Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 722 dní
- Rusko podľa Ukrajiny stratilo už takmer 400-tisíc vojakov
- Ukrajinské drony zapálili ďalší sklad paliva v Rusku, deviaty od začiatku roka
- Nadeždinovi odmietli odvolanie voči zákazu kandidovať v ruských prezidentských voľbách
- Náklady na obnovu Ukrajiny prekročili 450 miliárd eur. Hlavným zdrojom pre krajinu by mala byť konfiškácia ruského majetku
- Avdijivské peklo. Situácia je hrozivá, píšu obrancovia. Kyjev nasadil elitnú brigádu, Rusi reagujú
- Ostreľovanie Belgorodu si vyžiadalo mŕtvych a zranených, uviedli ruské úrady
Čítajte viac 721. deň: Že Rusi prvýkrát bombardovali Zirkónom? Nemajú na to lode, zrejme upravili S-300, konštatuje Londýn
21:20 Biely dom vo štvrtok potvrdil, že Rusko vyvíja „znepokojujúcu“ novú kozmickú protisatelitnú zbraň, ktorá však zatiaľ nie je funkčná a bezprostredne neohrozuje bezpečnosť na Zemi.
Čítajte viac Rusko vyvíja kozmickú protisatelitnú zbraň, potvrdil Biely dom
20:40 Proruské informačné kanály na platforme Telegram píšu o odvolaní veliteľa ruskej Čiernomorskej flotily admirála Viktora Sokolova po zničení ruskej výsadkovej lode ukrajinskými silami. Upozornil na to ruský investigatívny portál The Insider. Potopenie lode Cezar Kunikov po zásahu námorných dronov oznámila v stredu ukrajinská vojenská rozviedka. Rusko správy o strate ďalšieho plavidla svojej flotily nekomentovalo.
Čítajte viac Považovali ho za mŕtveho, teraz admirál Sokolov definitívne končí vo velení Čiernomorskej flotily
20:15 Poľská kontrarozviedka (ABW) koncom januára zadržala občana Ukrajiny, ktorý je podozrivý, že pracoval pre ruské tajné služby. Údajne plánoval v dolnosliezskej metropole podpáliť objekty, ktoré sa nachádzajú v blízkosti prvkov strategickej infraštruktúry. Informuje o tom portál gazeta.pl.
ABW uviedla, že muž pôsobil v organizovanej zločineckej skupine a „na príkaz ruských spravodajských služieb pripravoval diverzné a sabotážne činy spočívajúce predovšetkým v podpálení objektov v meste Vroclav“. Hrozí mu až dvanásť rokov väzenia.
Vlani v decembri súd vo východopoľskom Lubline odsúdil na rôzne dlhé tresty odňatia slobody 14 cudzincov, ktorí boli súčasťou ruskej špionážnej siete. Jej členovia okrem iného plánovali, že vyhodia do povetria vlak prevážajúci pomoc pre Ukrajinu.
Poľsko od začiatku vojny Ruska proti Ukrajine podporuje napadnutú krajinu a je tiež kľúčovým prekladiskom západnej pomoci určenej Ukrajincom.
19:50 V ukrajinskej Záporožskej jadrovej elektrárni čoskoro uplynie dátum spotreby jadrového paliva používaného v reaktoroch. Tento problém komplikuje skutočnosť, že ho v prípade potreby nemá kto vymeniť. Referuje o tom web epravda.com.ua s odvolaním sa na šéfa ukrajinskej energetickej spoločnosti Enerhoatom Petra Kotina.
Prvé dávky súčasného paliva boli do reaktorov Záporožskej jadrovej elektrárne vložené v roku 2017, pričom jeho prevádzkové obdobie stanovené výrobcom je šesť rokov. „Pokračujúce používanie takéhoto paliva porušuje podmienky technických špecifikácií, určených s ohľadom na bezpečnostné normy, a môže viesť k zničeniu celistvosti palivových článkov a v dôsledku toho k radiačnej havárii,“ uviedol Kotin.
Na vyriešenie tohto problému je potrebné vykonať bezpečnostnú analýzu. Ak bude podľa jej výsledkov potrebné vybrať palivo z reaktorov, tak vyvstanú mnohé ďalšie otázky, na ktoré zatiaľ nie sú odpovede. Tieto záležitosti má riešiť kompetentný, skúsený a licencovaný technický manažment a inžinieri prevádzkovateľa jadrovej elektrárne.
„Takýto personál už v jadrovej elektrárni nie je k dispozícii. ‚Rašisti‘ 3. februára 2024 odsunuli zo stanice posledný kompetentný personál Enerhoatomu, asi 400 ľudí, vrátane personálu s licenciou. Nie sú tam ľudia, ktorí by boli schopní robiť komplexné rozhodnutia a takí, od ktorých závisí jadrová a radiačná bezpečnosť zariadenia,“ poznamenal Kotin a dodal, že „špecialisti“ povolaní z Ruska nemajú kompetencie ani skúsenosti, nakoľko moderná Záporožská jadrová elektráreň sa výrazne líši od zastaralých jadrových elektrární v Rusku.
19:35 Čoraz viac členských štátov plánuje splniť požiadavku NATO vynakladať aspoň dve percentá svojho hrubého domáceho produktu (HDP) na obranu, pričom Maďarsko túto požiadavku už plní od roku 2023. Podľa agentúry MTI to vyhlásil vo štvrtok v Bruseli maďarský minister obrany Kristóf Szalay-Bobrovniczky, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Šéf rezortu po stretnutí ministrov obrany členských krajín Európskej únie podotkol, že Maďarsko tým získalo nielen uznanie obrannej aliancie, ale poskytlo aj záruku, že maďarská vláda garantuje bezpečnosť maďarského ľudu a plní požiadavky NATO.
„Na tejto schôdzke bola zdôraznená aj nutnosť rozšírenia kapacít zbrojného priemyslu, v čom naša krajina vyniká, keďže domácu základňu zbrojárskeho priemyslu začala budovať už pred vojnou na Ukrajine,“ dodal Szalay-Bobrovniczky.
Okrem iného ďalej podotkol, že Maďarsko považuje za prioritu ďalšie posilňovanie veliteľstva Stredoeurópskej mnohonárodnej divízie NATO so sídlom v Székesfehérvári v partnerstve s ďalšími dvoma rámcovými krajinami, s Chorvátskom a Slovenskom.
Szalay-Bobrovniczky v súvislosti s vojnou na Ukrajine pripomenul, že prevažná väčšina členských štátov EÚ stále je zástancom pokračovania týchto bojov a dodávok zbraní. Maďarsko však ani naďalej nebude dodávať zbrane a jeho postojom je, že vojnu môže ukončiť len skoré prímerie a mierové rokovania, dodal minister.
19:30 Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ hovoril vo štvrtok telefonicky s poľským rezortným kolegom Donaldom Tuskom o situácii na spoločných hraniciach, ktorá je napätá v dôsledku protestov poľských poľnohospodárov.
Blokádami na hraniciach chcú poľskí poľnohospodári obmedziť dovoz lacných tovarov z Ukrajiny, ktoré ohrozujú ich zárobkovú činnosť. Kyjev ich obviňuje, že takto škodia aj ukrajinskej obrane pred ruskou inváziou.
„Hovorili sme aj o náraste rozsahu dovozu, a to najmä dovozu obilia z Ruskej federácie a iných tzv. tretích krajín do Európskej únie,“ uviedol ďalej Šmyhaľ. Zdôraznil, že „Ukrajina a Poľsko by mali spojiť svoje sily, aby bránili vstupu ruských výrobkov na európsky trh“. Šmyhaľ v príspevku poďakoval Poliakom za „ich silnú podporu počas vojny“ s Ruskom.
Ukrajinský premiér v rozhovore s Tuskom spomenul „nešťastný incident, pri ktorom sa vysypalo ukrajinské obilie“. Zároveň navrhol, aby sa v tejto situácii hľadalo prostredníctvom dialógu na úrovni vlád oboch krajín riešenie, ktoré pomôže ukrajinským poľnohospodárom, ale neuškodí poľským.
Protestujúci poľnohospodári na poľskej strane hraničného priechodu pri obci Dorohusk zastavili 11. februára tri nákladné autá, otvorili ich návesy a obilie z nich vysypali na cestu. Kyjev incident odsúdil. Poľský minister poľnohospodárstva Czeslaw Siekierski sa za konanie farmárov ospravedlnil.
Čítajte viac Poľskí farmári počas protestov zničili ukrajinské obilie. Je to hanebné, zúri Kyjev
18:35 Ruským zbrojárskym závodom v meste Bijsk v Altajskom kraji vo štvrtok ráno otriasol výbuch. Na komunikačnej platforme Telegram to potvrdil starosta mesta Viktor Ščigrev, ale uviedol, že „nie je dôvod na paniku". Informuje o tom web Ukrajinská pravda.
Médium Sibirskij Express od miestneho obyvateľa dostalo informáciu, že výbuch pravdepodobne nastal vo Federálnom výskumnom a výrobnom centre Altaj, ktoré je súčasťou ruskej štátnej vesmírnej agentúry Roskosmos. V tomto zariadení sa okrem iného vyrába munícia, tuhé palivo do raketových motorov a výbušniny na priemyselné účely.
Čítajte viac Ukrajinské drony zapálili ďalší sklad paliva v Rusku, deviaty od začiatku roka
17:32 Poľský premiér Donald Tusk a poľský prezident Andrzej Duda sa 12. marca stretnú v Bielom dome s americkým prezidentom Joom Bidenom, oznámil Bidenov úrad. Lídri chcú na schôdzke potvrdiť „neochvejnú podporu“ Ukrajine a rokovať o nadchádzajúcom washingtonskom summite NATO a bilaterálnej spolupráci.
17:30 Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg vo štvrtok varoval členské krajiny NATO, aby nedovolili „vraziť klin“ medzi Spojené štáty a Európu. Uviedol to po zasadnutí ministrov obrany s odkazom na obavy, ak sa budúcom americkým prezidentom stane Donald Trump.
Americký exprezident koncom minulého týždňa vyhlásil, že Spojené štáty by nemali brániť tie členské štáty NATO, ktoré si neplnia dvojpercentné rozpočtové výdavky na obranu.
Stoltenberg zároveň uviedol, že NATO a ukrajinská strana sa dohodli na tom, že spoločne vytvoria v Poľsku centrum pre analýzu ruskej vojenskej taktiky počas vojny na Ukrajine. jeho sídlom bude mesto Bydgoszcz severozápadne od Varšavy. Na základe informácií ukrajinskej armády by NATO z prvej ruky získalo prehľad o slabých a silných stránkach Ruska, vrátane fungovania zbraňových systémov, ktoré Kyjevu poskytujú členské krajiny NATO.
V Bydgoszczi zároveň vznikne priestor pre ukrajinských vojakov na výcvik a tréning podľa štandardov spojeneckých krajín.
Na otázku, či Ukrajina dostane pozvánku už na summite NATO vo Washingtone toto leto, Stoltenberg zdôraznil, že členstvo Ukrajiny je „bližšie ako kedykoľvek predtým“. Pripomenul, že vlani na summite vo Vilniuse sa zrodila dohoda o prechode z dvojstupňového procesu na jednostupňový.
„Hovoríme o zjednodušení procesu. Zriadili sme Radu NATO – Ukrajina, ktorá uľahčuje tento proces a je prínosom pre politickú spoluprácu,“ vysvetlil šéf Aliancie. Spresnil, že Ukrajina musí dosiahnuť silný stupeň interoperability svojej armády a vojenského vybavenia so štandardmi NATO. Keď všetky požiadavky a podmienky budú splnené, tak aj jej členstvo bude „bližšie na dosah“.
17:20 Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová podporuje vytvorenie novej funkcie -eurokomisár pre obranu – s cieľom posilniť obranu EÚ a navýšiť vojenskú pomoc Ukrajine.
Hovorkyňa EK Arianna Podestaová uviedla, že nový predseda EK bude mať právomoc rozhodnúť o zložení Európskej komisie a úlohách jej členov. „Môžem potvrdiť, že predsedníčka von der Leyenová túto pozíciu posudzuje kladne, veľmi kladne,“ uviedla v spojitosti s novým eurokomisárom pre obranu.
Európska únia sa usiluje oživiť svoj obranný priemysel. Cieľom je väčšia podpora Ukrajiny v boji proti Rusku a lepšia schopnosť čeliť hrozbám Moskvy. Úsilie EÚ v tejto oblasti sa zvýšilo s možnosťou úspechu Donalda Trumpa v novembrových prezidentských voľbách v USA. Jeho najnovšie vyjadrenia spochybňujú ďalšiu americkú podporu úre ostatných spojencov v NATO.
Začiatkom júna sa budú vo všetkých 27 členských krajinách EÚ budú voliť poslanci Európskeho parlamentu a následne vznikne nová EK, ktorá je výkonným orgánom Únie.
Von der Leyenová by mala svoju prípadnú kandidatúru na post šéfky EK oznámiť na budúci týždeň. Bude to už jej druhé funkčné obdobie. Záležitosti európskej obrany majú v súčasnosti na starosti šéf diplomacie EÚ Josep Borrell a komisár pre vnútorný trh EÚ Thiery Breton.
16:43 Ukrajinský prezident okrem návštevy Francúzska a Nemecka plánuje rokovania s českým prezidentom Petrom Pavlom. Informovala o tom kancelária ukrajinskej hlavy štátu. Riaditeľ odboru komunikácie kancelárie českej hlavy štátu Vít Kolář ČTK potvrdil, že schôdzka Pavla so Zelenským sa pripravuje. V sobotu má prezident Ukrajiny v pláne prehovoriť na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, kde sa stretáva rad významných predstaviteľov mnohých krajín sveta.
Foto: FB Petra Pavla
16:35 Veliteľa ruskej Čiernomorskej flotily admirála Viktora Sokolova podľa ruských telegramových kanálov odvolali z jeho funkcie po potopení ruskej výsadkovej lode Cezar Kunikov. Podľa portálu Ukrajinská pravda to uviedol ruský web The Insider s odvolaním sa na anonymné ruské telegramové kanály. Sokolova na poste vraj nahrádza jeho bývalý zástupca viceadmirál Sergej Pinčuk.
Ruskú výsadkovú loď Cezar Kunikov podľa Kyjeva zničili v stredu ráno ukrajinské drony. Ako uviedol ukrajinský generálny štáb na sociálnej sieti Facebook, ozbrojené sily vykonali operáciu spolu s jednotkami vojenskej rozviedky. Loď sa podľa neho v čase útoku nachádzala v ukrajinských teritoriálnych vodách pri obci Alupka na okupovanom Kryme.
Foto: TV Zvezda
16:16 Obrancovia Avdijviky hlásia, že hoci Rusom spôsobujú značné straty, útočníci do mesta posielajú nové a nové sily. „Sme nútení bojovať zo všetkých strán,“ odkázal Andrij Bileckyj, veliteľ 3. útočnej brigády, ktorú Kyjev novo nasadil do obrany mesta. Dodal, že v oblasti, kde jeho jednotka podnikla útok, je presila Rusov zhruba sedemnásobná.
15:40 Európska komisia a členské štáty Európskej únie dlhodobo pracujú na prijatí v poradí už 13. balíčka sankcií voči Rusku pre rozpútanie vojny na Ukrajine. Mali by byť zavedené 24. februára, v deň druhého výročia vypuknutia vojny, no jeho prijatie opäť blokuje maďarská vláda, konštatoval vo štvrtok server index.hu s odvolaním sa na týždenník Politico, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Podľa týždenníka na stredajšom stretnutí veľvyslancov členských krajín EÚ Maďarsko ako jediné nepodporilo prijatie nového balíka a Budapešť požiadala o viac času na jeho vyhodnotenie.
Maďarská vláda sa podľa týždenníka Politico obáva, že sankcie zasiahnu aj ruskú atómovú energetiku a Maďarsko by to pocítilo pri rozšírovaní atómovej elektrárne v Paksi.
Sankcie sa však podľa mediálnych informácií netýkajú ruskej atómovej energie. Sú zamerané najmä na zákaz exportu tovaru spoločností, ktoré pomáhajú Rusku vyhýbať sa sankciám na technologické produkty. Ide napríklad o čínske a indické firmy.
Maďarsko môže blokovať sankcie zrejme preto, že Budapešti sa nepáčia sankcie voči Číne, uviedli nemenované zdroje.
Čítajte aj Skrotili Orbána v Bruseli v otázke Ukrajiny, alebo vyhral?
15:30 Na Ukrajine padol ďalší český dobrovoľník. Pri meste Avdijivka v Doneckej oblasti bojoval za ukrajinskú stranu. Informáciu servera Seznam Zprávy vo štvrtok potvrdilo Ministerstvo zahraničných vecí (MZV) ČR, uvádza spravodajkyňa TASR v Prahe.
„Môžem potvrdiť, že naša ambasáda v Kyjeve nás dnes dopoludnia informovala o tom, že počas víkendových bojov pri Avdijivke zomrel český občan. Ide o tretiu obeť z radov tých dobrovoľníkov, ktorí padli na fronte,“ povedal vo vysielaní stanice ČT24 hovorca MZV ČR Daniel Drake. Dodal, že na začiatku vojny zomrel v Kyjeve Čech, ktorý tam išiel rozvážať humanitárnu pomoc. Ako však upozornil server Seznam Zprávy, v skutočnosti na Ukrajine zahynulo v súvislosti s bojmi zrejme viac Čechov.
O úmrtí dobrovoľníka informoval na sociálnej sieti X účet Vozím drony na Ukrajinu. Jeho spolubojovníci údajne videli, ako pozíciu muža zasiahlo mínometné ostreľovanie. Miesto už podľa nich medzičasom obsadili Rusi.
„Bol to jeden z tých odvážnych mladíkov, pravý český hrdina, ktorý neváhal nechať za sebou všetko, čo mal, vziať do ruky zbraň a ísť čeliť nepriateľským silám na východe Ukrajiny,“ uviedli zástupcovia dobrovoľníckej skupiny.
15:10 Švajčiarska vláda vo štvrtok uviedla, že plánuje počas nasledujúcich štyroch rokov zvýšiť výdavky na obranu o 19 percent, pričom za dôvod označila nárast globálnej nestability, ku ktorému prispela vojna na Ukrajine či Blízkom východe.
Čítajte viac Výdavky na obranu ide zvyšovať aj neutrálne Švajčiarko. Ako dôvod uvádza globálnu nestabilitu
14:52 Na hlásenie rozmiestnenia ruských radarových staníc prostredníctvom chatbota eVoroh (eNepriateľ) vyzval obyvateľov okupovaných území Ukrajiny podpredseda ukrajinskej vlády Mychajlo Fedorov. Ukrajinská armáda má podľa neho záujem o informácie týkajúce sa systémov Aistenok, Rys, Zoopark a Leopard.
„Obraciam sa na obyvateľov okupovaných území. Ukrajinská armáda hľadá ruské radarové stanice. Tieto radary môžu určiť polohu delostreleckých a mínometných pozícií,“ uviedol Fedorov. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda.
14:43 Ruský politiky Boris Nadeždin vo štvrtok neuspel so svojim dovolaním voči rozhodnutiu ústrednej volebnej komisie nepovoliť mu kandidatúru v ruských prezidentských voľbách. Najvyšší súd v Rusku zamietol Nadeždinovo odvolanie voči technickým aspektom rozhodnutia. Súd ešte zvažuje jeho ďalšie odvolanie sa voči tomuto rozhodnutiu.
Šesťdesiatročný Nadeždin otvorene vyzýva na zastavenie vojny na Ukrajine a začatie rozhovorov so Západom a jeho vyradenie z volebného boja naznačuje, že úrady nebudú tolerovať verejnú opozíciu voči konaniu Kremľa. Volebnej komisii predložil 105-tisíc podpisov na podporu jeho kandidatúry. Komisia však minulý týždeň rozhodla, že viac ako deväťtisíc z nich nebolo platných, čo bolo dosť na jeho diskvalifikáciu.
Čítajte aj Rusov oslovuje protivojnový postoj. Putinov opozičník získava masívnu podporu
Ruské prezidentské voľby sú naplánované na 15. až 17. marca. Je takmer isté, že ich vyhrá súčasný vodca Vladimir Putin, vzhľadom na to, že má prísnu kontrolu nad ruským politickým systémom a jeho prominentní kritici sú buď v zahraničí alebo vo väzení. Proti nemu sa postavia traja politici zo strán v parlamente, ktoré zväčša podporujú politiku Kremľa.
14:15 Nórski vojaci vyškolia ukrajinskú námornú pechotu na operácie s malými nafukovacími člnmi, oznámilo vo štvrtok nórske ministerstvo obrany. Cvičenia by sa mali začať už na jar a potrvajú najmenej rok.
Výcvik, ktorý sa začne v Holandsku, je podľa vyhlásenia ministerstva prvým krokom v činnosti námornej koalície vedenej Nórskom a Britániou s cieľom rozvíjať ukrajinské námorné kapacity.
Nórsky minister obrany pre televíziu NRK uviedol, že cvičenia budú zamerané na prekonávanie riek a nasadenie v pobrežných oblastiach. Podľa neho si nórska armáda vytvorila úzke vzťahy s ukrajinskou námornou pechotou počas cvičenia v tejto severskej krajine.
Foto: SITA, Mstyslav Chernov
14:10 V dôsledku ostreľovania mesta Belgorod na západe Ruska zahynulo najmenej šesť ľudí. Medzi obeťami je aj štvormesačné dieťa. Ďalších 17 ľudí je evidovaných ako zranených, sú medzi nimi aj štyri deti. Podľa britskej stanice BBC to v aktualizovanej bilancii uviedlo regionálne ministerstvo zdravotníctva, informuje TASR.
Raketový útok spôsobil na nákupnom centre vážne škody. Úlomky rakiet dopadli údajne aj na neďaleký školský štadión.
BBC predtým informovala, že v dôsledku útoku bolo poškodených aj ďalších sedem rodinných domov.
Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že jeho systémy protivzdušnej obrany zničili nad Belgorodskou oblasťou 14 rakiet, ktoré Ukrajina odpálila z raketometu RM-70 Vampire.
14:03 Srbsko dostalo ďalšiu dodávku zbraní od svojho spojenca Ruska, a to napriek medzinárodným sankciám voči Moskve za jej rozsiahlu inváziu na Ukrajinu. Srbský populistický prezident Aleksandar Vučić predstavil ruský systém elektronického boja určený na znemožnenie prevádzky bezpilotných vzdušných prostriedkov na vzdialenosť 30 až 35 kilometrov, známy ako Repellent, o ktorom nedávnom vyhlásil, že „je v našich rukách“.
„Toto je Repellent. Nie je taký silný ako Krasucha, ale je vynikajúci,“ povedal Vučić s odkazom na ruský systém elektronického boja. Dodávka dorazila do Srbska pred niekoľkými mesiacmi, aj keď vzdušný priestor krajiny je takmer úplne obkolesený členskými štátmi Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO), ktoré súhlasili so západnými sankciami voči Rusku.
Srbsko je jedinou európskou krajinou, ktorá po ruskej invázii na Ukrajinu pred dvoma rokmi odmietla akceptovať sankcie Európskej únie. Je to tiež jediná európska krajina, ktorá pokračuje v podpisovaní dohôd o spolupráci s Moskvou. EÚ dala Srbsku najavo, že ak chce vstúpiť do Únie, musí dodržiavať sankcie.
Čítajte aj Spojené štáty dodajú Kosovu protitankové strely Javelin
Väčšina Vučićových rozhovorov o potenciálnych hrozbách sa sústredila na Kosovo, bývalú srbskú provinciu, ktorá vyhlásila nezávislosť po intervencii NATO s cieľom zastaviť krvavý srbský zásah proti albánskym separatistom v roku 1999.
14:00 Kremeľ vo štvrtok odmietol tvrdenia Spojených štátov, že sa pokúša vyvinúť kozmickú protisatelitnú zbraň, potenciálne aj s jadrovými kapacitami. Podľa Kremľa ide o snahu Bieleho domu prinútiť amerických zákonodarcov schváliť ďalšiu pomoc pre Ukrajinu, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.
Čítajte viac Kremeľ poprel vývoj kozmickej zbrane, je to vraj trik Bieleho domu voči Kongresu
13:55 Obyčajne sa pred ‚Krasivoyom‘ okupanti cítili slobodní, chodili v skupinách, dovolili si stáť, fajčiť. Všetko sa zmenilo po prvom výstrele, píše Pohraničná stráž na webe. Krasivoy (Krásny) je prezývka ukrajinského ostreľovača, ktorý preukázal nezlomnú trpezlivosť po tom, čo v zákryte sledoval jedenásť hodín ruských nepriateľov. Zisťoval, ktorý z nich je veliteľ. Keď svoj cieľ identifikoval stačila len jediná presná strela na nič netušiaceho vysokopostaveného okupanta.
Čítajte viac Nervy z ocele. Ostreľovač sledoval ruského dôstojníka 11 hodín, potom ho jedinou ranou zastrelil
13:28 Náklady na povojnovú obnovu Ukrajiny pre nasledujúcich desať rokov vzrástli za rok takmer o pätinu na 452,8 miliardy eur. Vyplýva to zo spoločného odhadu ukrajinskej vlády a svetových inštitúcií, o ktorom dnes informovala Európska komisia. Len tento rok bude krajina na rekonštrukciu najmä budov či infraštruktúry zničenej takmer dva roky trvajúcou ruskou agresiou potrebovať 14 miliárd, uvádza odhad.
Pokračujúce boje vedú k nárastu očakávaných výdavkov. Svetová banka, Európska komisia a Organizácia Spojených národov opreli dnešný odhad o údaje dostupné k 31. decembru minulého roka. Presne o rok skôr počítali s tým, že obnova Ukrajiny bude stáť 383 miliárd eur.
EÚ sa rovnako ako Spojené štáty snaží podporovať Ukrajinu vojensky aj finančne, popri dodávkach zbraní to však stačí prevažne na pokrytie potrieb spojených so základnou prevádzkou invázií sužovanej krajiny.
Čítajte aj Bloomberg: G7 chce použiť zmrazené ruské aktíva ako záruku pri obnove Ukrajiny
„Vidíme, že náklady na rekonštrukciu v poslednom roku ďalej vzrástli. Hlavným zdrojom ukrajinskej obnovy by mala byť konfiškácia ruského majetku zmrazeného na Západe. Potrebujeme tento proces začať už tento rok,“ uviedol k správe ukrajinský premiér Denys Šmyhal.
12:35 V Lotyšsku začali vo štvrtok platiť zmeny a doplnenia zákona o cestnej premávke, podľa ktorých je zakázaná premávka áut s ruskými poznávacími značkami. Úrady takéto autá budú môcť skonfiškovať.
Do 14. februára boli lotyšskí majitelia takýchto vozidiel povinní získať buď miestnu registráciu alebo takéto autá vyviezť z územia krajiny, informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).
Za neoprávnené používanie vozidla s ruskou ŠPZ, ktoré nie je registrované v Lotyšsku, v cestnej premávke môže byť uložená aj pokuta od 750 do 2000, uviedol minulý týždeň lotyšský minister vnútra Ryhards Kozlovskis.
Výnimku budú mať diplomatické autá a osoby, ktoré cez Lotyšsko len tranzitujú a nezostanú na jeho území dlhšie ako jeden deň. Tranzit cez Lotyšsko však musí majiteľ auta vopred nahlásiť na oficiálnej stránke.
Čítajte aj Lotyšsko napína svaly, kvôli Rusku zaviedlo povinnú vojnu. Pre Moskvu má jasný odkaz
12:10 Hovorca zoskupenia ukrajinských síl Tavrija Dmytro Lychovij podľa agentúry Unian uviedol, že frontová línia Avdijivky v samotnom meste je „veľmi dynamická“ – teda sa rýchlo mení – a že ukrajinské jednotky sa miestami sťahujú do výhodnejších postavení. Nepriateľ má podľa neho výraznú prevahu v počte vojakov, v dostupnej munícii a tiež v letectve, ktoré z diaľky zhadzuje riadené bomby bez toho, aby sa vystavilo nebezpečenstvu zostrelenia protivzdušnou obranou. Napriek tomu Rusi neboli schopní Avdijivku obísť zo západu a musia bojovať v uliciach, pričom do bojov zapája čoraz viac síl. Unian dal posilnenie obrany Avdijivky do súvislosti s nedávnou návštevou tohto miesta novým hlavným veliteľom Oleksandrem Syrskym.
11:45 Niekoľko ľudí prišlo o život pri ostreľovaní ruského mesta Belgorod, kde ukrajinská raketa zasiahla nákupné stredisko, uviedli dnes ruské médiá. Počet obetí sa líši, štátna agentúra RIA Novosti píše o najmenej dvoch mŕtvych, denník Kommersant o šiestich. Očití svedkovia povedali armádnej televízii, že črepiny zasiahli aj športovcov na neďalekom futbalovom ihrisku. Úrady sa zatiaľ nevyjadrili.
Ukrajinci ostreľovali Belgorod z raketometu RM-70 Vampire českej výroby, tvrdí ruské ministerstvo obrany. Podľa ruskej tlačovej agentúry RIA Novosti o život prišli najmenej dvaja ľudia. Ruské spravodajské weby píšu o štyroch až šiestich mŕtvych a najmenej siedmich zranených.
Masmédiá informovali o škodách na jednom z nákupných centier a tiež na rodinných domoch.
Čítajte aj Ukrajina stupňuje útoky na Belgorod. Do krytov sa ľudia nedostanú, úrady im radia prelepiť okná lepiacou páskou
11:32 Oneskorenie schválenia pomoci Spojených štátov pre Ukrajinu už teraz oslabilo ukrajinské sily vo vojne s Ruskom, vyhlásil vo štvrtok generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Jens Stoltenberg.
„Už teraz vidíme dopady toho, že USA nedokázali rozhodnúť. Predpokladám však, že to dokážu a Kongres aj Snemovňa reprezentantov schvália ďalšiu pomoc pre Ukrajinu,“ povedal Stoltenberg pred stretnutím ministrov obrany štátov NATO.
Čítajte aj Vyhrá Rusko, keď všetci urobia Ukrajine to, čo Slovensko? Odpovedá šéf NATO
Velitelia ukrajinskej armády aj niektorí západní predstavitelia upozorňujú, že ruské sily sú na frontovej línii aktuálne v presile, zatiaľ čo ukrajinské musia šetriť svojimi zásobami delostrelectva a obrannej munície.
„Ak dovolíme ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi zvíťaziť, nepôjde len o tragédiu pre Ukrajincov, ale aj o naše ohrozenie. Svet sa stane nebezpečnejším a my zraniteľnejšími,“ uviedol ďalej Stoltenberg s tým, že počas nedávnej návštevy Washingtonu zaznamenal širokú zhodu s tým, že USA musia naďalej podporovať Ukrajinu.
„Spolieham sa na to, že Kongres USA túto podporu zahrnie aj do svojho rozhodovania o pomoci pre Ukrajinu,“ dodal Stoltenberg.
Čítajte aj Stoltenberg: Polovica NATO dá tento rok na obranu 2 % HDP. Nemecko prvýkrát od roku 1992
11:30 Ukrajinské sily v Čiernom mori potopili ruskú výsadkovú loď Cezar Kunikov. HUR spresnila, že na plavidlo zaútočili útočné námorné drony Magura V5. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov sa odmietol vyjadriť k situácií. Ruskí vojenskí blogeri zásah lode potvrdili. Odpočúvanie pilotov ruských vrtuľníkov dokázalo, že po lodi zostala len mastná škvrna.
Čítajte viac Trosky a mastný fľak. Ruskí piloti opísali potopenie Cezara, velenie flotily je pod ostrou kritikou
11:15 Poľský minister zahraničia Radoslaw Sikorski vyzval na dnešnej tlačovej konferencii so svojím britským náprotivkom Davidom Cameronom americký Kongres, aby schválil balík pomoci pre Ukrajinu, uviedla agentúra Reuters. Návrh zákona o pomoci Ukrajine schválil americký Senát v utorok, naraziť ale môže v Snemovni reprezentantov ovládanej republikánmi.
Odpor uchádzača o republikánsku nomináciu do prezidentských volieb, bývalého prezidenta Donalda Trumpa k balíku pomoci pre Ukrajinu, Izrael a Taiwan vo výške 95,34 miliardy dolárov, ktorý schválil Senát, môže znamenať, že sa nikdy nedostane na program hlasovania v Snemovni reprezentantov, poznamenala agentúra Reuters.
10:55 Zásobovanie síl v meste Avdijivka, v ktorom sa odohrávajú ťažké boje, sa sťažilo, armáda musí používať záložnú trasu, ktorú si vopred pripravila, uviedol v televízii hovorca zoskupenia ukrajinských síl Tavrija Dmytro Lychovij. Nepriateľ sa podľa neho snaží preraziť ukrajinskou obranou západne od koksovne, ktorá bývala najväčšia v Európe, ale naráža na pevný odpor. Situácia je podľa hovorcu zvládnuteľná, akokoľvek na Avdijivku pripadá značný diel bojov na celom úseku frontu. Server RBK-Ukrajina napísal, že situácia v meste, kde sa niekoľko dní vedú pouličné boje, je bezmála katastrofálna.
10:45 Útoky ruskej armády na Ukrajine si v noci na štvrtok vyžiadali jednu obeť a najmenej sedem zranených.
Ako spresnila agentúra AFP, o život prišla 66-ročná žena z mesta Čuhujiv v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny, kde dve z rakiet zasiahli štvrť s rodinnými domami.
Podľa predbežných informácií ruská armáda zasiahla Čuhujiv raketami S-300 z územia Belgorodskej oblasti na západe Ruskej federácie pri hranici s Ukrajinou.
Po raketových útokoch hlásia z mesta Ľvov na západe Ukrajiny troch zranených. Štyroch zranených evidujú v Záporožskej oblasti.
10:35 Dodávky stíhačiek F-16 Ukrajine „sa budú realizovať podľa plánu stanoveného v dohodách s partnermi“. Napísal to na Facebooku ukrajinský minister obrany Rustem Umerov po zasadaní kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny.
Dodal, že oficiálne začala pôsobiť aj koalícia dronov a zapojilo sa do nej osem krajín, a to Švédsko, Spojené kráľovstvo, Dánsko, Nemecko, Litva, Estónsko, Holandsko a Lotyšsko. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda.
10:20 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v najbližších dňoch navštívi Francúzsko a Nemecko. V sobotu má v pláne prehovoriť na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, kde sa stretáva rad významných predstaviteľov mnohých krajín sveta. Informovala o tom podľa agentúry Reuters kancelária ukrajinskej hlavy štátu aj francúzsky prezident Emmanuel Macron.
Zelenskyj s Macronom v piatok v Elyzejskom paláci podpíše bilaterálnu bezpečnostnú dohodu. Podrobnosti o nej však zatiaľ nie sú k dispozícii. Francúzsky prezident mal pôvodne v pláne zmluvu dojednať tento mesiac na Ukrajine, cestu ale z bezpečnostných dôvodov odložil.
„Vzhľadom na to, že ruské agresívne ťaženie proti Ukrajine čoskoro vstúpi do tretieho roka, bude návšteva pre (Macrona) príležitosťou znovu potvrdiť odhodlanie Francúzska a partnerov poskytovať Ukrajine neochvejnú a dlhodobú podporu,“ uviedol vo vyhlásení Elyzejský palác.
Kyjev sa kvôli ruskej invázii usiluje okrem iného o členstvo v NATO a podľa diplomatov uzavrie tento týždeň s Parížom a Berlínom dohody o bilaterálnych bezpečnostných zárukách, píše Reuters. Zmluvy by mali navrhnúť rámec pre dlhodobú vojenskú, humanitárnu a finančnú pomoc a podporu obnovy ruskou agresiou zasiahnutej krajiny.
9:55 Do bojov o východoukrajinskú Avdijivku vyslala ukrajinská armáda ďalšiu brigádu ako posilu, uviedli dnes ukrajinské médiá s odvolaním sa na oznámenie samotnej jednotky. Do bitky o mesto, ktoré leží neďaleko Donecka, okupovaného už od jari 2014, posielajú čerstvé sily aj Rusi.
Velenie ukrajinskej armády vyslalo na bojisko ako posilu 3. samostatnú útočnú brigádu, ktorá je považovaná za jednu z najlepších v rámci ukrajinských ozbrojených síl.
„Situácia na mieste v čase premiestnenia brigády bola mimoriadne kritická,“ uviedla na sociálnej sieti 3. samostatná útočná brigáda, ktorej prápory podnikli útok na štvrte mesta dobyté medzičasom ruskými vojakmi. Brigáda podľa tohto vyjadrenia na svojom úseku bojuje proti siedmim nepriateľským jednotkám rovnakej veľkosti. Ukrajinskí vojaci musia bojovať proti novým a novým ruským jednotkám, ktoré útočia zo všetkých smerov, uviedol veliteľ brigády Andrij Bileckyj.
„Situácia v Avdijivke zostáva hrozivá a nestabilná. Nepriateľ pokračuje v rotácii síl a vrhá do mesta nové sily a prostriedky,“ dodala brigáda v príspevku nazvanom avdijivské peklo.
Vyslanie posíl do Avdijivky umožnilo prvýkrát za dva roky vystriedať časť tamojších síl. Tretia útočná brigáda sa teší povesti jednej z najlepších ukrajinských jednotiek, uviedla agentúra Unian a dodala, že podľa magazínu Forbes Ukrajina potrebuje túto jednotku a nemôže si dovoliť o ňu prísť v boji o napol zničené mesto.
9:35 Lotyšsko povedie alianciu, ktorá dodá milión bezpilotných lietadiel Ukrajine brániacej sa agresii Ruska. Predbežnú dohodu podpísalo šesť krajín takzvaného ramsteinského formátu, informovalo podľa agentúry DPA v stredu večer lotyšské ministerstvo obrany.
Signatárske krajiny sa zaviazali investovať do výroby a dodávok dronov a náhradných dielov na Ukrajinu. V pláne sú aj testy dronov a výcvik obslužného personálu.
„Dronová technológia výrazne zmenila stratégiu a taktiku vedenia vojny. Zohráva tiež dôležitú úlohu v arzenáli Ukrajiny a je účinná pri prieskume a ničení nepriateľa,“ uviedol lotyšský minister obrany Andris Spruds.
9:26 Ukrajinská protivzdušná obrana v dnešných ranných hodinách odrážala nové ruské raketové útoky na Kyjev a ďalšie ukrajinské mestá. Všetky rakety letiace na Kyjev boli zničené, uviedol na sociálnej sieti šéf vojenskej správy hlavného mesta Serhij Popko. Útok podľa neho nespôsobil v metropole škody, ani si nevyžiadal obete či ranených. Ukrajinskej obrane sa podarilo zničiť 13 z 26 ruských striel a rakiet, spresnilo neskôr ukrajinské letectvo.
Starosta Ľvova Andrij Sadovyj podľa médií oznámil zasiahnutie bližšie nespresneného objektu infraštruktúry, vojenská správa v západoukrajinskom meste hlási troch ranených. Zásahy podľa serveru BBC News zaznamenalo tiež Záporoží, kde štyria ľudia utrpeli zranenia, a Myrhorod, kde horel sklad.
9:06 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 950 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 399 090, uviedol vo štvrtok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o deväť tankov, 47 obrnených bojových vozidiel pechoty, 54 delostreleckých systémov a jednu loď.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 6 442 tankov, 12 090 obrnených bojových vozidiel pechoty, 9 620 delostreleckých systémov a 25 plavidiel.
8:45 Pokračujúca podpora Ukrajiny je investíciou do vlastnej bezpečnosti krajín Severoatlantickej aliancie, povedal dnes generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v Bruseli pri príchode na rokovania ministrov obrany krajín bloku. Podľa Stoltenberga je preto potrebná istota, že Ukrajinci, ktorí sa už dva roky bránia ruskej ozbrojenej agresii, majú k dispozícii potrebné zbrane. Šéf NATO tiež zdôraznil význam zvýšenia produkcie munície.
Čítajte aj Najviac podielu HDP do armády dáva Poľsko. Pozrite si vojenské výdavky krajín NATO
Stoltenberg ráno tiež zopakoval, že podľa jeho očakávaní tento rok 18 členov Severoatlantickej aliancie vydá na obranu dohodnuté dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP). Dve percentá, dohodnuté na summite NATO vo Walese v roku 2014, sú však podľa neho minimálnou hranicou. Niektoré členské štáty už napokon na obranu vyčlenili vyšší podiel svojho HDP. Severoatlantická aliancia má 31 členských štátov, ďalším členom by sa čoskoro mohlo stať Švédsko. Ratifikačný proces však ešte musí dokončiť maďarský parlament.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
7:05 Útok ukrajinského dronu zasiahol ropný sklad v Kurskej oblasti, ktorý začal horieť, oznámil podľa ruskej agentúry TASS na sieti Telegram šéf regiónu Roman Starovojt.
Čítajte viac Ukrajinské drony zapálili ďalší sklad paliva v Rusku, deviaty od začiatku roka
6:25 Ukrajinská protivzdušná obrana v ranných hodinách odrážala ďalšie ruské raketové útoky na Kyjev a ďalšie ukrajinské mestá. S odkazom na oficiálnych predstaviteľov o tom informuje agentúra Reuters. Správy o obetiach nie sú hlásené.
Starosta Kyjeva Vitalij Kličko vyzval obyvateľov hlavného mesta, aby zostali v krytoch. Podľa svedkov agentúry Reuters sa v rôznych častiach mesta ozývali výbuchy.
Explózie boli počuť aj v západoukrajinskom Ľvove, uviedol podľa Reuters tamojší starosta Andrij Sadovij. Letecké poplachy boli hlásené aj z ďalších miest Ukrajiny.
Vojenská obrana Kyjeva uviedla, že pohotovosť trvala dve hodiny a obete nie sú hlásené. „Ďalší kombinovaný raketový útok na Ukrajinu. Nepriateľ namieril na Kyjev rôzne typy rakiet, prilietali z rôznych strán. Letecká pohotovosť v hlavnom meste trvala viac ako dve hodiny. Všetky nepriateľské rakety letiace na Kyjev boli zničené silami a prostriedkami protivzdušnej obrany.“
6:20 Sedemnásť krajín podporí snahu Ukrajiny o odmínovanie jej územia. Takzvanú odmínovaciu koalíciu vedie Litva. Dohodu o zámere ustanoviť príslušnú koalíciu podpísali v stredu v Bruseli. Slovensko, ktoré už nechce posielať na Ukrajinu zbrane z vojenských zásob armády, už skôr vyjadrilo vôľu pomôcť Ukrajine s odmínovaním.
Cieľom koalície je reagovať na potreby Ukrajiny podporou ukrajinských kapacít pre odmínovanie, a to tak pre humanitárne, ako pre bojové účely, napísalo vo svojom vyhlásení české ministerstvo obrany. Dlhodobým cieľom je usilovať sa o pomoc ukrajinskému ministerstvu obrany a ozbrojeným silám pri rozvoji odmínovacích jednotiek v súlade so západnými štandardmi.
„V dôsledku vojny sú na Ukrajine zamínované rozsiahle územia. Česká republika ponúka na tento rok výcvik niekoľkých desiatok ukrajinských pyrotechnikov, ktorí Ukrajine pomôžu následky ruskej invázie odstrániť,“ uviedla česká ministerka obrany Jana Černochová.
Spojenci v odmínovacej koalícii vo svojom vyhlásení okrem iného konštatujú, že sa na snahe odmínovať ukrajinské územie môžu podieľať finančnými príspevkami, materiálnymi darmi alebo výcvikom v oblasti humanitárneho i bojového odmínovania.
Ukrajina sa už takmer dva roky bráni ruskej invázii a tamojšie úrady odhadujú, že približne tretina ukrajinského územia je potenciálne zamínovaná alebo sa tam nachádza nebezpečný vojnový odpad. Kyjev sa obáva, že vyčistenie postihnutých regiónov môže trvať desiatky rokov.