Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 713 dní
- Kyjev: Padlo ďalších tisíc ruských vojakov
- Zelenskyj nariadil vytvoriť nový druh vojsk – sily bezpilotných systémov
- Turecká zbrojárska firma začala pri Kyjeve s výstavbou závodu na výrobu dronov
- Šéf úniovej diplomacie Borrell prišiel na návštevu do Kyjeva
- Ruský vzdušný úder zabil dvojmesačné dieťa. Za posledný deň zomrelo najmenej sedem civilistov
- Republikáni v Senáte USA sa odvracajú od dohody o Ukrajine
- Bezpečnosť Záporožskej jadrovej elektrárne zostáva krehká, povedal šéf MAAE
- NYT: KĽDR dodala Rusku zbrane, Moskva za to odblokovala časť zmrazených aktív
- Biden: Odmietnutie návrhu zákona o pomoci Ukrajine nahráva Putinovi
Čítajte viac 712. deň: Ukrajinských vojakov znepokojuje odvolanie Zalužného. Kličko si neželá jeho rezignáciu
23:28 Americký konzervatívny moderátor Tucker Carlson v utorok oznámil, že pricestoval do Moskvy, aby urobil rozhovor s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Informovala o tom agentúra AFP a stanica Sky News.
„Sme tu, aby sme urobili rozhovor s prezidentom Ruska Vladimirom Putinom. Urobíme to už čoskoro,“ povedal Carlson vo videu zverejnenom na sociálnej sieti X.
Vo vyše štvorminútovom videu bývalý novinár spravodajskej televízie Fox News, z ktorej ho prepustili vlani v apríli, vysvetľuje, prečo sa rozhodol urobiť rozhovor s ruským prezidentom. Uviedol, že úlohou novinárov je informovať verejnosť. Rozhovory západných novinárov s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským označil za „podliezanie“ a „vládnu propagandu“. Kritizoval médiá za to, že s Putinom rozhovory nerobia. Západné publikum „nikdy nepočulo jeho hlas“, čo novinár označil za nesprávne.
Rozhovor s Putinom bude voľne dostupný na Carlsonovej webovej stránke. Ďalej vyhlásil, že vlastník sociálnej siete X Elon Musk súhlasil s tým, že na sieti nebude „blokovať“ alebo „potláčať“ rozhovor s prezidentom Putinom. Zároveň obvinil administratívu amerického prezidenta Bidena z toho, že „nezákonne sledovala textové správy jeho tímu“, aby prekazila plánovaný rozhovor s ruským prezidentom. Dodal, že západné vlády určite urobia všetko pre to, aby video cenzurovali.
Carlson ako moderátor Fox News dosiahol rekordnú sledovanosť. Agentúra AFP uvádza, že šíril množstvo konšpiračných teórií, napríklad o podvodoch počas prezidentských volieb v USA v roku 2020. Po odchode z Fox News začal Carlson vysielať svoju reláciu na sieti X, kde jeho videá dosahujú obrovskú sledovanosť. Spoločnosť Fox News vedie právny boj o zastavenie relácie, pretože údajne porušuje podmienky jeho zmluvy.
22:42 Ruské úrady odblokovali časť aktív Severnej Kórey zmrazených v jednej z ruských bánk a pomohli tak tejto izolovanej ázijskej krajine získať prístup do medzinárodného bankového systému. Stalo sa tak po tom, čo Pchjongjang dodal Rusku zbrane do vojny na Ukrajine.
Uviedol to v utorok na svojom webe denník The New York Times (NYT) s odvolaním sa na zdroje v spravodajských službách západných krajín. TASR o tom informuje na základe správy portálu Moscow Times.
Spomínané zdroje tvrdia, že Ruská federácia odblokovala deväť z 30 miliónov dolárov zmrazených aktív. KĽDR tieto peniaze použije na nákup ropy.
V rovnakom čase si podľa NYT nemenovaná severokórejská spoločnosť otvorila účet v ďalšej ruskej banke v gruzínskom odštiepeneckom regióne Južné Osetsko, ktorý ako nezávislý štát uznáva iba Moskva a hŕstka jej spojencov. To naznačuje, že ruské úrady pravdepodobne pomáhajú Severnej Kórei obchádzať sankcie OSN, ktoré bankám zakazujú obchodovať so Severnou Kóreou, píše NYT.
Hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby začiatkom januára uviedol, že ruská armáda začala na Ukrajine používať balistické rakety dodané Severnou Kóreou. V októbri 2023 tvrdil, že do Ruska dorazilo z KĽDR viac ako tisíc kontajnerov s vojenskou technikou a muníciou.
Tlačový tajomník ruského prezidenta Dmitrij Peskov v reakcii na tieto tvrdenia uviedol, že neexistujú dôkazy o dodávkach zbraní z KĽDR do Ruska. Šéf Kremľa Vladimir Putin opakovane povedal, že Moskva dodržiava sankcie Bezpečnostnej rady OSN uvalené na Severnú Kóreu.
22:24 Americký prezident Joe Biden v utorok vyhlásil, že pokiaľ americký Kongres neschváli návrh zákona, na ktorý je naviazaná ďalšia pomoc pre Ukrajinu, pomôže tak Rusku vo vojne na Ukrajine. Zároveň obvinil exprezidenta Donalda Trumpa, že sa snaží z bezpečnostných záležitostí krajiny získať politické body. TASR správu prevzala od agentúry AFP.
Bidenova vláda sa v americkom Kongrese snaží o schválenie návrhu zákona v hodnote 118 miliárd dolárov, na ktorý je naviazaná pomoc USA pre Ukrajinu. Republikáni ho však blokujú a výmenou za podporu návrhu zákona žiadajú posilnenie ochrany hraníc.
Vyhliadky na schválenie návrhu zákona sú zatiaľ nejasné – demokrati majú v Senáte tesnú väčšinu, nie však v Snemovni reprezentantov, v ktorej majú prevahu republikáni, pripomína AFP.
„Teraz nemôžeme odísť. (Ruský prezident Vladimir) Putin sa na to spolieha. Podporiť tento návrh zákona znamená postaviť sa Putinovi. Nesúhlas s týmto návrhom mu nahráva do karát,“ uviedol Biden.
Biden s požiadavkou republikánov na posilnenie hraníc súhlasil a uviedol, že návrh zákona obsahuje „najprísnejší súbor reforiem na zabezpečenie hraníc v dejinách“. Republikáni ho však napriek tomu odmietli.
„Prečo? Z jednoduchého dôvodu: Donald Trump. Pretože Trump si myslí, že mu to politicky ublíži. Pretože… aj keď to pomôže jeho krajine, nesúhlasí. Radšej spraví z tejto otázky zbraň, než by ju skutočne riešil,“ dodal Biden s tým, že Trump podľa neho „oslovoval republikánov v Snemovni reprezentantov aj v Senáte, vyhrážal sa im a snažil sa ich zastrašiť“.
Trump v pondelok na svojej sociálnej sieti napísal: „Nebuďte HLÚPI!!! Potrebujeme samostatný zákon o ochrane hraníc a prisťahovalectve. Nemal by byť žiadnym spôsobom, v žiadnej forme ani podobe viazaný na zahraničnú pomoc!“
Dohoda je pre Biely dom najlepšou možnosťou, ako poskytnúť Ukrajine ďalšiu pomoc v čase prebiehajúcej ruskej invázie, vysvetľuje AP. Pokračujúca podpora pre Kyjev je jedným z hlavných cieľov zahraničnej politiky Bidenovej administratívy. Kongres USA by schválením zákona uvoľnil aj finančné prostriedky pre Izrael, ktorý od októbra bojuje proti palestínskemu militantnému hnutiu Hamas.
21:55 Turecké zbrojárska spoločnosť Baykar začala neďaleko ukrajinského hlavného mesta Kyjev s výstavbou závodu na výrobu vojenských bezpilotných lietadiel Bayraktar TB2 alebo TB3. Zamestnávať bude približne 500 ľudí, s odvolaním sa na šéfa spoločnosti o tom v utorok informovala agentúra Reuters.
Drony Bayraktar tureckej výroby si získali svetovú pozornosť po ich použití ukrajinskou armádou na zničenie ruských obrnených vozidiel a delostreleckých systémov.
Firma Baykar už predtým oznámila, že podpísala dohody na vývoz jej dronov TB2 s vyše 30 krajinami. Podľa Štokholmského inštitútu pre mierový výskum (SIPRI) je medzi nimi aj Ukrajina, Etiópia, Líbya a Azerbajdžan.
Šéf spoločnosti Haluk Bayraktar uviedol, že výstavba továrne na Ukrajine potrvá približne 12 mesiacov a potom sa budú venovať strojovému vybaveniu a organizačnej štruktúre. Podotkol, že továreň bude schopná vyprodukovať približne 120 dronov každý rok, zatiaľ však podľa neho nie je jasné, či sa výroba zameria na model TB2 alebo TB3.
Na otázku, či vojna na Ukrajine a súvisiace bezpečnostné riziká predstavujú prekážku pre výstavbu, Bayraktar odpovedal, že plány plne pokračujú a „nič“ ich nemôže zastaviť.
Spoločnosť tiež podľa neho chce počas nasledujúcich dvoch rokov spustiť výrobu dronov aj v Saudskej Arábii, s ktorou sa ešte vlani dohodli na predaji dronov Bayraktar Akinci. Podľa spoločnosti Baykar išlo o najväčší zbrojársky kontrakt v histórií Turecka.
21:00 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nariadil vláde, aby spoločne s generálnym štábom vytvorila nový druh vojsk, sily bezpilotných systémov. Bezpilotné lietadlá a námorné drony v podobe diaľkovo ovládaných plavidiel zohrávajú čoraz väčšiu úlohu vo vojne Ruska proti Ukrajine, ktorá trvá už takmer dva roky.
Čítajte viac Zelenskyj nariadil vytvoriť nový druh vojsk: sily bezpilotných systémov
20:26 Úradujúci gruzínsky premiér Irakli Kobachidze obvinil Ukrajinu, že sa snaží vyvolať konflikt medzi Gruzínskom a Ruskom. Informovala o tom stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).
Podľa agentúry Reuters tým gruzínsky premiér reagoval na oznámenie gruzínskej tajnej služby o zadržaní tajnej zásielky výbušnín smerujúcej do ruského mesta Voronež a ukrytej v náklade autobatérií, ktorý sa prepravoval po súši z Ukrajiny cez Rumunsko, Bulharsko a Turecko.
Reuters dodal, že tento incident pripomína okolnosti výbuchu na Krymskom moste z októbri 2022, ktorý podľa Moskvy spáchal Kyjev s použitím výbušnín prevážaných kamiónom vyslaným z Ukrajiny na dlhú trasu cez tretie štáty.
Kobachidze označil incident za vážny a alarmujúci, ktorým sa údajne opäť potvrdzuje, čo „vysokí ukrajinskí vládni predstavitelia otvorene povedali, že chceli a pravdepodobne stále chcú v našej krajine druhý front. Fakty, ktoré nám odhalila ŠtB, sú ďalším potvrdením toho všetkého“.
Ukrajinské veľvyslanectvo uviedlo, že preveruje obvinenia gruzínskej tajnej služby „týkajúce sa zapojenia ukrajinských občanov do nezákonných aktivít“, a vyzvalo Tbilisi, aby incident nepolitizovalo.
Úrad Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU) v juhoukrajinskej Odeskej oblasti uviedol, že o tomto incidente nemá informácie a že sa o ňom dozvedel až z médií.
Rozhlasová stanica RFE/RL v súvislosti s prevozom výbušniny poukázala na fakt, že gruzínske spravodajské služby nateraz nevysvetlili, ako sa stalo, že výbušniny unikli tajným službám troch krajín: Rumunska, Bulharska a Turecka, ale nie tej gruzínskej.
19:15 Štokholmský prokurátor Mats Ljungqvist by mal v stredu oznámiť ukončenie vyšetrovania útokov na plynovody Nord Stream 1 a 2 spred poldruha roka zo strany Švédska. Podľa agentúry DPA o tom v utorok informovali viaceré nemecké médiá vrátane denníka Süddeutsche Zeitung a týždenníka Die Zeit s tým, že vyšetrovateľom sa zrejme nepodarilo nájsť vo Švédsku konkrétnych podozrivých.
Čítajte viac Švédska prokuratúra zastaví vyšetrovanie výbuchov na plynovodoch Nord Stream
18:38 Rus Andrej Medvedev, ktorý údajne zbehol z vysokého postu v ruskej žoldnierskej skupine vagnerovci, dostal povolenie na pobyt v Nórsku, avšak úrady mu odmietli udeliť trvalý azyl. S odvolaním na nórske noviny Dagbladet o tom informuje agentúra AP.
Medvedevov právnik Brynjulf Risnes uviedol, že Medvedevovi udelili dočasný pobyt „vzhľadom na bezpečnostné riziko spojené s jeho návratom do Ruska“, avšak trvalý pobyt ani občianstvo mu nepridelili.
O azyl požiadal Medvedev v januári 2023 po tom, čo zbehol z Vagnerovej skupiny a utiekol do Nórska. Nelegálne prekročil hranicu s Ruskom a uviedol, že sa obáva o svoj život v prípade, ak ho pošlú späť.
Medvedev tvrdí, že súhlasil, že od júla do novembra 2022 bude členom žoldnierskej skupiny vagnerovci. Odišiel však po tom, čo mu bola bez jeho súhlasu predĺžená zmluva. Ruskej organizácii zameranej na boj proti korupcii a mučeniu Gulagu.net údajne povedal, že je pripravený prezradiť všetky informácie o Vagnerovej skupine a jej zakladateľovi Jevgenijovi Prigožinovi. Uviedol, že je ochotný svedčiť o vojnových zločinoch, ktorých bol svedkom, avšak svoj podiel na nich poprel.
V apríli 2023 strávil Medvedev 14 dní v nórskom väzení za výtržníctvo a prechovávanie zbrane na verejnosti.
17:25 Kremeľ sa na Západe pokúša normalizovať myšlienku rozdelenia Ukrajiny. Ako referuje web news.sky.com, v najnovšej aktualizácii o vojne na Ukrajine to uviedli analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW).
Tí poukázali na to, že ruský vodca Vladimir Putin a ďalší tamojší vysokí predstavitelia navrhli, aby Rusko a európske mocnosti súhlasili s predefinovaním Ukrajiny v rámci hraníc Ľvivskej oblasti na západe krajiny.
Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev v pondelok tvrdil, že európske plány na vybudovanie železnice zo Španielska do mesta Ľviv sú dôkazom, že ho Západ uznal za nové hlavné mesto Ukrajiny.
„Medvedevovo vyhlásenie podporuje ruskú informačnú operáciu, ktorá falošne zobrazuje Ukrajinu ako umelo vybudovaný štát, pravdepodobne v snahe znížiť západnú vojenskú podporu Ukrajine a normalizovať západné diskusie, ktoré nútia Ukrajinu, aby postúpila veľkú časť svojho územia a obyvateľstva Rusku ako legitímny spôsob ukončenia vojny,“ uviedol ISW, ktorý podotkol, že Putin a mnohí ruskí ultranacionalisti naďalej chcú úplnú kapituláciu Ukrajiny.
16:28 Ukrajinská armáda tvrdí, že v blízkosti Krymského polostrova zničila zariadenie, ktoré ruskej armáde pomáhalo korigovať útoky s použitím bezpilotných lietadiel. Informovala o tom v utorok britská stanica BBC.
Vo vyhlásení ukrajinskej armády citovanom stanicou BBC sa spresňuje, že neďaleko Ruskom anektovaného Krymu bolo vyhodené do vzduchu zariadenie, ktoré zvyšovalo dolet iránskych prieskumných bezpilotných lietadiel Mohádžer-6 využívaných na ďalšiu korekciu útokov kamikadze dronov typu Šáhid na ciele na ukrajinskom území.
Čítajte aj 565. deň: Ukrajinci dobyli späť plošiny pri Kryme, získali unikátnu korisť. Člny nezastavila ani ruská stíhačka
Toto zariadenie bolo podľa ukrajinskej armády nainštalované na nelegálne obsadenej ťažobnej plošine v Čiernom mori. Podľa ukrajinských médií ide o jednu z tzv. Bojkových veží.
Ukrajinská armáda svoju operáciu pri brehoch Krymu označila krycím názvom Citadela, pričom dodala, že akciu vykonali jednotky osobitného určenia „v zóne neustáleho hliadkovania ruského letectva a námorníctva“.
Zasahujúca jednotka na sociálnych sieťach priblížila scenár svojej nočnej akcie: najprv sa člny 73. námorného operačného centra priblížili k ťažobnej plošine a nastražili tam výbušninu. Následne sa bojová skupina stiahla do bezpečnej vzdialenosti a vyhodila do vzduchu nepriateľský objekt – stožiar s anténou.
16:18 Ukrajina „takmer určite“ potopila ruskú vojnovú loď Ivanovec. Ruské námorníctvo si však udržiava schopnosť útokov na veľké vzdialenosti. Ako referuje web news.sky.com, tvrdí to britská rozviedka.
Viaceré ukrajinské bezpilotné lietadlá použili na zasiahnutie plavidla „húfnicovú taktiku“, čo malo za následok „veľkú explóziu“, uviedlo v utorok britské ministerstvo obrany.
„Najnovší ukrajinský úspech poukazuje na pokračujúcu zraniteľnosť ruských vojnových lodí operujúcich v Čiernom mori. S vysokou pravdepodobnosťou to bude mať vplyv na prvky velenia a kontroly Čiernomorskej flotily, čo ich pravdepodobne prinúti prehodnotiť svoju manévrovateľnosť v blízkosti západného Krymu,“ tvrdia Briti.
Čítajte aj VIDEO: Ďalší úspešný lov ukrajinských dronov. Korveta Čiernomorskej flotily skončila na dne
Ruské námorníctvo je však naďalej schopné uskutočňovať útoky na veľké vzdialenosti, hliadky a podporu aj bez korvety Ivanovec, dodalo ministerstvo obrany Spojeného kráľovstva.
15:36 Ukrajinský parlament dnes schválil ďalšie predĺženie vojnového stavu, v ktorom sa krajina nachádza od vtedy, čo ju 24. februára 2022 napadli ruské invázne vojská. Podľa poslanca Jaroslava Železňaka zákonodarcovia hlasovali o zavedení či predĺžení vojnového stavu už po desiaty raz. Tentoraz jeho predĺženie o 90 dní podľa webu Meduza zasahuje do termínu, keď sa pôvodne mali konať prezidentské voľby.
„Parlament schválil prezidentský dekrét o predĺžení vojnového stavu. Za bolo 335 (poslancov). Od 14. februára 2024 na 90 dní. Teda do 13. mája 2024,“ napísal Železňak na platforme Telegram, kde priložil fotografiu, z ktorej vyplýva, že proti nebol žiadny zákonodarca, dvadsať ich nehlasovalo. Najvyššia rada odhlasovala tiež predĺženie všeobecnej mobilizácie.
Dekréty teraz zamieria k podpisu prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý ich pred pár dňami do parlamentu na schválenie poslal.
Tentoraz sa predĺženie vojnového stavu prekrýva s ukrajinským volebným cyklom, upozornilo okrem webu Meduza už skôr tiež Rádio Slobodná Európa / Rádio Sloboda (RFE / RL). Ukrajinci zvolili Zelenského do čela štátu v roku 2019 na päťročné obdobie a ďalšie voľby mali pôvodne byť na budúci mesiac. Predčasné parlamentné voľby sa na Ukrajine konali v júli 2019 a ďalšie mali byť vlani na jeseň. Ukrajinské zákony však zakazujú ich usporiadanie v čase vojnového stavu.
15:33 Ministerstvo zahraničných vecí si predvolalo chargé d'affaires Estónska, Litvy a Lotyšska pre chýbajúcu reakciu ich krajín na opakované ruské žiadosti, aby zabezpečili bezpečnosť hlasovania počas marcových volieb ruského prezidenta na ruských zastupiteľských úradoch v Pobaltí. Informovala o tom hovorkyňa ruskej diplomacie.
Hovorkyňa Marija Zacharovová uviedla, že v súlade s Viedenským dohovorom o diplomatických stykoch a na základe všeobecne prijatej medzinárodnej praxe spočíva povinnosť prijímať všetky vhodné opatrenia na zabezpečenie bezpečnosti zastupiteľských úradov na hostiteľskej krajine. Rusko preto požaduje, aby estónske, litovské a lotyšské úrady podnikli všetky potrebné kroky na zabezpečenie bezpečnosti voličov a tiež pracovníkov ruských veľvyslanectiev počas hlasovania.
Vytváranie ťažkostí pri voľbách „vyvolá vážne protesty ruských občanov“ žijúcich v Pobaltí a na ďalšie pokračovanie snáh sabotovať voľby „bude Rusko reagovať rozhodne“, uviedla ruská diplomacia.
Čítajte aj Rusov oslovuje protivojnový postoj. Putinov opozičník získava masívnu podporu
Šéf estónskej diplomacie Margus Tsahkna sa už skôr vyjadril, že Estónsko nebude brániť tomu, aby sa volilo na ruskom veľvyslanectve v Tallinne, akokoľvek by proti tomu niektorí politici protestovali. Estónsko však podľa ministra nemá právne dôvody, aby sa zasahovalo, pripomenul server RBK. Tsahkna súčasne kritizoval, že sa voľby ruského prezidenta majú konať aj na okupovanom území Ukrajiny. Je podľa neho absolútne neprijateľné a odporujúce medzinárodnému právu, aby ľudí hnali zbraňami k volebným urnám.
15:27 Gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová odsúdila v utorok plán Ruska na zriadenie námornej základne v odštiepencom gruzínskom regióne Abcházsko.
Líder separatistov v Abcházsku Aslan Bžanija ešte vlani v októbri oznámil podpísanie dohody s Ruskom o tom, že bude v „blízkej budúcnosti“ zriadená v čiernomorskom prístavnom meste Očamčira ruská námorná základňa. Spravil tak v čase, keď Ukrajina posilnila svoje útoky proti ruskej Čiernomorskej flotile.
„Ruský plán na transformáciu prístavu v Očamčire na námornú základňu je zameraný na presun konfrontácie do Čierneho mora, do našich teritoriálnych vôd, a na vytvorenie hrozby strategickej perspektívy Čierneho mora,“ uviedla Zurabišviliová v gruzínskom parlamente. Okrem toho varovala, že Rusko spustilo nové útoky vo svojej hybridnej vojne v Gruzínsku.
Rusko má už vojenské základne v Abcházsku i ďalšom gruzínskom separatistickom regióne Južnom Osetsku. Oba tieto regióny vyhlásili nezávislosť, ktorú Rusko uznalo. Zurabišviliová od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu vystupuje ako podporovateľka Kyjeva a často sa dostáva do konfliktov s gruzínskou vládou, ktorú obviňuje z príliš blízkych vzťahov s Moskvou.
Čítajte aj 'Ruská loď, choď do prdele'. Gruzínci vyhnali stovky Rusov z prístavu pri Čiernom mori
15:10 Situácia v okolí obliehaného mesta Avdijivka v Doneckej oblasti je čoraz náročnejšia a v niektorých oblastiach dokonca kritická. V utorok to povedal šéf mestskej vojenskej administratívy Vitalij Barabaš, informuje spravodajský portál Kyiv Independent.
„Situácia je veľmi náročná, veľmi napätá. Mohli by sme povedať, že pred pár týždňami bola situácia náročná, ale pod kontrolou,“ vyjadril sa Barabaš. Podľa neho to však neznamená, že všetko je stratené, ale Rusko naďalej vrhá veľké sily proti Avdijivke.
Ukrajinský generálny štáb v utorok informoval, že za uplynulý deň odrazili ukrajinské sily pri Avdijivke a pri Novobachmutivke, ktorá leží 14 kilometrov severozápadne, 29 útokov.
14:50 Ruský sektor spracovania ropy v januári podľa denníka Kommersant medziročne oslabil o štyri percentá. Najväčší pokles produkcie nastal v ruskej štátnej ropnej a plynárenskej spoločnosti Rosnefť, ktorej rafinériu v meste Tuapse v noci z 24. na 25. januára zasiahol útok ukrajinských dronov. Spoločnosť Rosnefť zmenšila objem spracovanej ropy na 170-tisíc ton denne. Informuje spravodajský web Ukrajinská pravda.
Čítajte aj Ruský rozpočet v roku 2023: Obrovský prepad príjmov v miliardách, dôvodov je viacero
14:00 Očakávané zmeny v politickom a armádnom vedení na Ukrajine nebudú mať vplyv na vzťahy Kyjeva so západnými spojencami. Uviedol to v utorok ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že zvažuje „reštart“ s cieľom vymeniť niekoľko vysokopostavených predstaviteľov. Čoraz intenzívnejšie sa špekuluje, že vymenený bude aj hlavný veliteľ ukrajinskej armády Valerij Zalužnyj.
„Nemyslím si, že akékoľvek zmeny vo vláde môžu ovplyvniť naše vzťahy s partnermi,“ povedal Kuleba na tlačovej konferencii po boku s portugalským rezortným kolegom Joaom Gomesom Cravinhom.
Foto: SITA/AP, Efrem Lukatsky
Dodal, že Zelenskyj má ústavné právo na odvolanie veliteľa armády v prípade, ak to uzná za vhodné. Akékoľvek zmeny podľa jeho slov nebudú predstavovať rozpory v ukrajinskom vojenskom úsilí.
"V rámci tímu môžeme diskutovať o taktike, ale všetci sme jednotní ohľadom nášho strategického cieľa, ktorým je porážka Ruska na Ukrajine a obnovenie územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny.
13:45 Ukrajinské sily od začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu vyradili z boja približne 33 percent všetkých bojových plavidiel ruskej Čiernomorskej flotily. Uviedlo to na Telegrame oddelenie strategickej komunikácie úradu hlavného veliteľa ukrajinskej armády.
„Generálny štáb ozbrojených síl Ukrajiny konštatoval, že naša armáda vyradila z činnosti 24 ruských lodí a jednu ponorku. Verejne dostupné informácie naznačujú, že ruská Čiernomorská flotila mala na začiatku rozsiahlej invázie celkovo 74 bojových lodí," uviedlo oddelenie strategickej komunikácie.
Podľa ukrajinskej rozviedky sa vzhľadom na ukrajinské útoky na ruské námorníctvo Moskva snaží zriadiť námornú základňu v gruzínskom meste Očamčire, ktoré leží v Rusmi okupovanom regióne Abcházsko.
Čítajte aj Čierny rok ruskej Čiernomorskej flotily – strata lodí, veliteľstva i prestíže
13:31 Na Ukrajine v utorok zdržali piatich bývalých i súčasných pracovníkov ukrajinskej spravodajskej služby, ktorí podľa Kyjeva pracovali pre Rusko a boli členmi vplyvnej špionážnej skupiny. Oznámila to Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU).
Podozrivých podľa ukrajinských bezpečnostných zložiek prichytili pri odovzdávaní informácií ruskej Federálnej bezpečnostnej službe (FSB). Tieto informácie sa týkali ukrajinských vojenských základní, obranných opevnení, osobných údajov a zariadení strategickej energetickej infraštruktúry.
„Ukrajinská bezpečnostná služba neutralizovala vplyvnú sieť agentov riadenú vojenskou kontrarozviedkou FSB, ktorá operovala na Ukrajine,“ uviedla SBU.
Ukrajinská generálna prokuratúra vo svojom vyhlásení oznámila, že pre podozrenie z vlastizrady zadržali päť osôb. Ide o bývalých zamestnancov spravodajskej služby ukrajinského ministerstva obrany a jej zahraničnej jednotky, ako aj súčasného regionálneho agenta SBU.
„Podozriví odovzdávali spravodajské informácie o obranných silách a strategicky dôležitých energetických zariadeniach predstaviteľom špeciálnych služieb štátu agresora,“ uviedla generálna prokuratúra.
13:20 V Moskve už niekoľko dní pobýva kontroverzný bývalý moderátor americkej televíznej stanice Fox News Tucker Carlson. Jeho pobyt si všimli ruské štátne médiá a neskôr aj západná tlač. Vyfotografovaný bol napríklad v lóži moskovského Veľkého divadla (Bolšoj teatr). Špekuluje sa o možnom rozhovore s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov dnes povedal, že „žiadnym spôsobom nebude komentovať pohyb amerického novinára“. V skoršom vyhlásení Peskov uviedol, že do Ruska jazdí mnoho zahraničných žurnalistov, čo Moskva víta, a že „nemá nič k oznámeniu v zmysle prezidentových rozhovorov so zahraničnými médiami“.
Carlson, ktorý by bol prvým americkým žurnalistom, ktorému by Putin poskytol rozhovor od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022, sa o možnosti stretnutia so šéfom Kremľa vyjadril neisto. „Chcel som hovoriť s ľuďmi, pozrieť sa po Moskve, vidieť, ako sa jej darí. A darí sa jej dobre,“ cituje agentúra Reuters Carlsonovo vyjadrenie pre ruské médiá. Na otázku, či prišiel urobiť rozhovor s Putinom, Carlson s úsmevom odvetil: „Uvidíme.“
Konzervatívne a republikánsky naklonená Fox News s Carlsonom rozviazala pracovný pomer vlani v apríli, načo moderátor založil vlastnú reláciu „The Tucker Carlson Encounter“ (Stretnutie s Tuckerom Carlsonom), ktorý vysiela na sieti X a propaguje na svojom webe.
Po odchode z Fox News na seba Carlson upútal pozornosť predovšetkým rozhovorom s bývalým prezidentom a zároveň pravdepodobným republikánskym kandidátom v tohtoročných amerických prezidentských voľbách Donaldom Trumpom, ktorému kládol veľmi nekonfliktné otázky. Trump neskôr vlani v novembri naznačil, že by o Carlsonovi bol ochotný uvažovať ako o svojom viceprezidentovi. Uviedol tiež, že ho má rád a že moderátor má „skvelý sedliacky rozum“.
12:35 Bezpečnosť v ukrajinskej Záporožskej jadrovej elektrárni zostáva krehká, uviedol dnes šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi, ktorý je v Kyjeve. Podľa agentúry AP upozornil na nedávne zníženie počtu zamestnancov, ku ktorému pristúpili ruské okupačné úrady. Asi stovka ukrajinských pracovníkov atómovej elektrárne, ktorá je považovaná za najväčšiu v Európe, odmieta podpísať zmluvu s ruskou spoločnosťou Rosatom, povedal Grossi podľa agentúry Reuters.
„Toto obrovské zariadenie malo predtým asi 12.000 zamestnancov. Teraz ich počet klesol na 2000 až 3000, čo je pomerne výrazné zníženie počtu ľudí, ktorí tu pracujú,“ povedal Grossi. „Aby človek mohol prevádzkovať tieto veľmi sofistikované veľké zariadenia, potrebuje určitý počet ľudí, ktorí vykonávajú rôzne špecifické funkcie. Zatiaľ je situácia stabilná, ale je to veľmi, veľmi krehká rovnováha,“ dodal.
Dôvody na zníženie počtu zamestnancov sú rôzne, poznamenala AP. Niektorí pracovníci elektrárne podľa nej ušli, mnohí nechceli zostať na Rusmi okupovanom území alebo odmietli pracovať pre Rusko. Grossi upozornil, že počas návštevy Záporožskej jadrovej elektrárne sa chce venovať dopadu zníženia počtu zamestnancov v súvislosti s tým, že Rusko do nej nedávno odoprelo prístup pracovníkom ukrajinskej spoločnosti Enerhoatom.
MAAE v aktuálnej správe o situácii okolo elektrárne minulý týždeň uviedla, že pracovníci Enerhoatomu do nej nemajú prístup od 1. februára. V zariadení pracujú bývalí zamestnanci tejto ukrajinskej spoločnosti, ktorí prijali ruské občianstvo a podpísali zmluvu s ruským prevádzkovateľom elektrárne Rosatomem. Okrem nich tam pôsobí personál vyslaný z Ruska.
12:30 Moskovský súd vydal zatykač na spisovateľa Borisa Akunina, vlastným menom Grigorija Čchartišviliho, ktorý žije v zahraničí. Ruské úrady literáta vinia zo šírenia „lživých správ“ o armáde a z verejného „ospravedlňovania terorizmu“. Napísal to dnes server Meduza, podľa ktorého bol spisovateľ zaradený na medzinárodný zoznam hľadaných osôb. Akunin predtým odsúdil ruskú inváziu na Ukrajinu.
Knihy neboli v Rusku zakázané od sovietskych čias. Spisovatelia neboli obvinení z terorizmu od čias Veľkého teroru,“ napísal spisovateľ.
Čítajte viac Zákaz kníh, spisovatelia označovaní za teroristov. Rusku vládnu zločinci, odkazuje stíhaný literát
11:53 Šéf únijnej diplomacie Josep Borrell oznámil, že pricestoval na avizovanú návštevu do Kyjeva. Rokovať bude o vojenskej a finančnej podpore Ukrajiny aj o jej reformnom úsilí na ceste do Európskej únie.
„Prišiel som, aby som s našimi ukrajinskými priateľmi diskutoval o neochvejnej podpore Ukrajiny zo strany EÚ – po vojenskej stránke, po finančnej stránke vďaka novému balíku dlhodobej pomoci Ukrajine a tiež o reformách na ceste do EÚ,“ napísal Borrell na sociálnej sieti X.
Pripomenul, že od začiatku ruskej plnohodnotnej invázie vo februári 2022 je v Kyjeve už štvrtýkrát.
11:50 Len deň po tom, ako vyjednávači dvoch hlavných politických strán v americkom Senáte predstavili spoločný návrh imigračných reštrikcií a podpory Ukrajiny, sa tento plán zdá byť na pokraji kolapsu. Uvádzajú to americké médiá po tom, ako v pondelok mnohí republikánski senátori vystúpili proti návrhu, ktorý ich vedenie dlhé týždne dojednávalo. Podľa denníka The New York Times (NYT) vývoj svedčí o tom, že ochota ku kompromisu v otázke migrácie zmizla.
„Republikáni, ktorí mesiace žiadali, aby akákoľvek pomoc Ukrajine bola spojená s ťažením proti migrácii do Spojených štátov, dostali to, čo chceli, keď skupina senátorov z oboch strán zverejnila dohodu s výdavkami v objeme 118,3 miliardy dolárov, ktorá by priniesla oboje. Mnohí z nich ju v pondelok napriek tomu odmietli,“ píše denník.
Návrh ihneď po zverejnení v nedeľu večer kritizovalo vedenie republikánskej väčšiny v Snemovni reprezentantov, ktoré sľúbilo, že v tejto snemovni sa o ňom hlasovať nebude. Teraz je možné, že stroskotá už v Senáte, kde chcú demokrati začať jeho schvaľovanie v stredu.
Čítajte aj Bez pomoci USA a NATO môže Ukrajina prehrať vojnu do budúceho leta
Podľa webu Politico sa voči návrhu vymedzilo najmenej 24 senátorov vrátane troch demokratov. Niektorí republikáni dávajú najavo, že chcú ďalšie úpravy textu zložito dojednávaného v spolupráci s administratívou prezidenta Joea Bidena. Dokonca aj republikánsky vyjednávač James Lankford naznačil, že by v stredu mohol hlasovať proti, pričom odhadoval, že návrh neprejde.
Podporu návrhu naopak vyjadril líder republikánov v Senáte Mitch McConnell, ktorý vo svojej strane patrí k najhlasnejším zástancom vyzbrojovania Ukrajiny. Podľa médií však od svojich straníckych kolegov nevyžaduje, aby za dohodu hlasovali, a pri pondelkovej porade im odporučil opačný postup, ak chcú vidieť zmeny.
10:35 Pri ruskom vzdušnom údere zahynul v noci na dnes v obci Zoločiv v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny dvojmesačný chlapec, napísal na platforme Telegram šéf oblastnej správy Oleh Synehubov. Tri ženy, vrátane matky zabitého bábätka, utrpeli zranenia. Ruská armáda podľa regionálneho činiteľa na Zoločiv vypálila dve rakety S-300, čo sú protiletecké strely, ktoré invázne vojsko používa aj proti pozemným cieľom.
„Záchranári vytiahli z trosiek trojposchodového hotela telo dvojmesačného chlapca, ktorý sa narodil 4. decembra 2023,“ napísal Synehubov. Tri ženy podľa neho skončili v nemocnici, stav dvoch z nich lekári hodnotia ako uspokojivý. Dvadsaťjedenročná matka zabitého dieťaťa je v stredne ťažkom stave, dodal činiteľ v ďalšej správe.
Ukrajinská polícia oznámila, že ruský úder poškodil vyše tri desiatky budov vrátane súkromných domov, kaviarne, obchodov a automobilov. Agentúra Reuters poznamenala, že nemohla tieto správy nezávisle overiť, a Moskva sa nevyjadrila.
Server Ukrajinska pravda medzitým s odvolaním sa na ukrajinských činiteľov ráno napísal, že kvôli ruskej vojenskej agresii a ostreľovaniu bolo za posledný deň zabitých najmenej sedem civilistov a ďalších 13 ľudí utrpelo zranenia.
10:20 Kandidát na post prezidenta Štefan Harabin sa má 25. marca postaviť pred súd. Vyplýva to z rozpisu pojednávaní Špecializovaného trestného súd v Pezinku, ktorý vytýčil hlavné pojednávanie pre trestné činy hanobenia rasy, národa a presvedčenia, a tiež schvaľovanie trestného činu.
Harabin po vypuknutí ruskej invázie na Ukrajinu na sociálnej sieti napísal, že by urobil presne to isté, čo ruský prezident Vladimír Putin.
Čítajte viac Schvaľoval Putinov vpád na Ukrajinu. Harabin sa dva dni po voľbách postaví pred súd
10:10 Európsky parlament a Rada Európskej únie dosiahli predbežnú dohodu o finančnej podpore Ukrajiny v sume 50 miliárd eur. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent, ktorý cituje utorkovú správu tlačovej služby Rady EÚ.
Pomoc v objeme 50 miliárd eur, ktorá je súčasťou širšieho rozpočtu EÚ, čiže viacročného finančného rámca (VFR), tvorí 33 miliárd eur vo forme úverov a 17 miliárd eur vo forme grantov. Významná časť pomoci bude určená na zelené investície a ďalšia časť bude vyčlenená pre malé a stredné podniky.
Čítajte aj Orbán ustúpil. EÚ dá 50 miliárd Ukrajine
Belgické predsedníctvo v Rade EÚ spresnilo, že touto dohodou členské štáty podporujú aj úsilie Ukrajiny o vykonanie reforiem v rámci jej prístupovej cesty do Únie.
„EÚ je pripravená podporovať Ukrajinu dovtedy, kým to bude potrebné. Nástroj pre Ukrajinu nám umožní nasmerovať dôslednú a predvídateľnú podporu a zároveň Ukrajine pomôže pokročiť v reformách a modernizačných snahách, ktoré sú potrebné na jej napredovanie na ceste k budúcemu členstvu v EÚ,“ uviedol pre médiá belgický minister financií Vincent van Peteghem.
Nástroj pre Ukrajinu bude mať tri piliere. Kyjev pripraví „Ukrajinský plán“, v ktorom predstaví svoje zámery na obnovu, rekonštrukciu a modernizáciu krajiny a reformy potrebné v rámci prístupového procesu. Finančná podpora vo forme grantov a pôžičiek sa bude poskytovať na základe implementácie tohto plánu.
V druhom pilieri bude EÚ prostredníctvom ukrajinského investičného rámca poskytovať podporu vo forme rozpočtových záruk a kombinácie grantov a pôžičiek od verejných a súkromných inštitúcií. Tretí pilier zahŕňa pomoc Kyjevu v prístupovom procese a ďalšie podporné opatrenia, ktoré Ukrajine pomôžu zosúladiť sa s právnymi predpismi EÚ a vykonávať nevyhnutné štrukturálne reformy.
Rada EÚ zdôraznila, že významný podiel investičnej časti plánu pre Ukrajinu a ukrajinského investičného rámca bude vyčlenený na zelené investície a časť bude vyhradená pre malé a stredné podniky. Plán bude zameraný aj na podporu vnútroštátnych orgánov.
Čítajte aj Bloomberg: G7 chce použiť zmrazené ruské aktíva ako záruku pri obnove Ukrajiny
Vzhľadom na to, že Ukrajina je vo vojne, bude existovať určitá flexibilita v riadení rozpočtu. Predpokladom finančnej podpory však je, že Ukrajina bude uplatňovať účinné demokratické mechanizmy vrátane parlamentného systému viacerých strán a zásad právneho štátu a zaručí dodržiavanie ľudských práv vrátane príslušníkov rôznych menšín.
9:28 Šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov vyzval Kanadu, aby Ukrajine dodala viac ako 80-tisíc vyradených rakiet CRV7, ktoré Ottawa plánuje zlikvidovať. Budanov to uviedol v rozhovore pre kanadskú televíziu Global News. Podľa jeho slov by CRV7 mohli použiť ukrajinské útočné vrtuľníky a pozemné odpaľovacie zariadenia na ničenie ruských tankov a delostrelectva. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda.
Ukrajina podľa Budanova o dodávke rakiet CRV7 s Kanadou rokuje, ale stále čaká na rozhodnutie. Kanadskí predstavitelia uviedli, že požiadavku zvažujú, ale varujú, že rakety CRV7 sú už zastarané a ich používanie a preprava môžu byť nebezpečné. Budanov však odpovedal: „Nemáme žiadne obavy.“
Podľa odborníkov rakety CRV7 vzhľadom na to, že sa v nich používa tuhé palivo, môžu byť bezpečné za predpokladu, že boli správne skladované a neboli vystavené vlhkosti alebo kontaminácii.
8:25 Rusko odrazilo v noci na utorok nad Belgorodskou oblasťou na západe krajiny dronový útok Ukrajiny, oznámilo ruské ministerstvo obrany. TASR správu prevzala od agentúry AFP.
„Dnes v noci bol zastavený pokus kyjevského režimu o podniknutie teroristického útoku na ciele na území Ruskej federácie s použitím siedmich bezpilotných lietadiel,“ uviedol rezort obrany na sociálnej sieti Telegram.
„Všetky ukrajinské bezpilotné lietadlá zachytila vzdušná obrana nad územím Belgorodskej oblasti,“ dodalo ministerstvo, pričom nešpecifikovalo presné miesto útoku. Neuviedlo ani to, či si útok nevyžiadal nejaké škody alebo zranených.
Gubernátor Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov však oznámil, že útoku dronmi čelilo mesto Gubkin. Podľa gubernátora neboli hlásené obete, no prišlo k poškodeniu štyroch domov. „Rozbili sa okná, poškodili strechy, fasády a ploty,“ uviedol na Telegrame.
Ukrajina v uplynulých mesiacoch zvýšila počet dronových útokov na územie Ruska.
7:58 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 020 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 390 580, uviedol v utorok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 17 tankov, 35 obrnených bojových vozidiel pechoty a 18 delostreleckých systémov.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjiva celkovo stratilo už 6 365 tankov, 11 857 obrnených bojových vozidiel pechoty a 9 367 delostreleckých systémov.
6:05 Vysokopostaveného predstaviteľa ukrajinskej tajnej služby SBU Romana Semenčenka prepustili po odhaleniach, že boli odpočúvaní investigatívni novinári. Tlačovej agentúre AFP to v pondelok povedal zdroj z tejto tajnej služby.
Prepustenie nasledovalo po tom, čo v januári vyšlo najavo niekoľko prípadov zastrašovania ukrajinských investigatívnych novinárov a popredná organizácia na ochranu slobody tlače Reportéri bez hraníc (RSF) so sídlom v Paríži vyzvala ukrajinské úrady, aby vyšetrili údajné incidenty.
RSF zaznamenali tri prípady, ktoré boli odhalené v priebehu týždňa.
V jednom prípade išlo o redakciu média Bihus.info, ktoré sa špecializuje na vyšetrovanie korupcie. Redakcia z videa, ktoré bolo zverejnené na sociálnych sieťach 16. januára, zistila, že bola dlhé mesiace terčom tajného filmovania a odpočúvania.
Druhý prípad sa týkal novinárky pôsobiacej v Odese Iryny Hrybovej, ktorá robila reportáže o vývoze obilia z tejto oblasti. V aute si našla zariadenie, ktoré sa dalo použiť na odpočúvanie jej telefonátov alebo rozhovorov s pasažiermi a na sledovanie jej pohybu.
Tretí prípad sa týkal Jurija Nikolova, investigatívneho reportéra z protikorupčného média Naši Hroši (Naše peniaze). Maskované osoby sa 14. januára pokúšali násilím dostať do jeho bytu v Kyjeve a zároveň sa mu vyhrážali, že ho donútia ísť do ukrajinskej armády a bojovať proti ruským inváznym silám.
Zdroj z ukrajinskej tajnej služby SBU v pondelok pre agentúru AFP povedal, že „šéf útvaru SBU na ochranu štátnosti Roman Semenčenko bol prepustený za sledovanie redakcie Bihus.info“.
Toto rozhodnutie urobil šéf SBU a schválil ho ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, uviedol predstaviteľ pod podmienkou zachovania anonymity.
SBU predtým v pondelok v oznámení napísala, že „podnikla patričné personálne rozhodnutia“, ale sledovanie obhajovala, lebo „niektorí zamestnanci Bihus.info boli zákazníkmi obchodníkov s drogami“.
Médium Bihus.info označilo sledovanie za „hanebné“. Ešte v januári uviedlo, že niektorí jeho zamestnanci konzumovali „ilegálne drogy“ počas Nového roka, po tom, čo sa online objavili spomínané nahrávky.
Na Ukrajine pracuje množstvo investigatívnych médií, ktoré vytvárajú oveľa rozmanitejšiu a živšiu mediálnu scénu, než je tá v Rusku.
6:00 Europoslanci budú na utorkovom plenárnom zasadnutí v Štrasburgu debatovať o unijnej pomoci Ukrajine a o mimoriadnom summite EÚ z minulého týždňa. Dopoludnia vystúpi predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leynová a predseda Európskej rady Charles Michel. Popoludní sa europoslanci budú okrem iného zaoberať podozrením, že lotyšská europoslankyňa Tatjana Ždanoková bola v čase výkonu svojho mandátu agentkou ruskej tajnej služby FSB, a ďalšími podozreniami, že Rusko zasahuje do fungovania demokracie v únijných štátoch.
Europoslanci dopoludnia budú debatovať o únijnom summite z minulého týždňa, na ktorom členské štáty schválili zmeny v unijnom rozpočte, ktoré umožnia poskytnúť Ukrajine finančnú pomoc vo výške 50 miliárd eur. Pomoc predtým blokovalo Maďarsko. Europoslanci budú tiež diskutovať o pomoci, ktorú Ukrajina, ktorá čelí od februára 2022 ruskej invázii, dostáva z EÚ.
Popoludní europoslanci prerokujú podozrenie, že Rusko zasahuje do fungovania demokracie v jednotlivých členských štátoch aj na celoeurópskej úrovni. Urobia tak v reakcii na správy, že lotyšská politička Ždanoková počas pôsobenia v europarlamente pracovala ako agentka FSB. Poslanci z Európskej ľudovej strany (EPP) poukazujú aj na prípad, ktorý súvisí s bývalým katalánskym premiérom Carlesom Puigdemontom. Ľudia z jeho okolia čelia v Španielsku vyšetrovaniu kvôli podozreniu, že sa stýkali s ruskými predstaviteľmi a podnikateľmi, keď Puigdemont v roku 2017 usiloval o vyhlásenie nezávislosti Katalánska.