Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 717 dní
- Ruský útok na Charkov zabil 7 ľudí, z toho tri deti
- Zelenskyj: Teror nemôže zostať nepotrestaný
- Kyjev: Rusko prišlo o ďalších takmer tisíc vojakov
- Rusko: Odrazili sme ukrajinský útok na civilné lode v Čiernom mori
- Stoltenberg: Konfrontácia s Ruskom môže trvať desaťročia
- Rusko zvýšilo výrobu vojenských dronov, uviedol minister Šojgu
Čítajte viac 716. deň: Zmeny v ukrajinskom velení pokračujú, generálny štáb má nového náčelníka
20:57 Ruské hlavné mesto Moskva vypovedalo nájomnú zmluvu na pozemok, na ktorom sa nachádza ukrajinské veľvyslanectvo. Oznámila to dnes podľa agentúry TASS hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová. Dodala, že opatrenie je odpoveďou na minuloročné rozhodnutie Kyjeva vypovedať zmluvu o prenájme pozemku s ruským veľvyslanectvom.
„Ako je známe, v diplomacii platí princíp reciprocity,“ uviedla Zacharovová. Dodala, že ukrajinská strana bola o kroku Moskvy riadne informovaná.
Diplomatické vzťahy medzi oboma krajinami boli prerušené krátko po začatí ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Ukrajinské veľvyslanectvo v Moskve bolo uzavreté hneď v prvý deň invázie, teda 24. februára 2022. O tri týždne neskôr v Ukrajine oznámila uzavretie konzulátov v ďalších ruských mestách, napísala agentúra DPA.
Budova ukrajinského veľvyslanectva sa nachádza v centre Moskvy. Pochádza z 18. storočia a niekoľkokrát bola rozšírená. Medzi jej majiteľa patril napríklad gróf Alexej Uvarov. Jedným z hostí tu bol okrem iného slávny ruský spisovateľ Lev Tolstoj, upozornila agentúra DPA.
18:12 Ukrajinský Prezident Volodymyr Zelenskyj odsúdil najnovší ruský útok na mesto Charkov a vyhlásil, že „teror nemôže zostať nepotrestaný". Pri útoku ruského dronu, ktorý zasiahol čerpaciu stanicu a spôsobil rozsiahly požiar, v noci na sobotu zomrelo najmenej sedem ľudí vrátane troch detí. Informuje o tom portál Kyiv Independent, ktorý najprv informoval, že obetí na životoch bolo trinásť. „Teroristi musia prehrať túto vojnu, ktorú iniciovali. Rusko sa musí zodpovedať za každý život, ktorý zruinovalo a zničilo," uviedol Zelenskyj.
Požiar, ktorý v Charkove po ruskom útoku vypukol, zasiahol 15 obytných domov. Podľa šéfa vyšetrovacieho oddelenia polície Charkovskej oblasti Serhija Bolvinova pri požiari jedného z domov zaživa zhorela celá rodina.
17:38 Na východe Ukrajiny v oblasti tavrijskej operačnej strategickej skupiny ukrajinskej armády ruské sily sústreďujú svoje hlavné úsilie na mesto Avdijivka. Uviedol to v sobotu na Telegrame veliteľ tavrijskej skupiny Oleksandr Tarnavskyj. Dodal, že Rusi chcú získať kontrolu nad logistickými trasami, ktoré zásobujú ukrajinských vojakov. Podľa jeho slov však Kyjiv na akcie Rusov adekvátne reaguje. „Posilňujeme blokovacie pozície, zriaďujeme ďalšie palebné pozície a zapájame nové efektívne sily. Logistické dodávky pokračujú bez prerušenia," povedal Tarnavskyj. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.
Pri Avdijivke Rusi podľa Tarnavského v piatok stratili 361 vojakov a 13 kusov techniky bez zarátania dronov. Konkrétne išlo o dva tanky, jedno obrnené bojové vozidlo pechoty, jeden delostrelecký systém, šesť automobilov a tri kusy špeciálnej techniky. Okrem toho ukrajinskí vojaci zničili dve úložné miesta ruskej munície.
16:55 Na sobotňajších protestoch príbuzných Rusov mobilizovaných do bojov na Ukrajine zadržala polícia v Moskve a Jekaterinburgu niekoľko ľudí. TASR správu prevzala od agentúry DPA.
V Jekaterinburgu policajti v civile odviedli piatich ľudí, keď kládli kvety k vojenskému pamätníku, uviedla ruská organizácia na ochranu ľudských práv OVD-Info. V Moskve polícia zadržala dvoch novinárov, informoval nezávislý spravodajský web SOTA. Oboch následne prepustili.
Protesty zvolalo hnutie, ktoré založili manželky Rusov bojujúcich na Ukrajine. V siedmich mestách aktivistky k pomníkom padlým vojakom z druhej svetovej vojny položili kvety.
Čítajte viac Stretnutie s Putinom má podmienky: Nemôžete sa pýtať nepohodlné otázky
V Moskve sa protestná akcia konala pri pamätníku neznámeho vojaka pri múre Kremľa. Pred pamätníkom sa vytvoril dlhý rad ľudí, mnohí držali červené karafiáty. Na mieste bolo veľa policajtov. Reportér agentúry DPA tiež videl množstvo policajtov neďaleko Červeného námestia. Predtým miestne úrady vydali varovanie pred účasťou na protestoch.
15:53 Rusko odrazilo v piatok večer ukrajinský dronový útok na ruské civilné nákladné lode v Čiernom mori, oznámilo to ruské ministerstvo obrany, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.
V príspevku zverejnenom na sociálnej sieti Telegram rezort uviedol, že sa Ukrajina pokúsila pomocou námorných dronov napadnúť na juhozápade Čierneho mora ruské nákladne lode. Pri útoku však nevznikli nijaké škody na vojenských ani civilných plavidlách.
Podľa ministerstva sa totiž podarilo ruským vojenským lietadlám a hliadkovacím lodiam útok odraziť, pričom jeden z ukrajinských dronov zničili pomocou delostrelectva a ostatné prostriedkami na elektronický boj.
Reuters však upozorňuje, že tvrdenia Ruska nemožno nezávisle overiť, pričom Ukrajina sa k tomu bezprostredne nevyjadrila.
Ruské ministerstvo obrany okrem toho na Telegrame oznámilo, že v sobotu nad územím Brianskej oblasti na juhozápade Ruska zničilo tri ukrajinské drony. Bezprostredne neboli hlásené nijaké škody ani obete, píše agentúra AFP.
15:27 Čistením verejného priestranstva v Košiciach pokračovala séria podujatí ukrajinskej komunity v rámci iniciatívy #ĎakujemeSlovensko.
Čítajte viac Ďakujeme Slovensko! Ukrajinská komunita upratovala Košice
14:47 Nemecko musí zvýšiť svoju vojenskú pripravenosť pre prípad, že by ho v najbližších piatich rokoch napadlo Rusko. Povedal to generálny inšpektor nemeckej armády Carsten Breuer v rozhovore pre Welt Am Sonntag, ktorý ho zverejnil v sobotu. Generál Breuer konštatoval, že Rusko má vojenský potenciál aj úmysel rozšíriť svoju agresiu za hranice Ukrajiny. Informuje o tom web Kyiv Independent.
Počet príslušníkov nemeckej armády by podľa Breuera mal vzrásť na viac ako 200-tisíc zo súčasných približne 180-tisíc. Pokiaľ ide o nemeckú podporu Ukrajine, ktorá sa po pomalom štarte výrazne zvýšila, Breuer povedal, že nepozoruje vedomé obmedzenie pomoci v nijakej oblasti. Jediným limitujúcim faktorom je podľa neho nemecká priemyselná kapacita, ktorá by sa mala zlepšiť.
Čítajte viac Na Západe rastú obavy z ruského útoku, Nemci si už pre prípad vojny chystajú zásoby
13:25 Rusko vlani zvýšilo výrobu vojenských dronov, uviedol ruský minister obrany Sergej Šojgu. Podľa jeho slov je však stále potrebné vyriešiť určité technické problémy. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.
„Vytvorené výrobné kapacity nám umožňujú splniť väčšinu úloh, s ktorými sa dnes stretávame,“ povedal Šojgu počas prehliadky tovární na výrobu bezpilotných lietadiel v ruskej Udmurtskej republike. Dodal, že je potrebné vyriešiť otázky súvisiace s využívaním umelej inteligencie v dronoch.
Rusko počas už takmer dva roky trvajúcej invázie na Ukrajinu vo veľkej miere využíva bezpilotné lietadlá. Spolieha sa najmä na lacné drony Šáhid iránskej výroby. Moskva v uplynulých mesiacoch signalizovala, že zvyšuje výrobu v zbrojárskom priemysle.
Ukrajinskí vojenskí velitelia tvrdia, že bezpilotné lietadlá budú mať zásadný význam pre získanie prevahy v konflikte. Vojenskí analytici sa však domnievajú, že používanie dronov oboma stranami sťažuje postup pozemných jednotiek, píše Reuters.
Čítajte viac Zelenskyj nariadil vytvoriť nový druh vojsk: sily bezpilotných systémov
12:10 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Moskva prišla o 980 vojakov. Od začiatku vojny tak ruská armáda stratila 394 270 ľudí, uviedol v sobotu na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o deväť tankov, 21 obrnených bojových vozidiel pechoty a 24 delostreleckých systémov.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjiva celkovo stratilo už 6 394 tankov, 11 942 obrnených bojových vozidiel pechoty a 9 459 delostreleckých systémov.
11:38 Litva dodala ukrajinskej armáde zimné oblečenie a vybavenie, oznámilo v piatok večer litovské ministerstvo obrany. TASR o tom informuje podľa sobotňajšej správy agentúry DPA.
„Desiatkam tisíc ukrajinských vojakov dodávame zimné vybavenie a oblečenie, aby boli chránení pred zimným počasím v poľných podmienkach,“ uviedol litovský minister obrany Arvydas Anušauskas.„Každý balík, ktorým prispejeme, je krokom smerom k víťazstvu,“ dodal.
Litva vyhlásila nezávislosť v roku 1990, teda rok pred rozpadom Sovietskeho zväzu, a je jedným z najskalnejších podporovateľov Ukrajiny bojujúcej proti invázii ruských vojsk. Ukrajina sa pritom vo vojne spolieha na svojich západných spojencov z NATO pri dodávkach vojenských a iných zásob, píše DPA.
10:46 Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vyzval európske krajiny na zvýšenie produkcie zbrojárskeho priemyslu, aby mohli ďalej podporovať Ukrajinu a zabránili možnej dlhodobej konfrontácii s Ruskom. Šéf Severoatlantickej aliancie to uviedol pre nemecký týždenník Welt am Sonntag v rozhovore, ktorý bol zverejnený v sobotu. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Stoltenberg pred kľúčovou schôdzkou ministrov obrany členských krajín NATO v Bruseli a druhým výročím ruskej invázie na Ukrajinu zdôraznil, že Aliancia „musí rýchlejšie obnoviť a rozšíriť svoju priemyselnú základňu, zvýšiť dodávky na Ukrajinu a doplniť vlastné zásoby“. „Znamená to prechod od pomalej výroby v čase mieru k výrobe vo vysokom tempe v čase konfliktu,“ dodal.
Generálny tajomník NATO tiež povedal, že v súčasnosti „neexistuje bezprostredná vojenská hrozba voči členskej krajine NATO, no z Kremľa zároveň pravidelne zaznievajú hrozby voči Aliancii“. Ruská invázia na Ukrajinu ukázala, že „mier v Európe nemožno považovať za samozrejmosť“, pokračoval.
„Pokiaľ budeme investovať do našej bezpečnosti a zostaneme jednotní, budeme naďalej brániť akejkoľvek agresii… NATO sa nesnaží o vojnu s Ruskom, ale musíme sa pripraviť na možné desaťročia konfrontácie,“ uviedol Stoltenberg. Aliancia podľa jeho slov pozorne sleduje, čo robí Rusko, a zvýšila svoju prítomnosť na východnom krídle NATO.
„Ak (ruský prezident Vladimir) Putin na Ukrajine zvíťazí, neexistuje žiadna záruka, že sa ruská agresia nebude šíriť ďalej. Preto je teraz podpora Ukrajiny a investovanie do vlastných kapacít NATO našou najlepšou obranou,“ zdôraznil.
10:02 Najmenej 13 ukrajinských civilistov zomrelo v meste Charkov pri ruskom útoku dronmi, ktorý v noci na sobotu zasiahol benzínovú pumpu a spôsobil rozsiahly požiar. Medzi tými, ktorí prišli o život, sú aj tri deti vo veku od šesť mesiacov do sedem rokov. Starosta Charkiva Ihor Terechov uviedol, že plamene sa rozšírili na plochu 3 700 štvorcových metrov a zachvátili 15 obytných domov. Záchranári stále pátrajú po ľuďoch uviaznutých v troskách. Informuje o tom web Kyiv Independent.
8:04 Ruský útok na Charkov si v piatok neskoro večer vyžiadal sedem životov, vrátane troch detských. Napísali to agentúra AFP a ruskojazyčný server BBC s odvolaním sa na miestne úrady. Ruské drony podľa nich zasiahli čerpaciu stanicu, čo spôsobilo rozsiahly požiar, ktorý zničil 15 domov, okolo 50 ľudí muselo byť evakuovaných.
Trojica dronov čerpacej stanice v Charkove podľa úradov zasiahla pred 23.00 h miestneho času (22.00 h SEČ). Dôsledky útoku sú dobre viditeľné na videách na sociálnych sieťach, ktoré ukazujú budovy v plameňoch. Úrady najprv hovorili iba o jednom zranenom, neskôr ale našli ďalšie obete. Šéf charkovskej vojenskej správy Oleh Syněhubov informoval o siedmich mŕtvych, medzi ktorými sú aj polročné dieťa a deti vo veku štyri a sedem rokov. Ďalší ľudia sú zranení.
V obci Velykyj Burluk, ktorá leží východne od druhého najväčšieho ukrajinského mesta, bola zasiahnutá nemocnica a reštaurácia. Agentúra Reuters podotkla, že nie je schopná nezávisle overiť podrobnosti o útoku. Charkov, ktorý leží neďaleko ruských hraníc, sa však terčom ruských úderov stáva často.
Ďalší útok bol hlásený z Odesy, kde je jeden zranený. Traja ľudia už skôr počas piatku zomreli v Sumskej oblasti.
7:52 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok vo svojom pravidelnom večernom príhovore vyjadril presvedčenie, že americký Kongres napokon rozhodne o poskytnutí potrebnej pomoci Ukrajine a posilní tak jej obranyschopnosť, informovala agentúra DPA.
Zelenskyj na sociálnej sieti X, predtým známej ako Twitter, zverejnil video zo svojho rozhovoru so zákonodarcami z Washingtonu, v ktorom ich vyzval k poskytnutiu ďalšej pomoci Kyjevu. Snemovňa ďalšiu pomoc Ukrajine zadržiava, pričom bývalý prezident Donald Trump povedal republikánom, že si neželá, aby pomoc, ktorej schválenie je spojené s imigračnou legislatívou USA, schválili.
„Nemôžeme dopustiť šírenie vojny a ruského zla,“ vyhlásil Zelenskyj. Jeho vyhlásenie prišlo v čase, keď nemecký kancelár Olaf Scholz vo Washingtone hovoril s americkým prezidentom Joeom Bidenom o financovaní Ukrajiny.
Ukrajina je závislá od spojencov, najmä od USA, pokiaľ ide o vojenské dodávky. Žiada o rozšírenie systému protivzdušnej obrany o americké systémy Patriot a spoluprácu pri výrobe moderných dronov a zariadení pre vedenie elektronickej vojny.
Zelenskyj vo svojom večernom videoposolstve hovoril aj o potrebe zbraní s dlhým doletom – „najmä ATACMS s doletom 300 km, o ktorých, žiaľ, stále nie je rozhodnuté“. Ukrajina už dlhšiu dobu žiada o rakety ATACMS od výrobcu Lockheed Martin z Washingtonu.
Kyjev tiež žiada aj nemecké riadené strely Taurus, ktoré dokážu ničiť bunkre a chránené veliteľské stanovištia až do vzdialenosti 500 kilometrov. Existujú však obavy, že oba zbraňové systémy by mohli byť použité aj na útoky na ciele v Rusku.
7:11 Americký prezident Joe Biden v piatok pred stretnutím s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom označil zadržiavanie novej americkej pomoci Ukrajine zo strany republikánov za škandalózne, informovala agentúra AP.
„Prípadné zlyhanie Kongresu Spojených štátov v otázke podpory Ukrajiny by malo blízko k zločinu z nedbanlivosti,“ vyhlásil Biden.
Americký prezident to uviedol po tom, ako Scholz vyjadril silnejúce obavy Európy zo sporu medzi demokratickým prezidentom a republikánmi v otázke financovania pomoci Ukrajine. „Bez pomoci USA a bez podpory európskych krajín nebude mať Ukrajina šancu brániť svoju krajinu,“ upozornil Scholz na tlačovej konferencii pred stretnutím s americkým prezidentom Joeom Bidenom.
Scholz pricestoval do Washingtonu v snahe zdôrazniť význam rozpravy v Kongrese pre Európu i mimo nej, keďže členovia Republikánskej strany blokujú novú pomoc pre Ukrajinu. Tvrdia, že USA si už nemôžu dovoliť posielať na Ukrajinu ďalšie miliardy dolárov a viac sa musí činiť Európa.
Biden sa zas snaží využiť svoje stretnutie s nemeckým lídrom na opätovný tlak na republikánov, aby stáli pri svojich európskych spojencoch. Spojené štáty sú najväčším vojenským podporovateľom Ukrajiny, Nemecko je na druhom mieste.
V americkom Senáte sa teraz prerokúva vojenská pomoc pre Kyjev v hodnote 60 miliárd dolárov (56 miliárd eur). Európski lídri na summite v Bruseli minulý týždeň schválili balík finančnej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 50 miliárd eur počas nasledujúcich štyroch rokov.
6:30 Severoatlantická aliancia sa podľa svojho šéfa Jensa Stoltenberga musí pripraviť na konfrontáciu s Ruskom, ktorá by mohla trvať desaťročia. Spojenci by preto mali rýchlejšie rozšíriť svoje obranné kapacity. Stoltenberg to podľa agentúry DPA povedal v rozhovore s denníkom Welt am Sonntag.
„NATO neusiluje o vojnu s Ruskom,“ zdôraznil 64-ročný šéf aliancie. „Musíme sa však pripraviť na konfrontáciu, ktorá by mohla trvať desaťročia,“ poznamenal zároveň. Podľa Stoltenberga totiž neexistuje žiadna záruka, že sa ruská agresia nerozšíri aj na ďalšie krajiny, ak vyhrá vojnu na Ukrajine.
Ruský prezident Vladimir Putin tento týždeň v rozhovore s americkým moderátorom Tuckerom Carlsonom odmietol, že by Rusko mohlo napadnúť aj ďalšie krajiny východnej Európy, ako sú Poľsko či Lotyšsko, predtým sa ale podobne vyjadroval aj o Ukrajine, takže napríklad poľský vicepremiér a minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz sa už nechal počuť, že mu neverí.
Čítajte viac Interview s Putinom: Nie je možné, aby Rusko na Ukrajine prehralo, tvrdí
Podľa Stoltenberga je teraz najlepšou obranou podporovať Ukrajinu a investovať do vojenských schopností NATO. „Odstrašovanie funguje iba vtedy, ak je vierohodné,“ uviedol. Preto je podľa neho potrebné rýchlejšie rozšíriť priemyselnú základňu, aby sa dali zvýšiť vojenské dodávky na Ukrajinu a zároveň doplniť zásoby v krajinách NATO. „To znamená prejsť od pomalej výroby v čase mieru k rýchlej výrobe, ktorá je nevyhnutná v čase konfliktu,“ myslí si.
Putin, ktorý už takmer dva roky vedie vojnu proti Ukrajine, podľa Stoltenberga pripravuje ekonomiku svojej krajiny na dlhú vojnu. „Keďže Rusko pripravuje celú svoju ekonomiku na vojnu, musíme aj my urobiť viac pre našu bezpečnosť“.