Dva roky vojny na Ukrajine: desaťtisíce až státisíce mŕtvych, milióny utečencov

Vybrané fakty a údaje o ruskej invázii na Ukrajinu, ktorá sa začala pred dvoma rokmi, 24. februára 2022.

23.02.2024 05:50
debata (128)

Počet obetí a zranených medzi civilistami

Už od začiatku konfliktu sa ruské jednotky dopúšťajú masakrov civilistov, raketové útoky mieria do civilných oblastí, na školy, nemocnice a obytné domy. Podľa januárového odhadu Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) bolo vo vojne zabitých viac ako 10 000 ukrajinských civilistov. Z toho takmer 8 000 v oblastiach kontrolovaných Ukrajinou a viac ako 2 000 v oblastiach okupovaných Ruskom. Okrem toho bolo viac ako 19 000 osôb zranených.

Podľa ukrajinských zástupcov mesta Mariupoľ, ktoré sa stalo symbolom skazy ruskej invázie a ktoré Rusi dobyli v máji 2022, zahynulo v tomto meste vyše 20 000 civilistov. Inváziu sprevádzajú aj masakry civilistov, o ktorých sa začalo hovoriť začiatkom apríla 2022 po tom, ako ukrajinské sily získali späť kontrolu nad celou Kyjevskou oblasťou. Symbolom ruských zverstiev sa stalo mesto Buča, kde bolo objavených na uliciach aj v masových hroboch asi 500 tiel zavraždených civilistov vrátane malých detí a mladistvých.

Vojenské ľudské straty

Ani jedna zo strán konfliktu neuvádza počet padlých vojakov. Posledné oficiálne údaje sú staré rok a pol. V septembri 2022 ruský minister obrany Sergej Šojgu uviedol, že v bojoch zahynulo 5 937 ruských vojakov. Kyjev na konci augusta 2022 uviedol približne 9 000 padlých na ukrajinskej strane. Odvtedy sa objavujú len odhady, ktoré nemožno nezávisle overiť.

Vlani v auguste denník The New York Times s odvolaním sa na amerických predstaviteľov odhadol vojenské straty na 70 000 mŕtvych a 100 000 až 120 000 zranených na ukrajinskej strane a 120 000 mŕtvych a 170 000 až 180 000 zranených na ruskej strane; tieto počty uvádza vo svojich odhadoch aj britské ministerstvo obrany.

Americké ministerstvo obrany odhaduje počet padlých ruských vojakov na Ukrajine za dobu plnohodnotnej invázie na 60 000, pričom ranených Rusov je podľa neho ešte trikrát alebo štyrikrát viac, uviedol vo februári 2024 americký denník The New York Times s odvolaním sa na nemenovaného amerického činiteľa.

Utečenecká kríza

Podľa posledných údajov európskeho štatistického úradu Eurostat v EÚ žije 4,31 milióna ukrajinských vojnových utečencov, ktorí majú dočasnú ochranu. Najviac utečencov prijali Nemecko, Poľsko a ČR. Nemecko prijalo vyše 1,2 milióna Ukrajincov, Poľsko necelý jeden milión. U Česka uvádza Eurostat 373 035 prijatých ukrajinských vojnových utečencov. Pokiaľ ide o počet utečencov v prepočte na veľkosť populácie, Česko ich prijalo najviac z celej dvadsaťsedmičky. Pomer utečencov na 1000 obyvateľov v EÚ predstavoval 9,6, v Česku to bolo 34,5. Ďalej nasleduje Bulharsko (26,5), Estónsko (26,3) a Litva (26,2).

Dva roky po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu humanitárnu pomoc v napadnutej krajine podľa OSN potrebuje 14,6 milióna ľudí, čo je asi 40 percent obyvateľov. Z krajiny kvôli vojne odišlo celkovo 6,3 milióna ľudí. Utečencov prijímajú okrem únijných krajín aj ďalšie krajiny, ako napríklad Moldavsko.

Reakcie a pomoc Ukrajine

Z viacerých krajín zaznela ihneď po ruskej invázii ostrá kritika na adresu Moskvy. Materiálnu či vojenskú pomoc, ktorá sa neustále zvyšuje, poskytli Ukrajine skoro všetky krajiny Európskej únie a Spojené štáty, ale aj Austrália alebo Kanada.

Najväčším podporovateľom Ukrajiny sú Spojené štáty, ktoré od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 schválili pre Ukrajinu viac ako 110 miliárd dolárov. Osud ďalšieho balíka navrhnutého prezidentom Joom Bidenom v hodnote 60 miliárd dolárov je už niekoľko mesiacov neistý. Tento mesiac ho síce schválil Senát, návrh by stále mohol naraziť v Snemovni reprezentantov.

Európska únia nedávno schválila ďalší balík finančnej pomoci Ukrajine v hodnote 50 miliárd eur. Británia, ktorá je najväčším poskytovateľom vojenskej pomoci Ukrajine po USA, poskytne Ukrajine v rokoch 2024 až 2025 vojenskú pomoc vo výške 2,5 miliardy libier, čo je o 200 miliónov libier viac ako v predchádzajúcich dvoch rokoch. Celkový objem britskej pomoci tak dosiahne výšku 12 miliárd libier.

Od vpádu ruských vojsk na Ukrajinu Kyjev nalieha na západných spojencov, aby dodávali čoraz vyspelejšie zbrane a muníciu, vrátane obrnených vozidiel, tankov, rakiet dlhého doletu a stíhačiek. Očakáva sa, že prvé stíhačky F-16 dorazia na Ukrajinu v tomto roku, aj keď ich dopad na priebeh vojny by mohla obmedziť doterajšia prevaha ruského letectva. Okrem volania po ďalších lietadlách Ukrajina požiadala spojencov o urýchlenie dodávok delostreleckej munície, pretože niektoré jednotky sa sťažovali, že sa im míňa. Kým čoraz väčší vplyv na bojisku majú drony, delostrelectvo je oporou pre obe armády.

Európska únia tiež reaguje na ruskú agresiu sankciami. Teraz dokončuje už trinásty balík sankcií proti Rusku. Podľa informácií ČTK bude balík obsahovať ďalší zoznam možno až 200 osôb a organizácií, ktorých majetok v EÚ má byť zmrazený. Tentoraz nepôjde o takzvané sektorové sankcie, ako tomu bolo napríklad v minulom balíku, ktorý oznámil zákaz dovozu diamantov z Ruska. Pôvodne sa v súvislosti s ďalšími sankciami špekulovalo o zákaze dovozu hliníka, na tom sa však zatiaľ krajiny EÚ nezhodli.

Ekonomické dopady

Nedávna správa Svetovej banky, Európskej komisie a Organizácie Spojených národov vyčíslila priame škody spôsobené dvoma rokmi bojov na Ukrajine na 141,6 miliardy eur, pričom medzi najpostihnutejšie sektory patria stavebníctvo, doprava, priemysel a obchod, energetika a poľnohospodárstvo. Správa hovorí o tom, že zničená alebo poškodená bola v dôsledku Ruskej vojny desatina všetkých budov v krajine. Náklady na povojnovú obnovu Ukrajiny pre nasledujúcich desať rokov vzrástli za rok takmer o pätinu na 452,8 miliardy eur. Len tento rok bude krajina na rekonštrukciu najmä budov či infraštruktúry zničenej takmer dva roky trvajúcou ruskou agresiou potrebovať 14 miliárd eur, uvádza odhad.

Územné zisky

Do invázie vo februári 2022 Rusko obsadilo podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) 42 000 kilometrov štvorcových ukrajinského územia. Toto číslo zahŕňalo anexiu Krymu a časti Doneckej a Luhanskej oblasti. Po začatí invázie Rusko dočasne obsadilo ďalších 119 000 kilometrov štvorcových, celkovo teda 161 000 kilometrov štvorcových. To bolo 27 percent ukrajinského územia. Počas roku 2022 ukrajinské sily získali späť územie s rozlohou asi 74 500 kilometrov štvorcových prevažne na severe a severovýchode krajiny, takže pod kontrolou Ruska zostalo vyše 14 percent územia Ukrajiny. Potom sa frontová línia zastavila prakticky na rovnakej pozícii, ako je teraz.

128 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine