Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 727 dní
- Švédi posielajú Ukrajincom masívny arzenál zbraní. Zahŕňa aj vojnové člny a podmorské zbrane
- EÚ a NATO sa nemôžu správať, ako keby bol mier., upozorňuje estónsky prezident
- Ruská armáda zabila päťčlennú rodinu pri útoku, ktorý zasiahol súkromný dom
- Telo Navaľného vydáme až po voľbách, ak vôbec, zamýšľa Kremeľ.
- Rusko obnovuje schopnosti destabilizovať Európu a vytvárania kríz vo svete, varujú Briti
- Rusi sa boja posielať lietadlá. Pre vysoké straty ich nasadzujú do bojových akcií menej
Čítajte viac Dva roky vojny na Ukrajine: desaťtisíce až státisíce mŕtvych, milióny utečencov 
Čítajte viac 726. deň: Rusko prelomilo obranu pri Verbove, Robotyne je pod ťažkou paľbou. Zelenskyj: Situácia je veľmi ťažká
23:14 Ruský dron dnes zaútočil na auto s tromi civilistami, dvaja muži neprežili, zranená žena je v nemocnici, uviedol na sociálnej sieti Telegram šéf Charkovskej oblasti Oleg Synehubov. Útok na civilné vozidlo s miestnymi roľníkmi sa podľa neho stal v dedine Petropavlivka pri Kupjansku, ktorý je terčom ruských úderov v regióne.
„Na mieste zahynul tridsaťosemročný vodič a päťdesiatročný civilista. Jeho štyridsaťosemročná manželka bola so zranením prevezená do nemocnice,“ napísal Synehubov bez ďalšieho upresnenia, v akom stave sa žena nachádza.
Moskva stále popiera, že by ruskí vojaci útočili na civilné ciele a civilistov, hoci OSN medzitým potvrdila, že si ruská invázia počas dvoch rokov vyžiadala už tisíce civilných obetí.
Už ráno si životy piatich členov jednej ukrajinskej rodiny vyžiadal ruský útok, pri ktorom dron zasiahol súkromný dom v Sumskej oblasti na severe Ukrajiny, pri hraniciach s Ruskom.
22:55 Pozostatky severokórejskej balistickej rakety objavené na Ukrajine obsahovali komponenty so značkami spoločností sídliacich v Spojených štátoch a v Európe, uviedla vo svojej správe investigatívna organizácia Conflict Armament Research (CAR).
Čítajte viac Tri štvrtiny z USA, 16 % z Európy. Kimove rakety vraždiace na Ukrajine sú zo západných súčiastok
22:24 Mladá Ruska s americkým občianstvom, ktorá sa podľa ruskej FSB dopustila vlastizrady, keď zbierala peniaze na pomoc Ukrajine, v skutočnosti previedla na bankové konto ukrajinskej nadácie Spolu pre Ukrajinu sumu 51,8 amerických dolárov.
S odvolaním sa na zistenia ľudskoprávnych aktivistov z Ruska o tom v utorok informovala britská stanica BBC.
Prevod z účtu v americkej banke sa uskutočnil 24. februára 2022 – v deň, keď ruská armáda podnikla z viacerých smerov inváziu na územie Ukrajiny.
Čítajte viac Držiteľov „pasu dobrého Rusa“ chcú v Moskve súdiť za vlastizradu
Podľa verzie FSB však zadržaná žena „od februára 2022 iniciatívne zhromažďovala peniaze v záujme jednej z ukrajinských organizácií, ktoré boli následne použité na nákup taktických zdravotníckych prostriedkov, vybavenia, prostriedkov na porážku a munície pre ukrajinské ozbrojené sily“.
Mladú ženu žijúcu v Los Angeles zadržala FSB ešte 27. januára v Jekaterinburgu. Následne ju súd odsúdil na 14 dní väzenia za výtržníctvo. Namiesto prepustenia z väzenia však voči nej 7. februára začali trestné konanie a na dva mesiace vzali do vyšetrovacej väzby. Mladá žena je teraz obvinená z vlastizrady, za čo jej hrozí trest odňatia slobody na 12 až 20 rokov.
22:14 Väznený ruský opozičný politik Vladimir Kara-Murza napísal, že „zomierajú tí najlepší – najodvážnejší, najúprimnejší, najmenej ľahostajní“ a na adresu Putina píše: „A pomstychtivý, zbabelý, chamtivý starec ešte stále drží smrteľným stiskom a ničí každého, v kom vidí ohrozenie svojej moci“.
Čítajte viac Kara-Murza tvrdí, že Navaľného dal zabiť Putin: Bol jeho osobným väzňom. Pripomenul 307 obetí z roku 1999
21:36 Nemecké koaličné strany pripravujú nový balík zbraní pre Ukrajinu, ktorý by mal obsahovať raketové systémy dlhého doletu. Referuje web Kyiv Independent s odvolaním sa na nemecké médiá. Očakáva sa, že nemeckí zákonodarcovia budú o návrhu hlasovať ešte tento týždeň.
Cieľom nového nemeckého návrhu je zvýšiť dodávky munície, vozidiel a zbraňových systémov na Ukrajinu. V rámci návrhu sa však nespomínajú rakety Taurus s doletom približne 500 kilometrov, o ktoré už Ukrajina niekoľkokrát žiadala.
Podľa nemeckých médií sa zákonodarcovia plánujú zaoberať „dodávkou ďalších potrebných zbraňových systémov a munície dlhého doletu, aby Ukrajina mohla cielene zaútočiť v súlade s medzinárodným právom na strategicky dôležité ciele ďaleko v tylovej oblasti ruského agresora“.
21:11 Ruská armáda po obsadení Avdijivky v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny podniká útoky v smere na obec Lastočkyne, ktorá leží západne od Avdijivky. Zástupca veliteľa ukrajinskej 3. útočnej brigády Maksym Žorin v utorok na komunikačnej platforme Telegram napísal, že Rusi majú v oblasti dostatok síl na začatie ofenzívy. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.
„Na fronte pri Avdijivke má nepriateľ dostatok prostriedkov na postup… Boje sú intenzívne, ale nie také prudké, ako boli v meste. Hlavným terčom pre Rusov je v súčasnosti obec Lastočkyne,“ povedal Žorin.
Stiahnutie ukrajinských jednotiek z Avdijivky oznámil v sobotu hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Oleksandr Syrskyj.
20:45 Skupina sa zameriavala na veľké spoločnosti, školy a nemocnice, pričom spôsobila škody za miliardy dolárov a od svojich obetí získala výkupné za desiatky miliónov dolárov.
Čítajte viac Spojenci rozbili jednu z najškodlivejších hackerských skupín, „ruský“ LockBit
20:09 Estónska tajná služba oznámila, že od decembra do februára zadržala desať osôb podozrivých zo sabotáže, šírenia strachu a vytvárania napätia v krajine, ktoré podľa všetkého konali na príkaz Ruska. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AP.
Medzi zadržanými sú osoby, ktoré pravdepodobne rozbili v decembri okná na aute ministra vnútra Lauriho Läänemetsa aj jedného miestneho novinára. Informácie, ktoré v rámci trestného stíhania dosiaľ získala estónska kontrarozviedka (KAPO), podľa nej naznačujú, že „ruská špeciálna služba koordinovala hybridnú operáciu zameranú proti bezpečnosti Estónskej republiky, do ktorej boli zapojené zadržané podozrivé osoby“. Cieľom operácie malo byť šírenie strachu a vytváranie napätia v krajine.
Čítajte viac Pri návšteve nórskej ruskej dediny si treba vypnúť mobil, aby vás nesledovali. Nóri majú provokácií na Špicbergoch dosť
Prokurátorka Triinu Olevová uviedla, že podozriví zostanú vo väzbe až do ukončenia vyšetrovania trestného konania. Podľa tajnej služby zastávali v Estónsku rôzne funkcie, v závislosti od ktorých dostávali pokyny z ruskej strany. Niektorí sa zameriavali na zhromažďovanie informácií, kým iní plánovali a vykonávali útoky.
Šéf KAPO Margo Palloson uviedol, že niektorí zo zadržaných boli naverbovaní prostredníctvom sociálnych sietí. Kontrarozviedka vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie ďalšie podrobnosti neuviedla.
19:34 Šéf Kremľa Vladimir Putin poprel tvrdenia Spojených štátov, podľa ktorých Moskva vyvíja kozmickú protisatelitnú jadrovú zbraň. Rusko podľa neho vždy odmietalo umiestňovanie jadrových zbraní do vesmíru, informuje agentúra AFP.
Republikánsky predseda výboru pre spravodajské služby americkej Snemovne reprezentantov Mike Turner minulý týždeň varoval pred „vážnou hrozbou pre národnú bezpečnosť“ USA a naliehal na administratívu prezidenta Joea Bidena, aby príslušné informácie odtajnila.
Turner tiež zaslal americkým kongresmanom e-mail, v ktorom tvrdil, že jeho výbor „odhalil naliehavú záležitosť v súvislosti s destabilizujúcou zahraničnou vojenskou kapacitou, o ktorej by mali vedieť všetci tvorcovia politiky v Kongrese“.
Hrozba údajne súvisela s pokusmi Ruska o vývoj kozmickej protisatelitnej zbrane, ktorá však podľa nemenovaných zdrojov ešte nie je v stave nasadenia a nepredstavuje pre USA bezprostrednú hrozbu. Viacero amerických zákonodarcov vrátane predsedu snemovne Mikea Johnsona varovalo pred prílišnými obavami.
„Vždy sme boli kategoricky proti umiestneniu jadrových zbraní vo vesmíre,“ tvrdil Putin a obvinenia Washingtonu označil za súčasť „kriku, ktorý sa ozýva na Západe“.
Ruský minister obrany Sergej Šojgu taktiež vyhlásil, že Rusko takýto systém „nemá“.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov už predtým vyjadril presvedčenie, že ide o trik Bieleho domu, ako prinútiť kongresmanov schváliť ďalšie finančné prostriedky pre Ukrajinu.
18:37 Šéf Kremľa Vladimir Putin v utorok označil stiahnutie ukrajinských jednotiek z mesta Avdijivka vo východoukrajinskej Doneckej oblasti za „chaotický útek“. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
„Ukrajinské ozbrojené sily vydali príkaz na stiahnutie svojich síl, keď už boli v pohybe,“ povedal Putin, pričom svoje tvrdenie neodložil žiadnymi dôkazmi.
Rusko v nedeľu oznámilo, že ovládlo ukrajinské mesto Avdijivka, čo je najväčší bojový úspech Rusov od pádu Bachmutu vlani v máji. Dobytie Avdijivky prišlo takmer dva roky odo dňa, keď Putin nariadil inváziu na Ukrajinu.
18:06 Spojené štáty v piatok – v predvečer druhého výročia ruskej invázie na Ukrajinu – oznámia uvalenie nových sankcií na Rusko v reakcii na smrť opozičného lídra Alexeja Navaľného, informoval v utorok Biely dom.
„Na pokyn prezidenta Joea Bidena oznámime tento týždeň v piatok rozsiahly balík sankcií, aby sa Rusko zodpovedalo za to, čo sa stalo Navaľnému,“ citovala agentúra AFP hovorcu americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby.
Podľa neho sú sankcie tiež odpoveďou na „všetky činy (Moskvy) počas krutej a brutálnej vojny (na Ukrajine), ktorá trvá už dva roky“.
18:03 Ruský minister obrany Sergej Šojgu podľa ruských médií podal prezidentovi Vladimirovi Putinovi hlásenie o opätovnom dobytí dediny Krynky, pri ktorej ukrajinské jednotky v predchádzajúcich mesiacoch vytvorili malé predmostie na ľavom, východnom brehu Dnepra v Chersonskej oblasti na juhu krajiny.
Čítajte viac Šojgu: Krynky padli, je to bodka za ofenzívou Kyjeva. Putin odkázal Ukrajincom: Neproste svojich o evakuáciu, vzdajte sa
17:20 Ruský prezident Vladimir Putin povýšil námestníka riaditeľa federálnej väzenskej služby (FSIN) Valerija Bojarineva do hodnosti generálplukovníka. Výnos o povýšení bol podpísaný 19. februára – tri dni po smrti opozičného politika Alexeja Navaľného v trestaneckom tábore IK-3 na Ďalekom severe Ruska.
Čítajte viac Tri dni po Navaľného smrti Putin povýšil ľudí z vedenia väzenskej služby
16:50 Ruskí vojaci opäť postrieľali ukrajinských zajatcov, tentoraz pri dedine Robotyne na juhovýchode krajiny, uviedla dnes agentúra Unian s odvolaním sa na video, ktoré sa rozšírilo po sociálnych sieťach. Incident sa stal už v nedeľu, keď ruské jednotky útočili na obec, ktorú sa podarilo oslobodiť vlani v lete počas ukrajinskej protiofenzívy.
Rusi sa zmocnili troch ukrajinských vojakov v opevnenom postavení, ktorí chránili prístup k dedine z juhu. „Nepriateľ opäť bez ohľadu na vojnové pravidlá a zvyky zajal a zastrelil našich vojakov,“ napísal spravodajský kanál DeepState, blízky ukrajinskej armáde.
DeepState v nedeľu informoval o zastrelení šiestich ranených ukrajinských vojakov, zanechaných v opevnenom postavení Zenit na juhu Avdijivky. Toto mesto dobyli Rusi, ktorí podľa kanála rozšírili na sociálnych sieťach video. Ukrajinská armáda v pondelok uviedla, že Rusi postrelili zranených ukrajinských vojakov, hoci predtým súhlasili s ich zajatím a následnou výmenou. Podľa ombudsmana ide o vojnový zločin.
„Vzhľadom na úplné obkľúčenie pevnosti Zenit bolo rozhodnuté kontaktovať koordinačné centrum a organizácie, ktoré rokujú s nepriateľskou stranou o výmene zajatcov,“ uviedla podľa Unian ukrajinská 110. samostatná mechanizovaná brigáda, ktorá pôsobila na tomto úseku frontu. Rusi podľa nej oznámili koordinátorom, že súhlasia s evakuáciou ukrajinských ranených, poskytnú im potrebnú pomoc a neskôr ich vymenia.
„Čo sa dialo ďalej, sme sa dozvedeli z nepriateľských zdrojov,“ dodala brigáda s tým, že na záberoch vyhotovených Rusmi z dobytého postavenia Zenit bolo identifikovaných päť zastrelených ukrajinských vojakov. Informácie o šiestom mŕtvom vojakovi sa zatiaľ nepotvrdili.
Ukrajinský ochranca práv Dmytro Lubinec uviedol, že ruské jednotky sa popravou ukrajinských vojnových zajatcov v Doneckej oblasti na východe krajiny dopustili vojnových zločinov. Už v nedeľu začala prípad vyšetrovať ukrajinská prokuratúra.
Čítajte aj Zaživa mu odrezali hlavu. Zabili Rusi ďalšieho ukrajinského zajatca?
16:33 Berlínsky súd v utorok zakázal premietanie vojnových záberov na budovu ruského veľvyslanectva v nemeckom hlavnom meste.
Mal to byť protestný krok plánovaný ukrajinskými aktivistami pri príležitosti druhého výročia invázie ruských síl na Ukrajinu v plnom rozsahu.
Premietanie fotografií a videí na časti veľvyslanectva by ohrozilo dôstojnosť tejto diplomatickej misie, uviedol správny súd a potvrdil tak zákaz vydaný políciou.
Podľa Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch z roku 1961 má prijímajúci štát osobitnú povinnosť chrániť priestory diplomatickej misie, aby tak zabránil ohrozeniu jej pokoja alebo dôstojnosti.
16:28 Francúzsko v utorok vyzvalo na okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých politických väzňov v Rusku. Paríž je pritom obzvlášť znepokojený osudom opozičného politika a publicistu Vladimira Kara-Murzu, ktorý bol v apríli 2023 odsúdený na 25 rokov väzenia na základe obvinenia z vlastizrady.
Ako pripomenula britská stanica BBC, 42-ročný Kara-Murza je jedným z najvýraznejších kritikov Kremľa a osobne prezidenta Vladimira Putina.
„Francúzsko je znepokojené zdravotným stavom Vladimira Kara-Murzu,“ uviedlo v utorok vo vyhlásení francúzske ministerstvo zahraničných vecí.
Kara-Murza totiž v rokoch 2015 a 2017 prežil dva pokusy o svoje otrávenie – rovnako ako neskôr (v auguste roku 2020) Alexej Navaľnyj. V prípade Kara-Murzu však podľa medializovaných správ nebola použitá nervovoparalytická látka novičok.
V oboch prípadoch Kara-Murzu hospitalizovali s príznakmi otravy. Lekári diagnostikovali zlyhávanie obličiek, napojili ho na umelú obličku a uviedli do umelého spánku.
Čítajte aj Putin umlčal tretieho veľkého opozičníka. 25 rokov pre Kara-Murzu je trestom smrti
Medzinárodná investigatívna skupina Bellingcat, ruský server The Insider a časopis Der Spiegel pri svojich vyšetrovaniach dospeli v roku 2022 k záveru, že za dvomi pokusmi o otravu Kara-Murzu rovnako ako v prípade otravy Navaľného stála ruská tajná služba FSB.
Po náhlej smrti Alexeja Navaľného, ktorú ruské väzenské úrady oznámili minulý piatok, sa obavami o osud Vladimira Kara-Murzu v rozhovore pre web France Info netajila ani jeho manželka Jevgenija.
„Bojím sa o život svojho manžela,“ uviedla, pričom však dodala, že je odhodlaná bojovať za neho i za všetkých svojich krajanov, ktorí „sú dnes vo väzení, pretože sú tvárami demokratického Ruska“.
Čítajte aj Z kritikov vojny už nebudú v Rusku len väzni, ale aj nemajetní bezdomovci. Volodin: Zdochnú ako psy
15:55 Fínska vláda v utorok uviedla, že na ruskej strane spoločnej hranice čakajú tisícky migrantov z tretích krajín, ktorí chcú vstúpiť na fínske územie.
Fínsko už koncom vlaňajška uzatvorilo všetky priechody na 1340-kilometrov hranici s Ruskom pre zvýšený príliv osôb bez dokladov na vstup do Európskej únie. Helsinki v tejto súvislosti obviňujú Moskvu, že migrantov privádza na hranice. Kremeľ tieto tvrdenia popiera.
„Máme informáciu, že na ruskej strane hranice čakajú tisícky ľudí, aby sa dostali do Fínska,“ uviedla fínska ministerka vnútra Mari Rantanenová s tým, že táto situácia predstavuje hrozbu pre spoločnosť. Odmietla však vysvetliť, ako získali fínske úrady túto informáciu.
V zimných mesiacoch sú fínske zalesnené pohraničné oblasti sužované mrazivými teplotami a hlbokým snehom. Podľa Rantanenovej sa viac migrantov môže pokúsiť hranicu prekročiť nelegálnym spôsobom, keď začne byť s príchodom jari teplejšie.
Čítajte aj Putin hrozí Fínom. Jeho slová naznačujú vojnu proti NATO, tvrdia experti
15:38 Ruské ministerstvo vnútra opäť zaradilo Olega Navaľného, brata ruského opozičného lídra Alexeja Navaľného, na zoznam hľadaných osôb. Informácia o tom sa objavila v databáze ministerstva. Správu o tom v utorok priniesla britská stanica BBC monitorovaná i tlačovou agentúrou TASR.
Po Olegovi Navaľnom bolo vyhlásené pátranie už v januári 2022. Vo februári 2022 súd v moskovskej štvrti Ľublino oznámil, že Oleg Navaľnyj je mimo územia Ruska.
Ruská štátna tlačová agentúra TASS s odvolaním sa na zdroj z prostredia orgánov činných v trestnom konaní vo svojej správe z utorka tvrdí, že proti Olegovi Navaľnému bolo začaté nové trestné konanie.
Zdroj, s ktorým komunikovala agentúra TASS, však nebol schopný špecifikovať, o akú kauzu ide.
15:05 Rusko obnovuje schopnosti destabilizovať európske krajiny a rozšíriť svoj vplyv na Blízkom východe a v Afrike, uviedol podľa agentúry AP v dnes zverejnenej správe britský kráľovský inštitút ozbrojených síl RUSI. Podľa neho to vytvára strategickú hrozbu pre NATO, ktorého členovia sú teraz zamestnaní vojnou na Ukrajine.
V rozsiahlej správe výskumníci z inštitútu RUSI tvrdia, že západné krajiny sa musia naučiť lepšie čeliť nekonvenčným vojnovým postupom Moskvy, ak sa im má podariť odvrátiť ruskú inváziu na Ukrajinu.
„S tým, ako sa vojna na Ukrajine predlžuje, má Rusko záujem na vytváraní kríz vo vzdialenejších oblastiach,“ uviedli autori štúdie, ktorá vyšla len niekoľko dní pred druhým výročím začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Podľa nich je jedným z týchto regiónov Balkán, kde by prípadné záškodnícke akcie Ruska mohli dopadnúť na úrodnú pôdu.
Čítajte aj Rusko rozsieva hnev a dezinformácie cez 50-tisíc trollov. Nemci odhalili masívnu kampaň Kremľa
„Rusko má tiež aktívny záujem na destabilizácii partnerov Ukrajiny a vzhľadom na blížiace sa voľby v celej Európe sa ponúka široká škála príležitostí na prehĺbenie polarizácie,“ uvádza 35-stranová štúdia inštitútu, ktorý bol založený v roku 1831.
14:25 Väčšina Ukrajincov, ktorí v dôsledku ruskej invázie utiekli z krajiny alebo boli vnútorné vysídlení, sa chce vrátiť do svojich domovov. Vyplýva to z prieskumu Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), ktorého výsledky zverejnili v utorok. TASR prevzala správu z agentúry DPA.
Prieskum ukázal, že 65 percent ukrajinských utečencov a 72 percent vnútorne vysídlených ľudí vyjadrilo túžbu vrátiť sa domov, povedal regionálny riaditeľ UNHCR pre Európu Philippe Leclerc.
Prieskum uskutočnili v januári a februári na vzorke 9900 ľudí.
Podľa odhadov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov utieklo z Ukrajiny do zahraničia po začiatku ruskej invázie vo februári 2022 približne 6,5 milióna ľudí. Pre prebiehajúce boje bolo vnútorne vysídlených ďalších asi 3,7 milióna osôb.
Čítajte aj Sociálne dávky namiesto práce. Ukrajincom v Nemecku sa nedarí zamestnať
14:11 Ukrajinský premiér Denys Šmyhal označil rozsiahlu ruskú inváziu do jeho krajiny ako „existenčnú vojnu“. Ako referuje britský web The Guardian, ukrajinský politik to povedal počas návštevy japonského Tokia.
„Verím, že Spojené štáty podporia aj Ukrajinu, a tiež Európska únia, Japonsko, všetky krajiny G7, Medzinárodný menový fond a všetky medzinárodné finančné organizácie,“ povedal Šmyhaľ na tlačovej konferencii, keď sa ho spýtali na „únavu z Ukrajiny“ v rámci medzinárodného spoločenstva.
„Takže nemôžeme hovoriť o únave, pretože je to existenčná vojna. Nemôžete byť unavení, keď bojujete za svoju budúcnosť, za svoj život, za globálny bezpečnostný poriadok,“ dodal Šmyhaľ.
Foto: SITA/AP, Franck Robichon
14:05 Európska komisia (EK) v utorok oznámila, že na humanitárnu pomoc pre ľudí postihnutých vojnou Ruska proti Ukrajine na rok 2024 vyčlenila počiatočnú sumu 83 miliónov eur.
Komisia pripomenula, že cielené útoky Ruska na energetickú a civilnú infraštruktúru Ukrajiny, ako sú nemocnice, školy a rozvodné siete, vážne bránia Ukrajincom v prístupe k základným službám. S každým ďalším ostreľovaním zostáva viac a viac Ukrajincov bez domova a v mrazivých podmienkach potrebujú pomoc a prístrešie.
Vzhľadom na odhadovaný počet 14,6 milióna ľudí, ktorí na Ukrajine potrebujú humanitárnu pomoc, nové financovanie podľa správy EK prichádza v správnom čase.
Z celkovej sumy 83 miliónov eur je 75 miliónov vyčlenených na humanitárne projekty na Ukrajine. Ich cieľom je poskytnúť núdzovú pomoc a prístup k základným potrebám, ako sú prístrešie, ochranné služby, čistá voda, vzdelanie a zdravotná starostlivosť. Základom humanitárnej stratégie EÚ je ochrana ľudí postihnutých vojnou, najmä tých, ktorí žijú v blízkosti frontových oblastí.
Zvyšných osem miliónov je určených na humanitárne projekty v susednom Moldavsku vystavenému návalu utečencov z Ukrajiny, ktoré poskytujú cielenú pomoc tým najzraniteľnejším osobám.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
13:35 Rusko podľa Kyjeva nasadzuje lietadlá do bojových akcií menej často po tom, ako od soboty do pondelka stratilo päť strojov. Povedal to hovorca ukrajinských vzdušných síl Jurij Ihnat. „Naša skúsenosť naznačuje, že po zničení ruských lietadiel sa okupanti neodvažujú približovať, prejavilo sa to na severnom, južnom a východnom fronte," uviedol hovorca.
Ukrajinské vzdušné sily tvrdia, že v pondelok zničili dve ruské lietadlá, a to stíhací bombardér Su-34 a stíhačku Su-35. V sobotu podľa Kyjeva ukrajinské letectvo zostrelilo tri ruské lietadlá, a to dva stíhacie bombardéry Su-34 a jedno stíhacie lietadlo Su-35. Moskva priznala stratu len jedného bojového lietadla.
Čítajte viac 'Je to naša krajina a naše nebo.' Ukrajinci za tri dni zlikvidovali šesť ruských moderných lietadiel
13:20 Ruský prezident Vladimir Putin vystúpi 29. februára v ruskom parlamente s každoročným príhovorom o stave krajiny. O dva týždne neskôr sa uskutočnia prezidentské voľby, v ktorých sa bude uchádzať o ďalší šesťročný mandát. Oznámil to v utorok Kremeľ.
Putin bude v príhovore pred členmi Federálneho zhromaždenia Ruskej federácie hovoriť o svojich ďalších cieľoch. V minulosti sa tiež venoval ruskej ekonomike či sociálnej politike. Mnoho Rusov sa pritom v súčasnosti sťažuje na rastúce ceny a náklady na život.
Čítajte aj Generál zima udrel na Moskvu. Ako to súvisí s vojnou proti Ukrajine?
13:17 Ruské úrady konajú v súlade so zákonom, keď zadržiavajú ľudí pokladajúcich kvety za zosnulého predáka ruskej opozície Alexeja Navaľného, vyhlásil dnes hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Hovorkyňa Navaľného Kira Jarmyšová následne poukázala na to, že vyjadrenie o zatýkaní ľudí kvôli kladeniu kvetov vyznieva absurdne.
Čítajte viac Peskov: Zatýkanie za kladenie kvetov za Navaľného je v súlade so zákonom. Pietne akcie pokračujú
13:13 V Rusku zomrel syn vplyvného a Západom sankcionovaného energetického predstaviteľa Igora Sečina, ktorý zastáva funkciu generálneho riaditeľa ropnej spoločnosti Rosnefť a patrí k blízkym spojencom ruského vodcu Vladimira Putina. Ako referuje web news.sky.com, podľa telegramového kanála VChK-OGPU zomrel 35-ročný Ivan Sečin 5. februára po tom, čo sa sťažoval, že sa „dusí“.
Čítajte viac Syn Putinovho spojenca náhle zomrel. 'Zvláštna náhoda,' tvrdí ruský oligarcha
12:39 Podľa náčelníka Generálneho štábu českej armády Karla Řehku Rusko na Ukrajine v poslednom období prevzalo iniciatívu, premenilo ekonomiku na vojnovú a je schopné nahrádzať svoje straty. Ako sa situácia na bojisku vyvinie, záleží podľa neho na Západe. „Jednoducho sa musíme prebrať – tiež musíme naštartovať zbrojnú výrobu a musíme byť schopní Ukrajincov podporiť. Ak to neurobíme, budeme musieť investovať oveľa viac,“ dodal šéf českej armády.
Čítajte aj Česká armáda sa pripravuje na jadrovú vojnu. Nemožno spoliehať sa na večný mier, vyhlásil Řehka
Podotkol tiež, že nie je možné vylúčiť, že sa Česko v blízkej či vzdialenejšej budúcnosti ocitne v konflikte. „Konfliktu sa dá vyhnúť, ale len tak, že budeme mať silnú obranu. Na odstrašenie musíme mať reálne schopnosti a kapacity, musíme mať vôľu ich použiť a potenciálny protivník to musí chápať. Je to vec celej spoločnosti, lebo keď chcete riešiť problém, musíte si pripustiť, že existuje, a musíte o ňom hovoriť,“ zdôraznil Řehka. V opačnom prípade podľa neho nemožno hovoriť o odolnej spoločnosti.
12:30 Líder krajne pravicovej Strany za slobodu (PVV) Geert Wilders v pondelok vyhlásil, že Holandsko je „hlupákom Európy“, pretože prijíma priveľa ukrajinských utečencov. PVV zvíťazila v parlamentných voľbách pred troma mesiacmi, ale zatiaľ nedokázalo zostaviť novú koaličnú vládu.
Wilders je proti pokračovaniu vojenskej pomoci Ukrajine a tvrdí, že Holandsko si musí ponechať svoje zbrane na vlastnú obranu. Tento postoj však PVV oddeľuje od potenciálnych koaličných partnerov.
„Ukrajinci húfne prichádzajú do Holandska nie z dôvodu vojny, ale pre bezplatné bývanie, bezplatnú starostlivosť a naše pracovné miesta. Opäť sme hlupákom Európy,“ uviedol Wilders na sociálnej sieti X.
Odchádzajúci holandský premiér Mark Rutte počas víkendu vyhlásil, že podpora Holandska pre Ukrajinu je dlhodobo zaručená. Wilders podľa neho nebude schopný nájsť koaličného partnera, ktorý by bol ochotný podporiť jeho zámer znížiť podporu pre Kyjev.
Čítajte aj Holandský Trump potešil Orbána i Le Penovú
12:20 Moskovský súd v utorok zamietol odvolanie proti predĺženiu vyšetrovacej väzby amerického novinára Evana Gershkovicha, ktorý čelí v Rusku obvineniam zo špionáže. Vo vyšetrovacej väzbe zotrvá do 30. marca 2024, oznámil moskovský súd. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Gershkovich (33) pracuje pre americký denník The Wall Street Journal (WSJ). Od pádu Sovietskeho zväzu ide o prvého amerického novinára, ktorého Moskva obvinila zo špionáže. Gershkovich, jeho zamestnávateľ i Biely dom obvinenia popierajú.
Čítajte aj Americký novinár Gershkovich ostáva vo väzbe, hrozí mu 20 rokov väzenia
12:08 Slovinské ministerstvo zahraničných vecí si predvolalo ruského veľvyslanca v Ľubľane v súvislosti s úmrtím ruského opozičného lídra Alexeja Navaľného vo väzení.
Slovinská diplomacia si ruského veľvyslanca Timura Ejvazova predvolala na konzultácie v pondelok. Podobný krok oznámilo viacero európskych krajín vrátane Švédska, Španielska, Francúzska a Nemecka.
Čítajte aj Európske krajiny si pre smrť Navaľného volajú na koberček ruských veľvyslancov
12:05 Životy piatich civilistov si vyžiadal dnešný ranný ruský vzdušný útok, pri ktorom dron zasiahol súkromný dom v Sumskej oblasti na severe Ukrajiny. S odvolaním sa na armádu a miestne úrady o tom informovala agentúra AFP a ukrajinská stanica Suspilne, podľa ktorej zahynula päťčlenná rodina. Sumská oblasť sa nachádza pri hraniciach s Ruskom.
„Ruský dron s výbušninami zasiahol obytný dom, ľudia spali, takýto úder nečakali. Bývala tam päťčlenná rodina,“ povedala Suspilne Olha Harkavenková, šéfka Novoslobidskej hromady, čo je ukrajinské označenie pre správne jednotky zahŕňajúce napríklad mesto a priľahlé dediny.
VAROVANIE: Niektoré fotografie nie sú vhodné pre citlivé povahy.
Podľa AFP úder zasiahol dom v obci Nova Sloboda, ktorá sa nachádza len asi desať kilometrov od hraníc s Ruskom. Podľa vyjadrenia tamojšej obecnej rady ruská armáda na región zaútočila pomocou dronov aj delostrelectvom. O deň skôr utrpeli zranenia v Novoslobidskom zhromaždení kvôli ruskému ostreľovaniu štyria civilisti, poznamenalo Suspilne.
12:00 Keďže Česká republika už nemá vojenský materiál, ktorý by mohla darovať Ukrajine, hľadá ho podľa českej ministerky obrany Jany Černochovej po celom svete. Medzi krajinami, ktoré nechcú Kyjev podporiť priamo, funguje ČR ako prostredník. Uviedla to v utorok na veliteľskom zhromaždení Armády ČR.
„Naše zásoby materiálu, ktorý by sme mohli darovať bez ohrozenia našej vlastnej obranyschopnosti, sú vyčerpané. Na hľadanie ďalších foriem podpory ale nerezignujeme,“ zdôraznila ministerka a pripomenula napríklad výcvik ukrajinských vojakov či podporu priemyselnej výroby. „Naša pomoc neprestáva, len dostáva inú podobu,“ dodala.
Česko tiež podľa nej zháňa vojenský materiál v krajinách, ktoré nechcú byť uvádzané ako podporujúce Ukrajinu. ČR preto hľadá partnerov, s ktorými by zaistila financie na nákup, ktorý potom Ukrajine doručí. Černochová tiež pripomenula, že Česko už Ukrajine darovalo vojenskú pomoc v hodnote viac než šesť miliárd korún (približne 235 miliónov eur).
Čítajte aj Petr Pavel: Česko zabezpečí státisíce delostreleckých nábojov pre Ukrajinu
Šéfka rezortu obrany podotkla, že do imaginárnej sféry vplyvu Putinovho režimu patrí podľa nej aj Česko. „Ukrajina je cieľ prvý, nie jediný. Ukrajina je našou prvou líniou obrany, a preto v jej podpore musíme pokračovať,“ vysvetlila postoj ČR.
11:50 Poľskí poľnohospodári plánujú v utorok zintenzívniť protesty na hraniciach s Ukrajinou, kde budú blokovať všetku dopravu.
„Na priechodoch bude úplná blokáda všetkej dopravy,“ uviedol hovorca odborovej organizácie farmárov Solidarita Adrian Wawrzyniak. Okrem nákladných áut budú blokovať osobnú dopravu, prejazd vojenskej pomoci však podľa jeho slov umožnia. Štrajk sa mal začať ráno a na niektorých miestach potrvá až do večera, píše spravodajský web Wiadomości.
Farmári v mnohých európskych krajinách vyjadrujú nesúhlas s obmedzujúcimi opatreniami Európskej únie v rámci boja proti klimatickej zmene. Tiež sú nespokojní sa rastúcimi nákladmi a konkurenciou lacnejších výrobkov zo zahraničia, najmä z Ukrajiny.
Kyjev tvrdí, že vývoz poľnohospodárskych produktov cez východnú Európu trhom v EÚ neškodí. Ukrajinskí vodiči kamiónov uviedli, že plánujú nenásilné protesty na troch hraničných priechodoch s Poľskom, ktoré už blokujú poľskí farmári. Protestná akcia má trvať do 15. marca.
Čítajte aj Poľský minister sa ospravedlnil za vysypanie ukrajinského obilia: Akt zúfalstva
11:48 Ruské úrady uvažujú o variante, že by telo predáka ruskej opozície Alexeja Navaľného vydali rodine až po marcových prezidentských voľbách, alebo vôbec. S odvolaním sa na nemenovaného ruského vládneho predstaviteľa a zdroj blízky Kremľa to uviedol ruský portál The Moscow Times.
Čítajte viac Telo Navaľného vydáme až po voľbách, ak vôbec, zamýšľa Kremeľ. Chcú zamiesť stopy po vražde, tvrdia kritici
11:30 Väznený ruský opozičný politik Iľja Jašin prisľúbil v utorok v reakcii na smrť Alexeja Navaľného, že bude pokračovať vo svojom boji za slobodu v Rusku.
„Alexej bol mojim priateľom… Pracovali sme na spoločnej veci a zasvätili život tomu, aby sa Rusko stalo mierumilovným, slobodným a šťastným,“ napísal na sociálnej sieti Facebook. Spomenul aj ďalšieho opozičného politika Borisa Nemcova, ktorého zabili neďaleko Kremľa v roku 2015. „Obaja moji priatelia sú mŕtvi,“ napísal.
„Kým v mojej hrudi bije srdce, budem bojovať s tyraniou. Kým žijem, nezľaknem sa zla. Kým dýcham, budem so svojím ľudom,“ prisľúbil ruský opozičný politik.
Jašin uviedol, že o smrti Navaľného sa dozvedel až v pondelok vo väznici v Smolensku na západe Ruska, kde si odpykáva trest. Podobne ako ostatní členovia opozície pripísal vinu za jeho smrť Kremľu. „(Ruský prezident Vladmir) Putin mal motív aj možnosti. Som presvedčený, že dal príkaz na zabitie… Podľa chápania Putina sa presne tak upevňuje moc: vraždami, krutosťou a ukážkovou odplatou,“ uviedol.
Zároveň uznal, že aj jeho život je v ohrození. „Samozrejme rozumiem riziku, ktorému čelím. Som sa mrežami, môj život je v rukách Putina a je v ohrození. No budem sa ďalej držať svojej línie,“ uviedol ruský opozičný politik.
Čítajte aj Kritik Kremľa hľadal pravdu. Odsedí si viac ako vrah?
Jašin bol v decembri 2022 odsúdený na osem a pol roka za šírenie tzv. nepravdivých informácií o ruskej armáde podľa zákona, ktorý kriminalizuje kritiku ruskej vojenskej ofenzívy na Ukrajine.
11:09 Ukrajinské vzdušné sily v noci na utorok zostrelili všetkých 23 dronov, ktorými Rusko zaútočilo. Ruská armáda vypálila aj dve protilietadlové riadené strely, a to S-300 a S-400, a raketu Ch-31. Ako referuje web Kyiv Independent, uviedla to ukrajinská protivzdušná obrana.
Riadené strely Moskva vypálila z ruskej Belgorodskej oblasti a z okupovanej časti ukrajinskej Záporožskej oblasti. Drony vyštartovali z ruského mesta Primorsko-Achtarsk, ktoré leží na juhu ruského Krasnodarského kraja pri Azovskom mori.
10:48 Ukrajina potrebuje rakety dlhého dosahu a ďalšiu muníciu na ukončenie ruskej invázie, uviedol v utorok ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ.
Ukrajina má moderné vybavenie, cvičí vojakov a bojuje podľa štandardov NATO, uviedol Šmyhaľ na tlačovej konferencii v Tokiu deň po konferencii o obnove Ukrajiny.
„Európske krajiny a Spojené štáty nás úplne podporujú,“ povedal Šmyhaľ. Poukázal však na to, že Ukrajina potrebuje viac rakiet s dlhým dosahom pre obranu vzdušného priestoru. „Bohužiaľ, (Rusi) majú teraz prevahu vo vzduchu, a to, bohužiaľ, vedie k istým dôsledkom… No musím povedať, že od našich partnerov sme nedostali nijaké odmietnutie na dodávky vojenského vybavenia,“ povedal premiér.
Keď Ukrajina začne v priebehu tohto roka nasadzovať stíhačky F-16, „budeme schopní situáciu na bojisku vyvážiť a bude to pre nás jednoduchšie,“ povedal Šmyhaľ. V súčasnosti je však podľa neho vzhľadom na nedostatok delostrelectva s dlhým dosahom a rakiet najväčšou hrozbou omeškanie sľúbených dodávok.
10:40 Švédske ministerstvo obrany dnes oznámilo zatiaľ najväčší balík vojenskej pomoci Ukrajine v hodnote 7,1 miliardy švédskych korún (asi 632 miliónov eur). Podpora bude zahŕňať okrem iného vojnové člny a podmorské zbrane, ako sú míny a torpéda, informovala švédska televízia SVT.
Zo strany Štokholmu ide o 15. zásielku pomoci Ukrajine, ktorá sa už dva roky bráni ruskej agresii. Výška švédskej podpory aj s dnes oznámeným príspevkom tak dosiahla zhruba 30 miliárd švédskych korún (asi 2,6 miliardy eur).
Súčasťou balíka majú byť podľa SVT tiež protilietadlové systémy RBS-70, protitankové zbrane a munícia, delostrelecké a ručné granáty, lekársky materiál, sanitné vozidlá a jedna miliarda švédskych korún (asi 89 miliónov eur) na objednávku švédskych bojových vozidiel CV90.
„Ide o obranu hodnôt a záujmov, ktoré sú pre Švédsko dôležité,“ povedal dnes k novoohlásenej pomoci Ukrajine švédsky minister obrany Paal Jonson.
10:30 Severoatlantická aliancia a Európska únia sa nemôžu ďalej správať, ako keby bol mier, apeloval estónsky prezident Alar Karis v komentári spísanom pre server Politico v predvečer druhého výročia rozpútania vojny Ruska proti Ukrajine. Zdôraznil súčasne, že by stačilo, aby každá krajina EÚ prispela Ukrajine iba štvrtinou jedného percenta svojho hrubého domáceho produktu (HDP), a napadnutá krajina, ktorá de facto už desať rokov čelí väčšiemu štátu, vojnu vyhrá.
Čítajte viac Karis: Rozhodujúci moment pre našu generáciu. EÚ a NATO sa nemôžu správať, ako keby bol mier
10:00 V ruskom Jekaterinburgu zatkli tridsaťtriročnú ženu s americkým a ruským občianstvom, ktorú tajná služba FSB viní zo získavania finančných prostriedkov pre ukrajinské ozbrojené sily. Napísala to dnes ruská štátna agentúra TASS s odvolaním sa na tlačové oddelenie FSB, ktorá ženu podozrieva z vlastizrady.
„Federálna bezpečnostná služba (FSB) v Jekaterinburgu prekazila nezákonnú činnosť tridsaťtriročnej obyvateľky Los Angeles, ktorá má dvojité občianstvo Ruska a USA,“ uviedlo tlačové oddelenie tajnej služby. „Podieľala sa na poskytovaní finančnej pomoci cudziemu štátu v aktivitách zameraných proti bezpečnosti našej krajiny,“ dodala FSB.
Ruská tajná služba ďalej tvrdí, že žena od februára 2022 aktívne zhromažďovala peniaze pre „jednu ukrajinskú organizáciu“, ktoré potom boli použité na nákup „taktickej medicíny, výstroja, prostriedkov ničenia a munície“ pre ukrajinskú armádu. Rusko 24. februára 2022 vojensky napadlo susednú Ukrajinu. Žena, ktorej meno FSB neuviedla, je vo väzbe.
Ďalšia ruská tlačová agentúra RIA Novosti zverejnila zábery, ktoré podľa nej túto ženu zachytávajú po zatknutí. Muž v maskáčoch a maske na nich vedie ženu v svetlom oblečení, ktorá má čiapku cez hlavu aj oči. Na ďalších záberoch má žena rozmazanú tvár.
Spojené štáty sa zatiaľ k správam ruských agentúr nevyjadrili.
9:50 Ekvádor ustúpil od svojho plánu odovzdať Ukrajine cez Spojené štáty zbrane sovietskej výroby. Vyplýva to z vyjadrenia ekvádorskej ministerky zahraničných vecí Gabriely Sommerfeldovej.
Čítajte viac Koniec banánovej vojny. Ekvádor ustúpil od plánu odovzdať Kyjevu cez USA zbrane
9:45 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 230 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 404 950, uviedol v utorok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o päť tankov, 36 obrnených bojových vozidiel pechoty, 40 delostreleckých systémov, dva raketomety a dve lietadlá.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 6 503 tankov, 12 268 obrnených bojových vozidiel pechoty, 9 773 delostreleckých systémov, 988 raketometov a 337 lietadiel.
8:45 Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ po smrti ruského opozičného lídra Alexeja Navaľného vyzval v utorok v Tokiu Európsku úniu a Japonsko na uvalenie nových ekonomických sankcií proti Rusku. Šmyhaľova výzva prišla po tom, čo niektoré členské krajiny EÚ ako Nemecko, Litva a Švédsko po smrti Navaľného v odľahlej ruskej trestaneckej kolónii tiež žiadali nové cielené sankcie a americký prezident Joe Biden varoval, že Moskva bude čeliť následkom.
Čítajte viac Kyjev žiada po smrti Navaľného nové sankcie proti Rusku, EÚ si volá ruského chargé d'affaires
6:15 Po stiahnutí ukrajinských jednotiek zostáva situácia na fronte zložitá, ale netreba ju označovať za katastrofickú, uviedol podľa serveru Ukrajinska pravda Olexij Danilov, tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny.
„Boli sme v defenzíve aj vo februári 2022, keď sa začala aktívna agresia Ruskej federácie, a dnes sa začína hovoriť, že situácia je teraz katastrofálna, tak po prvé, netreba to preháňať. Vo vojne je každý deň ťažký. Netreba hneď robiť takéto závery,“ uviedol Danilov. "Situácia je komplikovaná. Toto priznávame. Problémy sú so zbraňami. Žiaľ, na území našej krajiny ich nie je dostatok, no veríme, že v blízkej budúcnosti by sa celá táto situácia mala zmeniť.“
Danilov tiež podľa servera uviedol, že dobytie Avdijivky bolo pre Rusov veľmi nákladné. „Manévre, ktoré vykonáva naša armáda, sú profesionálne. Čo sa týka Rusov, získali Avdijivku veľmi draho. Stratili tam obrovské množstvo vojakov, stratili tam obrovské množstvo techniky,“ povedal. Danilov dodal, že na manévri ukrajinskej armády nevidí „niečo katastrofálne“.
6:10 Kanada Ukrajine poskytne na podporu boja proti Rusku viac ako 800 bezpilotných lietadiel. Drony začne posielať na začiatku jari, oznámila podľa agentúry AP kanadská vláda. Oznámenie ďalšej pomoci prichádza niekoľko dní pred druhým výročím začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg minulý týždeň na stretnutí aliančných ministrov obrany v Bruseli oznámil, že skupina spojencov sa dala dokopy s cieľom dodať na Ukrajinu celkovo milión dronov.
Kanadské ministerstvo obrany vo vyhlásení uviedlo, že drony sa pre Ukrajinu stali rozhodujúcou schopnosťou vo vojne proti Rusku. Drony sú dôležité pre prieskum a zhromažďovanie spravodajských informácií a môžu byť použité tiež na prepravu dodávok, vrátane munície, zdôraznilo ministerstvo.
Drony určené pre Ukrajinu budú stáť viac ako 95 miliónov kanadských dolárov a sú súčasťou už skôr oznámenej vojenskej pomoci Ukrajine v objeme 500 miliónov kanadských dolárov.
Bezpilotné prostriedky SkyRanger R70 vyrába firma Teledyne vo Waterloo v kanadskej provincii Ontario.
Kanada už skôr Ukrajine darovala 100 dronových kamier s vysokým rozlíšením a počas uplynulých dvoch rokov napadnutej krajine sľúbila vojenskú pomoc v celkovej hodnote 2,4 miliardy kanadských dolárov.