721. deň: Že Rusi prvýkrát bombardovali Zirkónom? Nemajú na to lode, zrejme upravili S-300, konštatuje Londýn

Čítajte viac 720. deň: Rusko prišlo o vyše 3 000 tankov, teraz sa spolieha na staršie vybavenie

22:55 Súčasný americký prezident Joe Biden je skúsenejší a predvídateľnejší ako jeho predchodca Donald Trump, povedal v rozhovore šéf Kremľa Vladimir Putin podľa agentúry TASS. Na otázku, kto by bol na čele Spojených štátov pre Rusko lepší, Putin odvetil, že Biden. Moskva je podľa slov ruskej hlavy štátu pripravená spolupracovať s kýmkoľvek, koho si Američania túto jeseň do Bieleho domu zvolia.

Čítajte viac Kto by bol lepším prezidentom USA? Putin v tom má jasno: Biden. Je predvídateľnejší ako Trump

22:40 Šéf spravodajského výboru americkej Snemovne reprezentantov vyvolal vo Washingtone rozruch vyhlásením, že Kongres bol informovaný o vážnej hrozbe pre národnú bezpečnosť Spojených štátov. Informované zdroje televízii CNN a ďalším médiám povedali, že varovanie súvisí s Ruskom a operáciami vo vesmíre. Podľa dostupných informácií sa netýka bezprostredného nebezpečenstva pre Američanov.

Čítajte viac Rozruch vo Washingtone: Kongres dostal hlásenie o vážnej hrozbe pre USA, podľa médií súvisí s Ruskom

22:15 Srbský prezident Aleksandar Vučić predstavil protidronový systém Repelent, ktorý balkánskej krajine dodalo Rusko. Chce tiež nakúpiť ďalšie bezpilotné lietadlá z Číny, informovali srbské médiá. V dôsledku vojenskej i inej spolupráce s Moskvou a Pekingom čelilo Srbsko opakovane kritike zo strany Európskej únie, o ktorej členstvo sa oficiálne usiluje.

„Dorazil Repelent (…), je vynikajúci,“ citovala Vučiča agentúra Tanjug. Podľa predstaviteľov srbskej armády tento systém pre vedenie elektronického boja dokáže odhaľovať nepriateľské drony a až do vzdialenosti 30 kilometrov rušiť ich signál.

Srbsko je kandidátskou krajinou Európskej únie, súčasne však pestuje priateľské vzťahy s Moskvou a značná časť Srbov vníma Rusko pozitívne. Pod Vučičovým vedením Srbsko síce odsúdilo ruskú inváziu na Ukrajinu, napriek nátlaku EÚ sa však odmietlo pripojiť k protiruským sankciám.

Belehrad nakupoval zbrane a ďalšie vojenské vybavenie vo zvýšenej miere po roku 2016. Podľa stanice RFE/RL ide však o prvú dodávku ruského zbrojného systému do Srbska od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu pred bezmála dvoma rokmi.

22:00 Traja ľudia zomreli a asi 12 ďalších osôb utrpelo zranenia pri ruskom ostreľovaní mesta Selydove neďaleko Donecka na východe Ukrajiny. Najmenej jeden človek zahynul pri ruskom raketovom útoku, ktorý zasiahol bytový dom v dedine Velykyj Burluk v Charkovskej oblasti. Päť ďalších ľudí tam podľa prvých správ utrpelo zranenia, pričom pod sutinami zničeného domu môžu byť ďalší ľudia, povedal šéf oblastnej správy Oleh Synehubov.

21:10 Nemecko plánuje v roku 2024 „dodať na Ukrajinu približne trojnásobne až štvornásobne viac delostreleckej munície“ ako v roku 2023. Ako referuje web Kyiv Independent, v stredu po príchode na stretnutie kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny v Bruseli to povedal nemecký minister obrany Boris Pistorius. „Poučením z tejto vojny je, že munícia je nevyhnutná pre operačnú pripravenosť," povedal Pistorius novinárom v belgickej metropole.

Nemecko na nákup munície v tomto roku vynaloží viac ako 3,5 miliardy eur, dodal Pistorius a označil to za „bezprecedentnú“ sumu. Šéf európskej diplomacie Josep Borrell nedávno priznal, že Únia nedokáže do marca poskytnúť Ukrajine milión kusov delostreleckej munície. Predpokladá sa, že v tomto pôvodne plánovanom termíne EÚ dodá len približne polovicu sľúbeného počtu. V súčasnosti plánuje Únia dodať Ukrajine viac ako milión kusov munície do konca tohto roka.

21:00 Estónsky minister zahraničných vecí v stredu povedal, že NATO má približne tri alebo štyri roky na posilnenie svojej obrany predtým, než ruský vodca Vladimir Putin rozbehne „vojnovú mašinériu“ svojej krajiny.

Margus Tsahkna na tlačovej konferencii počas návštevy hlavného mesta Poľska povedal, že Estónsko nepovažuje Rusko za bezprostrednú hrozbu pre neho a ostatné pobaltské štáty – Litvu a Lotyšsko, pretože Moskva je momentálne zaneprázdnená rozsiahlou inváziou na Ukrajinu.

„Musíme si však uvedomiť, že ruská vojnová mašinéria sa spustila v plnom rozsahu, výrobné kapacity a mentalita tiež, pretože Putin teraz všetko kontroluje,“ povedal po boku svojho hostiteľa, poľského ministra zahraničných vecí Radka Sikorského.

Tsahkna uviedol, že estónska vláda odhaduje, že Rusku môže trvať „tri až štyri roky“, kým pripraví „test pre NATO“.

Estónsko, Litva a Lotyšsko sú považované za najpravdepodobnejšie ciele, ak sa Rusko jedného dňa rozhodne riskovať útok na vojenskú alianciu. Susedné Poľsko, hoci je oveľa väčšie, sa tiež cíti zraniteľné. Všetky štyri krajiny sú oddanými zástancami Ukrajiny.

20:55 Viac ako sto novinárov sa za dva roky vojny na Ukrajine stalo obeťami ruských zločinov, pričom 11 z nich prišlo o život. Ďalší utrpeli zranenia alebo sú nezvestní. V správe, ktorú zverejnila na svojej internetovej stránke, to v stredu uviedla mimovládna organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) sídliaca v Paríži.

Podľa RSF počas reportáží v blízkosti frontovej línie boli vlani na Ukrajine zabití dvaja novinári. V roku 2022 pri informovaní o vojne na Ukrajine zahynulo deväť novinárov. Od februára 2022 bolo na Ukrajine zranených 35 ukrajinských a zahraničných reportérov.

Na okupovaných ukrajinských územiach Rusko prenasleduje novinárov odmietajúcich spolupracovať s úradmi, ktoré dosadila Moskva. Za dva roky ruské okupačné sily zatkli najmenej 12 tamojších novinárov a niektorých z nich odsúdili.

Čítajte viac Jevhen Maloletka ukazuje svetu, aká je vojna hnusná

20:25 Ukrajinským vojakom začína dochádzať munícia, pritom obrovský balík americkej vojenskej pomoci stále blokujú v Kongrese republikáni. V stredu to vyhlásil vplyvný poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan.

Sullivan vyzval americkú Snemovňu reprezentantov vedenú republikánmi, aby tak ako Senát urýchlene schválila balík pomoci za mnoho miliárd dolárov pre Ukrajinu na boj proti Rusku.

„Už si nemôžeme dovoliť dlhšie čakať. Každý deň ide na úkor Ukrajincov a národnobezpečnostných záujmov Spojených štátov,“ povedal Sullivan na brífingu v Bielom dome. „V stávke je toho čoraz viac. Cena za nekonanie je každým dňom vyššia,“ dodal.

„Dostávame stále viac správ, že ukrajinskí vojaci na fronte dostávajú muníciu na prídel alebo im dokonca dochádza, pritom ruské sily neustále útočia zo zeme a zo vzduchu, snažia sa tak vyčerpať ukrajinskú protivzdušnú obranu,“ varoval. Sullivan pripomenul, že spojenci aj nepriatelia USA „to pozorne sledujú“.

Čítajte viac Môže Trump spôsobiť zánik NATO? Európu by nechal napospas Rusku

Vystúpenie poradcu pre národnú bezpečnosť pred novinármi nasledovalo deň po televíznom príhovore Bidena, v ktorom vyzval republikánov v Snemovni reprezentantov, aby návrh zákona o pomoci Ukrajine schválili.

Biden skritizoval aj svojho pravdepodobného súpera v novembrových prezidentských voľbách Donalda Trumpa za „hlúpe“ vyhrážky. Trump povedal, že bude povzbudzovať Rusko, aby napadlo tie krajiny NATO, ktoré si nesplnia svoje finančné záväzky v oblasti obrany.

Nový hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Olexandr Syrskyj predtým v stredu povedal, že situácia na fronte s Ruskom je „extrémne ťažká“, pričom meškanie americkej vojenskej pomoci oslabuje bojové možnosti Ukrajiny.

19:05 Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg tvrdí, že Ukrajina urobila z Čierneho mora nebezpečné miesto pre ruské lode. Ako referuje web Ukrajinská pravda, Stoltenberg týmto vyhlásením na stredajšom stretnutí ministrov obrany NATO v Bruseli narážal na najnovší úspech ukrajinských síl, ktoré zničili ruskú výsadkovú loď Cezar Kunikov.

Podľa ukrajinských predstaviteľov po zničení Cezara Kunikova zostalo ruskej Čiernomorskej flotile v prevádzke len päť z 13 lodí. „Ukrajine sa podarilo spôsobiť značné škody ruskej flotile. V skutočnosti boli schopní odtlačiť flotilu zo západnej časti Čierneho mora, a to je veľký úspech a veľké víťazstvo,“ poznamenal Stoltenberg.

To podľa neho zvyšuje aj optimizmus spojencov ohľadom vojenských spôsobilostí ukrajinských ozbrojených síl. „Všetci sme sklamaní, že minuloročná protiofenzíva nebola úspešnejšia. Musíme však pamätať na to, že aj keď sa frontová línia neposunula, Ukrajina dokázala zaútočiť ďaleko za frontovou líniou a na zemi, pričom zničila dôležité zariadenia vrátane ruských lietadiel (na letiskách) a na mori pokračuje v ničení ruskej flotily,“ skonštatoval Stoltenberg.

Čítajte viac Rusi prišli o Cezara. Ďalšiu veľkú výsadkovú loď zdevastovali ukrajinské drony

18:33 Česká republika podporí snahu Ukrajiny o odmínovanie jej územia. Česko sa zapojí do takzvanej odmínovacej koalície, ktorú vedie Litva a ktorú tvorí 17 krajín. Dohodu o zámere ustanoviť príslušnú koalíciu dnes v Bruseli podpísala česká ministerka obrany Jana Černochová, informovalo na sociálnej sieti X ministerstvo obrany. Praha ponúka Kyjevu výcvik niekoľkých desiatok ukrajinských pyrotechnikov.

Cieľom koalície je reagovať na potreby Ukrajiny podporou ukrajinských kapacít na odmínovanie, a to ako na humanitárne, tak na bojové účely, napísalo vo svojom vyhlásení české ministerstvo obrany. Dlhodobým cieľom je usilovať sa o pomoc ukrajinskému ministerstvu obrany a ozbrojeným silám pri rozvoji odmínovacích jednotiek v súlade so západnými štandardmi.

„V dôsledku vojny sú na Ukrajine zamínované rozsiahle územia. Česká republika ponúka na tento rok výcvik niekoľkých desiatok ukrajinských pyrotechnikov, ktorí Ukrajine pomôžu následky ruskej invázie odstrániť,“ uviedla Černochová.

Čítajte viac Slovenské odmínovacie stroje Božena 5 zachraňujú životy na Ukrajine

18:12 Vláda neutrálneho Švajčiarska v nasledujúcich rokoch zvýši svoje vojenské výdavky. Podľa prezidentky Violy Amherdovej tak urobia v súvislosti s pokračujúcou vojnou na Ukrajine a ďalšími konfliktami vo svete, informovala agentúra Reuters.

Amherdová uviedla, že Švajčiarsko oproti pôvodným plánom z obdobia pred vojnou na Ukrajine navýši vojenské výdavky o približne 20 miliárd frankov (asi 20 miliárd eur) do roku 2035. V trojročnom rozpočtovom rámci na roky 2025 až 2028 tak armáda môže počítať s 25,8 miliardami frankov , zatiaľ čo v rokoch 2021 až 2024 to bolo 21,7 miliardy frankov.

„Bezpečnostne politická situácia je samozrejme zložitá vzhľadom na súčasnú nestabilitu, kedy prebieha vojna na európskom kontinente a ozbrojené konflikty na Blízkom východe, a vzhľadom na ďalšie ohniská napätia vo svete,“ uviedla Amherdová, ktorá je zároveň ministerkou obrany. Podľa nej si súčasný výdavkový plán z vojny na Ukrajine berie poučenie.

Uviedla tiež, že švajčiarska armáda bola v posledných 30 rokoch oslabovaná úsporami, ktoré boli dôsledkom „mierovej dividendy“ po konci studenej vojny. Tá Švajčiarsko, rovnako ako mnoho ďalších krajín v Európe, prinútila k zníženiu výdavkov na zbrojenie.

17:42 V súvislosti so situáciou na hraničných priechodoch medzi Poľskom a Ukrajinou dochádza k nárastu počtu nákladných vozidiel smerujúcich na územie Ukrajiny cez územie Slovenska. Ako ďalej informovala košická policajná hovorkyňa Lenka Ivanová, kolóna kamiónov momentálne končí od hraničného priechodu Vyšné Nemecké pri obci Tibava v okrese Sobrance.

„Od 17:00 budú prichádzajúce nákladné vozidlá opäť odstavované v jednom jazdnom pruhu na diaľnici D1 v smere od obce Bidovce a na Humenskej ceste v Michalovciach," uviedla Ivanová. Policajné hliadky budú podľa nej v teréne situáciu monitorovať, preto polícia vyzýva vodičov na rešpektovanie ich pokynov, no predovšetkým na zvýšenú opatrnosť nielen na cestách, ale najmä v okolí odstavených kamiónov.

Čítajte viac Poľský minister sa ospravedlnil za vysypanie ukrajinského obilia: Akt zúfalstva

17:12 V súvislosti s informáciou, že Rusko proti Kyjevu prvýkrát od začiatku vojny použilo hypersonickú strelu Zirkón, ktorú pôvodne vyvinuli pre ruské námorníctvo, britské vojenské spravodajstvo konštatuje, že Moskva nemá v Čiernom mori lode schopné používať tieto strely.

Podľa správy britského obranného spravodajstva Rusko preto pravdepodobne na odpaľovanie týchto striel prispôsobilo svoj systém pobrežnej obrany K-300. „Ak sa ich použitie potvrdí, bude to pre ukrajinskú protivzdušnú obranu predstavovať veľký problém vzhľadom na ich rýchlosť a manévrovateľnosť,“ dodáva britské spravodajstvo. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Kyjivský výskumný inštitút forenzných expertíz uviedol, že po útoku zo 7. februára na ukrajinské hlavné mesto našli trosky poukazujúce na použitie hypersonickej rakety Zirkón. Táto strela dosahuje rýchlosť Mach 9 a má dolet 1 000 kilometrov.

16:17 Výhrady bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa voči slabému financovaniu obrany v niektorých krajinách NATO nie sú „ničím novým“. Uviedol to kremeľský hovorca Dmitrij Peskov, informuje agentúra AFP.

Trump, ktorý sa uchádza o nomináciu Republikánskej strany do novembrových prezidentských volieb, cez víkend na predvolebnom podujatí povedal, že ak si členské krajiny NATO nebudú plniť svoje finančné záväzky a napadne ich Rusko, Spojené štáty im v prípade jeho návratu do Bieleho domu neprídu na pomoc. Dokonca vyhlásil, že by Rusko nabádal k útoku na členov NATO, ktorí si neplnia povinnosti. Členské krajiny Severoatlantickej aliancie majú povinnosť každý rok financovať svoju obranu sumou dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP).

„Bolo to jedno z hlavných posolstiev, ktoré Trump použil vo vzťahoch s členmi aliancie. V skutočnosti pri rôznych príležitostiach neustále opakoval tieto ‚dve percentá‘. Takže v jeho prístupe k tomuto problému nejde o nič nové,“ uviedol Peskov.

Trumpove vyjadrenia znepokojili spojencov NATO a americký prezident Joe Biden ich označil v utorok za hlúpe, hanebné a nebezpečné.

15:53 Ukrajina príde o svoje výhody na bojisku v prípade, že západné krajiny, predovšetkým USA, „predčasne ukončia bezpečnostnú pomoc“ krajine, tvrdia to analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW).

Spomenutý thinktank uviedol, že ukrajinské jednotky si „nebudú schopné udržať v krátkodobom a strednodobom horizonte“ získané výhody a odoprieť ruským silám schopnosť obnoviť manévre na bojisku bez ďalšej pomoci zo strany USA a ďalších spojencov. Rusko by sa tak podľa analytikov v strednodobom až dlhodobom horizonte mohlo dostať do oveľa lepšej pozície.

15:39 Pozrite si výber prípadov likvidácie veľkých ruských plavidiel od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

Čítajte viac Ukrajinská dominancia na mori: Zoznam potopených ruských lodí je stále dlhší

15:22 Nórsky premiér Jonas Gahr Störe a líderka opozičných Konzervatívcov (Höyre) Erna Solbergová odsúdili rozhodnutie zastupiteľstva piateho najväčšieho mesta krajiny prijímať iba ukrajinských utečencov. Mestskí poslanci v Drammene, meste ležiacom 40 kilometrov západne od Osla, hlasovali za toto opatrenie na schôdzi v utorok neskoro večer. Informovala o tom agentúra AFP.

Väčšinu v zastupiteľstve tvoria Konzervatívci, ktorých členom je aj starosta, protiimigračná populistická pravica, kresťanskí demokrati a malá strana zastupujúca dôchodcov.

Čítajte viac Zarábame si na problém. Slovenskom sa túlajú deti z Ukrajiny, ktoré v školách nechcú prijať

Premiér Störe zo sociálnodemokratickej Strany práce označil spomínané rozhodnutie za nezákonné. „Toto obce nemôžu urobiť. Základnou hodnotou je zabezpečiť, aby sa s ľuďmi na úteku zaobchádzalo rovnako,“ povedal pre verejnoprávnu televíziu NRK.

Expremiérka Solbergová podľa agentúry NTB konštatovala, že žiadna obec sa nemôže rozhodnúť, že prijme utečencov len z určitej krajiny, aj keď „nie je nezvyčajné“ mať určité preferencie.

Upozornila, že ak zastupiteľstvo svoje rozhodnutie nestiahne, problém by mohol riešiť až guvernér samosprávneho kraja Buskerud, v ktorom sa Drammen nachádza.

Sťažnosť na mestské zastupiteľstvo podal na polícii aj člen Strany stredu, ktorý ho obvinil z „inštitucionálneho rasizmu“.

15:01 Ministri obrany NATO budú vo štvrtok v Bruseli hovoriť o príprave júlového summitu Aliancie vo Washingtone, o pokroku dosiahnutom pri zvyšovaní výroby munície a preberú aj situáciu na Ukrajine. V stredu to vyhlásil generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, informuje bruselský spravodajca TASR.

Stoltenberg počas tradičnej tlačovej besedy zameranej na program ministerských rokovaní spresnil, že jednou z hlavných tém bude príprava júlového summitu NATO vo Washingtone.

Ocenil „historický pokrok“ v oblasti výdavkov na obranu, keď 18 z 31 spojeneckých krajín je v roku 2024 pripravených splniť dvojpercentný rozpočtový cieľ. Zdôraznil, že ministri vo štvrtok budú diskutovať o pokroku dosiahnutom pri zvyšovaní výroby munície.

Čítajte viac Stoltenberg: Polovica NATO dá tento rok na obranu 2 % HDP. Nemecko prvýkrát od roku 1992

„V posledných mesiacoch NATO dohodlo kontrakty v hodnote desať miliárd dolárov,“ povedal Stoltenberg novinárom.

V tejto súvislosti sa spojenci budú zaoberať aj financovaním nových obranných plánov NATO. Šéf Aliancie vysvetlil, že „práve teraz“ sú tieto plány testované prostredníctvom vojenského cvičenia Steadfast Defender. Upozornil, že ide o najväčšie cvičenie NATO za posledné desaťročia, na ktorom sa zúčastňuje približne 90 000 členov ozbrojených síl zo všetkých 31 spojeneckých krajín a Švédska, ktoré by sa po schválení Maďarskom malo stať 32. členom Aliancie.

Stoltenberg dodal, že na programe dňa bude aj pokračujúca podpora Ukrajiny zo strany NATO. „S našou pomocou statoční Ukrajinci dobyli späť polovicu územia, ktoré Rusko obsadilo, otvorili koridor v Čiernom mori a spôsobujú ruským silám ťažké straty,“ opísal situáciu.

14:23 Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov povedal, že Rusko je údajne pripravené na politické a diplomatické ukončenie vojny proti Ukrajine, ale len na základe toho, čo sa mu už podarilo obsadiť. Ako referuje web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na ruské médiá, Lavrov to povedal počas stredajšieho vystúpenia v Štátnej dume.

„Ostávame otvorení politicko-diplomatickému urovnaniu založenému na zohľadnení našich legitímnych záujmov, na zohľadnení skutočností, ktoré sa vyvíjali počas mnohých rokov a ktoré teraz viedli k súčasnej situácii,“ povedal Lavrov a zároveň poznamenal, že vzhľadom na to, že „západné krajiny“ nechcú brať do úvahy záujmy Moskvy a realitu, ktorá sa vyvinula „v teréne“, možnosti dohody „zatiaľ nie sú viditeľné“.

Lavrov tiež uviedol, že „Washington a jeho spojenci sa nevzdávajú svojich snov“ o tom, že by Rusku „spôsobili strategickú porážku“. Taktiež povedal, že ruská armáda údajne „úspešne účinkuje“ na „ukrajinskom dejisku bojových operácií“ a údajne „Západ už nehovorí o svojom víťazstve, ale len o tom, ako zabrániť Putinovi vo víťazstve“.

Čítajte viac Lavrov: Rusko nemôže byť porazené, o tom možno len snívať. Ukrajinu čaká osud Afganistanu

14:01 Šéf Kremľa Vladimir Putin podpísal zákon o konfiškácii majetku osôb odsúdených za vyjadrenia proti vojne rozpútanej Ruskom na Ukrajine.

Čítajte viac Z kritikov vojny už nebudú v Rusku len väzni, ale aj nemajetní bezdomovci. Volodin: Zdochnú ako psy

13:36 Ukrajina plánuje zvýšiť výrobu bezpilotných lietadiel s dlhým doletom, ktoré budú schopné zasiahnuť ciele v Rusku. Ako referuje web Sky News, uviedol to ukrajinský vicepremiér Mychajlo Fedorov.

Ukrajinská vláda vyčlenila v minulom roku približne 2,5 milióna dolárov pre začínajúce podniky v oblasti vojenských technológií, pričom tento rok plánuje desaťnásobné zvýšenie financií.

Ukrajinský priemysel výroby dronov je z veľkej časti tvorený súkromnými spoločnosťami.

Desať spoločností vyrába drony schopné doletieť do Moskvy a Petrohradu, z ktorých iba jedna je vo vlastníctve štátu.

„Rozrastá sa kategória diaľkových kamikadze dronov s doletom 300, 500, 700 a tisíc kilometrov. Pred dvoma rokmi táto kategória neexistovala… Vôbec,“ povedal Fedorov.

13:10 Kremeľ poprel správu agentúry Reuters, že ruský prezident Vladimir Putin prostredníctvom sprostredkovateľov oslovil Spojené štáty s návrhom na prímerie na Ukrajine.

Na otázku, či je správa agentúry Reuters, podľa ktorej Rusko predložilo mierové návrhy, pravdivá, hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v stredu odpovedal: „Nie, nie je to pravda.“

Agentúra Reuters v utorok zverejnila správu, že Kremeľ navrhol zmrazenie vojenských operácií na súčasných styčných líniách, pričom nechcel odstúpiť žiadne z ukrajinských území, ktoré ruská armáda obsadila a ovláda.

Čítajte viac Reuters: Washington odmietol Putinov návrh na prímerie na Ukrajine

Ruské zdroje uviedli, že Putin v roku 2023 prostredníctvom sprostredkovateľov – vrátane arabských partnerov Moskvy na Blízkom východe – signalizoval Washingtonu, že je ochotný zvážiť prímerie na Ukrajine.

Podľa troch ruských zdrojov sa sprostredkovatelia stretli koncom roka 2023 v Turecku a poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan v januári telefonoval s Putinovým poradcom pre zahraničnú politiku Jurijom Ušakovom.

„Kontakty s Američanmi nikam neviedli,“ povedal agentúre Reuters pod podmienkou anonymity vysokopostavený ruský predstaviteľ oboznámený s rokovaniami na prelome rokov 2023 a 2024.

Čítajte viac Mier so súčasným Ruskom by žiadnym mierom nebol

Iný ruský zdroj uviedol, že Spojené štáty prostredníctvom sprostredkovateľov Moskve oznámili, že nebudú rokovať o možnom prímerí bez účasti Ukrajiny, a tak rozhovory neboli úspešné.

Aj tretí zdroj oboznámený s rokovaniami potvrdil, že „s Američanmi všetko zlyhalo.“

Zdroj agentúry Reuters v USA uviedol, že medzi Moskvou a Washingtonom nedošlo k žiadnym oficiálnym kontaktom. Zdôraznil, že Spojené štáty nebudú viesť rozhovory s Ruskom týkajúce sa záujmov Ukrajiny bez účasti Kyjeva.

12:45 Estónsko a Litva adresovali Moskve protestné nóty kvôli tomu, že Rusko v utorok vydalo zatykač na estónsku premiérku Kaju Kallasovú a ďalších pobaltských činiteľov. Ruské kroky sú podľa Tallinnu a Vilniusu v rozpore s medzinárodným právom.

Rusko vydalo zatykače kvôli „nepriateľským krokom voči historickej pamäti“ a aj Rusku ako takému. Konkrétnym dôvodom je odstraňovanie sovietskych pamätníkov v Pobaltí po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022. Kallasová uviedla, že sa nenechá umlčať a bude ďalej podporovať Ukrajinu. Kroky Ruska odsúdila aj česká diplomacia s dodatkom, že „Rusko by sa malo skôr zamerať na stíhanie tých, ktorí vraždia ukrajinských civilistov a unášajú ich deti“.

Estónsko, Lotyšsko a Litva, ktoré boli v minulosti anektované Sovietskym zväzom, ale teraz sú suverénnymi členmi EÚ a NATO, od ruskej invázie na Ukrajinu jednoznačne podporujú napadnutú krajinu a ostro odsudzujú počínanie Moskvy.

Čítajte viac Prišli by USA pomôcť Slovensku? Kallasová: Nech sú Trumpove výroky varovaním

V utorok Kremeľ oznámil, že na ruský zoznam hľadaných osôb boli zaradení Kallasová, šéf úradu estónskej vlády Taimar Peterkop, litovský minister kultúry Simonas Kairys aj zhruba 60 súčasných a bývalých poslancov lotyšského parlamentu, ktorí schválili odstúpenie od dohody s Ruskom o ochrane pamätí.

12:18 Najmenej sedem ukrajinských civilistov počas uplynulého dňa zahynulo a ďalších 23 utrpelo zranenia v dôsledku ruských útokov. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda, ktorý cituje správy regionálnych úradov.

V meste Selydove v Doneckej oblasti Rusi za jeden deň zabili troch civilistov. Ďalších 14 ľudí v oblasti zranili. Pre ruské útoky v Chersonskej oblasti prišiel o život jeden civilista a šesť ľudí utrpelo zranenia. Jedného civilistu ruské útoky zabili v Zaporižžskej oblast, jedného obyvateľa Dnipropetrovskej oblasti a jednu civilistku v Charkivskej oblasti.

12:08 Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg očakáva, že 18 členov Severoatlantickej aliancie tento rok vydá na obranu dohodnuté dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP). Povedal to na tlačovej konferencii pred štvrtkovým rokovaním ministrov obrany NATO. Severoatlantická aliancia má 31 členských štátov, ďalším členom by sa čoskoro mohlo stať Švédsko. Ratifikačný proces ale ešte musí dokončiť maďarský parlament.

„Urobili sme skutočný pokrok, spojenci vydávajú na obranu stále viac,“ povedal Stoltenberg. Podľa neho sa budú ministri obrany NATO vo štvrtok zaoberať najmä prípravou júlového summitu vo Washingtone a budú tiež rokovať o ďalšej podpore Ukrajiny. „Je potrebné ďalej navýšiť produkciu munície,“ povedal šéf NATO. Ocenil výsledok nedávneho summitu EÚ, kde šéfovia štátov a vlád jednomyseľne schválili balík dlhodobej finančnej pomoci Ukrajine vo výške 50 miliárd eur.

Čítajte viac Môže Trump spôsobiť zánik NATO? Európu by nechal napospas Rusku

Generálny tajomník NATO tiež spomenul, že očakáva, že o ďalšej pomoci Ukrajine čoskoro rozhodne aj americký Kongres. „Nie je to charita, je to investícia do našej vlastnej bezpečnosti,“ povedal Stoltenberg.

11:27 Obe komory ruského parlamentu, Štátna duma i Rada federácie, budú 21. februára hlasovať o pozastavení členstva Ruska v Parlamentnom zhromaždení Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu (PZ OBSE). Podľa agentúry Reuters to oznámil predseda Štátnej dumy, dolnej komory parlamentu, Viačeslav Volodin.

„Je čas, aby sme sa rozlúčili s Parlamentným zhromaždením OBSE,“ povedal v utorok Volodin na schôdzi Dumy. „Organizácii absolútne chýba nezávislosť, je spolitizovaná a pod vplyvom Washingtonu. Najhoršie na tejto situácii je však to, že platíme aj peniaze a sme jedným z najväčších platiteľov,“ tvrdil.

Volodin spresnil, že o pozastavení členstva a zastavení platieb Moskvy budú hlasovať obe komory ruského parlamentu súčasne. Očakáva sa bezproblémové schválenie tohto návrhu, keďže vládnuca strana Jednotné Rusko podporujúca prezidenta Vladimira Putina má v parlamente drvivú väčšinu.

OBSE, ktorá má 57 členov vrátane Ukrajiny, USA a Ruska, je nástupcom Konferencie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (KBSE), ktorá vznikla v roku 1975 s cieľom uvoľňovať napätie a zlepšovať vzťahy v Európe medzi dvoma rozdielnymi hospodársko-politickými blokmi. Od ruskej invázie na Ukrajinu je OBSE do značnej miery paralyzovaná neustálym využívaním práva veta, ktoré má každá krajina, zo strany Moskvy.

Ukrajina a jej pobaltskí spojenci, ktorí sú susedmi Ruska, sa koncom minulého roka pre prítomnosť ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova odmietli zúčastniť na výročnom stretnutí ministrov zahraničných vecí OBSE.

10:46 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 060 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 398 140, uviedol v stredu na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o deväť tankov, 39 obrnených bojových vozidiel pechoty, 66 delostreleckých systémov a tri raketomety.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 6 433 tankov, 12 043 obrnených bojových vozidiel pechoty, 9 566 delostreleckých systémov a 984 raketometov.

9:52 Novovymenovaný hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Olexandr Syrskyj po návšteve východnej Ukrajiny uviedol, že situácia na frontovej línii je nestabilná. V stredu o tom informovala agentúra AFP.

„Operačné prostredie je mimoriadne zložité a napäté. Ruskí okupanti naďalej zvyšujú svoje úsilie a majú početnú prevahu v personáli,“ uviedol Syrskyj vo vyhlásení na sociálnych sieťach. Podľa neho ruskej armáde nezáleží na stratách a naďalej uplatňuje taktiku „mäsových útokov“. Ukrajinci takto označujú taktiku ruskej armády, keď veliteľ stanoví ako cieľ dobyť nejaké územie bez ohľadu na straty na životoch

Syrskyj spolu s ministrom obrany Rustemom Umerovom v stredu absolvovali pracovnú návštevu vojenských jednotiek a divízií, ktoré držia obranu v okolí miest Avdijivka a Kupiansk.

9:11 Generálny štáb ukrajinskej armády v stredu oficiálne potvrdil útok na veľkú ruskú výsadkovú loď Cezar Kunikov v Čiernom mori, ku ktorému došlo v stredu ráno.

Čítajte viac Rusi prišli o Cezara. Ďalšiu veľkú výsadkovú loď zdevastovali ukrajinské drony

7:16 Traja ľudia zomreli a tucet ďalších utrpel zranenia pri ruskom ostreľovaní mesta Selydove, ležiaceho blízko Donecka na východe Ukrajiny. Ruská protivzdušná obrana zostrelila deväť ukrajinských dronov nad dvoma pohraničnými oblasťami, Belgorodskú a Voronežskou, a nad Čiernym morom, tvrdí ruské ministerstvo obrany. Pri nálete bola podľa gubernátora Belgorodskej oblasti zranená žena, ktorá musela byť prevezená do nemocnice.

V Selydove, ktoré pred vojnou obývalo 21-tisíc obyvateľov a ktoré leží približne 20 kilometrov od frontu, ruská paľba počas noci na dnes zasiahla deväť obytných domov a nemocnicu. Medzi zabitými je jedno dieťa, ďalšie štyri deti vyviazli so zranením, uviedla radnica. Asi stovka pacientov zo zasiahnutej mestskej nemocnice bola podľa šéfa oblastnej správy Vadyma Filaškina evakuovaná do nemocníc v Pokrovsku a Myrnohrade.

Tvrdenia znepriatelených strán nemožno v podmienkach vojnového konfliktu okamžite overiť z nezávislých zdrojov. Obe strany popierajú, že by útočili na civilistov, a tvrdia, že cieľom ich útokov, často podnikaných ďaleko za frontom, je zničiť kritickú energetickú, vojenskú a dopravnú infraštruktúru, poznamenala agentúra Reuters

6:23 Ukrajinské vzdušné sily oznámili, že v utorok zostrelili Ruskom vypálenú riadenú strelu s plochou dráhou letu smerujúcu k prístavu Odesa na juhu Ukrajiny. Úlomky rakety poškodili niekoľko budov. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Strelu typu Ch-59 odpálili ruské stíhačky z oblasti nad Čiernym morom smerom na mesto, uviedla ukrajinská armáda. Úlomky poškodili niekoľko budov, zranenia však nik neutrpel.

Útok sa odohral popoludní, čo bolo nezvyčajné, píše DPA a dodáva, že Rusko obyčajne raketami, riadenými strelami či dronmi zvyčajne útočí počas noci.

6:20 Podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) ukrajinský vojenský pozorovateľ Konstantin Mašovec informoval, že ruské sily sa pokúšajú obnoviť manévere na bojisku prostredníctvom sovietskej teórie hĺbkového boja na rýchle prelomenie obrany, ale zatiaľ majú problémy s jej použitím kvôli ukrajinským schopnostiam. Teória hĺbkového boja je produktom sovietskeho operačného umenia vyvinutého v 20. a 30. rokoch 20. storočia. Kľúčové operačné princípy tejto teórie sú stále platné v modernej vojne, píše ISW a ruská armáda by mohla obnoviť manéver na bojisku a prekonať ukrajinskú obranu, ak by dokázala úspešne naplánovať a vykonať vojenské kampane. To isté by však mohla využiť aj ukrajinská armáda, keby bola dostatočné zásobená zbraňami a vybavením od spojencov.

Znamená to útočiť na niekoľkých frontoch všetkými prostriedkami, delostrelectvom, náletmi a útokmi do tyla nepriateľa v kombinácii s čelnými útokmi na prelomenie obrany. Mašovec poznamenal, že súčasné obmedzené schopnosti ruských síl, konkrétne vo vedení účinnej protibatériovej paľby, úderov na ciele v operačnej hĺbke, utajovaní koncentrácie síl pred nepriateľom a v boji proti ukrajinskej technologickej parite, bránia ruským silám dosiahnuť potrebné prekvapenie, prelomiť ukrajinské línie a viesť hĺbkové bojové operácie.

Mašovec tiež uviedol, že ruskému vojenskému veleniu sa nedarí implementovať určité technologické inovácie do operačného plánovania, vrátane kladenia mín na diaľku, rozsiahlych operácií dronov, velenia a riadenia či komunikácie využívajúcej moderné technológie. Ukrajinské schopnosti brániť sa sú však závislé od vojenskej pomoci zo Západu, pričom väčšinu z nej môžu poskytnúť len Spojené štáty, uviedol inštitút ISW.

6:15 Ukrajinský minister obrany Rustem Umerov a novovymenovaný veliteľ ozbrojených síl Oleksandr Syrskyj rokovali o vojenských plánoch Kyjeva na rok 2024 s najvyšším veliteľom ozbrojených síl NATO v Európe a veliteľom skupiny bezpečnostnej pomoci Ukrajine, uviedol podľa agentúry Reuters Umerov na Facebooku.

Syrskyj, ktorý viedol ukrajinské pozemné sily od roku 2019, bol minulý týždeň povýšený na hlavného veliteľa ozbrojených síl, keďže vojna s Ruskom sa blíži k tretiemu roku. Nahradil Valerija Zalužného.

Umerov vo svojom príspevku na Facebooku uviedol, že on a Syrskyj mali „jasný a vecný rozhovor“ s generálom Christopherom Cavolim a generálporučíkom Antoniom Agutom.

„Diskutovali sme o našich vojenských plánoch na rok 2024,“ povedal Umerov. „Hlavný veliteľ oznámil priority. Medzi ne patrí optimalizácia štruktúry ozbrojených síl, skvalitnenie výcviku našej armády, doplnenie existujúcich brigád a vytvorenie nových, zabezpečenie pravidelných dodávok zbraní a výstroja“.

Zúčastnené strany tiež diskutovali, že Ukrajina potrebuje viac vybavenia pre elektronický boj s ruskými bezpilotnými lietadlami a o dôležitosti rotácie vojakov na frontových líniách, uviedol Umerov bez poskytnutia akýchkoľvek podrobností.