Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 720 dní
- Rusko sa podľa Nórska stalo silnejším a vo vojne proti Ukrajine je vo výhode
- Rusi musia dobyť Avdijivku do volieb, aby sa vodca pochválil, tvrdia Ukrajinci. Prichádzajú posily
- Americký Senát po dlhých diskusiách schválil pomoc Ukrajine. Peniaze poputujú tiež pre Izrael a Taiwan
- Moskva je znepokojená zo zhabania ruských aktív Krajinami EÚ. Budeme stíhať všetkých, ktorí sa o to pokúsia, vyhlásil Kremeľ
- ‚Arabi privezú káble, wi-fi aj router.‘ Kyjev zverejnil dôkazy, odkiaľ majú Rusi Starlink. Moskva aj Musk to popierajú
- Analytici: Rusko na Ukrajine prišlo o 3000 tankov, teraz sa spolieha na staršie vybavenie
- Ruské ostreľovanie dnes zabilo na Ukrajine päť ľudí, uviedli ukrajinskí činitelia
- Moskva použila hypersonickú strelu Zirkón, dosvedčujú to úlomky
Čítajte viac 719. deň: Zelenskyj o ďalších 90 dní predĺžil stanné právo. Šéfka MMF: Ruskú vojnovú ekonomiku čakajú ťažké časy
22:25 Poľskí farmári plánujú na 20. februára úplnú blokádu všetkých hraničných priechodov s Ukrajinou, oznámili v utorok farmárske odbory. Stupňujú svoj 30-dňový štrajk, ktorý začali minulý týždeň na protest proti agrárnej politike Európskej únie.
Farmári po celej Európe protestujú proti obmedzeniam, ktoré zaviedla EÚ ako opatrenia v boji so zmenou klímy, ale aj proti stúpajúcim nákladom a konkurencii zo zahraničia, predovšetkým z Ukrajiny, lebo ju pokladajú za nespravodlivú.
Poľskí farmári sú ostrými kritikmi lacných potravinových produktov dovážaných z Ukrajiny a ich dopadu na domáci poľský trh. Mesačný štrajk začali minulý piatok a blokujú počas neho cesty po celej krajine a hraničné priechody s Ukrajinou.
„Oznamujeme, že v rámci 30-dňového generálneho štrajku farmárov sa 20. februára budú všetky aktivity zameriavať na úplnú blokádu všetkých hraničných priechodov medzi Poľskom a Ukrajinou a na protesty v teréne,“ uviedla odborová organizácia farmárov Solidarita. „Nebudú blokované len hraničné priechody, ale aj komunikačné centrá a prístupové cesty k prekládkovým železničným staniciam a námorným prístavom,“ dodala organizácia.
Predtým oznámila, že v ten istý deň sa bude konať „hviezdicový pochod“, čiže protestujúci farmári budú smerovať do Varšavy po cestách zo všetkých smerov.
Aj česká Agrárna komora informovala, že farmári zo strednej a východnej Európy sa 22. februára zhromaždia na hraniciach svojich krajín a budú mať spoločný deň protestu. Českí farmári začnú svoje protesty v pondelok blokádou dopravy v Prahe.
Čítajte viac Na traktory! Farmári strednej a východnej Európy vyjdú 22. februára do ulíc
21:30 Americký prezident Joe Biden vyzval v utorok Snemovňu reprezentantov USA, aby nasledovala Senát a schválila miliardy dolárov na vojnovú pomoc Ukrajine. Biden povedal, že história bude súdiť Ameriku, ak zlyhá a nepodporí svojho spojenca proti Rusku.
„História sa pozerá,“ vyhlásil americký prezident v televíznom príhovore z Bieleho domu a vetu zopakoval päťkrát. „Na zlyhanie v pomoci Ukrajine v tejto kritickej chvíli sa nikdy nezabudne,“ dodal.
Prezident apeloval na dolnú komoru Kongresu, aby schválila návrh zákona o dodatočných výdavkoch, vďaka ktorému by USA poslali 60 miliárd dolárov Ukrajine na jej boj proti Rusku. Biden varoval, že hlasovanie proti tomuto návrhu by hralo do rúk ruského prezidenta Vladimira Putina.
„Podporiť tento návrh zákona znamená postaviť sa Putinovi. Neschváliť ho znamená hrať Putinovi do rúk,“ vysvetlil.
Biden tiež odsúdil ako „hlúpe“ a „hanebné“ výroky Donalda Trumpa, že bude povzbudzovať Rusko, aby zaútočilo na členov Severoatlantickej aliancie (NATO), ktorí si nesplnia finančné záväzky.
„Je to hlúpe. Je to hanebné. Je to nebezpečné. Je to neamerické,“ povedal Biden v príhovore. „Keď sa pozerá na NATO, nevidí Alianciu, ktorá chráni Ameriku a svet. Vidí vydieračský gang.“
20:40 Spojené štáty odmietli návrh ruského prezidenta Vladimira Putina na prímerie v jeho vojne na Ukrajine, povedali tri nemenované ruské zdroje agentúre Reuters. Stalo sa tak podľa nich po kontaktoch medzi sprostredkovateľmi. Americký zdroj agentúry poprel akýkoľvek oficiálny kontakt na túto tému a uviedol, že sa USA nezapoja do rokovaní, v ktorých nebude figurovať tiež Ukrajina, ktorá sa už bezmála dva roky bráni ruskej invázii. Oficiálne sa Moskva aj Washington odmietli vyjadriť.
Čítajte viac Reuters: Washington odmietol Putinov návrh na prímerie na Ukrajine
20:20 Ukrajina bude v nasledujúcom desaťročí potrebovať takmer deväť miliárd dolárov na obnovu svojich kultúrnych pamiatok a cestovného ruchu, ktoré poškodila ruská vojenská agresia. V utorok to uviedla Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO).
UNESCO odhaduje, že ukrajinská kultúra a cestovný ruch stratili príjmy vo výške viac ako 19 miliárd dolárov a boje poškodili 341 kultúrnych pamiatok vrátane tých v Kyjeve, Ľvove alebo Odese. Celkovú výšku škôd na pamiatkach a tisíckach iných „kultúrnych hodnotách“ odhaduje na takmer 3,5 miliardy dolárov.
„Chrám v Odese je jedným z príkladov pamiatok, ktoré boli vážne poškodené,“ povedala Chiara Dezziová Bardeschiová, vedúca kancelárie UNESCO na Ukrajine. „Je to symbol celého spoločenstva s hlbokým duchovným a historickým významom,“ uviedla.
Organizácia v júli 2023 dôrazne odsúdila „bezohľadný útok ruských síl“ na historické budovy v centre Odesy. Vlani ho preto zaradila za ohrozenú lokalitu kultúrneho svetového dedičstva. Útok si vyžiadal najmenej dva ľudské životy a poškodil niekoľko pamiatok vrátane Chrámu Premenenia Pána.
Pôvodný chrám z konca 18. storočia zničili v roku 1936 komunisti počas sovietskej éry, ale v rokoch 1999–2003 bol obnovený.
UNESCO tvrdí, že úmyselné ničenie kultúrneho dedičstva vrátane náboženských objektov a artefaktov môže byť považované za vojnový zločin. Medzinárodný trestný súd (ICC) prvýkrát vzniesol obvinenia z vojnových zločinov za úmyselné útoky na historické náboženské pamiatky a budovy v prípade afrického štátu Mali v roku 2015.
17:40 Slovensko pokračuje v poskytovaní humanitárnej pomoci Ukrajine. Ministerstvo vnútra ponúklo Ukrajine humanitárnu pomoc vo forme 4 transformátorov a vitamínov Devit. Ukrajinská strana uvedenú humanitárnu pomoc prijala. Celková hodnota tejto pomoci je 157 649 eura a má hmotnosť 10 ton. Rezort spolupracoval so spoločnosťou Transpetrol a S & D Pharma SK.
Preprava humanitárnej pomoci príjemcom na Ukrajinu sa uskutočnila 7. februára 2024 cez medzinárodné humanitárne logistické centrum v rámci systému Mechanizmu únie v oblasti civilnej ochrany, tzv. SK HUB aktiváciou transportu cez Európsku komisiu. Náklady na prepravu bude znášať Európska komisia.
V predchádzajúcom období rezort v spolupráci s ministerstvom pôdohospodárstva 17. januára prepravil na Ukrajinu humanitárnu pomoc vo forme 144 ton hnojív. Celková hodnota humanitárnej pomoci je 89 999,42 eura.
17:25 Balík s peniazmi pre Ukrajinu prešiel Senátom USA, jeho osud v snemovni je neistý. Podľa prezidenta Bidena s týmto krokom však nemožno ďalej otáľať, najmä vzhľadom na správy o tom, že ukrajinskej armáde na fronte dochádza munícia. „Je načase, aby snemovňa konala a okamžite poslala tento návrh s podporou oboch strán na môj stôl,“ uviedla hlava štátu vo vyhlásení, ktorým privítala krok Senátu.
16:47 Ruské ostreľovanie dnes zabilo na Ukrajine päť civilistov, uviedli ukrajinskí činitelia. Informujú o troch mŕtvych v Charkovskej oblasti na severovýchode krajiny a po jednej obeti potom v Chersonskej a Dnepropetrovskej oblasti, ktoré sa nachádzajú na juhu, respektíve východe Ukrajiny. Tri obete – po ukrajinskom ostreľovaní – podľa agentúry AFP hlásia úrady dosadené Moskvou v okupovanej východoukrajinskej Luhanskej oblasti.
Dvaja civilisti zomreli a ďalší dvaja boli zranení pri rannom ruskom ostreľovaní poľnohospodárskeho podniku v dedine Kurylivka v Kupjanskom okrese, napísal na platformu Telegram Oleh Synehubov, šéf vojenskej správy Charkovskej oblasti, ktorá susedí s Ruskom a čiastočne ňou prechádza tiež frontová línia. Tamojší činitelia informujú o ruskom ostreľovaní alebo vzdušných úderoch na región pravidelne.
„Okolo 11.00 h (10.00 h SEČ) hodiny ostreľovali ruské jednotky delostrelecky centrum Vovčansku. V dôsledku počínania okupantov zahynula 61-ročná civilistka,“ uviedol neskôr Synehubov s poznámkou, že ďalšia 51-ročná žena utrpela zranenia. „V čase ostreľovania boli ľudia na miestnom trhu,“ dodal činiteľ.
V obci Ľvove zomrela pri nočnom ruskom ostreľovaní 83-ročná žena, uviedol šéf Chersonskej oblasti Oleksandr Prokudin, podľa ktorého sa obeť v čase útoku nachádzala na dvore domu. Činitelia tohto regiónu informujú o ruskom ostreľovaní prakticky denne. Invázne sily sa z časti okupovanej Chersonskej oblasti stiahli na jeseň 2022 pod tlakom ukrajinskej protiofenzívy na náprotivný breh rieky Dneper, odkiaľ región pod kontrolou Kyjeva ostreľujú.
O ďalšej obeti informoval šéf vojenskej správy Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak. „Tragické ráno. V Nikopole zahynul človek. Muž sa dostal pod nepriateľskú delostreleckú paľbu. Mal 64 rokov,“ napísal činiteľ na Telegrame. Mesto Nikopol leží na pravom brehu Dnepra, ktorý v týchto miestach – podobne ako v prípade Chersonu – tvorí frontovú líniu a tamojšie úrady informujú o obetiach ruského ostreľovania veľmi často.
Moskvou dosadení činitelia v ukrajinskej Luhanskej oblasti na východe krajiny, ktorú takmer celú okupuje Rusko, medzitým podľa AFP informovali o troch civilných obetiach ukrajinského ostreľovania mestečka Kreminna. To sa nachádza niekoľko kilometrov od frontovej línie, leží západne od Severodonecka.
VAROVANIE: Niektoré fotografie nie sú vhodné pre citlivé povahy.
16:14 Asi 20 členských štátov Severoatlantickej aliancie dosiahne v roku 2024 stanovený cieľ a na obranu poskytne dve percentá svojho hrubého domáceho produktu (HDP). Uviedla to tlačová agentúra AFP s odvolaním sa na zdroje z prostredia NATO.
Čítajte viac NATO odkazuje Trumpovi: Tento rok splní dvojpercentné výdavky na obranu asi 20 členských krajín
16:00 Intenzita bojových operácií na tavrijskom fronte na juhu Ukrajiny sa zvyšuje. Rusi počas uplynulého dňa podnikli viac ako 1 200 delostreleckých úderov, čo je najväčší počet od začiatku roka. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda, ktorý cituje správu veliteľa tavrijskej operačnej strategickej skupiny Oleksandra Tarnavského na komunikačnej platforme Telegram.
Dodal, že ukrajinskí obrancovia na tavrijskom fronte v pondelok spôsobili Rusom najväčšie straty od začiatku roka a zabili 645 útočníkov. Ukrajinské jednotky zároveň za uplynulý deň zničili alebo poškodili 41 kusov vojenskej techniky, a to päť tankov, 17 bojových obrnených vozidiel pechoty a osem delostreleckých systémov, desať automobilov a jeden kus špeciálnej techniky. Okrem toho ukrajinské sily na tavrijskom fronte zničili muničný sklad a 280 dronov rôznych typov.
15:33 Estónska premiérka Kaja Kallasová v reakcii na ruský zatykač uviedla, že sa ním nenechá umlčať a že ide o dôkaz, že robí správnu vec. „Budem aj naďalej dôrazne podporovať Ukrajinu. Budem sa aj naďalej zasadzovať o zvýšenie obrany Európy,“ napísala na sociálnej sieti X Kallasová, ktorá v Európe patrí k najvýraznejším zástancom Kyjeva v jeho obrane pred ruskou inváziou.
Litovský minister zahraničia Gabrielius Landsbergis označil zaradenie Kallasovej a ďalších politikov na ruský zoznam hľadaných osôb za česť. „Je to určitá pocta pre ľudí, ktorí podporujú Ukrajinu a podporujú boj dobra proti zlu,“ povedal dnes Landsbergis agentúre BNS. Akokoľvek je rozhodnutie Moskvy skôr symbolické povahy, osoby zaradené na zoznam by si podľa neho mali nabudúce dobre rozmyslieť, do akých tretích krajín budú cestovať, aby sa vyhli prípadnému vydaniu do Ruska.
15:27 Americká veľvyslankyňa pri NATO Julianne Smithová neočakáva, že Severoatlantická aliancia ponúkne Ukrajine pozvánku do NATO v júli na svojom summite vo Washingtone. Vlani na summite vo Vilniuse aliancia podľa nej jasne povedala, že budúcnosť Ukrajiny je v NATO. Teraz by mohli byť oznámené ďalšie „kroky, ktoré budú znamenať priblíženie krajiny k Severoatlantickej aliancii“, povedala dnes Smithová na online brífingu s novinármi. Dúfa však, že sa osobne bude môcť summitu zúčastniť aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Ukrajina dala najavo záujem o zblíženie s alianciou už v roku 2008, na bukureštskom summite pozvánku nedostala. O vstup do NATO krajina, ktorá sa v tom čase už bránila ozbrojenej ruskej agresii, formálne požiadala 30. septembra 2022.
Na summite vlani v júli sa zástupcovia aliančných krajín zhodli na odstránení Akčného plánu členstva z procesu pripojenia Ukrajiny k Severoatlantickej aliancii, čo proces skráti z dvoch na jeden rok, oznámil vtedy generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
Čítajte aj Ľutujem, Vladimir, ale sám si si na vine. Putin si za rozšírenie NATO môže sám, odkázala Clintonová
Aliancia však podľa neho Ukrajinu formálne pozve do svojich radov až vtedy, keď s tým budú súhlasiť všetky členské krajiny a budú splnené stanovené podmienky. Ukrajina tak ani vlani na summite nebola vyzvaná na pripojenie ani nezískala konkrétny časový harmonogram pristúpenia.
15:11 Pre ruský útok na civilnú infraštruktúru evakuovali v ukrajinskom meste Dnipro nemocnicu a prerušili vyučovanie v školách. Uviedol to primátor mesta Borys Filatov. Gubernátor Dnipropetrovskej oblasti Serhij Lysak dodal, že Ukrajinci v noci na utorok zostrelili v okrese Dnipro desať dronov Šáhid „ale došlo aj k niekoľkým zásahom“ a energetickú infraštruktúru zachvátil požiar. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.
„V dôsledku nočných útokov evakuujeme jednu z nemocníc, vypúšťame vykurovací systém a odvážame značný počet paliatívnych pacientov,“ uviedol Filatov na komunikačnej platforme Telegram. „Zatvárame aj školy“, pretože sa ochladí a vykurovací systém „nemusí vydržať záťaž“, dodal.
15:10 Môžu mať Mongoli územné nároky voči Rusku? Nič také síce nehrozí, ale keby sa riadili logikou Kremľa, mohli by to skúsiť. Ruský prezident Vladimir Putin totiž často tvrdí, že samostatná Ukrajina vlastne neexistuje, a dokladá to starými mapami, kde tento štát celkom chýba alebo pokrýva len kúsok územia. Bývalý mongolský prezident Cachjagín Elbegdordž mu to však teraz vrátil. Ukázal mapu Mongolskej ríše z 15. storočia, kde Rusko takmer nevidieť.
Čítajte viac Mongolský exprezident si vystrelil z Putina. Ukázal starú mapu, kde je z Ruska iba fliačik
15:09 Poľský minister poľnohospodárstva Czeslaw Siekierski sa ospravedlnil za incident, ku ktorému došlo v nedeľu na proteste poľnohospodárov na hraniciach s Ukrajinou. Protestujúci vysypali obilie z ukrajinských nákladných áut na cesty, čím vyvolali napätie medzi týmito dvoma štátmi.
Čítajte viac Poľský minister sa ospravedlnil za vysypanie ukrajinského obilia: Akt zúfalstva
15:07 Šéf Kremľa Vladimir Putin, ktorý sa v marcových prezidentských voľbách uchádza o piate funkčné obdobie, sa opäť odmietol zúčastniť na predvolebných diskusiách v elektronických médiách.
Čítajte viac Načo by tam vlastne chodil? Putin znovu odmietol účasť v predvolebných debatách
14:00 Kremeľ tvrdí, že varovania európskych krajín pred „ruskou propagandou“ sú len spôsobom, ako „potrestať médiá, ktoré sa im nepáčia“. V Moskve to v utorok vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, pričom dodal, že Západ označuje za propagandu všetko, čo je v rozpore s naratívom mainstreamových médií.
Informovala o tom britská stanica Sky News. Podľa nej novinári Peskova požiadali, aby okomentoval stretnutie ministrov zahraničných vecí Francúzska, Nemecka a Poľska, na ktorom varovali pred nárastom ruskej propagandy v európskych krajinách pred júnovými voľbami do Európskeho parlamentu.
Hovorca Kremľa v telefonáte s novinármi povedal: „Teraz je zrejmé, že akékoľvek zdroje, médiá alebo materiály z internetu, ktoré nespĺňajú kritériá, nefungujú v rámci hlavného informačného prúdu a snažia sa pokryť udalosti z rôznych strán, sú okamžite označené za nástroje propagandy“.
Paríž, Berlín a Varšava sa v pondelok na stretnutí v zámku Chateau de la Celle Saint Cloud pri Paríži dohodli na spoločnom mechanizme varovania pred ruskými trollingovými útokmi.
Čítajte aj Rusko rozsieva hnev a dezinformácie cez 50-tisíc trollov. Nemci odhalili masívnu kampaň Kremľa
Šéfovia diplomacií Stéphane Séjourné, Annalena Baerbocková a Radoslaw Sikorski uviedli, že ich krajiny sa stali obeťami rovnakej ruskej destabilizačnej stratégie a chcú sa spoločne brániť. Za možné terče takýchto útokov sú pritom považované okrem volieb do Európskeho parlamentu aj olympijské hry v Paríži.
13:35 Rusko prišlo počas svojej invázie na Ukrajinu o viac než 3000 tankov, čo zodpovedá ich celkovému počtu, ktorý malo k dispozícii pred začiatkom vojny. Na sklade má však dostatok obrnených vozidiel nižšej kvality, ktorými môže aj celé roky nahradzovať straty techniky na bojiskách.
Vo svojej výročnej správe to v utorok uviedol, výročnej správe Medzinárodný inštitút pre strategické štúdie (IISS) so sídlom v Londýne, informuje agentúra Reuters.
Značné straty od začiatku invázie vo februári 2022 utrpela aj Ukrajina, západné vojenské dodávky jej však umožnili udržiavať stavy techniky a zároveň zvyšovať jej kvalitu, dodáva inštitút.
„Moskva však dokázala vymeniť kvalitu za kvantitu tým, že zo skladov povyťahovala tisíce starších tankov rýchlosťou, a to tempom až 90 tankov za mesiac,“ uvádza sa v správe, ktorá je kľúčovým referenčným nástrojom pre obranných analytikov.
Ruské skladové zásoby znamenajú, že Moskva „by potenciálne mohla vydržať ešte asi tri roky veľkých strát a dopĺňať tanky zo zásob, aj keď na nižšej technickej úrovni, bez ohľadu na svoje schopnosti vyrábať novú techniku“, uvádza správa.
Rusko má momentálne v aktívnych zásobách 1750 hlavných bojových tankov, od desiatky rokov starých T-55 až po moderné T-80 a T-90, uvádza správa. Ďalších 4000 kusov má v skladoch.
„Situácia podčiarkuje rastúci pocit patovej bojovej situácie, ktorá môže pretrvať po celý rok 2024,“ uvádza sa v správe.
Ukrajinské armádne velenie uvádza, že Ukrajina je pripravená pokračovať v oslabovaní ruských síl na fronte, ktorá dosahuje dĺžku 1000 kilometrov. V januárovom rozhovore s agentúrou Reuters vtedajší veliteľ pozemných síl Oleksandr Syrskyj povedal, že prioritou zostáva obrana, hoci ďalšie útočné operácie nevylúčil.
13:30 Bezprostredne po prijatí návrhu výsledok hlasovania privítal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. „Americká pomoc približuje spravodlivý mier na Ukrajine a obnovuje globálnu stabilitu, čo vedie k zvýšeniu bezpečnosti a prosperity pre všetkých Američanov a celý slobodný svet,“ uviedol na sieti X.
„Je to už niekoľko rokov, možno desaťročia, čo Senát schválil zákon, ktorý má taký veľký dopad nielen na našu národnú bezpečnosť, bezpečnosť našich spojencov, ale aj na bezpečnosť západnej demokracie,“ povedal predseda demokratickej senátnej väčšiny Chuck Schumer, ktorý na príprave návrhu úzko spolupracoval s najvyššie postaveným republikánom v Senáte Mitchom McConnellom.
13:13 Jednotky ukrajinskej 110. brigády nedokážu udržať kontrolu nad Avdijivkou, no prichádzajú im na pomoc posily. Ako referuje web Ukrajinská pravda, povedal to predstaviteľ brigády Ivan Sekač.
Čítajte viac Rusi musia dobyť Avdijivku do volieb, aby sa vodca pochválil, tvrdia Ukrajinci. Brániť mesto prichádzajú posily
12:43 Senát amerického Kongresu v utorok schválil balík pomoci pre Ukrajinu, Izrael a Taiwan v celkovej hodnote 95,34 miliardy dolárov. Zatiaľ však nie je jasné, kedy bude o balíku rozhodovať Snemovňa reprezentantov. Tú ovládajú republikáni a bez sprísnenia režimu na hraniciach USA s Mexikom uvedený balík odmietajú, informuje TASR s odvolaním sa na správu denníka The Guardian.
Americký prezident Joe Biden už niekoľko mesiacov nalieha na Kongres, aby urýchlene schválil ďalšiu pomoc Ukrajine a ďalším americkým partnerom, vrátane Taiwanu. Po cezhraničnom teroristickom útoku palestínskeho radikálneho hnutia Hamas z vlaňajšieho 7. októbra požiadal tiež o finančné prostriedky pre Izrael spolu s humanitárnou pomocou pre Palestínčanov v Pásme Gazy.
Televízia NBC spresnila, že za balík hlasovalo 70 senátorov a 29 ich bolo proti. Z balíka pomoci má ísť Ukrajine približne 60 miliárd dolárov, Izraelu 14 miliárd, deväť miliárd na humanitárne účely na palestínskych územiach, Ukrajine a ďalších oblastiach a takmer päť miliárd na podporu spojencov USA v indicko-tichomorskom priestore.
Predseda snemovne Mike Johnson z Republikánskej strany už v pondelok avizoval, že ani v prípade schválenia balíka v Senáte nepredloží toto opatrenie na hlasovanie v dolnej komore Kongresu. „Zákon o zahraničnej pomoci v Senáte mlčí k najpálčivejšej záležitosti, ktorej čelí naša krajina,“ povedal Johnson, žiadajúc sprísnenie režimu na hraniciach.
Čítajte aj Slovenská pomoc Ukrajine patrí medzi najštedrejšie na svete. Pozrite si kompletný rebríček krajín
Pôvodný návrh v Senáte obsahoval aj sprísnenie hraničného režimu a azylovej politiky. Vedúci predstavitelia Republikánskej strany a exprezident Donald Trump sa však postavili proti tomuto návrhu, pretože bol podľa nich nedostatočný na zastavenie toku migrantov cez južnú hranicu USA.
12:30 Rusko má v úmysle zdvojnásobiť počet vojakov nasadených pozdĺž hraníc s Fínskom a pobaltskými štátmi. Tvrdí to estónska zahraničná spravodajská služba, podľa ktorej je to súčasť príprav na potenciálny vojenský konflikt s Organizáciou Severoatlantickej zmluvy (NATO). Moskva v súčasnosti „nie je ochotná podniknúť žiadne vojenské akcie voči NATO“, verí však, že konflikt je možný v priebehu nasledujúcich 10 rokov, vyjadril sa generálny riaditeľ spravodajskej služby Kaupo Rosin. Informuje o tom spravodajský web Sky News.
„Rusi plánujú zvýšiť vojenskú silu pozdĺž hraníc pobaltských štátov, ale aj hraníc s Fínskom. Veľmi pravdepodobne zaznamenáme nárast ľudskej sily, možno až zdvojnásobenie. V najbližších rokoch budeme svedkami rastu počtu ozbrojených transportérov, tankov, delostreleckých systémov,“ povedal novinárom Rosin.
Vojenská prítomnosť ruských vojakov pri hraniciach s Fínskom je zatiaľ minimálna. Estónska spravodajská služba však uvádza, že nový armádny zbor bude pravdepodobne pozostávať z „dvoch alebo troch manévrovacích jednotiek s približne tuctom jednotiek palebnej podpory a bojovej podpory“.
12:10 Rusko zaradilo na zoznam hľadaných osôb litovského ministra kultúry Simonasa Kairysa, primátora litovského mesta Klaipéda Arvydasa Vaitkusa a niekoľko desiatok ďalších litovských politikov a verejných činiteľov. Podľa spravodajského webu BNS tom v utorok informovala ruská nezávislá spravodajská webová stránka Mediazona.
Mediazona objasnila, že z databázy ruského ministerstva vnútra zozbierala verejne dostupné informácie o hľadaných osobách – a našla takmer 100.000 takýchto oznámení.
Medzi nimi je aj najmenej 29 litovských občanov spojených s demontážou sovietskych pamätníkov a udalosťami z januára 1991, keď v Litve došlo k sérii násilných stretov medzi civilným obyvateľstvom žiadajúcim nezávislosť krajiny a sovietskymi ozbrojenými zložkami. O 11. a 13. januára vtedy sovietski vojaci zabili 14 civilistov a zranili ich vyše 140.
12:05 Ruský vojenský odvolací súd v utorok sprísnil trest pre ľavicového akademika Borisa Kagarlického, ktorý kritizoval ruskú inváziu na Ukrajine. Súd nižšej inštancie mu najprv udelil iba pokutu, teraz ho odsúdili na päť rokov väzenia. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.
Ruské tlačové agentúry citovali rozhodnutie sudcu, ktorý „zmenil rozsudok a Kagarlickému udelil trest v podobe piatich rokov v trestaneckej kolónii“.
Súd vyniesol nový rozsudok dva mesiace potom, ako sociológovi a marxistickému mysliteľovi obvinenému z „ospravedlňovania terorizmu“ udelili pokutu vo výške 6100 eur za to, že na sociálnych sieťach hanobil takzvanú špeciálnu vojenskú operáciu na Ukrajine.
Čítajte aj Hanba! Kričali na ruskom súde. Dvoch Rusov odsúdili za čítanie básní
Na sociálnych sieťach zverejnil komentár, v ktorom tvrdil, že ukrajinský útok na Kerčský most v októbri 2022 je „viacmenej pochopiteľný“. V auguste 2023 ho ruská Federálna služba pre finančný monitoring (Rosfinmonitoring) zaradila na zoznam extrémistov a teroristov.
Šesťdesiatpäťročný Kagarlickij je niekdajším sovietskym disidentom, známym akademikom, ktorý sa vo veľkej miere venoval ruskej spoločnosti a ľavicovým politickým dejinám.
11:44 Rusko bude chrániť svoj majetok a stíhať každého, kto sa ho pokúsi neoprávnene získať. Uviedol to dnes podľa agentúry TASS hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, ktorým tým reagoval na najnovšie rozhodnutie krajín Európskej únie. Dvadsaťsedmička sa v pondelok dohodla na pravidlách, ktoré otvárajú cestu k možnému využitiu ziskov zo zmrazených aktív ruskej centrálnej banky na podporu Ukrajiny.
„Snaží sa otvoriť otázku vyvlastnenia nášho majetku. Ide o zásah do súkromného majetku, je to nezákonné. Budeme právnou cestou stíhať každého, kto sa na takýchto rozhodnutiach a ich realizácii podieľa. Rusko bude chrániť svoje záujmy,“ povedal Peskov na tlačovej konferencii.
Čítajte aj 211 miliárd eur pre Ukrajinu. Rusko sa vyhráža EÚ: Na naše zmrazené aktíva nesiahajte
EÚ za takmer dva roky od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu zablokovala okolo 200 miliárd eur (vyše päť biliónov korún) finančných aktív ruskej centrálnej banky. V pondelok schválené nariadenie únie hovorí o vyčlenení neočakávaných ziskov zo zmrazených aktív banky. Podľa Európskej únie ide o prvý konkrétny krok smerom k využitiu týchto peňazí na financovanie obnovy Ukrajiny.
11:24 Kremeľ v utorok vyhlásil, že estónsku premiérku Kaju Kallasovu i ďalších predstaviteľov pobaltských krajín zaradil na zoznam hľadaných osôb, pretože podnikli „nepriateľské kroky“ voči Moskve.
„Sú to ľudia, ktorí podnikajú nepriateľské kroky voči historickej pamäti a našej krajine,“ povedal v telefonickom rozhovore s novinármi hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Ruské ministerstvo vnútra predtým v utorok uviedlo, že vyhlásilo estónsku premiérku Kaju Kallasovu za „hľadanú“ osobu v súvislosti s bližšie nešpecifikovaným trestným prípadom.
Meno Kallasovej sa nachádza v databáze hľadaných osôb ruského ministerstva vnútra s označením „hľadaná na základe Trestného zákonníka“, konkrétne obvinenia sa tam však neuvádzali.
Foto: SITA/AP, Virginia Mayo
11:20 Veliteľstvo ukrajinskej armády pre sektor Juh očakáva, že ruská armáda môže čoskoro spustiť veľký raketový útok načasovaný na druhé výročie ruskej invázie na Ukrajinu. Predpokladá pritom, že útok nemusí nastať presne 24. februára.
Ako podľa britskej stanice BBC objasnila vedúca tlačového strediska ukrajinskej armády pre sektor Juh Natalija Humeňuková, ukrajinskí vojenskí analytici počas ruskej invázie vypozorovali, že nepriateľ sa snaží pracovať s určitým efektom prekvapenia.
Zároveň si však všimli, že masívnym raketovým útokom ruskej armády bola Ukrajina vystavená napr. v predvečer Veľkej noci alebo po významných sviatkoch, keď – podľa Humeňukovej – došlo v ukrajinskej spoločnosti k poľaveniu ostražitosti.
„Musíme si uvedomiť, že nepriateľ nás stále drží v napätí, pretože má dostatok zbraní, vrátane striel dlhého dosahu,“ dodala hovorkyňa.
Ukrajina je vzdušným a raketovým útokom ruskej armády vystavená denne. Aj v utorok ráno generálny štáb ukrajinskej armády vo svojej bilancii informoval, že za posledných 24 hodín eviduje 84 bojových zrážok, vyslanie piatich riadených striel dlhého doletu a 113 náletov, ako aj 135 prípadov ostreľovania zo salvových raketometov.
11:07 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 090 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 397 080, uviedol v utorok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o osem tankov, 27 obrnených bojových vozidiel pechoty a 19 delostreleckých systémov.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 6 424 tankov, 12 004 obrnených bojových vozidiel pechoty a 9 500 delostreleckých systémov.
10:35 Akékoľvek zhabanie zmrazených ruských aktív musí byť podložené „dostatočnou právnou podporou“. Ako referuje web news.sky.com, uviedol to Medzinárodný menový fond (MMF).
Európska únia prijala zákon na odloženie neočakávaných ziskov zo zmrazených aktív ruskej centrálnej banky, pričom jej cieľom je použiť tieto peniaze na financovanie rekonštrukcie Ukrajiny. EÚ a G7 po invázii Moskvy na Ukrajinu zmrazili aktíva ruskej centrálnej banky v hodnote 300 miliárd eur.
Minulý rok EÚ a G7 diskutovali o tom, či a ako možno tieto prostriedky použiť. Spojené štáty predložili myšlienku priamej konfiškácie majetku, ale predstavitelia EÚ to považujú za právne riskantné.
Čítajte aj Bloomberg: G7 chce použiť zmrazené ruské aktíva ako záruku pri obnove Ukrajiny
Gita Gopinath, prvá zástupkyňa výkonného riaditeľa MMF, uviedla, že rozhodnutia o tom, čo robiť s aktívami, závisia výlučne od krajín, ktoré ich vlastnia. Povedala však, že je dôležité „uistiť sa, že čokoľvek, čo robíte, má dostatočnú právnu podporu, aby ste neskončili s rizikami“.
10:10 Viac ako 10-tisíc metrov štvorcových pôdy bolo kontaminovaných v dôsledku úniku paliva spôsobeného ruským útokom na sklad ropy v meste Charkov v noci z piatka na sobotu.
„Odkedy došlo k útoku na sklad ropy a došlo k úniku paliva, nastalo znečistenie veľkého územia. Podľa predbežných správ bolo viac ako 10-tisíc metrov štvorcových pôdy znečistených únikom nafty aj benzínu. V ropnom sklade bolo údajne uskladnených 3 800 ton paliva. Okrem znečistenia pôdy sa tieto ropné produkty vyliali aj do rieky Nemyšlia,“ povedal vedúci oddelenia vyšetrovania ukrajinskej polície v Charkovskej oblasti Serhij Bolvinov.
Čítajte aj Ekocída po Kachovke: Z Čierneho mora je smetisko a zvierací cintorín
Polícia zvažuje začatie trestného stíhania podľa článku 441 ukrajinského trestného zákona týkajúceho sa ekocídy.
Pri ruskom útoku dronmi v noci na sobotu prišlo o život najmenej 13 ukrajinských civilistov. Medzi obeťami sú aj tri deti vo veku od šesť mesiacov do sedem rokov.
10:05 Ruské sily kupujú terminály satelitnej internetovej siete Starlink v arabských štátoch, aby ich mohli použiť na bojisku. Na platforme Telegram to uviedla ukrajinská vojenská spravodajská služba. Tá zverejnila aj nahrávku, o ktorej tvrdí, že sú v nej počuť dvaja ruskí vojaci diskutujúci o takejto kúpe. Informuje o tom spravodajský portál Sky News.
Čítajte viac 'Arabi privezú káble, wi-fi aj router.' Kyjev zverejnil dôkazy, odkiaľ majú Rusi Starlink
10:00 Rusko v utorok vyhlásilo estónsku premiérku Kaju Kallasovu za „hľadanú“ osobu v súvislosti s bližšie nešpecifikovaným trestným prípadom.
Meno Kallasovej sa nachádza v databáze hľadaných osôb ruského ministerstva vnútra s označením „hľadaná na základe Trestného zákonníka“, konkrétne obvinenia sa tam však neuvádzajú.
Kallasová je estónskou premiérkou od roku 2021, pripomína AFP.
Čítajte aj Prišli by USA pomôcť Slovensku? Kallasová: Nech sú Trumpove výroky varovaním
9:38 Gubernátor ruskej Kaliningradskej oblasti Anton Alichanov označil v pondelok filozofiu nemeckého filozofa Immanuela Kanta za príčinu vojny na Ukrajine. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
„Chcel som ukázať, že Immanuel Kant, ktorý sa tu narodil pred takmer 300 rokmi, má takmer priamu súvislosť s globálnym chaosom, ktorému čelíme. Dokonca má priamu súvislosť s vojenským konfliktom na Ukrajine,“ povedal Alichanov na konferencii ruských politológov s tým, že Kant bol „jedným z intelektuálnych tvorcov Západu“.
„Kant pripravil pôdu pre morálny relativizmus, ktorým sa dá na Západe ospravedlniť každý čin a každá nespravodlivosť,“ dodal ruský gubernátor s tým, že táto filozofia je v protiklade s Ruskom, ktoré sa drží „večných etických zásad“.
Čítajte aj Za vojnu na Ukrajine môže Kant, tvrdí ruská hlava rodiska nemeckého filozofa
9:00 Rusko za uplynulý rok výrazne posilnilo svoje pozície a napriek medzinárodným sankciám sa mu darí viesť bojové operácie proti Ukrajine. Uviedol to šéf nórskej obrannej spravodajskej služby viceadmirál Niels Andreas Stensønes v rozhovore pre nórsku televíziu TV2. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda.
Podľa Stensønesa je vojna na Ukrajine „prvou svetovou vojnou vo farbe". Ukrajina a Rusko totiž majú opevnené pozície, útočné operácie sú obmedzené a nevedú k výrazným zmenám a dôležitú úlohu zohráva delostrelectvo. Šéf nórskej obrannej spravodajskej služby zároveň povedal, že Ukrajina nie je schopná sama vyrobiť potrebné zbrane a je „úplne závislá od materiálnej podpory zo Západu“, pričom veľkú časť západného vybavenia, ktoré už dostala, „stratila alebo použila“.
Stensønes dodal, že Moskva môže naverbovať približne trikrát viac ľudí ako Ukrajina, zvláda západne sankcie lepšie, ako sa očakávalo, a ruská výroba zbraní pokračuje rýchlejším tempom.
7:33 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok uviedol, že sa prvýkrát stretol s novým vedením ukrajinskej armády. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry DPA.
Na schôdzke bol prítomný aj nový hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Olexandr Syrskyj, ktorý na tomto poste minulý týždeň vystriedal Valerija Zalužného.
Ukrajinský prezident vo svojom pravidelnom večernom príhovore povedal, že témou stretnutia bola situácia na južnom a východnom fronte. Diskusia sa tiež týkala možného zlepšenia ochrany kritickej infraštruktúry pred ruskými útokmi, dodal.
Foto: SITA/AP, Efrem Lukatsky
6:45 Predseda Snemovne reprezentantov USA Mike Johnson v pondelok naznačil, že snemovňa nesúhlasí s dohodou, ktorá by uvoľnila ďalšie miliardy dolárov na pomoc Ukrajine. TASR prevzala správu z agentúry AFP.
Balík v hodnote 95 miliárd dolárov zahŕňa aj podporu pre Izrael, ktorý v Pásme Gazy bojuje proti militantnému hnutiu Hamas, a Taiwan. Väčšina financií, 61 miliárd, by však pomohla Ukrajine doplniť zásoby zbraní a munície a ďalších dôležitých potrieb.
Navrhovaný balík však na rozdiel od predchádzajúceho, ktorý neschválili republikánski senátori, nezahŕňa požiadavky na posilnenie ochrany amerických hraníc
6:25 Ruské sily zaútočili v noci na utorok na ukrajinské mesto Dnipro. Útok poškodil elektráreň a prerušil dodávky vody pre časť obyvateľov, uviedli miestni predstavitelia a médiá.
Dnipro čelilo rakete a štyrom skupinám bezpilotných lietadiel, ktoré sa k mestu priblížili z juhu, východu a zo severu, informovali ukrajinské vzdušné sily v príspevku na platforme Telegram.
Ukrajinská súkromná energetická spoločnosť DTEK uviedla, že útok značne poškodil tepelnú elektráreň, zranenia nehlásila. Vodárenská firma v Dnipre dodala, že v dôsledku výpadku elektrickej energie boli čiastočne prerušené dodávky vody.
6:00 Rusko minulý týždeň použilo pri útoku na Ukrajinu svoju novú hypersonickú strelu Cirkon (Zirkón), uviedol šéf Kyjevského výskumného inštitútu forenzných expertíz Oleksandr Ruvin.
Nadzvukovú strelu Zirkón Rusko podľa Ruvina použilo v stredu minulý týždeň. Riaditeľ kyjevského inštitútu to uviedol na platforme Telegram, kde zároveň zverejnil zábery úlomkov rakety. O tom, že ide naozaj o strelu Cirkon, podľa neho svedčí značenie na nájdených úlomkoch.
„V tomto prípade vidíme prvky, ktoré sú charakteristické pre raketu 3M22 Zirkón. Časti a úlomky motora a riadiacich mechanizmov majú špecifické označenia,“ napísal podľa agentúry Reuters.
Strely Zirkón sú podľa skorších vyhlásení ruskej armády schopné dosiahnuť až deväťnásobok rýchlosti zvuku a pri dolete od 600 do 1500 kilometrov môžu zasahovať námorné i pozemné ciele. Strela nesie bojovnú hlavicu s hmotnosťou 300 až 400 kilogramov a Rusko ju má vo svojej výzbroji od januára 2023, zhrnul Ruvin. Strela podľa neho minulý týždeň na Ukrajine zasiahla oblasť, kde nie sú žiadne vojenské objekty, a spôsobila ujmu civilnému obyvateľstvu. O akú konkrétne oblasť ide, Ruvin neuviedol.
Vojenskí analytici uviedli, že jeho vysoká rýchlosť by mohla znamenať výrazne skrátený reakčný čas pre protivzdušnú obranu a schopnosť útočiť na veľké vzdialené a opevnené ciele, uviedla Reuters. Ruský prezident Vladimir Putin označil Zirkón za súčasť novej generácie bezkonkurenčných zbraňových systémov, doplnila agentúra.
Ak sa jej použitie na Ukrajine potvrdí, zbraň by mohla predstavovať ďalšiu výzvu pre protivzdušnú obranu bojujúcej krajiny, a to uprostred neistoty ohľadom budúcej západnej vojenskej pomoci. Rusko pravidelne útočí na Ukrajinu pomocou radu rôznych rakiet dlhého doletu a bezpilotných lietadiel.
Zirkón bol pôvodne navrhnutý ako zbraň odpaľovaná z mora a neskôr bola vyvinutá verzia odpaľovaná zo zeme.