Suncov odmieta fakt, že invázia vojsk Varšavskej zmluvy bola brutálnym porušením štátnej suverenity. Vojenskú operáciu Dunaj v auguste 1968 hodnotí ako geniálne pripravenú i uskutočnenú v krátkom čase (v tomto jedinom má pravdu, lebo armádni stratégovia z celého sveta sa zhodujú, že Moskva dosiahla svoj cieľ bleskurýchlo).
Lož o kontrarevolučných silách s podporou CIA
Pohľad Suncova na vpád vojsk, ktorý pochoval reformy československého lídra Alexandra Dubčeka, vyzerá ako z učebnice v ére Sovietskeho zväzu. Napísal, že v roku 1956 nevyšiel protikomunistický prevrat v Maďarsku a tak sa kontrarevolučné sily s podporou CIA rozhodli pre nový atak na socialistické zriadenie: „Vybrali si Československo."
Suncov pokračuje takto: „So súhlasom vlády v Československu v tomto období zosilnela kontrarevolučná propaganda. Pomocou médií začali kontrarevolučné sily očierňovať a hádzať blato na socialistický systém a spoločenstvo socialistických mocností."
Napriek tomu, že Dubčekovo politické vedenie vôbec nepomýšľalo na odchod z vojenského paktu Varšavskej zmluvy, Suncov, naopak, považoval tento scenár za realistický. Je presvedčený, západné krajiny nespali: „Pre NATO bolo lákavé vytrhnúť Československo zo socialistického spoločenstva, získať na jeho území koridor k hraniciam Sovietskeho zväzu a zároveň rozdeliť krajiny Varšavskej zmluvy na dva samostatné regióny," Dodáva, že v danej situácii sa studená vojna mohla kedykoľvek zmeniť na „horúcu“, preto sa svet opäť ocitol na pokraji vojny.
Suncov: Planéte stála nad priepasťou
Napriek tomu, že takzvaný pozývací list adresovala Moskve iba hŕstka kolaborantov, Suncov naznačuje, že o intervenciu žiadalo vlastne politické vedenie štátu: „Vo chvíli, keď planéta stála nad priepasťou, pár krokov od katastrofy, museli krajiny Varšavskej zmluvy so súhlasom československej vlády poslať svoje jednotky na územie Československa."
Príslušníkov Sovietskej armády, ktorí boli v skutočnosti okupanti, Suncov označil za hrdinov: „Vojaci preukázali veľa vytrvalosti a odvahy, aby zachovali mier v krajine v týchto ťažkých podmienkach provokácií, vydierania a vrážd."
Podplukovník pokračuje v opisovaní udalostí naďalej nehoráznym spôsobom: „Mladí muži v čiernych bundách jazdili po dedinách a vyhrážali sa roľníkom násilím, ak by sa dostali do kontaktu s vojakmi a dôstojníkmi spojeneckých armád." Dopĺňa, že tí, čo strieľali, neboli cudzí vojaci, ale kontrarevolucionári v Prahe a v Bratislave. Tvrdí, že na mušku si brali sovietskych vojakov. Strelné zbrane však viackrát použii okupanti, vedenie štátu rozkázalo svojim ozbrojeným zložkám neklásť odpor, aby sa predišlo veľkému krvipreliatiu.
Čítajte viac Rusi obhajujú inváziu z augusta 1968: Do Prahy chcelo vtrhnúť NATOPorovnanie s Juhosláviou
Suncov našiel jednu nezmyselnú paralelu s krvavým vývojom na Balkáne pred troma desaťročiami: „Prítomnosť ozbrojených síl bratských krajín Varšavskej zmluvy v Československu na jeseň 1968 nebola aktom okupácie, ale faktorom, ktorý zabezpečil mier a stabilitu v Európe. A nebyť vojsk Varšavskej zmluvy, v Československu by sa stalo to, čo sa udialo v Juhoslávii." Česi a Slováci vtedy vôbec nepomýšľali na rozdelenie spoločného štátu, naopak, vývoj sa uberal k zakotveniu rovnoprávneho postavenia oboch národov. Výsledkom bolo prijatie ústavného zákona o československej federácii v októbri 1968.
Podplukovník nešetrí chválou okupantov: „Nikto z vojakov sovietskej armády nevedel, ako dlho ide do Československa a či sa vráti domov. Vedeli jednu vec: potrebovali pomôcť bratskému ľudu, ako to bolo v roku 1945, pričom nešetrili silami ani životom."
Čítajte viac Sovietske tanky v Budapešti a v Prahe boli chybou, prekvapil Putin. Tie na Ukrajine opomenulV závere textu Suncov, ktorý má už 93 rokov, zdôraznil, že je svätá povinnosť uchovať pravdu o augustových udalostiach v Československu ruským deťom a vnukom. Podplukovník zaslepený komunistickou ideológiou niekdajšieho šéfa Kremľa Leonida Brežneva, ktorý nariadil inváziu, ešte konštatuje toto: „Každý, kto sa pokúšal a pokúša očierniť operáciu Dunaj, by mal pochopiť, že sovietske vojská a vojská Varšavskej zmluvy svojou prítomnosťou v Československu v tých alarmujúcich dňoch leta a jesene 1968 zabránili novej vojne v Európe, ktorá v podmienkach konfrontácie medzi dvoma politickými systémami môže kedykoľvek vypuknúť."