„Teraz nevidíme, že by niekomu z členov aliancie hrozilo bezprostredné nebezpečenstvo,“ povedal na otázku, či by sa Rusko mohlo pokúsiť vyskúšať jednotu NATO.
Podľa generálneho tajomníka nemožno bezpečnosť považovať za niečo samozrejmé. „Svet sa stal nebezpečnejším, ale NATO sa zároveň stalo silnejším,“ povedal. „Kým budeme schopní Moskvu uistiť, že naša zásada jeden za všetkých a všetci za jedného platia, tak NATO napadnuté nebude,“ dodal.
Stoltenberg vystúpil v rozprave spoločne s estónskou premiérkou Kajou Kallasovou. Tá je jednou z desiatok pobaltských politikov, na ktorých Rusko vydalo zatykač, a to kvôli „nepriateľským krokom voči historickej pamäti“ aj Rusku ako takému.
Kallasová dnes v bavorskej metropole varovala štátnikov pred zopakovaním rovnakej chyby ako v 30. rokoch 20. storočia, keď Európa ustupovala nacistickému diktátorovi Adolfovi Hitlerovi. „Nedopusťme, aby sa agresia rozšírila po svete,“ povedala. Poznamenala, že ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi nemožno ustupovať. „Ako dnes povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, nebavme sa o tom, že treba niečo urobiť, bavme sa o tom, že treba urobiť všetko, aby sme Putina zastavili,“ dodala.