Na Kariņšov rozhovor upozornil okrem iného ruský exilový server Meduza, ktorý pripomenul, že niekdajšiu povinnú „vojnu“ v Lotyšsku zrušili v predchádzajúcej dekáde po vstupe do NATO, ale v minulom roku rozhodli o jej opätovnom zavedení.
„Znovu sme zaviedli odvody (do armády). Využívame to na zväčšenie početného stavu armády a záloh,“ povedal minister pre portál The Telegraph. „Musíme byť natoľko pripravení, aby ruskí generáli a politické elity jasne videli, že nemôžu vpadnúť do Európy,“ zdôraznil.
Čítajte aj Povinná vojenská služba v Nemecku? Pistorius: Nemáme energiu, čas ani peniaze
Podľa Kariņšovho názoru je rozhodne rozumnejšie a tiež lacnejšie podporovať Ukrajinu v obrane pred ruskou agresiou, ktorá začala pred takmer dvoma rokmi, a súčasne posilňovať vlastnú obranyschopnosť, ako sa vyrovnávať s dôsledkami prípadného ruského víťazstva.
Lotyši povolaní do armády dostanú plat až 300 eur mesačne a budú ubytovaní v kasárňach. Zaradení majú byť do jednotiek zložených z profesionálnych vojakov, aby si osvojili ich schopnosti a boli plne vycvičení do boja. Lotyšský plán počíta s bojaschopným vojskom o sile 61 000 vojakov, či už v aktívnej službe v armádnych jednotkách, alebo v armádnych zálohách.
Branná povinnosť sa vzťahuje aj na Lotyšov žijúcich v cudzine. Za odmietnutie služby v armáde hrozí pokuta či väzenie, hoci možno požiadať o výnimku, napríklad zo zdravotných dôvodov, alebo ako samoživiteľ rodiny, prípadne kvôli dvojitému občianstvu, ak si dotyčný už odbil vojenskú službu v zahraničí.
Čítajte aj Jazdili ste opití v Lotyšsku? Vaše auto môže skončiť na Ukrajine
V Lotyšsku sa do vojska hlási toľko dobrovoľníkov, že úrady doteraz nemuseli pristúpiť k povolávaniu do armády. Susedná Litva obnovila obvody do armády už v roku 2015, po ruskej anexii ukrajinského polostrova Krym, zatiaľ čo Estónsko ich nezrušilo, dodal portál.