Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 723 dní
- Kielský inštitút: EÚ by musela zdvojnásobiť podporu Ukrajine, ak by ju zastavili USA
- Putin v továrni na výrobu tankov vyzýval Rusov, aby mali viac detí
- Ruská strana stratila už viac ako 400-tisíc vojakov, tvrdí ukrajinská armáda
- Maďarsko sa opäť stavia na odpor. Blokuje protiruské sankcie, tentoraz bráni čínske firmy
- Vo väzenskom tábore zomrel hlavný kritik Kremľa Alexej Navaľnyj
Čítajte viac 722. deň: Presila Rusov pri Avdijivke je sedemnásobná, padol tam aj Čech. Orbán opäť blokuje sankcie EÚ
22:00 V meste Avdijivka v Doneckej oblasti nie sú obkľúčení nijakí ukrajinskí vojaci a obrana mesta pokračuje. V piatok popoludní to na komunikačnej platforme Telegram napísal veliteľ tavrijskej operačnej strategickej skupiny ukrajinskej armády Oleksandr Tarnavskyj. Vyjadril sa tak po tom, ako oznámil, že ukrajinskí vojaci sa stiahli z obrannej pozície na juhovýchode Avdijivky. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda.
Podľa Tarnavského má ruská armáda v oblasti Avdijivky obrovské straty. Napríklad vo štvrtok v oblasti pôsobenia tavrijskej operačnej strategickej skupiny Rusi prišli o 711 vojakov.
21:45 Polícia zadržala takmer dve desiatky ľudí, ktorí sa v ruských mestách zúčastnili na pietných spomienkach na opozičného politika Alexeja Navaľného, ktorého smrť v piatok oznámila ruská väzenská služba. Niektorých zadržaných už polícia prepustila. Ľudia v Rusku prinášajú kvety najčastejšie k pamätníkom obetí politických represií, niektorí vystúpili aj na osamotených protestoch s transparentmi. Informoval o tom server Meduza alebo stanica BBC na svojom ruskojazyčnom webe.
Čítajte viac Ľudia v Prahe či Berlíne spomínali na Navaľného, v Rusku ich viacero skončilo v putách
21:40 Generálny tajomník OSN António Guterres v piatok vyzval na úplné vyšetrenie smrti Alexeja Navaľného, popredného kritika Kremľa a opozičného lídra väzneného v trestaneckej kolónii za polárnym kruhom.
„Generálny tajomník je šokovaný informáciou o smrti opozičného predstaviteľa Alexeja Navaľného vo väzení,“ uviedol Guterresov hovorca Stéphane Dujarric.
Guterres žiada „úplné, dôveryhodné a transparentné vyšetrenie okolností oznámenej smrti Navaľného vo väzení“, dodal Dujarric.
21:30 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a francúzsky prezident Emmanuel Macron v piatok v Paríži podpísali bilaterálnu bezpečnostnú dohodu. Francúzsko podľa nej poskytne Kyjevu vojenskú a civilnú pomoc v jej vo vojne proti Rusku.
Francúzsko v rámci dohody prisľúbilo pomoc v hodnote do troch miliárd eur v roku 2024. Vlani poskytlo Ukrajine 2,1 miliardy a v roku 2022 1,7 miliardy eur.
Elyzejský palác predtým v spojitosti s touto dohodou uviedol, že nadväzuje na záväzky prijaté v rámci schôdzky zástupcov krajín G7 počas summitu NATO vo Vilniuse v júli 2023.
Zelenskyj v piatok navštívil aj Berlín, kde s nemeckým spolkovým kancelárom Olafom Scholzom podpísal podobný bezpečnostný pakt.
Ukrajinský prezident sa počas svojej cesty snaží získať podporu Západu pre ukrajinské sily pred druhým výročím vojny s Ruskom. V piatok navštívi Paríž a v sobotu vystúpi na bezpečnostnej konferencii v bavorskom Mníchove, v rámci ktorej bude rokovať s americkou viceprezidentkou Kamalou Harrisovou.
Zelenskyj už v januári podpísal dohodu o bezpečnostnej spolupráci s Britániou, keď britský premiér Rishi Sunak navštívil Kyjev.
20:50 Ukrajina v piatok oznámila, že priviezla naspäť telá takmer 60 vojakov, ktorí zahynuli v boji proti ruskej invázii.
„Prebehla ďalšia repatriácia, ktorej výsledkom je 58 padlých obrancov vrátených na Ukrajinu“ z územia kontrolovaného Ruskom, oznámilo koordinačné centrum pre vojnových zajatcov. Zverejnilo aj fotografie bielych nákladných vozidiel s označením Červeného kríža na prednom skle.
„Osobitné poďakovanie za pomoc patrí Medzinárodnému výboru Červeného kríža (MVČK),“ dodalo koordinačné centrum v príspevku na sociálnych sieťach.
Kyjev a Moskva si od začiatku ruskej invázie v roku 2022 pravidelne vymieňajú zajatcov a navracajú do vlasti telá padlých. Koncom januára Ukrajina oznámila, že získala a priviezla telá 77 ukrajinských vojakov.
Januárová repatriácia sa uskutočnila krátko po havárii ruského vojenského lietadla, ktoré podľa Moskvy viezlo ukrajinských vojnových zajatcov a Kyjev ho v ruskom vzdušnom priestore zostrelil.
Ukrajina vyslovila pochybnosti, či boli naozaj na palube ukrajinskí vojaci. Zároveň vyhlásila, že Moskva ju vopred neupozornila, že títo vojnoví zajatci budú letieť blízko hranice.
Obe repatriácie tiel zrejme nijako nesúvisia s haváriou lietadla.
19:20 Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v piatok označil za neprijateľné vyjadrenia západných krajín, ktoré zo zodpovednosti za smrť ruského opozičného politika Alexeja Navaľného vinia Rusko.
Peskov reakcie lídrov západných krajín v spojitosti so smrťou aktivistu označil za „úplne nepríčetné“ a ich vyjadrenia za absolútne neprijateľné, píše AFP s odvolaním sa na ruské médiá.
O úmrtí Navaľného v trestaneckej kolónii za polárnym kruhom informovala v piatok ruská väzenská služba. Po vychádzke mu údajne prišlo nevoľno a stratil vedomie. Väzenským zdravotníkom ani privolanej záchrannej službe sa ho už vraj nepodarilo oživiť. Príčina úmrtia podľa vyhlásenia väzenskej služby nie je bezprostredne známa.
19:12 Za smrť ruského opozičného lídra Alexeja Navaľného je zodpovedný ruský prezident Vladimir Putin, vyhlásil americký prezident Joe Biden. Pri prejave v Bielom dome udalosť označil za ďalší dôkaz Putinovej brutality. Uviedol, že nevie, čo sa presne Navaľnému stalo, avšak nemá dôvod neveriť správe ruských úradov, že väznený opozičník je mŕtvy.
Čítajte viac Hlavný kritik Kremľa Alexej Navaľnyj je mŕtvy. Zavraždili ho, tvrdia Putinovi oponenti
19:02 Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk vyzval po správach o smrti ruského opozičného politika Alexeja Navaľného v piatok Moskvu, aby prepustila všetkých väzňov zadržiavaných v súvislosti s legitímnym uplatňovaním svojich práv.
„Vyzývame ruské úrady, aby ukončili perzekúciu politikov, obhajcov ľudských práv a novinárov, okrem iných,“ uviedla vo vyhlásení Türkova kancelária v Ženeve. Pripomenula, že komisár vlani v auguste zdôraznil, že posledný 19-ročný trest pre Navaľného vyvolal otázky o obťažovaní zo strany súdov a ich využívaní na politické účely v Rusku.
Hovorkyňa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) predtým uviedla, že organizácia OSN je zdesená správami o úmrtí Navaľného vo väzení. Podotkla, že OHCHR i ďalšie inštitúcie opakovane vyjadrovali vážne znepokojenie nad obvineniami voči Navaľnému a jeho opätovnému zadržiavaniu.
„Ak niekto zomrie počas zadržiavania štátom, vychádza sa z toho, že zodpovednosť nesie štát. Zodpovednosť, ktorú je možné vyvrátiť len prostredníctvom nestranného, dôkladného a transparentného vyšetrovania uskutočneného nezávislým orgánom,“ uviedla hovorkyňa OHCHR Liz Throssellová. „Ruské úrady vyzývame, aby takéto vyšetrovanie uskutočnili,“ povedala.
19:00 Zosnulý ruský opozičný líder Alexej Navaľnyj nemal žiadne zdravotné ťažkosti, keďže vo štvrtok ešte hovoril prostredníctvom videospojenia so súdom, informovali štátne médiá.
Navaľnyj sa nesťažoval na svoj zdravotný stav a „aktívne hovoril a predkladal argumenty na obhajobu svojej pozície“, uviedol regionálny súd v meste Vladimir východne od Moskvy.
Najvyššie postavený ruský zákonodarca v piatok vyhlásil, že západní lídri profitujú zo smrti kritika Kremľa Alexeja Navaľného, pretože „prehrávajú“ bitku na Ukrajine.
Z jeho smrti profitujú západní lídri, „ktorí urobili obrovské množstvo neúspešných rozhodnutí a držia sa svojich pozícií“, povedal predseda Štátnej dumy Viačeslav Volodin.
Organizácia Spojených národov (OSN) v piatok uviedla, že je „zdesená“ správou, že najvýznamnejší kritik Kremľa zomrel vo väzení, a vyzvala ruské orgány, aby „ukončili prenasledovanie“.
„Ak niekto zomrie vo väzbe, predpokladá sa, že zodpovednosť nesie štát – zodpovednosť, ktorú možno vyvrátiť len prostredníctvom nestranného, dôkladného a transparentného vyšetrovania, ktoré vykoná nezávislý orgán,“ uviedla hovorkyňa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva Liz Throssellová.
18:55 Česko sa zapojilo do medzinárodnej operácie proti aktivitám ruských tajných služieb v kyberpriestore. V piatok to oznámil český premiér Petr Fiala. Vojenské spravodajstvo (VZ) v tlačovej správe uviedlo, že išlo o zásah proti aktérovi spájanému s ruskou vojenskou spravodajskou službou GRU, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
„Bezpečnosť je naša priorita. Musíme brániť náš kybernetický priestor a so spojencami a partnermi reagovať na globálne hrozby. Preto sa aj ČR aktívnym zásahom zapojila do medzinárodnej operácie Dying Ember miernej proti aktivitám ruských tajných služieb,“ napísal Fiala. Kľúčom k zaisteniu bezpečnosti je podľa neho vzájomná dôvera a schopnosť pružne spolupracovať.
Podľa českého Vojenského spravodajstva operáciu viedli Spojené štáty. „Operácia spočívala v uskutočnení opatrení proti globálnej infraštruktúre kompromitovaných routerov zneužívaných aktérom APT28, spájaným s ruskou vojenskou spravodajskou službou GRU,“ priblížila vojenská tajná služba.
Kompromitované servery boli podľa VZ zneužívané proti významným cieľom v ČR aj v zahraničí, vrátane spojencov v NATO a tiež proti Ukrajine. „VZ uskutočnilo aktívny zásah spočívajúci v úprave nastavení časti infraštruktúry napadnutých zariadení,“ spresnilo Vojenské spravodajstvo.
Česká ministerka obrany v reakcii na to upozornila, že Rusko nevedie len konvenčnú vojnu na Ukrajine, ale v kybernetickom priestore dlhodobo bojuje aj proti ČR.
18:50 Spolupracovníci ruského opozičného lídra Alexeja Navaľného Kira Jarmyšová a Ivan Ždanov v piatok povedali, že Navaľnyj bol „s veľkou pravdepodobnosťou“ v trestaneckej kolónii zavraždený.
Navaľného právnik podľa skorších informácií už cestuje do osady Charp, kde sa nachádza ruská trestanecká kolónia za polárnym kruhom. Podľa Jarmyšovej tam dorazí v sobotu skoro ráno.
16:45 Rakety dodané z KĽDR, ktoré používa Rusko na útoky na ukrajinské ciele, už majú na Ukrajine na svedomí životy najmenej 14 ľudí a zranenia ďalších 70 civilistov, uviedol ukrajinský generálny prokurátor Andrij Kostin. Podľa serveru Ukrajinska pravda dodal, že presnosť týchto rakiet je podľa neho diskutabilná.
Spolu podľa Kostina Rusko od 30. decembra do 7. februára vypálilo na Ukrajinu 24 severokórejských rakiet, ktorými sú pravdepodobne rakety KN-23 a KN-24. Len v dvoch prípadoch ale raketa zasiahla zamýšľaný cieľ, a síce ropnú rafinériu v Kremenčuku a areál letiska Kanatove. V ďalších prípadoch podľa neho strely dopadli na miesta vzdialené od seba niekoľko kilometrov, niektoré ďalšie vybuchli vo vzduchu a niektoré zasiahli rezidenčné štvrte v druhom najväčšom ukrajinskom meste Charkove.
Práve úder z 2. januára na Charkov spôsobil z útokov severokórejskými raketami najväčšiu ujmu civilnému obyvateľstvu. V meste pri ňom zahynuli traja ľudia a 64 ďalších bolo ranených.
15:25 Maďarsko sa pripojilo ku koalícii členských štátov Severoatlantickej aliancie, ktorá bude riešiť úlohu odmínovania na Ukrajine. Oznámil to na Facebooku maďarský minister obrany Kristóf Szalay-Bobrovniczky. Minister uviedol, že memorandum o vytvorení koalície na odmínovanie Ukrajiny počas schôdzky ministrov obrany v Bruseli podpísalo celkovo 20 členských štátov NATO. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.
„Na vojnou spustošenej Ukrajine je odmínovanie jednou z najnaliehavejších úloh, ktorá ovplyvní každodenný život obyvateľstva. Maďarská armáda ku koalícii pod vedením Litvy prispeje uskutočnením výcviku na odmínovanie," dodal šéf maďarského rezortu obrany.
Ozbrojené sily Ukrajiny zverejnili zábery ako slovenský systém Božena 5 pomáha s odmínovaním.
15:10 Ukrajinským policajtom sa na oslobodených územiach Charkivskej oblasti doteraz podarilo identifikovať 875 z 1 008 tiel Ukrajincov zabitých počas ruskej okupácie. Medzi identifikovanými obeťami je 29 tiel detí. Iba v meste v Kupjansk Rusi zabili 200 civilistov a ďalších viac ako 750 zranili. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda.
„Len regionálni policajti zaregistrovali v Charkovskej oblasti takmer 17-tisíc vojnových zločinov spáchaných okupantmi,“ poznamenala ukrajinská polícia.
15:05 Bloger Navaľnyj, ktorý svojím bojom proti korupcii medzi ruskými elitami dosiahol postavenie vodcu opozície, sa tešil povesti charizmatického rečníka a bol vnímaný ako najvýraznejší kritik režimu ruského prezidenta Vladimira Putina. Časť liberálnej opozície ale Navalného v minulosti vylúčila zo svojich radov.
Čítajte viac Bol umlčiavaný, otrávený, väznený. Kto bol najvýraznejší Putinov nepriateľ Alexej Navaľnyj?
15:03 Spojené štáty sa jasne hlásia k záväzku Severoatlantickej aliancie, kedy je útok na jedného člena považovaný za útok na všetkých. Dnes to v prejave na úvod Mníchovskej bezpečnostnej konferencie vyhlásila viceprezidentka USA Kamala Harrisová. Povedala tiež, že vedúce postavenie USA vo svete je v záujme Američanov a že Spojené štáty pod vedením prezidenta Joea Bidena budú brániť demokratické hodnoty doma aj v zahraničí.
Dodala, že Biden je odhodlaný naďalej stáť na strane Ukrajiny v jej obrane pred ruskou inváziou.
14:49 Ukrajina sa v obrane pred ruskou inváziou nezaobíde bez podpory Európy a Spojených štátov. V Mníchove, kde sa za účasti najvyšších predstaviteľov sveta začala trojdňová bezpečnostná konferencia, to dnes vyhlásil generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Dodal, že Európa a Spojené štáty zase potrebujú silné NATO.
„Podpora od Európy a USA je pre Ukrajinu absolútne nevyhnutná,“ povedal Stoltenberg. Zdôraznil, že ruský prezident Vladimir Putin nesmie na bojisku dosiahnuť svoju vôľu.
Stoltenberg tiež ocenil, že štáty NATO zvyšujú investície do obrany. „Očakávam, že tento rok splní ročný investičný cieľ výdavkov na armádu vo výške dvoch percent hrubého domáceho produktu (HDP) 18 členských štátov (z 31),“ povedal generálny tajomník NATO. „A som rád, že v tejto skupine bude aj Nemecko,“ poznamenal. „Silné NATO je dobré pre Európu a je dobré aj pre USA,“ dodal.
14:03 Ukrajinské jednotky sa kvôli zachovaniu životov vojakov stiahli z opevnenej pozície na juhovýchode Avdijivky, ohlásil veliteľ zoskupenia ukrajinských síl, generál Oleksandr Tarnavskyj podľa webu denníka Ukrajinska pravda. Už skôr sa v médiách a na sociálnych sieťach objavili neoficiálne informácie, že sa väčšine ukrajinských síl podarilo uniknúť z obkľúčenia na tomto mieste obrany mesta. Avdijivka ležiaca neďaleko Donecka na východe Ukrajiny je v ohnisku tvrdých bojov už niekoľko mesiacov.
Ruská redakcia BBC News už skôr informovala na základe správ vojnových blogerov a vyjadrení vojenských predstaviteľov odhadla, že po prerušení hlavnej zásobovacej trasy a obkľúčení niektorých jednotiek sa ukrajinská armáda zrejme postupne sťahuje z mesta, ktoré bolo z veľkej časti zničené. O sťahovaní píšu nielen ruskí, ale aj ukrajinskí vojenskí komentátori. „V Avdijivke vyhral život a zdravý rozum,“ usúdil ukrajinský novinár Bohdan Myrošnykov s tým, že jednotka, pri ktorej je, zostáva na západnom okraji mesta, inde sa ukrajinské sily stiahli, inde pokračujú v boji, „ale tendencia je jasná“. Cez západný okraj mesta zostáva otvorená cesta k stiahnutiu, dodala BBC.
13:33 Nemecko musí výrazne navýšiť investície na obranu, a to na tri percentá hrubého domáceho produktu (HDP) ročne, a nie na dve percentá, ako znie dohoda štátov Severoatlantickej aliancie. Dnes to na úvod trojdňovej Mníchovskej bezpečnostnej konferencie vyhlásil bavorský premiér Markus Söder. Chce tiež, aby Nemecko dodalo Ukrajine strely s plochou dráhou Taurus, o ktoré Kyjev žiada a ktoré spolková vláda kancelára Olafa Scholze odmieta poskytnúť.
„Je jasné, že Nemecko vo svojom záväzku (voči NATO) musí masívne posilniť bundeswehr,“ povedal Söder o nemeckej armáde. Poznamenal, že dvojpercentný cieľ, ktorý tento rok Nemecko dosiahne, zďaleka nestačí. Zdôraznil, že splnený bude len vďaka triku v podobe zvláštneho zbrojného fondu na obranu s objemom 100 miliárd eur (3,32 miliardy korún). „My ako Kresťansko-sociálna únia (CSU) chceme, aby Nemecko bez trikov a stabilne vydávalo ročne na obranu tri percentá HDP,“ povedal bavorský premiér, ktorý je zároveň šéfom CSU, čo je bavorská sestra celonemeckej opozičnej Kresťanskodemokratickej únie (CDU).
Čítajte aj Najviac podielu HDP do armády dáva Poľsko. Pozrite si vojenské výdavky krajín NATO
Söder tiež varoval pred možnosťou, že by Ukrajina brániaca sa ruskej invázii prehrala pre neochotu investovať do zbrojenia. Dodal, že tiež podporuje to, aby ukrajinská armáda dostala strely s plochou dráhou letu Taurus. Tie Kyjev od Nemecka žiada niekoľko mesiacov, no Scholz sa zatiaľ k dodávkam týchto pokročilých striel neodhodlal.
12:53 Nemecký kancelár Olaf Scholz a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dnes v Berlíne podľa očakávania podpísali bilaterálnu dohodu o bezpečnostnej spolupráci. Informuje o tom agentúra Reuters. Podobnú dohodu zrejme ukrajinský prezident dnes večer podpíše tiež s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom v Paríži.
„Historický krok. Nemecko bude pokračovať v podpore Ukrajiny proti ruskej útočnej vojne,“ uviedol Scholz na sociálnej sieti X. Podrobnosti k dohode so Zelenským nezverejnil.
Ide o druhú bilaterálnu bezpečnostnú dohodu, ktorú Ukrajina v poslednom čase uzavrela. V januári ju so Zelenským počas návštevy Kyjeva podpísal britský premiér Rishi Sunak. Platí desať rokov s možnosťou predĺženia. Dohoda nezaväzuje Britániu vstúpiť do vojny v prípade opätovného útoku Ruska na Ukrajinu v budúcnosti, Londýn ale sľúbil Kyjevu konzultácie a poskytnúť pomoc vo forme modernej výzbroje, uvalenia sankcií na Rusko a tesnej spolupráce so spojencami.
Agentúra AP píše, že účelom týchto dohôd je podľa všetkého vyjadriť v prvom rade solidaritu s Ukrajinou, ktorá bola nútená prejsť vo vojne proti Rusku do defenzívy v situácii, keď sa potýka s nedostatkom munície aj vojakov.
12:47 Päť ukrajinských civilistov vrátane 17-ročného dievčaťa prišlo o život a najmenej 10 ďalších utrpelo zranenia v dôsledku ruských útokoch počas uplynulého dňa. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent, ktorý cituje správy regionálnych úradov.
V Charkovskej oblasti prišli o život traja ľudia vrátane 17-ročného dievčaťa. Ďalšie dve osoby boli zranené, vrátane 54-ročnej ženy, ktorú vo vážnom stave hospitalizovali, uviedol tamojší gubernátor Oleh Synjehubov. Jeden civilista prišiel o život v Chersonskej oblasti, oznámil jej gubernátor Oleksandr Prokudin. Ruské útoky v Doneckej oblasti pripravili o život jedného človeka a ďalších dvoch zranili, informoval šéf oblasti Vadym Filaškin.
VAROVANIE: Niektoré fotografie nie sú vhodné pre citlivé povahy.
12:44 Uväznený ruský opozičný politik Alexej Navaľnyj zomrel vo väzenskom tábore, uviedla agentúra Reuters odvolaním sa na väzenskú službu.
Čítajte viac Hlavný kritik Kremľa Alexej Navaľnyj je mŕtvy. Zavraždili ho, tvrdia Putinovi oponenti
12:10 Ruská generálna prokuratúra sa odvolala proti odsúdeniu Darji Trepovovej na 27 rokov odňatia za slobody za podiel na atentáte, ktorého obeťou sa stal provojnový bloger. Trest sa prokuratúre zdá príliš mierny, uviedla dnes ruská štátna agentúra TASS, ktorá sa odvoláva na vojenský súd.
„Súd dostal odvolanie generálnej prokuratúry proti rozsudku nad Darjou Trepovovou. Uvádza sa v ňom, že vo vymeraní dĺžky trestu je rozsudok príliš mierny,“ uviedla hovorkyňa súdu. Prokuratúra v procese žiadala pre obžalovanú 28 rokov väzenia.
Vojenský súd v januári Trepovovú odsúdil na 27 rokov odňatia slobody za podiel na minuloročnom atentáte na provojnového blogera známeho pod pseudonymom Vladlen Tatarskij. Zistil ju vinnú okrem iného z terorizmu. Server Mediazona verdikt označil za najprísnejší známy trest pre ženu v Rusku v novodobej histórii.
Čítajte aj Najvyšší trest pre ženu v novodobých dejinách. Ruska dostala za atentát na proputinovského blogera 27 rokov
Dvadsaťšesťročnú Trepovú zatkli vlani v apríli, keď na podujatí v Petrohrade odovzdali blogerovi Tatárskemu sošku, ktorá neskôr vybuchla. Tatarskij pri explózii zomrel a vyše 40 ďalších ľudí bolo zranených. Moskva zo zorganizovania atentátu obvinila ukrajinské rozviedky, ale Kyjev podiel na zabití Tatarského nepotvrdil.
11:44 Vyzerá to tak, že novo dodané rakety GLSDB od americkej firmy Boeing už na ukrajinskom fronte používajú. Ruské kanály zdieľajú video, ktoré ukazuje úder tejto strely. Zasiahnutý bol muničný sklad, čo dosvedčuje aj efekt samotnej masívnej explózie.
Operačný dosah týchto rakiet je 150 kilometrov. Ukrajina je prvou krajinou, ktorá systém použila v boji, nová technológia dopĺňa jej arzenál zbraní dlhšieho doletu.
11:15 V Moskve sa v piatok začal súdny proces so známym ľudskoprávnym aktivistom Olegom Orlovom, ktorému hrozí päť rokov väzenia za kritiku vojny na Ukrajine. Orlov je jeden z mála kritikov Kremľa, ktorý ešte nie je v exile a alebo vo väzení, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.
„Nečakám nič dobré,“ povedal na moskovskom súde 70-ročný spolupredseda organizácie na ochranu ľudských práv Memorial, ktorú ruské súdy formálne zlikvidovali koncom roka 2021. V roku 2022 jej bola udelená prestížna Nobelova cena za mier.
Po začiatku pojednávania Orlov odmietol vypovedať, pričom celý proces označil za „nespravodlivý“.
Ruské ministerstvo spravodlivosti zaradilo Orlova začiatkom februára na svoj zoznam tzv. „zahraničných agentov“. Svoje rozhodnutie odôvodnilo tvrdeniami, že „vystupoval proti špeciálnej vojenskej operácii na Ukrajine, šíril nepravdivé informácie o rozhodnutiach ruských orgánov a podieľal sa na vytváraní správ a materiálov pre zahraničných agentov“.
Foto: SITA/AP, Alexander Zemlianichenko
11:00 Francúzsko, Grécko a Cyprus blokujú snahy Európskej únie o nákup munície pre Ukrajinu aj z mimoúniových krajín. Napísal to dnes web Politico s odvolaním sa na tri diplomatické zdroje z EÚ. Takéto nákupy pritom aktívne presadzuje Česká republika.
Dvadsaťsedmička navyšuje výrobu munície a zároveň uvažuje o tom, že by akútny nedostatok munície teraz riešila spoločným nákupom munície na svetovom trhu z unijných peňazí. Takéto riešenie nadnesl na začiatku mesiaca na neformálnom zasadnutí šéfov únijných diplomacií v Bruseli český minister zahraničia Jan Lipavský.
EÚ vlani prisľúbila Ukrajine, že jej do konca marca tohto roka dodá milión kusov delostreleckej munície. Šéf únijnej diplomacie Josep Borrell nedávno uviedol, že očakáva, že do marca sa únia dostane na približne 52 percent svojho cieľa. Milión nábojov poskytne EÚ podľa neho Ukrajincom do konca roka.
Úniové zbrojovky také veľké množstvo ani nestíhajú vyrábať a aj z tohto dôvodu Česko prišlo s návrhom, aby sa EÚ po delostreleckej munícii poobzerala aj za svojimi hranicami.
Podľa troch úniových diplomatov, na ktorých sa dnes odvoláva Politico, malá skupina krajín na čele s Francúzskom blokuje snahy použiť peniaze EÚ na nákup munície mimo bloku. Európske zbrojovky podľa nich potrebujú objednávky, aby odôvodnili zvýšenie svojej produkcie.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
10:30 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok pricestoval do Berlína na návštevu, ktorej cieľom je získať podporu Západu pre ukrajinské sily pred druhým výročím vojny s Ruskom. Podľa nemeckej vlády podpíše spolkový kancelár Olaf Scholz so Zelenským bilaterálny bezpečnostný pakt, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.
„Čakajú nás dva dôležité dni. Robíme všetko preto, aby sme čo najskôr ukončili vojnu za spravodlivých podmienok a zabezpečili trvalý mier,“ napísal Zelenskyj na svojom účte na telegrame pred stretnutiami so Scholzem a Macronom. V Nemecku sa stretne tiež s prezidentom Frankom-Walterom Steinmeierom a v sobotu vystúpi na bezpečnostnej konferencii v Mníchove.
Ukrajina už tento rok v januári bilaterálnu dohodu o bezpečnostnej spolupráci uzavrela s Britániou. Išlo o prvý dokument ohľadom bezpečnostných záruk. Nezaväzuje Britániu vstúpiť do vojny v prípade opätovného útoku Ruska na Ukrajinu niekedy v budúcnosti, Londýn ale sľúbil Kyjevu konzultácie a pomoc.
9:55 Ukrajinské a ruské jednotky zvádzajú urputné boje v Avdijivke na východe Ukrajiny, uviedol ukrajinský generál Oleksandr Tarnavskyj, ktorý ako veliteľ zoskupenia Tavrija velí danému úseku frontu. Ukrajinské jednotky v meste podľa hovorcu 3. brigády čelia intenzívnemu bombardovaniu, a to aj fosforovou muníciou. Podľa portálu BBC News pribúda signálov postupného sťahovania ukrajinských síl zo zničeného mesta, no oficiálne vyhlásenie v tomto zmysle doteraz nezaznelo.
Situácia v Avdijivke je zložitá, ale zostáva zvládnuteľná, uviedol generál Tarnavskyj. „Vo vnútri mesta sa odohrávajú urputné boje, ukrajinskí vojaci vynakladajú všetky sily a prostriedky, aby zadržali nepriateľa,“ dodal.
„Nepriateľ začína používať fosfor. Zväčšilo sa využívanie riadených leteckých bômb KAB, čo je oveľa horšie ako paľba diel. Sú to bomby s hmotnosťou štvrť aj pol tony. Za deň spadne päťdesiatka aj viac bômb. To je veľmi veľké množstvo na taký malý priestor, ktorý držíme,“ povedal v televízii Oleksandr Borodin, hovorca 3. samostatnej útočnej brigády, ktorá bola nedávno poslaná do Avdijivky ako posila. „To všetko pokračuje, intenzita len rastie,“ dodal podľa serveru Ukrajinska pravda.
Jednotka zverejnila na sociálnej sieti Telegram zábery z avdijivskej koksovne, ktorá bývala najväčšou v Európe. Na videu je vidieť čierny dym stúpajúci – ako vyplýva z textu – zo zasiahnutých nádrží z vykurovacím olejom. „Jedovatý smog sa šíri po celom areáli závodu. To je teraz nový domov Tretej útočnej brigády,“ uviedla jednotka. Dodala, že dňom aj nocou čelí bombardovaniu, ostreľovaniu delostrelectvom a raketomety a útokom obrnených vozidiel a pechoty, ale naďalej drží obranu a nepriateľovi spôsobuje obrovské straty.
Boje medzi ukrajinskou a ruskou armádou pokračujú aj na iných miestach frontu. Ukrajinský generálny štáb dnes informoval o 95 stretoch s nepriateľom počas uplynulého dňa, za najťažšie podľa agentúry Unian označil situáciu pri Avdijivke a Marjinky, dvoch mestách ležiacich blízko Donecka, okupovaného už od jari 2014. Ich obrancovia odrazili podľa štábu počas uplynulého dňa desiatky útokov ruských síl. Ohľadom Avdijivky ukrajinské velenie súčasne spomenulo „plánované posilnenie“ jednotiek v meste aj „manévre vojskami“.
Čítajte aj Rusi musia dobyť Avdijivku do volieb, aby sa vodca pochválil, tvrdia Ukrajinci. Brániť mesto prichádzajú posily
Ruská redakcia BBC News na základe správ vojnových blogerov a vyjadrení vojenských predstaviteľov odhadla, že po prerušení hlavnej zásobovacej trasy a obkľúčení niektorých jednotiek sa ukrajinská armáda zrejme postupne sťahuje z mesta, ktoré bolo z veľkej časti zničené. O sťahovaní píšu nielen ruskí, ale aj ukrajinskí vojenskí komentátori. „V Avdijivke vyhral život a zdravý rozum,“ usúdil ukrajinský novinár Bohdan Myrošnykov s tým, že jednotka, pri ktorej je, zostáva na západnom okraji mesta, inde sa ukrajinské sily stiahli, inde pokračujú v boji, „ale tendencia je jasná“. Cez západný okraj mesta zostáva otvorená cesta k stiahnutiu, dodala BBC.
9:15 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 400 300 vojakov. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas štvrtka prišli Rusi o 1 210 vojakov.
Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo aj o 6 465 tankov, 12 129 bojových obrnených vozidiel, 12 716 vozidiel a palivových nádrží, 9 641 delostreleckých systémov, 984 odpaľovacích raketových systémov, 671 systémov protivzdušnej obrany, 325 vrtuľníkov, 332 lietadiel, 7 408 dronov, 1 895 striel s plochou dráhou letu, 25 lodí, jednu ponorku a 1 528 kusov špeciálnej techniky.
8:38 Šéf Kremľa Vladimir Putin sa vo štvrtok – počas návštevy továrne na výrobu tankov na Urale – snažil motivovať Rusov, aby mali viac detí. TASR o tom informuje v piatok na základe správ agentúry Reuters a denníka The Guardian.
Čítajte viac Putin: Zachráňte národ. Ak chcete prežiť, musíte mať aspoň tri deti
8:30 V meste Avdijivka v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny prebiehajú prudké boje. Ukrajinské sily si tam zároveň pripravujú nové obranné pozície a opevnenia, uviedol v piatok ukrajinský generál Olexandr Tarnavskyj.
„V rámci mesta prebiehajú intenzívne boje. Naše jednotky využívajú všetky dostupné sily a prostriedky, aby nepriateľa zastavili,“ uviedol na sociálnej sieti brigádny generál Tarnavskyj, ktorého citovala agentúra AFP.
Ukrajinská armáda tam podľa neho zároveň pokračuje v príprave „nových pozícií“ a „silných opevnení, pričom sa zohľadňujú všetky možné scenáre“ ďalšieho vývoja.
7:59 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj situáciu na poľsko-ukrajinskej hranici, kde kľúčové hraničné priechody blokujú protestujúci poľskí poľnohospodári, označil za porušenie princípov solidarity. Vo svojom pravidelnom príhovore vo štvrtok večer podľa portálu Ukrajinska pravda povedal, že nariadil premiérovi Denysovi Šmyhalovi, aby o situácii naliehavo rokoval so svojím poľským náprotivkom Donaldom Tuskom. Premiér následne o tom, že s Tuskom hovoril, informoval na sociálnej sieti X.
„My na Ukrajine sa na to, čo sa dialo a deje ukrajinským občanom a s ukrajinským nákladom, pozeráme ako na jasné porušenie princípov solidarity,“ povedal Zelenskyj, ktorého krajina sa už skoro dva roky bráni ruskej agresii. Vrátil sa k nedeľnému incidentu, keď poľskí farmári protestujúci proti dovozu lacnejších poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny pri hranici zastavili tri nákladné autá a na vozovku z nich vysypali časť obilia. „Ukrajinské obilie na asfalte nie je len niekoľko dramatických snímok. Je to dôkaz, ako sa emócie môžu stať nebezpečnými,“ uviedol ukrajinský prezident.
7:30 Štáty Európskej únie by museli zdvojnásobiť svoju vojenskú pomoc Ukrajine, ak by Ruskom napadnutému štátu prestali pomáhať Spojené štáty. Odhaduje to v dnešnej správe Kielský inštitút pre svetové hospodárstvo (IfW). Čo sa týka EÚ existuje podľa neho stále výrazný rozdiel medzi sľúbenou a skutočne poskytnutou pomocou Ukrajine.
Európska únia a jej členské štáty sľúbili Ukrajine pomoc za 144 miliárd eur. Ukrajina však zo sľúbenej pomoci dostala podľa IfW polovicu a síce 77 miliárd eur. Rozdiel možno podľa agentúry AFP vysvetliť tým, že EÚ väčšinou schvaľuje niekoľkoročné rámce podpory. Na vojenskú pomoc išlo z EÚ podľa údajov kielského inštitútu 35 miliárd eur a celkové prísľuby predstavovali v prípade vojenskej pomoci 49,7 miliardy eur.
Od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 dostala Ukrajina prísľuby pomoci v hodnote 265 miliárd eur. Po EÚ sa k najväčšej pomoci zaviazali Spojené štáty. Tie od februára 2022 vyčlenili na vojenskú pomoc Ukrajine 43 miliárd eur, čo sú zhruba dve miliardy eur mesačne.
Americká vojenská pomoc Ukrajine je pritom v posledných týždňoch neistá, keďže sa na jej pokračovaní doteraz nezhodol americký Kongres. „Európa by musela najmenej zdvojnásobiť svoju súčasnú vojenskú pomoc, ak by prestala ďalšia podpora zo Spojených štátov,“ uviedol Christoph Trebesch, ktorý vedie v IfW projekt mapujúci medzinárodnú pomoc Ukrajine. Podľa neho by išlo predovšetkým o politické rozhodnutie, keďže doteraz sľúbená pomoc Ukrajine neprekročila jedno percento HDP Európskej únie z roku 2021.
6:37 Nemecký kancelár Olaf Scholz a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok podpíšu bilaterálny bezpečnostný pakt, uviedla vo štvrtok neskoro večer prostredníctvom svojho hovorcu nemecká vláda. TASR informuje podľa agentúry AFP.
Dohoda sa bude týkať „dlhodobých bezpečnostných záväzkov a podpory“ Ukrajiny, spresnil hovorca a potvrdil, že ukrajinský prezident navštívi Berlín.
6:05 Kyjev robí „všetko“ pre to, aby zachránil svojich vojakov bojujúcich na východe krajiny v čase, keď sa ruské jednotky približujú k mestu Avdijivka v Doneckej oblasti, uviedol vo štvrtok večer ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podľa agentúry AFP.
Ukrajinská armáda už predtým označila situáciu v Adijivke vo východoukrajinskej Doneckej oblasti, ktorá je už čiastočne obkľúčená ruskými jednotkami, za „kritickú“.
„Robíme všetko pre to, aby naši bojovníci mali dostatok manažérskych a technologických schopností na záchranu čo najväčšieho počtu ukrajinských životov,“ povedal Zelenskyj počas pravidelného večerného videopríhovoru.
„Od 23:00 dňa 15.2.2024 je situácia v Avdijivke zložitá, ale pod kontrolou. V meste prebiehajú kruté boje. Naše jednotky využívajú všetky dostupné sily a prostriedky na zadržanie nepriateľa. Podľa prijatého rozhodnutia dochádza k plánovanému posilneniu jednotiek a jednotky manévrujú v kľúčových ohrozených smeroch. Okrem toho bol pridelený dodatočný zdroj munície a iných prostriedkov ničenia. Pripravili sa nové pozície a pokračuje sa v príprave mohutných opevnení s prihliadnutím na všetky možné scenáre. Velitelia poznajú svoju úlohu a plnia ju v súlade s plánom hlavného veliteľa Ozbrojených síl Ukrajiny stabilizovať situáciu v tomto smere. Riadenie jednotiek je stabilné a efektívne,“ uviedol na sieti Telegram veliteľ ukrajinských jednotiek Tavria Oleksandr Tarnavskij.
Ukrajinský prezident Zelenskyj hovoril aj s hlavným veliteľom armády krajiny Oleksandrom Syrským a ministrom obrany Rustemom Umerovom.
Avdijivka mala pred vojnou takmer 30 000 obyvateľov. V súčasnosti sa tam podľa úradov zdržiava niekoľko stoviek civilistov. Ukrajinská armáda tam vo štvrtok podľa agentúry DPA prišla o hlavnú zásobovaciu trasu a odoláva ruským útokom prakticky zo všetkých strán.
Redaktor nemeckého denníka Bild Julian Röpcke, ktorý spravodajsky pokrýva vojnu na Ukrajine, popísal vo štvrtok situáciu v Avdijivke takto: „Ruská vlajka na mieste, kde si Zelenskyj urobil selfie pri vstupe do Avdiivky koncom decembra. Mesto je teraz takticky obkľúčené Ruskom. Najväčšou úlohou pre Ukrajincov bude dostať sa odtiaľ živí“.
Dobytie Avdijivky by znamenalo najvýznamnejšie víťazstvo Moskvy na bojisku od minuloročného zlyhania ukrajinskej protiofenzívy – a bolo by to zatiaľ najjasnejším znamením, že ruské sily znovu získavajú iniciatívu, keďže Kyjevu chýbajú vojaci, zbrane, munícia, morálka a peniaze, napísal denník Washington Post.
Avdijivka, ktorá sa nachádza neďaleko okupovaného regionálneho hlavného mesta Doneck, má pre Rusko strategickejšiu hodnotu ako Bachmut. Vytlačenie Ukrajincov preč od mesta Doneck a jeho obytných oblastí, o ktorých ruský prezident Vladimir Putin tvrdí, že ukrajinské sily pravidelne ostreľujú, by mohlo posilniť náladu moskovských síl, keďže vojna sa blíži k hranici dvoch rokov, dodáva americký denník.
6:00 V bavorskom hlavnom meste sa v piatok popoludní začne Mníchovská bezpečnostná konferencia, ktorá patrí k najvýznamnejším medzinárodnopolitickým fóram sveta. Vrcholné stretnutie piatich desiatok šéfov vlád a hláv štátov a viac ako stovky ministrov odštartuje generálny tajomník OSN António Guterres. Očakávaný je tiež prejav americkej viceprezidentky Kamaly Harrisovej.
Štátnici a vysokí politickí a vojenskí predstavitelia budú diskutovať okrem iného o bezpečnosti Európy, ruskej invázii na Ukrajine, budúcnosti NATO, bojoch v palestínskom Pásme Gazy, umelej inteligencii, energetickej bezpečnosti či potravinovej stabilite.
Účasť v Mníchove prisľúbili okrem iného šéf čínskej diplomacie Wang I, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, nemecký kancelár Olaf Scholz, izraelský prezident Jicchak Herzog, generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg alebo šéf diplomacie Európskej únie Josep Borrell.
Okolie mníchovského hotela Bayerischer Hof, kde sa vrcholná schôdzka uskutoční, bude nepriedyšne uzavreté. Vstup do tejto chránenej zóny je podmienený povolením. Na bezpečnosť v uliciach dohliada približne 5 000 policajtov.