nie je presvedčená o pozitívnych dôsledkoch zmeny vojenského vedenia. Vitalij Kličko to uviedol na komunikačnej platforme Telegram v súvislosti s diskusiou o možnej rezignácii hlavného veliteľa ukrajinských ozbrojených síl Valerija Zalužného. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda.
„Prevažne vďaka Zalužnému Ukrajinci skutočne veria našim ozbrojeným silám, ktoré sú dnes najdôveryhodnejšie,“ konštatoval Kličko. Primátor Kyjeva o možnej rezignácii Zalužného povedal, že „politika môže prevážiť nad zdravým rozumom a záujmami štátu“. Vyjadril však nádej, že ukrajinskí predstavitelia chápu vážnosť svojich plánovaných krokov a zodpovednosť za ne.
16:27 Šéf zahraničnej politiky Európskej únie Josep Borrell v pondelok oznámil, že cestuje na Ukrajinu. V rozhovore s novinármi vo Varšave Borrell zopakoval výzvy na poskytnutie ďalšej pomoci tejto vojnou zničenej krajine, keď vyhlásil, že EÚ musí Ukrajinu podporovať „všetkými prostriedkami“.
Informovala o tom agentúra AFP. Doplnila, že Borrellova návšteva v Kyjeve sa uskutoční krátko po tom, ako sa lídri EÚ minulý štvrtok na svojom mimoriadnom summite v Bruseli dohodli, že Ukrajine počas štyroch rokov poskytnú pomoc vo výške 50 miliárd eur. Ide o krok, ktorý označili za silný odkaz Rusku po tom, čo prekonali odpor maďarského premiéra Viktora Orbána.
Borrell vo Varšave uviedol, že nový tlak na vyzbrojenie Ukrajiny je potrebný na to, aby „porazila inváziu“ ruskej armády. Vyzval preto 27-člennú EÚ, aby Ukrajine poskytla „čokoľvek, čo bude potrebné“.
„Nie je to len otázka času. Je to otázka množstva a kvality našich dodávok. A určite musíme urobiť viac a rýchlejšie, pretože Ukrajina musí zvíťaziť,“ zdôraznil Borrell.
Čítajte aj Borrell má obavy z porážky Ukrajiny a výsledku eurovolieb. EÚ je poznačená strachom, tvrdí
16:25 Zatiaľ čo sa šíria informácie o tom, že sa ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj chystá odvolať hlavného veliteľa ozbrojených síl Valerija Zalužného, niektorí ukrajinskí vojaci bojujúci na východe krajiny sú skeptickí. Veľa by totiž podľa nich záležalo na tom, kto by generála prípadne nahradil. Napísala to dnes agentúra Reuters.
„Myslím, že odvolanie by teraz nebolo vhodné, pretože na bojovom poli veliteľa nemeníte,“ povedal tridsaťjedenročný veliteľ protitankovej jednotky, ktorý si želal byť citovaný pod svojím volacím znakom Tiger. Jeho brigáda bojuje blízko Avdijivky v Doneckej oblasti, kde sa túto zimu odohrávajú jedny z najťažších bojov.
Pri úvahe nad možnou výmenou vo velení armády vojak podľa Reuters starostlivo volil slová a povedal, že by veľa záležalo, kto by Zalužného nahradil. „Najobľúbenejší (velitelia) sú tí, ktorí sú tu a bojujú po boku chlapcov, ktorí sedia v zákopoch,“ povedal a dodal, že nech už bude ukrajinským silám veliť ktokoľvek, mal by zabezpečiť čerstvé posily a väčšie dodávky bezpilotných lietadiel. Oboje pritom Zalužnyj presadzoval.
Na dôležitosť výberu možného budúceho hlavného veliteľa armády upozorňoval tiež tridsaťtriročný veliteľ roty Ihor. „Kým niekoho vyhodíte z funkcie, najmä tak dôležité, musíte si byť istí, kto ho nahradí a aká je jeho vízia budúcnosti v danej situácii,“ povedal. „Ak chce naša vláda niekoho vymeniť, mali by tie zmeny situáciu zlepšiť, a nie zhoršiť,“ dodal.
Vojaci boli podľa Reuters vo svojich výrokoch opatrní a nevyjadrovali ostré názory v spore, ktorý stavia ich hlavného veliteľa proti prezidentovi, ktorý je vrchným veliteľom ozbrojených síl. Mykola, veliteľ mobilného raketometu, sa však domnieva, že Zalužnyj bol zatiahnutý do politického sporu. „Všetci si myslia, že sme v roku 2022 dosiahli nejaké úspechy, ale v roku 2023 (už toľko nie). To neznamená, že by Zalužnyj zle riadil ozbrojené sily,“ povedal.
Väčšina Ukrajincov vníma Zalužného ako hrdinu a spomienky na ohromujúce víťazstvo v boji proti Rusku v roku 2022 v mysliach mnohých prevažujú nad neúspechom vlaňajšej protiofenzívy, píše Reuters. Podľa prieskumu Kyjevského medzinárodného sociologického inštitútu (KIIS) z decembra minulého roka by 72 percent Ukrajincov vnímalo odvolanie Zalužného negatívne a iba dve percentá by tento krok schvaľovali.
Čítajte aj Odrazil ruský nápor, stal sa hrdinom Ukrajiny a postrach Moskvy. Kto je generál Zalužnyj?
16:15 Pri ostreľovaní Ruskom okupovaného mesta Lysyčansk na východe Ukrajiny prišiel v sobotu o život aj Moskvou dosadený minister pre mimoriadne situácie Luhanskej ľudovej republiky (LĽR) Alexej Poteleščenko.
Ako informovala britská stanica BBC, Poteleščenko sa v čase útoku nachádzal v reštaurácii Adriatika, ktorá dostala zásah pri raketovom útoku. O život prišlo 28 ľudí vrátane jedného dieťaťa.
Ukrajinská vojenská správa mesta Lysyčansk však pre ukrajinskú verejnoprávnu televíziu uviedla, že v zasiahnutom objekte „piekli chlieb pre front“ a bol využívaný aj na stretnutia predstaviteľov proruských úradov – preto sa stal legitímnym cieľom. Samotný Kyjev útok na Lysyčansk oficiálne nekomentoval.
Ruskom vymenovaný primátor Lysyčanska Eduard Sochnenko doplnil, že spolu s Poteleščenkom prišli v zasiahnutej reštaurácii o život aj dvaja poslanci mestského zastupiteľstva – Arťom Trosťanskij a Ivan Žušma.
16:12 Ruská agresia na Ukrajine si vyžiadala ďalšiu obeť spomedzi športovcov.
Čítajte viac Smúti nielen Ukrajina. Na fronte zahynul majster sveta, jeden z najsilnejších mužov planéty
15:38 Holandsko pripravuje na dodanie na Ukrajinu ďalších šesť stíhačiek F-16, oznámila na sociálnej sieti X holandská ministerka obrany Kajsa Ollongrenová. Počet lietadiel, ktoré Holandsko prisľúbilo krajine brániacej sa ozbrojenej ruskej agresii, tak stúpol na 24, informuje agentúra Reuters.
Holandsko vlani dodávky moderných stíhačiek oznámilo spoločne s Dánskom, pričom avizovalo, že na Ukrajinu sa na dostanú v tomto roku. Na jeseň začalo stroje dodávať do Rumunska, kde prebieha výcvik ukrajinských pilotov. Harmonogram na presun stíhačiek na Ukrajinu dnes Ollongrenová nešpecifikovala.
„Holandské ministerstvo obrany pripravuje šesť dodatočných stíhačiek F-16 pre dodanie na Ukrajinu. Vzdušná prevaha Ukrajiny je kľúčová pre odpoveď na ruskú agresiu,“ uviedla ministerka.
15:12 Intenzita ruských útokov proti Ukrajine sa minulý týždeň zvýšila takmer o štvrtinu. Uviedol to na komunikačnej platforme Telegram ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko. Ruské okupačné sily podľa neho počas uplynulého týždňa podnikli proti Ukrajine viac ako 1 500 útokov. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda.
„Zaznamenané boli útoky proti viac ako 570 miestam. Najviac v Záporožskej oblasti. V dôsledku ruských útokov minulý týždeň zahynulo 12 ľudí a 60 utrpelo zranenia,“ konštatoval Klymenko.
15:03 Mural zobrazujúci vzdelanie a jeho potrebu pre budovanie lepšej budúcnosti namaľovala vo vestibule Strednej odbornej školy (SOŠ) technickej v Galante ukrajinská umelkyňa Tetiana Matiikiv. Je prejavom vďaky ukrajinskej komunity Slovensku za poskytnutie podpory. Dielo uviedli v pondelok za účasti zástupcov ukrajinských odídencov i zástupcov školy, mesta a Trnavského samosprávneho kraja (TTSK), ktorý je zriaďovateľom školy.
Mural je súčasťou ukrajinskej iniciatívy #DakujemeSlovensko, ktorá pripravila viacero aktivít. Galantská SOŠ bola jednou z prvých, ktorá poskytla ubytovanie rodinám Ukrajincov po ruskej invázii. Podpredseda TTSK József Berényi uviedol, že ubytovávala priebežne 59 odídencov, v súčasnosti ich je 41. „Ide prevažne o matky s deťmi,“ povedal.
„Deň vpádu ruských vojsk na Ukrajinu si neradi pamätáme,“ uviedol predseda TTSK Jozef Viskupič. Združenie samosprávnych krajov SK8 práve zasadalo v Košiciach a ich predsedovia začali okamžite konať. TTSK poskytoval útočisko, materiálnu či psychologickú pomoc. „Túto pomoc sme považovali za kľúčovú, ale málokto si vie predstaviť, aké ťažké chvíle zažívajú samotní Ukrajinci, utekajúci pred vojnou,“ uviedol. Poďakoval ukrajinskej komunite za symbolické a krásne gesto v podobe nástennej maľby.
Dva roky od vypuknutia konfliktu sa ukrajinské komunity spojili, aby sa poďakovali Slovákom za prijatie a solidaritu. Počas februára iniciatíva #ĎakujemeSlovensko naplánovala sériu aktivít. Zástupkyňa ukrajinskej komunity Ina InnaImas uviedla, že Košiciam dobrovoľníci pomôžu s čistením mesta, v Bratislave pri jazera Kuchajda vysadia strom vďaky, komunita sa zapája aj do dobrovoľníckej činnosti v Banskej Bystrici, kde pomáha centru pre deti s autizmom. Súčasťou v Bratislave bude aj vystúpenie mladej ukrajinskej speváčky Poliny Babiy, ktorá zaspieva pieseň v slovenčine. V Bratislave študuje na konzervatóriu a už vydáva prvý singel v slovenskom jazyku.
14:50 Ruský vodca Vladimir Putin čoskoro navštívi Turecko. V nedeľu večer to potvrdil televízii A Haber turecký minister zahraničia Hakan Fidan. Putinovo stretnutie s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoğanom sa podľa neho zameria na nový spôsob, ako umožniť ukrajinský obilný export cez Čierne more, bezpečnosť v Sýrii a energetickú spoluprácu. Dátum návštevy minister nezverejnil, ale turecké médiá informovali o 12. februári.
Pre Putina bude cesta do Turecka prvá návšteva krajiny Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu pred takmer dvoma rokmi.
Medzinárodný trestný súd vlani na Putina vydal zatykač pre deportácie ukrajinských detí do Ruska, čo výrazne obmedzilo jeho možnosti cestovať do zahraničia. Turecko, rovnako ako Rusko, nie je stranou súdu, čo mu umožňuje cestovať tam bez obavy zo zatknutia.
14:13 Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) odhalila špionážnu sieť ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) v troch ukrajinských oblastiach. Medzi zadržanými je inžinier zbrojárskej továrne a predstaviteľ úradov Doneckej oblasti.
„Vďaka špeciálnej operácii bolo súčasne zadržaných päť ruských agentov pôsobiacich v Odeskej, Záporožskej a Doneckej oblasti. Páchatelia vykonávali prieskum na miestach s najvyššou koncentráciou ukrajinských vojakov a techniky v oblastiach frontovej línie,“ konštatovala SBU.
Osoby zapojené do špionáže sa údajne tiež pokúšali určiť miesta, kde ozbrojené sily Ukrajiny skladovali muníciu a palivo. Zaujímali sa aj o rozmiestnenie a o podrobnosti o činnostiach priemyselných zariadení, v ktorých sa opravujú ťažké zbraňové systémy ukrajinských síl, dodala SBU.
Okrem toho ruskí kolaboranti zbierali informácie o výsledkoch ruských vzdušných útokov a pomáhali Rusku pri dolaďovaní budúcich raketových útokov.
14:05 Pracovná skupina ruskej ústrednej volebnej komisie nechce uznať 15 percent podpisov podporujúcich kandidatúru Borisa Nadeždina do prezidentských volieb, oznámil dnes volebný štáb tohto uchádzača o úrad hlavy štátu. Spomínané percento je trikrát vyššie, ako je prípustná miera chýb, a ak bude potvrdené, poskytne komisii dôvod na vylúčenie Nadeždina z volieb, poznamenala agentúra Reuters. Nadeždin sa ako jediný z kandidátov na úrad ruského prezidenta vyslovuje proti pokračovaniu vojny Ruska proti Ukrajine.
Ústredná volebná komisia podľa serveru Meduza oznámi svoje rozhodnutie v stredu. Nadeždin už ohlásil, že ak komisia jeho registráciu zamietne, odvolá sa na najvyššom súde. Ruský zákon od uchádzača mimoparlamentnej strany vyžaduje najmenej 100 000 podpisov podporujúcich jeho kandidatúru. Z jedného regiónu môže mať najviac 2500 podpisov, aby jeho meno mohlo figurovať na volebných lístkoch. Minulý týždeň Nadeždin odovzdal volebnej komisii podpisy 105 000 ľudí, pričom ho podľa jeho slov podporilo 208 000 ľudí Rusov.
Podpredseda ústrednej volebnej komisie Nikolaj Bulajev následne vystúpil s tvrdením, že v zoznamoch na podporu kandidatúry Nadeždina boli aj podpisy ľudí, ktorí už zomreli. Naďaždin jeho tvrdenia odmietol. „Ak sa niekomu na mojich podpisových hárkoch zjavujú mŕtve duše, potom to priatelia vôbec nie je otázka ku mne, ale skôr k cirkvi, k exorcistovi,“ reagoval na sociálnej sieti a zverejnil snímky davu ľudí čakajúcich na to, aby mohli jeho kandidatúru podporiť.
Čítajte aj Rusov oslovuje protivojnový postoj. Putinov opozičník získava masívnu podporu
13:45 Najmenej štyria ľudia prišli v pondelok o život a jeden utrpel zranenia pri ruskom ostreľovaní juhoukrajinského mesta Cherson. Uviedol to náčelník mestskej vojenskej správy Roman Mročko.
Ruské sily podnikli na Chersonskú oblasť za uplynulý deň 36 útokov, napísal tamojší gubernátor Olexandr Prokudin na sociálnej sieti. Útoky podľa neho poškodili obytné štvrte a múzeum v Chersone, píše denník The Guardian.
13:29 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zvažuje okrem výmeny hlavného veliteľa ukrajinských ozbrojených síl Valerija Zalužného aj odvolanie náčelníka generálneho štábu Serhija Šaptala, napísal dnes server Ukrajinska pravda s odvolaním sa na svoje zdroje vo vládnych kruhoch. O možnosti odvolania Zalužného špekulujú niektoré médiá už niekoľko dní. Zelenskyj cez víkend pripustil v rozhovore v talianskej televízii RAI, že uvažuje o výmene viacerých vysokopostavených činiteľov, a to nielen v armáde.
„Šaptala tiež opustí generálny štáb. Pri všetkých ostatných je to neisté,“ povedal jeden z vysokopostavených nemenovaných zdrojov ukrajinského webu. „Ku všetkým týmto udalostiam (výmena Zalužného a Šaptala) môže dôjsť v polovici týždňa,“ dodal iný zdroj. Ukrajinská pravda sa odvoláva na zdroje v prezidentovom tíme aj vo vojenských kruhoch, podľa ktorých pokračujú konzultácie o zmenách vo velení armády.
Zalužnyj sa k možnosti svojho odvolania doteraz verejne nevyjadril. Na svojom facebookovom účte dnes gratuloval Šaptalovi k narodeninám. „Bude to pre nás ešte veľa ťažké, ale rozhodne sa nikdy nebudeme hanbiť,“ napísal generál, ktorý ďalej vyjadril vďaku za to, že Šaptala stojí pri ňom „v živote aj počas vojny“.
13:15 Gruzínske úrady v pondelok oznámili, že prekazili plány na prepašovanie niekoľkých výbušných zariadení z Ukrajiny cez Gruzínsko do Ruska.
Šesť výbušných zariadení bolo 19. januára prevezených z ukrajinského mesta Odesa cez Rumunsko, Bulharsko a Turecko do Gruzínska na minivane, ktorý patrí občanovi Ukrajiny. Uviedla to gruzínska spravodajská služba s tým, že zariadenia obsahovali 14 kilogramov plastickej trhaviny C-4.
Gruzínske úrady skonfiškovali tri zo šiestich výbušných zariadení na gruzínsko-ruskej hranici a ďalšie tri sa našli v Tbilisi, uviedla spravodajská služba vo vyhlásení.
Celý plán na prevoz mal podľa vyhlásenia koordinovať ukrajinský občan gruzínskeho pôvodu Andrij Šarašidze a zapojených doň bolo aj sedem Gruzíncov, traja Ukrajinci a dvaja Arméni. Nikto z nich však podľa gruzínskych úradov o prítomnosti výbušnín nevedel.
Čítajte aj 'Ruská loď, choď do prdele'. Gruzínci vyhnali stovky Rusov z prístavu pri Čiernom mori
13:08 Rusko obmedzuje časť dovozu banánov z Ekvádora. Deje sa tak v dôsledku sporu o vojenské dodávky z Ekvádora do Spojených štátov, ktoré majú skončiť na Ukrajine.
Ekvádorská vláda v januári oznámila, že pošle takzvaný „ukrajinský a ruský kovový šrot“ do USA výmenou za moderné vybavenie v hodnote 200 miliónov dolárov. Washington údajne plánuje previesť zbrane prijaté z Ekvádora na Ukrajinu, aby krajine pomohol v boji proti ruským inváznym silám.
Čítajte aj 'Ruský šrot' pošleme Ukrajincom a vymeníme za americké zbrane, znie z Ekvádora. Moskva zúri
Federálna služba pre veterinárny a fytosanitárny dohľad (Rosseľchoznadzor) cez víkend uviedla, že zakazuje dovoz od piatich ekvádorských banánových spoločností, pričom tvrdí, že v predchádzajúcich zásielkach bola objavená choroba.
Ekvádor je jedným z popredných svetových vývozcov banánov. Podľa dostupných údajov predaj tohto ovocia v roku 2022 dosiahol 3,52 miliardy dolárov, čo je zhruba jedna desatina všetkého ekvádorského exportu za uvedený rok.
12:23 Štvorhviezdičkový generál Valerij Zalužnyj je hlavným veliteľom ukrajinských ozbrojených síl od júla 2021. To už mal za sebou už niekoľko rokov vojnových skúseností, pretože v rôznych hodnostiach bojoval od roku 2014 na východe Ukrajiny proti proruským seperatistom, ktorých podporovala Moskva.
Čítajte viac Odrazil ruský nápor, stal sa hrdinom Ukrajiny a postrach Moskvy. Kto je generál Zalužnyj?
11:36 Ruské ministerstvo zahraničia si predvolá novú izraelskú veľvyslankyňu v krajine Simonu Halperinovú kvôli jej vyjadreniam v rozhovore pre portál Kommersant, ktoré Moskva označila za neprijateľné. Informovala o tom dnes ruská štátna tlačová agentúra TASS. Podľa nej ruská diplomacia vníma niektoré vyhlásenia Halperinovej ako „prekrúcajúce ruské zahraničnopolitické postoje a historické reálie“. Veľvyslankyňa kritizovala okrem iného návštevy zástupcov radikálneho hnutia Hamas v Moskve.
Čítajte viac 'V Moskve je Hamas objímaný a rozťahujú pred ním koberce.' Kremeľ zúri pre výroky izraelskej veľvyslankyne
11:22 Európska komisia v spolupráci s členskými štátmi Európskej únie dokončuje trinásty balík sankcií proti Rusku, mal by byť zverejnený pri príležitosti druhého výročia začiatku vojny na konci februára. Podľa informácií ČTK bude balík obsahovať ďalší zoznam možno až 200 osôb a organizácií, ktorých majetok v EÚ má byť zmrazený. Tentoraz nepôjde o takzvané sektorové sankcie, ako tomu bolo napríklad v minulom balíku, ktorý oznámil zákaz dovozu diamantov z Ruska. Pôvodne sa v súvislosti s ďalšími sankciami špekulovalo o zákaze dovozu hliníka, na tom sa však zatiaľ krajiny EÚ nezhodli.
Podľa diplomatických zdrojov serveru Politico by mal byť nový balík sankcií skôr „symbolický“. „Na niečo väčšie nie je čas,“ povedal jeden zo zdrojov. V Bruseli sa teraz hlavne snažia dokončiť balík včas, teda aby bol schválený do 24. februára, na ktorý pripadá druhé výročie začatia ruskej invázie na Ukrajinu. Ak by boli do balíka zahrnuté niektoré kontroverznejšie témy, pravdepodobne by sa schvaľovanie posunulo, čo si nikto neželá.
Spornou témou je napríklad dovoz hliníka a hliníkových výrobkov z Ruska. Niektoré členské krajiny zákaz presadzujú, hliník je ale kľúčový pre stavebníctvo, letectvo i obalový priemysel, takže je jasné, že niektoré štáty budú proti.
Čítajte aj Rusko vyváža do Číny rekordné milióny ton ropy. Vie obísť aj sankcie, dôležitú úlohu hrá Malajzia
Česká republika sa do balíka snaží presadiť svoj návrh obmedziť pohyb ruských diplomatov v schengenskom priestore. Ako uviedol vlani na jeseň český minister zahraničia Jan Lipavský, celý rad špionážnych aktivít prebieha pod diplomatickým krytím, čo je verejne známym faktom. Česko požaduje, aby ruskí diplomati dostávali víza a povolenia na pobyt, ktoré umožnia pohyb len v rámci hostiteľskej krajiny a nie po celom schengenskom priestore voľného pohybu.
11:11 Kremeľ v pondelok kritizoval sobotný útok ukrajinských síl na pekáreň v meste Lysyčansk na východe Ukrajiny, pri ktorom prišlo o život najmenej 28 ľudí.
„Pokračujúce útoky na mierovú infraštruktúru, v tomto prípade pekáreň, sú príšernými teroristickými činmi,“ uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. O príšernosti tohto činu podľa jeho slov vypovedá počet obetí. „Špeciálna vojenská operácia pokračuje s cieľom zabrániť ďalším útokom,“ dodal.
Mesto Lysyčansk leží v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny a ruská armáda ho dobyla po krvavom boji na začiatku invázie na jar roku 2022. Pred vojnou malo asi 111 000 obyvateľov.
11:08 Ruské útoky proti Ukrajine počas uplynulého dňa zabili najmenej jedného civilistu a najmenej päť ďalších zranili. Rusi celkovo útočili na deväť ukrajinských oblasti. Obete hlásili v Doneckej oblasti a Chersonskej. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent, ktorý cituje pondelkové správy regionálnych úradov.
V Doneckej oblasti v meste Toreck na východe krajiny o život prišiel jeden človek a dvaja utrpeli zranenia. Ďalších dvoch civilistov ruské útoky zranili v meste Avdijivka, informoval tamojší gubernátor Vadym Filaškin.
Proti Chersonskej oblasti Moskva počas uplynulého dňa podnikla 36 útokov, ktoré zranili jednu osobu a poškodili obytné štvrte a múzeum v meste Cherson, uviedol gubernátor oblasti Oleksandr Produkin.
VAROVANIE: Niektoré fotografie nie sú vhodné pre citlivé povahy.
10:40 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 389 560 vojakov. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas nedele prišli Rusi o 810 vojakov.
Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo aj o 6 348 tankov, 11 822 bojových obrnených vozidiel, 12 412 vozidiel a palivových nádrží, 9 349 delostreleckých systémov, 979 odpaľovacích raketových systémov, 664 systémov protivzdušnej obrany, 324 vrtuľníkov, 332 lietadiel, 7 173 dronov, 1 848 striel s plochou dráhou letu, 24 lodí, jednu ponorku a 1 486 kusov špeciálnej techniky.
10:35 Zastrašovanie a agresívna rétorika proti Západu sa Moskve oplatili. V krajinách ako Nemecko, Švédsko či Nórsko sa šíri strach, že by Rusko mohlo zaútočiť aj na ne. Potvrdil to i prieskum, ktorý pre nemecký denník Bild urobil Inštitút pre nové sociálne otázky (INSA). Podľa neho má obavy z možného ruského útoku takmer každý druhý Nemec a vyše 39 percent si už robí zásoby pre prípad vojny.
Čítajte viac Na Západe rastú obavy z ruského útoku, Nemci si už pre prípad vojny chystajú zásoby
10:22 Vrtuľník Mi-8 ruskej záchrannej služby sa počas cvičného letu zrútil do Onežského jazera na severozápade Ruska. Všetci traja členovia posádky zahynuli. Trosky stroja sa našli v zhruba päťdesiatmetrovej hĺbke, uviedli dnes podľa agentúry Interfax ruské úrady. Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa do Ruska len ťažko dostávajú náhradné diely pre letecký priemysel a dopravné nehody a incidenty sú čoraz častejšie.
Čítajte viac Dôsledok sankcií? Rusom chýbajú diely, padol ďalší vrtuľník. Traja záchranári zahynuli
10:00 Francúzske ministerstvo zahraničných vecí si v pondelok predvolalo ruského veľvyslanca vo Francúzsku Alekseja Meškova v spojitosti so smrťou dvoch príslušníkov francúzskych humanitárnych organizácií na Ukrajine a šírením dezinformácií. TASR správu prevzala z agentúry Reuters a denníka Le Parisien.
Ruský útok dronmi 1. februára v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny zabil dvoch francúzskych dobrovoľníkov a ďalších troch zranil. Francúzsky minister zahraničných vecí Stéphane Séjourné to na sociálnej sieti X označil za barbarstvo. Dodal, že Rusko sa bude musieť zodpovedať za svoje zločiny.
Francúzsko v poslednom období zvýšilo svoju pomoc pre Ukrajinu a sľúbilo jej dodať viac striel s plochou dráhou letu s dlhým doletom. Rusko tiež obviňuje zo šírenia nepravdivých informácií.
9:50 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že má nádej na ďalšiu podporu Spojených štátov, no zároveň varoval, že ak sa zníži, nastane „nové geopolitické usporiadanie“ sveta. Ako referuje web Ukrajinská pravda, Zelenskyj to uviedol v rozhovore pre taliansku televíznu stanicu Tg1.
„Chcem veriť a dúfať, že ak dôjde k zmenám v Spojených štátoch, línia (podpory Ukrajiny) zostane rovnaká,“ poznamenal Zelenskyj na možnosť zvolenia Donalda Trumpa do funkcie prezidenta USA.
„V Republikánskej strane sú radikálne hlasy, ale je tam aj veľa ľudí, ktorí podporujú Ukrajinu. Je na Američanoch, aby sa rozhodli, ale ak majú v úmysle obmedziť pomoc Ukrajine, dôjde k novému geopolitickému usporiadaniu. Putin prerazí našu obranu, pôjde dopredu a len tak ľahko sa nezastaví,“ dodal Zelenskyj.
9:09 Ukrajina musí získať nových vojakov, aby dokázala úspešne odrážať ruské útoky. V pondelok to uviedol brigádny generál nemeckého Bundeswehru Christian Freuding. TASR správu prebrala od agentúry DPA.
„Ukrajina bude určite musieť mobilizovať viac vojakov, ak už pre nič iné, tak na pokrytie doterajších strát,“ uviedol generál v pondelok pre médiá skupiny Redaktionsnetzwerk Deutschland (RND). Ukrajinské jednotky sa tiež musia obnovisť, pretože niektoré z nich sú na fronte už 24 mesiacov. O spôsobe a rozsahu sa v súčasnosti na Ukrajine diskutuje.
Čítajte viac Ukrajinská armáda navrhuje mobilizovať ďalších pol milióna ľudí
Generál Freuding pripomenula aj údajný rozkol medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenskym a hlavným veliteľom ozbrojených síl Valerijom Zalužnym.
„Do zákulisia nevidíme, no samozrejme sledujeme diskusiu vojenského a politického vedenia a, samozrejme, dúfame, že Ukrajina si zachová jednotnosť, ktorá jej počas uplynulých mesiacov a rokov dávala sily pri obrane. Takáto diskusia je vrcholom demokratického štátu, no neprispieva k jeho obrane,“ uviedol brigádny generál.
7:34 Európska komisia nezaradí do chystaného 13. sankčného balíka voči Rusku žiadne nové zákazy dovozu. Informovala o tom v nedeľu agentúra Reuters s odvolaním na nemenových európskych diplomatov.
EK chce aj napriek výzvam niektorých členov EÚ na zákaz dovozu ďalších tovarov a surovín z Ruska navrhnúť sankčný balík, ktorý vyvolá v krajinách EÚ len minimálnu diskusiu a bude čo najrýchlejšie prijatý. Na sankčný zoznam EÚ majú pribudnúť stovky jednotlivcov a subjektov, nie však veľké spoločnosti, uviedol diplomatický zdroj agentúry Reuters.
Čítajte viac Rusko vyváža do Číny rekordné milióny ton ropy. Vie obísť aj sankcie, dôležitú úlohu hrá Malajzia
Diplomat dodal, že 13. sankčný balík voči Moskve by mal rozšíriť zoznam ruských firiem, ktorým spoločnosti z EÚ nemôžu predávať tovar s dvojakým použitím a má civilné aj vojenské využitie.
Zdroje agentúry Reuters, ktoré si želali ostať v anonymite, povedali, že po prijatí 13. sankčného balíka navrhne EK v poradí 14.balík opatrení, ktorý by mohol zahŕňať aj nové zákazy dovozu ruských tovarov.
Európska komisia chce zaviesť nové sankcie voči Rusku pri príležitosti druhého výročia ruskej invázie na Ukrajinu 24. februára. Na ich schválenie je potrebný jednomyseľný súhlas členských štátov. EÚ už v rámci sankcií zakázala napríklad dovoz diamantov či ropy z Ruska po mori.
7:12 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že „premýšľa“ o výmene hlavného veliteľa ukrajinských ozbrojených síl Valerija Zalužného a zmene v smerovaní vedenia krajiny. Ako referuje web Ukrajinská pravda, Zelenskyj to povedal v rozhovore pre taliansku televíziu Rai1.
Zelenského počas rozhovoru požiadali, aby sa vyjadril k správam v médiách o možnom odvolaní Zalužného, na čo odvetil: „Keď o tom hovoríme, mám na mysli rotáciu viacerých vedúcich štátnych predstaviteľov, nielen v armádnom sektore. Uvažujem o tejto výmene, ale nemôžem povedať, že sme tu vymenili jedného človeka.“
Ukrajinský líder poznamenal, že ak chce Kyjev vyhrať vojnu s Ruskom, musia sa všetci dívať rovnakým smerom a byť presvedčení o víťazstve. „Nesmieme zúfať ani sa vzdávať, musíme mať tú správnu pozitívnu energiu… Preto hovorím o resete, výmene… Mám na mysli niečo vážne, čo nie je len o jednej osobe, ale o smerovaní vedenia krajiny. Ide o ľudí, ktorí by mali viesť Ukrajinu. Samozrejme, potrebujeme reset, nový začiatok,“ skonštatoval Zelenskyj.
6:48 Predseda Snemovne reprezentantov USA Mike Johnson vyjadril nesúhlas s návrhom zákona o ochrane hraníc, ktorý by v prípade schválenia uvoľnil ďalšiu pomoc pre Ukrajinu. „Tento návrh zákona je ešte horší, ako sme očakávali, a ani zďaleka neukončí katastrofu na hraniciach, ktorú spôsobil prezident (Joe Biden),“ napísal republikán Johnson v príspevku na sociálnej sieti. Dodal, že predmetný návrh zákona Snemovňa reprezentantov USA neschváli.
Senát USA už niekoľko mesiacov rokuje o dohode týkajúcej sa boja proti nelegálnej migrácii na hraniciach s Mexikom. Republikáni trvajú na posilnení ochrany hraníc výmenou za schválenie žiadosti Bieleho domu o ďalšiu pomoc pre Ukrajinu v hodnote 60 miliárd dolárov.
Biden v nedeľu uviedol, že Senátom predstavenú dohodu podporuje a vyzval Kongres USA, aby návrh zákona urýchlene schválil. V Snemovni reprezentantov má väčšinu Republikánska strana.
5:45 Demokratickí a republikánski senátori v nedeľu večer predstavili návrh zákona, ktorý by mal stabilizovať situáciu na južnej hranici Spojených štátov a zároveň poskytnúť pomoc vo výške 60 miliárd dolárov Ukrajine a 14 miliárd dolárov Izraelu. Návrh, o ktorom bude tento týždeň hlasovať Senát, prakticky okamžite podporil aj americký prezident Joe Biden. Žeby prešiel tiež Snemovňou reprezentantov, je však podľa agentúry AP kvôli odporu časti republikánov nepravdepodobné.
Senátny kompromis, ktorý je výsledkom mesiacov vyjednávania, počíta s celkovými výdavkami vo výške 118 miliárd dolárov, z ktorých by 20 miliárd dolárov išlo na ochranu hraníc, ďalšie desiatky miliárd Ukrajine a Izraelu a desať miliárd humanitárnej pomoci civilnému obyvateľstvu v Pásme Gazy. Ďalšie financie sú podľa zdroja agentúry Reuters určené na bezpečnosť v oblasti Červeného mora a pre amerických partnerov, ktorí čelia narastajúcim nárokom Číny.
„Priority tohto návrhu zákona sú príliš dôležité na to, aby sme ich ignorovali, a príliš zásadné na to, aby sa im stavala do cesty politika,“ doplnila. Uviedol vo vyhlásení šéf senátnej väčšiny a demokrat Chuck Schumer, ktorý chce, aby sa o návrhu v hornej komore amerického parlamentu hlasovalo najneskôr v stredu.
Taktiež najvyššie postavený republikán v Senáte Mitch McConnell vyzval na schválenie návrhu s tým, že ani za republikánskeho prezidenta by nebolo možné dosiahnuť lepšiu dohodu.
K urýchlenému súhlasu vyzval zákonodarcov aj Biden, podľa ktorého návrh počíta s najtvrdšími a najférovejšími reformami americkej politiky ochrany hraníc za desiatky rokov. Republikáni v Snemovni reprezentantov podľa neho teraz musia ukázať, či naozaj chcú problém riešiť, alebo naďalej hrať politické hry.
Podľa AP je návrh zrejme najlepšou šancou Bidena, ako zabezpečiť ďalšiu podporu pre Ukrajinu. Zároveň ale čelí silnému odporu konzervatívcov, a to aj kvôli blížiacim sa prezidentským voľbám. Republikáni – vrátane ich pravdepodobného kandidáta na prezidenta Donalda Trumpa – podľa AP nechcú Bidenovi dopriať úspech v oblasti ochrany hraníc, ktorú považujú za jednu z jeho najväčších slabín. Navyše tvrdí, že prezident má už teraz dostatok právomocí, ako obmedziť nelegálne prekračovanie hraníc.
Počty migrantov, ktorí cez južné hranice smerujú do USA, teraz dosahujú rekordné hodnoty.