Я буду продолжать дело Алексея Навального. Продолжать бороться за нашу с вами страну. И я призываю вас встать рядом со мной. pic.twitter.com/aBOIvcYHHk
— Yulia Navalnaya (@yulia_navalnaya) February 19, 2024
Dobrý deň, tu je Julia Navaľná. Dnes sa chcem po prvý raz na vás obrátiť na tomto kanáli. Nemal som byť na tomto mieste. Toto video som nemal nahrávať. Na mojom mieste by mala byť iný človek, ale tohto človeka zabil Vladimir Putin. Pred tromi dňami Vladimír Putin zabil môjho manžela Alexeja Navaľného. Putin zabil otca mojich detí, Putin mi vzal to najcennejšie, čo som mala, najbližšiu a najmilovanejšiu osobu – ale Putin ešte zobral Navaľného aj vám.
Kdesi v kolónii na Ďalekom severe, za polárnym kruhom, vo večnej zime Putin zabil nielen človeka, Alexeja Navaľného. Spolu s ním chcel zabiť naše nádeje, našu slobodu, našu budúcnosť. Zničiť a zrušiť najlepší dôkaz toho, že Rusko môže byť iné, že sme silní, že sme odvážni, že veríme a zúfalo bojujeme a chceme žiť inak.
Foto: SITA/AP
Všetky tie roky som bola pri Alexejovi: voľby, mítingy, domáce väzenia, domové prehliadky, zadržiavania, väzenia, otravy, opäť mítingy, zatýkania a opäť väzenie. Tu je naše posledné stretnutie s ním v polovici februára 2022, naša posledná fotografia. Presne dva roky na to ho Putin zabije.
Všetky tie roky som bol pri Alexejovi. Bola som šťastná, že s ním som a podporujem ho. Ale dnes chcem byť s vami, pretože viem, že ste stratili nie menej ako ja. Alexej zomrel v kolónii po troch rokoch týrania a mučenia. On nielen sedel, nesedel tak, ako sedia iní. Mučili ho, držali ho v trestnej cele, v betónovej krabici. Len si, prosím, predstavte: to je miestnosť šesť alebo sedem metrov štvorcových, nie je v nej nič okrem stoličky, umývadla, diery v podlahe namiesto záchoda a lôžko, ktorú pripevňujú stene, takže si naň nemôžete ľahnúť. Hrnček, kniha (jedna) a zubná kefka, nič iné nemal. Stovky dní.
Uväznený ruský opozičný politik zomrel vo väzenskom tábore. Navaľnyj bol považovaný za hlavného odporcu režimu ruského prezidenta Vladimira Putina.
Šikanovali ho, odrezali od sveta a nedali mu pero a papier, aby mohol napísať list mne alebo našim deťom. Morili ho hladom. Tri roky hladovania. A on sa nielenže nevzdal, on nás po celý čas podporoval: povzbudzoval nás, smial sa, žartoval a oduševňoval. Ani na zlomok sekundy nezapochyboval, za čo bojuje a za čo trpí. Môj muž sa nedal zlomiť, a to je presne dôvod, prečo ho Putin zabil. Hanebne, zbabelo, neodvážil sa mu pozrieť do očí ači jednoducho vysloviť jeho meno. A rovnako podlo a zbabelo teraz skrývajú jeho telo, neukázali a nevydali jeho matke, žalostne klamú a čakajú, kým tam zmiznú stopy po Putinovom ďalšom „Novičoku“.
Vieme, konkrétne prečo Putin pred tromi dňami zabil Alexeja. Čoskoro vám o tom povieme. Určite sa dozvieme aj to, ktomenovite a ako presne tento zločin vykonal. Nazveme mená a ukážeme tváre.
Ale to hlavné, čo môžeme urobiť – pre Alexeja a pre seba – je pokračovať v boji. Viac, zúfalejšie, zúrivejšie ako predtým. Viem, zdá sa , že viac sa už nedá, ale treba viac. Spojme sa všetci do jednej silnej päste a udrime ňou na tento šialený režim. Na Putina, jeho priateľov, na banditov v uniformách, na zlodejov a vrahov, ktorí skaličili našu krajinu.
Foto: TASR/AP, Andrew Lubimov
Viem, cítim, že vás zožiera otázka: načo sa vracal? Prečo sa dobrovoľne vrhol do pazúrov tých, ktorí ho už raz takmer zabili? Prečo taká obeta? Veď mohol v pokoji žiť, venovať sa sebe a svojej rodine. Nemusel hovoriť, vyšetrovať, vystupovať a bojovať.
Ale nemohol. Alexej miloval Rusko viac ako čokoľvek iné na svete. Miloval našu krajinu, vás. Veril v nás, veril v našu silu, v našu budúcnosť, v to, že si zaslúžime lepšie. Nie slovami veril, ale činmi. Tak hlboko a úprimne, že bol pripravený položiť za to svoj život. A jeho obrovská láska nám vystačí na to, aby sme v jeho veci pokračovali. Tak dlho, ako bude treba. Rovnako zúrivo a odvážne ako to robil Alexej.
Všetci teraz premýšľajú: kde vziať túto silu? Ako ďalej žiť? Tu nájdeme silu: v spomienkach na neho, v jeho ideách, v jeho myšlienkach. V jeho nevyčerpateľnej viere v nás. Ja svoje sily budem hľadať práva tam.
Foto: TASR/AP, Paul Zinken
Zabitím Alexeja Putin zabil polovicu mňa, polovicu môjho srdca a polovicu mojej duše. Ale stále mám druhú polovicu a tá mi hovorí, že nemám právo sa vzdať. Budem pokračovať v diele Alexeja Navaľného. Pokračovať v boji za našu krajinu a vyzývam vás, aby ste stáli pri mne. Zdieľať nielen smútok a nekonečnú bolesť, ktorá nás opantala a neopúšťa. Prosím vás, aby ste zdieľali môj hnev. Hnev, zlosť, nenávisť voči tým, ktorí sa odvážili zabiť našu budúcnosť. Obraciam sa na vás slovami Alexeja, v ktoré skutočne verím: nie je hanba spraviť málo, hanbou je neurobiť nič. Hanbou je nechať sa zastrašiť.
Musíme využiť každú príležitosť – bojovať proti vojne, proti korupcii, proti nespravodlivosti. Bojovať za spravodlivé voľby a slobodu slova. Bojovať, aby sme získali našu krajinu späť. Rusko – slobodné, pokojné, šťastné – krásne Rusko budúcnosti, o ktorom môj muž tak sníval. To je to, čo potrebujeme. V takom Rusku chcem žiť. Chcem, aby v ňom žili moje a Alexejove deti. Chcem ho vybudovať s vami – presne také, ako si ho predstavoval Alexej Navaľnyj: plné dôstojnosti, spravodlivosti a lásky. Len tak – a nijak inak, tá nepredstaviteľná obeť, ktorú priniesol, možno nebude márna. Bojujte a nevzdávajte sa! Nebojím sa – a vy sa ničoho nebojte.