730. deň: Zelenskyj vyzval Západ, aby dodal stíhačky čím skôr

Čítajte viac 729. deň: Moskva hlási dobytie ďalšej dediny. Ukrajinci tam naďalej odrážajú Rusov, tvrdí Kyjev

23:52 Pred sobotňajším druhým výročím začiatku ruskej invázie na Ukrajinu predstavila v piatok ukrajinská centrálna banka pamätnú bankovku s mottom „Jednota zachraňuje svet“. Má nominálnu hodnotu 50 hrivien a do obehu ju uviedli už v piatok. TASR si informáciu všimla na webovej stránke Národnej banky Ukrajiny.

Ide o druhú takúto pamätnú bankovku vydanú ukrajinskou centrálnou bankou, tú predchádzajúcu vydala vlani pri príležitosti prvého výročia vypuknutia vojny. Témou tej tohtoročnej je podľa banky „nezlomnosť ukrajinského ľudu v boji za slobodu a európske hodnoty, konsolidácia ukrajinskej spoločnosti na ochranu územnej celistvosti a zjednotenie demokratického sveta zoči-voči ruskej agresii“.

Šéf centrálnej banky Andrij Pyšnyj uviedol, že pamätnú bankovku treba vnímať aj ako symbol vďaky ostatným štátom za solidaritu s Ukrajinou.

Na lícnej strane bankovky sa nachádza štylizovaný obrys územia Ukrajiny. Tá predstavuje srdce mladej ženy vo vojenskej prilbe otočenej smerom na západ. Z tohto srdca vychádzajú cievy smerom k spojeneckým štátom. Pri takmer každej z ciev je srdiečko ako symbol solidarity a pomoci spojencov Ukrajine. Na rube je zas kompozícia zopnutých rúk. Podľa centrálnej banky toto gesto symbolizuje spoluprácu, vzájomnú pomoc, dôveru a partnerstvo.

Bankovku možno používať v bežnom platobnom styku. Centrálna banka vydá iba 300.000 kusov tejto bankovky, čo jej má dodať na zberateľskej hodnote. Polovicu emisie dajú do predaja v internetovom obchode Národnej banky Ukrajiny od 7. marca, zvyšné bankovky budú predávať na oficiálnych miestach vrátane komerčných bánk.

23:44 Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba pred Valným zhromaždením OSN vyhlásil, že cieľom pokračujúcej ruskej invázie je zničiť Ukrajinu. Moskva podľa neho nerešpektuje vôľu väčšiny krajín sveta, ktoré si želajú ukončenie ruskej agresie.

Čítajte viac Cieľom Ruska je zničiť Ukrajinu, uviedol v OSN Kuleba. Rezolúcie sa nedočká, arabské krajiny si pamätajú

23:01 Poľsko a Ukrajina sú ďaleko od uzavretia dohody o dovoze poľnohospodárskych produktov, proti ktorému na priechodoch z poľskej strany spoločnej hranice protestujú tamojší poľnohospodári, uviedol vedúci kancelárie poľského premiéra Jan Grabiec.

Poľnohospodári už niekoľko týždňov blokujú hraničné priechody a protestujú proti nekalej konkurencii zo strany ukrajinskej agroprodukcie, zvýšeným daniam a nariadeniam Európskej únie.

Súčasný stav rokovaní „nám neumožňuje povedať, že máme uspokojivé riešenie pre poľskú stranu alebo poľských poľnohospodárov,“ povedal Grabiec a dodal, že od takejto dohody sú ďaleko. „Žiaľ, zatiaľ neexistuje ukrajinský návrh, ktorý by umožnil dúfať v ukončenie patovej situácie v obchodných vzťahoch,“ uviedol.

Čítajte viac Nahnevaní poľskí roľníci v uliciach. Traktorista žiadal Putina: Urob poriadok s Ukrajinou i Bruselom. Vyšetruje ho polícia

Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ sa v piatok pokúsil ukončiť blokádu, ktorá podľa jeho slov zdržiava prísun pomoci a zbraní na Ukrajinu. Na Telegrame informoval, že sa s ním neprišiel stretnúť nikto z poľskej strany.

Podľa Grabieca stretnutie na hraniciach „v súčasnosti nemá zmysel“.

„Neexistujú žiadne vzájomne prijateľné riešenia a nie je prospešné organizovať stretnutie, ktoré by potvrdilo, že kompromis neexistuje,“ povedal Grabiec.

Poľský premiér Donald Tusk vo štvrtok oznámil, že poľská a ukrajinská vláda sa zídu na rokovaní 28. marca vo Varšave.

22:29 Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ, ktorý v piatok prišiel na hranicu s Poľskom s cieľom rokovať s poľskými predstaviteľmi o ukončení blokády poľnohospodármi, označil za „poľutovaniahodné,“ že nikto z poľskej strany sa s ním neprišli stretnúť. Protestujúcich zároveň vyzval na prehodnotenie blokády, keďže podľa neho škodí obom krajinám, píšu agentúry AFP a DPA.

„Poľskí vládni predstavitelia, žiaľ, neprišli, ale verejne sme ich vyzvali, dali sme im naše návrhy a budeme v tejto práci pokračovať,“ povedal ukrajinský premiér. Uviedol, že ukrajinská vláda je v kontakte s premiérom Poľska Donaldom Tuskom. Zopakoval, že krízu musia čo najskôr vyriešiť.

Šmyhaľ podľa svojho vyjadrenia na sociálnej sieti Telegram protestujúcim poľnohospodárom vysvetlil, že Ukrajina nepredáva Poľsku obilie už päť mesiacov a obilie prekračuje poľské hranice len v rámci tranzitu. „Cez poľské hranice prechádza len päť percent nášho poľnohospodárskeho exportu,“ napísal premiér.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu navrhol stretnutie s poľskou vládou na spoločnej hranici s cieľom vyriešiť situáciu. Tusk vo štvrtok oznámil, že stretnutie oboch vlád sa uskutoční 28. marca vo Varšave.

Poľskí poľnohospodári blokujú hraničné priechody s Ukrajinou a protestujú tak proti podľa nich nespravodlivej konkurencii a dovozu poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny.

22:03 Neexistuje vojenské riešenie konfliktu na Ukrajine, píše sa vo vyhlásení maďarskej vlády k druhému výročiu vypuknutia vojny na Ukrajine, ktoré zverejnila agentúra MTI. Kabinet premiéra Viktora Orbána preto žiada okamžité prímerie a mierové rokovania, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

V dokumente vydanom Vládnym informačným centrom (KTK) sa uvádza, že 24. februára 2022 Rusko napadlo Ukrajinu, čo znamená koniec minského procesu (mierové dohody z Minska), ktorého rozhodujúcimi účastníkmi boli aj európski aktéri.

„Po druhej svetovej vojne a balkánskych vojnách na európskom kontinente opäť zúri otvorená vojna, ktorá spôsobuje nepredstaviteľné straty a utrpenie. Maďarsko smúti za obeťami vojny a súcití s vdovami a sirotami. Maďarsko poskytuje Ukrajine pomoc pri starostlivosti o zranených a vojnových invalidov, podporuje milióny ľudí bez domova a utečencov najväčším programom humanitárnej pomoci vo svojej histórii a aktívne prispieva k zabezpečeniu a obnove dodávok energie pre Ukrajinu,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Čítajte viac Putin, kamarát veľkého Maďarska

Vojna by sa podľa Budapešti nemala predlžovať a eskalovať, ale ukončiť. Maďarsko žiada okamžité prímerie a mierové rokovania a vyzýva bojujúce strany, aby tak urobili. Zachovanie suverenity Ukrajiny je základným záujmom Maďarska a maďarská vláda bude za to na všetkých fórach rozhodne vystupovať, uvádza sa v dokumente.

21:04 Ukrajinskí vojaci nad Azovským morom zostrelili už druhé ruské lietadlo včasnej výstrahy a riadenia A-50, napísal server RBK-Ukrajina s odvolaním sa na nemenované zdroje v ozbrojených silách. Podľa nich išlo o spoločnú operáciu letectva a vojenské rozviedky.

Čítajte viac Rusom sme zostrelili ďalšie lietadlo za 350 miliónov dolárov, tvrdia Ukrajinci. Pred vojnou ich mali deväť

20:48 Rusko spúšťa sériovú výrobu nových hypersonických striel Zirkon s plochou dráhou letu, vyhlásil šéf Kremľa Vladimir Putin. Podľa odborníkov je takmer nemožné tieto rakety zostreliť, informuje TASR podľa stanice CNN.

Ukrajina podľa svojich vyjadrení disponuje dôkazmi, že ruské sily prvýkrát od začiatku vojny pred takmer rokmi použili strely Zirkon pri útokoch na Kyjev zo 7. februára 2024.

Organizácia Missile Defense Advocacy Alliance (MDAA) so sídlom v Spojených štátoch tvrdí, že rakety Zirkon pre ich nadzvukovú rýchlosť nedokážu zachytiť ani najlepšie západné protiraketové systémy, akým je napríklad systém protivzdušnej obrany Patriot americkej výroby.

Podľa tvrdení Moskvy tieto hypersonické protilodné rakety majú dolet 1000 kilometrov a pohybujú sa deväťnásobnou rýchlosťou zvuku. Deklarované schopnosti tejto strely však ešte neboli plne preukázané.

Čítajte viac Takto bude vyzerať útok hypersonickým Zirkónom. Ruská fregata ho prvýkrát ukázala

20:09 Kanada v súvislosti s vojnou rozpútanou Ruskom na Ukrajine oznámila uvalenie sankcií na ďalších desať jednotlivcov a 153 subjektov. Tieto sankcie podľa kanadskej vlády pokrývajú oblasti ovplyvňujúce schopnosť Ruska pokračovať v nezákonnej a neospravedlniteľnej invázii na Ukrajinu.

Kanada tento svoj krok koordinovala so Spojenými štátmi a Spojeným kráľovstvom, ktoré v piatok tiež oznámili nový balík sankcií voči Rusku. V poradí už 13. balík sankcií schválila v piatok aj Rada EÚ.

Ako s odvolaním sa na vyhlásenie kanadskej ministerky zahraničných vecí Mélanie Jolyovej informoval britský denník The Guardian, sankcie sa zameriavajú na jednotlivcov a subjekty, ktoré podporujú ruskú armádu prostredníctvom financií, logistiky a obchádzaním už uvalených sankcií.

Medzi sankcionovanými jednotlivcami je poradca ruského prezidenta Vladimira Putina, ako aj vysokopostavení predstavitelia súkromných a štátnych spoločností registrovaných v Rusku a na Cypre.

Väčšina sankcionovaných subjektov je súčasťou ruského vojensko-priemyselného komplexu a zabezpečuje výskum a vývoj, výrobu a opravy a ďalší tovar a služby ruskému ministerstvu obrany.

Kanada tiež oznámila zákaz vývozu tých druhov tovarov do Ruska, ktoré by sa mohli použiť na výrobu zbraní a na podporu vojny proti Ukrajine. Zákaz sa vzťahuje na výbušniny vrátane rozbušiek, ktoré sa používajú v ťažobnom a stavebnom sektore. Zákaz vývozu sa týka aj 20 ďalších kontrolovaných položiek, o ktorých je známe, že ich Rusko používa na výrobu a výrobu zbraní.

19:33 Americký prezident Joe Biden začiatkom marca prijme v Bielom dome taliansku premiérku Giorgiu Meloniovú. Rokovať budú o pomoci Ukrajine v boji proti ruskej invázii, o konflikte na Blízkom východe a vzťahoch s Čínou, oznámila v piatok Bidenova hovorkyňa Karine Jean-Pierrová.

Schôdzka Bidena a Meloniovej, ktorá prebehne 1. marca, „opätovne potvrdí úzke vzťahy medzi Spojenými štátmi a Talianskom“, citovala agentúra AFP vyhlásenie hovorkyne Bieleho domu.

„Budú diskutovať o spoločných prístupoch k riešeniu globálnych výziev vrátane záväzku pokračovať v podpore Ukrajiny, ktorá čelí ruskej agresii,“ ako aj o poskytovaní potrebnej pomoci obyvateľom Pásma Gazy, kde prebieha vojna medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas, uvádza sa vo vyhlásení.

Agentúra ANSA dopĺňa, že americký prezident a talianska premiérka budú hovoriť aj o vývoji situácie v severnej Afrike, úzkej transatlantickej koordinácii voči komunistickej Číne či predsedníctve Talianska v skupine G7. Témou bude aj koordinácia pred júlovým summitom Severoatlantickej aliancie (NATO) vo Washingtone.

18:57 Česká zbrojovka sa dohodla s ukrajinskou štátnou spoločnosťou Ukroboronprom na montáži pušiek CZ BREN 2 na Ukrajine. Cieľom dohody je vybaviť ukrajinské ozbrojené sily zbraňou, ktorá spĺňa štandardy NATO a zvýši operačné schopnosti ukrajinského vojska. Uviedla to v piatok v tlačovej správe Česká zbrojovka. Cenu transakcie firmy nezverejnili. Informoval o tom portál novinky.cz.

Česká firma dodá ukrajinskej strane všetky diely, z ktorých sa pušky následne zložia. „Je nám cťou, že môžeme podporiť úsilie Ukrajiny o zavedenie výzbroje podľa štandardov NATO a zvýšenie schopností jej obranného priemyslu,“ povedal generálny riaditeľ Českej zbrojovky Jan Zajíc. „Tento prvý krok v rámci projektu plnohodnotného transferu technológií pre pušku CZ BREN 2 priamo súvisí s jej úspešným nasadením na ukrajinskom bojisku v rukách ukrajinských ozbrojených zložiek,“ dodal.

Generálny riaditeľ Ukroboronpromu Herman Smetanin označil dohodu za zásadný moment nielen pre medzinárodnú spoluprácu, ale aj pre reformy v oblasti ukrajinskej obrany. „Táto iniciatíva je zásadným krokom k vytvoreniu arzenálu slobodného sveta na Ukrajine,“ povedal.

18:16 Kanada dnes oznámila nové sankcie proti Rusku, terčom je 153 subjektov a desať jednotlivcov. Opatrenia, ktoré prichádzajú pred sobotňajším druhým výročím začatia ruskej invázie na Ukrajinu, Ottawa koordinovala so Spojenými štátmi a Britániou.

„Dnes vysielame jasný odkaz ruským predstaviteľom a organizáciám: Stojíme na strane ukrajinského ľudu, ktorý statočne bráni svoje práva tvárou v tvár Putinovým neoprávneným a agresívnym krokom,“ uviedla kanadská ministerka zahraničia Mélanie Jolyová s odvolaním sa na ruského prezidenta Vladimira Putina.

Kanadské ministerstvo zahraničia vo vyhlásení oznámilo, že sankčné opatrenia cielia na subjekty a jednotlivcov, ktorí podporujú vojnu na Ukrajine finančne, logisticky a pomáhajú doterajšie sankcie obchádzať. Na sankčnom zozname podľa kanadskej diplomacie pribudli vysokí predstavitelia súkromných a štátnych spoločností registrovaných v Rusku a na Cypre.

18:01 Predseda demokratickej väčšiny v Senáte Chuck Schumer v piatok zavítal na Ukrajinu. Jeho cesta sa koná v čase, keď pomoc pre Ukrajinu zo strany Spojených štátov visí na vlásku, keďže Snemovňa reprezentantov amerického Kongresu stále neschválila balík pomoci vo výške 60 miliárd dolárov, ktoré Kyjev nutne potrebuje, aby sa mohol ďalej brániť pred ruskou agresiou.

Schumer pred cestou v rozhovore pre agentúru AP uviedol, že sa na Ukrajine pokúsi ubezpečiť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, že „tento boj vyhráme a Amerika ich neopustí“. Zelenskyj predtým povedal, že meškanie pomoci zo strany USA a ďalších západných krajín vytvára pre Rusko priestor na postup na bojisku, pričom ukrajinským silám nebezpečne dochádzajú munícia a zbrane.

Odporcovia balíka pomoci z americkej Republikánskej strany sú dominantnou frakciou v Snemovni reprezentantov, kde majú o sedem kresiel viac ako Demokratická strana. Bývalý prezident Donald Trump, ktorý je kandidátom na prezidentskú nomináciu Republikánskej strany, sa postavil proti balíku pomoci a vyzval republikánov, aby hlasovali proti.

Schumer vraví, že odpor k pomoci „môže byť názorom Donalda Trumpa a niektorých horlivcov tvrdej pravice“. „Nie je to však názor amerického ľudu a nemyslím si, že je to názor väčšiny ľudí v Snemovni alebo Senáte,“ skonštatoval Schumer.

17:53 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok vyzval západné krajiny, aby urýchlili dodávky sľúbených systémov protivzdušnej obrany a stíhačiek. Urobil tak v predvečer druhého výročia ruskej invázie na Ukrajinu. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

„Najdôležitejšie je odblokovať vzdušný priestor. Tomu pomôže protivzdušná obrana a stíhačky,“ povedal ukrajinský prezident novinárom na tlačovej konferencii v Ľvove.

„Je dôležité, aby všetky naše rozhodnutia prišli včas. Myslím, že to je priorita,“ povedal Zelenskyj a dodal, že počas vlaňajšej neúspešnej protiofenzívy zaznamenala Ukrajina meškanie sľúbených dodávok. V rozhovore pre americkú televíziu Fox News vo štvrtok Zelenskyj avizoval novú protiofenzívu.

17:35 Lotyšský parlament schválil legislatívu, ktorá zakazuje dovoz poľnohospodárskych produktov z Ruska a Bieloruska. Zákaz potrvá do 1. júla 2025 a v prípade potreby ho možno predĺžiť. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje pobaltský portál Delfi.

Cieľom zákona je zabrániť tomu, aby štátne rozpočty a firmy agresorských krajín mali príjmy z vývozu ich výrobkov do Lotyšska, pretože by to zväčšovalo možnosti pokračovania vojny proti Ukrajine, konštatuje web.

17:23 Predstavitelia Rady Európy (RE) v piatok – deň pred druhým výročím začiatku ruskej in vázie na Ukrajinu – potvrdili „neochvejnú podporu pre nezávislosť, suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny“. Informuje o tom agentúra AFP.

„Pripomíname si výročie, ktoré si nikto z nás neželal. Naše myšlienky sú s ukrajinským národom,“ uviedla generálna tajomníčka RE Marija Pejčinovičová Buričová.

Komisárka Rady Európy pre ľudské práva Dunja Mijatovičová zdôraznila, že počas vojny na Ukrajine naďalej dochádza k "vážnym porušeniam ľudských práv a medzinárodného humanitárneho prá­va.

„Treba vynaložiť všetko úsilie na to, aby bola vyvodená zodpovednosť voči osobám zodpovedným za porušovanie ľudských práv a zločiny páchané v tejto vojne,“ uviedla komisárka.

17:11 Ruské úrady dali matke zosnulého opozičného vodcu Alexeja Navaľného ultimátum: buď bude súhlasiť s tajným pohrebom svojho syna bez účasti verejnosti, alebo bude Navaľnyj pochovaný vo väzení, kde pred týždňom za nejasných okolností zomrel. Uviedla to dnes Navaľného hovorkyňa Kira Jarmyšová. Ljudmila Navaľná ultimátum podľa nej odmietla.

Čítajte viac Ruské úrady chcú tajný pohreb Navaľného, inak ho pochovajú vo väzení

17:00 Propagandistické weby v Rusku šíria falošnú výzvu matky zosnulého politika Alexeja Navaľného adresovanú jeho manželke Juliji. S odvolaním sa na ruský portál na overovanie faktov Provereno.medija (Overené.médiá) o tom v piatok informovala britská stanica BBC.

Čítajte viac Ruské propagandistické weby šíria falošný príhovor Navaľného matky

16:53 Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ príde v piatok na poľské hranice, kde chce s poľskou stranou rokovať o blokáde organizovanej poľskými poľnohospodármi, oznámil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„Skupina na čele s premiérom bude dnes na hraniciach s Poľskom. To, či prídu aj poľskí kolegovia, bude ich osobné rozhodnutie,“ povedal prezident Zelenskyj.

V posledných mesiacoch poľskí autodopravcovia a poľnohospodári opakovane blokujú hraničné priechody s Ukrajinou. Protestujú tak proti podľa nich nespravodlivej konkurencii a dovozu poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny.

16:52 Rusko v reakcii na ďalší balík sankcií EÚ rozšírilo zákaz vstupu na svoje územie na ďalších predstaviteľov európskych orgánov činných v trestnom konaní, obchodných organizácií a občanov členských krajín EÚ, ktoré poskytujú vojenskú podporu Ukrajine.

Podľa agentúry DPA to na svojom webe v piatok oznámilo ruské ministerstvo zahraničných vecí. Konkrétne mená ani počet občanov EÚ, ktorých sa ruské sankcie týkajú, však ministerstvo neuviedlo.

Podľa ruských médií Rusko uvalilo sankcie na predstaviteľov Rady Európy, členov zákonodarných zborov krajín Európskej únie, členovia Parlamentných zhromaždení Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a Rady Európy, ktorí „systematicky vystupujú s agresívnymi vyhláseniami proti Rusku“.

16:41 Akákoľvek dohoda, ktorá zabezpečí spravodlivý mier na Ukrajine, bude dobrá dohoda. Keďže Ukrajina sa bráni voči agresii na svojom území, musíme rešpektovať predovšetkým vôľu Ukrajincov. V predvečer druhého výročia invázie Ruska na Ukrajinu to povedala prezidentka SR Zuzana Čaputová.

Čítajte viac Čaputová: Dohoda o mieri na Ukrajine musí rešpektovať vôľu Ukrajincov

16:28 Na poľskej železnici pri hraniciach s Ukrajinou v piatok neznáme osoby vysypali z troch vagónov repku, potvrdila to tamojšia polícia. Ide o druhý podobný incident tento týždeň. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

Ukrajinský vicepremiér a minister infraštruktúry Olexandr Kubrakov incident odsúdil a vyzval poľskú vládu, aby vinníkov potrestala. „Neznáme osoby poškodili tri vagóny s repkou. Išlo o tranzitný náklad, ktorý cez Poľsko smeroval do Hamburgu v Nemecku,“ napísal v piatok Kubrakov na sieti X. Páchatelia by podľa neho mali byť okamžite dolapení a potrestaní, aby „sa ďalší nenechali zlákať k napodobňovaniu tohto činu“.

15:52 Francúzska rozviedka DGSI vyzvala políciu, aby jej hlásila akékoľvek náznaky operácií vykonávaných ruskými spravodajskými službami v krajine. Informovala o tom dnes agentúra AFP s odvolaním sa na memorandum, do ktorého mala možnosť nahliadnuť.

Ruské spravodajské služby podľa tohto dokumentu začali používať „alternatívne metódy“, pri ktorých využívajú siete takzvaných „splnomocnencov“, ktorí za ne vykonávajú „rušivé aktivity“, v niektorých prípadoch trestné činy, napríklad „poškodzovanie verejného majetku (graffiti), vylepovanie plagátov a samolepiek či distribúcia letákov“.

Posolstvá šírené počas týchto operácií „majú spravidla za cieľ posilniť roztržky vo francúzskej spoločnosti“ a zameriavajú sa na najrôznejšie témy, vrátane dôchodkovej reformy, postoja k izraelsko-palestínskemu konfliktu alebo olympijských hier v tomto roku. Niekedy podľa rozviedky dokonca „otvorene podporujú záujmy Ruska“ tým, že odsudzujú zahraničnú politiku Francúzska, Spojených štátov alebo NATO.

Podľa francúzskej rozviedky nemožno vylúčiť, že ruské spravodajské služby svojim operativcom „nariadia aj akcie násilnej povahy“, vrátane hrozieb či fyzických útokov, najmä proti ukrajinským občanom alebo ruským disidentom.

15:33 V Rusku je súčasnosti zadržiavaných takmer 30 nemeckých občanov, pričom približne polovica z nich má aj ruské občianstvo. Uviedla to nemecká vláda v odpovedi na písomnú otázku poslanca nemeckého Spolkového snemu (Bundestag) Andreja Hunka. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

„Nedá sa vylúčiť, že (v Rusku) sú aj ďalšie zadržané osoby s nemeckým občianstvom, o ktorých spolková vláda dodnes nevie,“ dodala vláda v odpovedi, do ktorej DPA mala možnosť nahliadnuť.

Na letisku v meste Petrohrad na západe Ruska nedávno úrady zadržali 38-ročného Nemca za to, že mal v batožine gumených medvedíkov vyrobených z kanabisového oleja. Za prechovávanie drog v Rusku hrozí nemeckému cestovateľovi až sedem rokov väzenia, napísal ruský spravodajský server RBC.

15:19 Presne polovica Nemcov (50 %) je presvedčená, že Západ by sa nemal báť použiť vojenskú silu, aby donútil Rusko správať sa menej agresívne. Zároveň 35 percent Nemcov je presvedčených, že politické ústupky Rusku sú efektívnejšie. Ako informuje web Ukrajinská pravda, vyplýva to z prieskumu pre nemeckú verejnoprávnu televíziu ZDF.

Názor, že Západ sa nemá báť silou donútiť Moskvu správať sa menej agresívne, má väčšina stúpencov vládnych politických strán, a to sociálnych demokratov, slobodných či zelených. Za ústupky je väčšina priaznivcov Alternatívy pre Nemecko a proruskej Aliancie Sahry Wagenknechtovej.

15:09 Rusko zintenzívnilo svoje útoky v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny a po obsadení Avdijivky sa zameriava na dobytie mesta Marjinka. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Hovorca armády Dmytro Lychovij v noci na piatok oznámil, že oblasť okolo Marjinky sa stala ďalším ohniskom bojov po tom, ako sa Rusom minulý týždeň podarilo dobyť Avdijivku. Nepriateľ sa podľa jeho slov s leteckou podporou pokúsil 31-krát prelomiť ukrajinské obranné línie v blízkosti obcí Pobeda a Novomychajlivka juhozápadne od Marjinky. Rusko vo štvrtok oznámilo, že obsadilo Pobedu.

Ruskí vojaci po dobití Avdijivky postupujú na západ a ukrajinské sily vytláčajú ďalej od regionálnej metropoly Doneck ovládanej separatistami, píše AFP.

14:06 Český prezident Peter Pavel sa stretol v piatok na Pražskom hrade s utečencami z Ukrajiny. Stretnutie sa konalo deň pred druhým výročím začiatku invázie na Ukrajinu, pričom ocenil ich odolnosť a poukázal na ich prínos pre českú spoločnosť, informuje TASR podľa správy portálu Novinky.cz.

„Postupom času zovšednejú akékoľvek obrázky,“ uviedol Pavel v súvislosti s fenoménom únavy z vojny. „Problémy nezmiznú tým, že sa budeme tváriť, že neexistujú,“ uviedol Pavel.

Poukázal na to, že v dôsledku vojny na Ukrajine museli svoje domovy opustiť tisíce ľudí a vydať sa do neistoty. Väčšina ukrajinských utečencov potrebovala zo začiatku v Česku pomoc, no väčšine z nich sa podarilo zaradiť do spoločnosti a teraz sú pre ňu prínosom.

Medzi Ukrajincami, ktorí sa v piatok na Pražskom hrade s Pavlom stretli, boli napríklad takí, ktorým sa podarilo v Česku založiť podnikanie alebo pomáhajú svojím krajanom. Pavel pritom poukázal na to, že mnohí preukázali odolnosť a vynaliezavosť, keď sa nečakane ocitli v cudzej krajine.

13:31 Biely dom pred druhým výročím začatia ruskej invázie na Ukrajinu oznámil vyše 500 nových sankcií proti Moskve. Sú zamerané na jednotlivcov zapojených do väznenia zosnulého opozičného politika Alexeja Navaľného, proti ruskému finančnému a obrannému sektoru alebo proti sieťam, ktoré „na viacerých kontinentoch“ pomáhajú obchádzať už platné sankcie. Spojené štáty podľa vyhlásenia prezidenta Joea Bidena tiež uvaľujú vývozné obmedzenia na takmer stovku subjektov, ktoré zvonku podporujú ruské vojnové snaženie.

13:26 Ukrajina si po dvoch rokoch ruskej agresie zaslúži maximálnu podporu od svojich spojencov a susedov. Vyhlásil to podpredseda Národnej rady (NR) SR a líder PS Michal Šimečka pri príležitosti druhého výročia ruskej invázie na Ukrajinu. Lídrov vládnej koalície vyzval, aby obnovili vojenskú pomoc Ukrajine a prestali hazardovať s bezpečnosťou a dobrým menom Slovenska.

Čítajte viac Šimečka vyzval koalíciu, aby obnovila vojenskú pomoc Kyjevu: Ukrajina si po dvoch rokoch ruskej agresie zaslúži podporu

13:19 Ruský vodca Vladimir Putin v piatok povedal, že 95 % ruských strategických jadrových síl bolo modernizovaných a že letectvo práve prevzalo štyri nové nadzvukové strategické bombardéry.

Čítajte viac Voda, vzduch a zem. Rusko podľa Putina zmodernizovalo takmer všetky jadrové sily

12:43 Ak by sa vojna skončila teraz, rekonštrukcia Ukrajiny by mohla trvať až desať rokov, vyhlásil ukrajinský vicepremiér a minister infraštruktúry Oleksandr Kubrakov. TASR správu prebrala od agentúry DPA.

Čítajte viac Ukrajinský vicepremiér Kubrakov: Ak by sa vojna skončila teraz, rekonštrukcia by trvala desať rokov

12:12 V prípade eskalácie situácie v proruskom separatistickom regióne Podnestersko, ktorý leží na území Moldavska, poskytne Ukrajina Kišiňovu pomoc, ak o to požiada. Podľa moldavského portálu Deschide to povedal ukrajinský veľvyslanec v Moldavsku Marko Ševčenko. Veľvyslanec konštatoval, že Ukrajina berie problém Podnesterska vážne najmä preto, že tam je prítomná ruská armáda a je možné, že tam pôsobia ruské špeciálne služby. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

„Ukrajinskí predstavitelia opakovane verejne povedali, že v prípade oficiálnej žiadosti o podporu alebo pomoc od moldavských úradov, by ju Ukrajina určite poskytla," povedal Ševčenko.

Vo štvrtok sa objavila správa, že poslanci takzvaného parlamentu Podnesterska by potenciálne mohli požiadať o pripojenie k Rusku. Ukrajinské obranné spravodajstvo však uviedlo, že podnesterskí poslanci neplánujú ruského vodcu Vladimira Putina o anexiu regiónu požiadať.

11:59 Opozičná strana SaS predložila do parlamentu návrh uznesenia, ktorým má Národná rada (NR) SR vyzvať Rusko, aby povolilo nezávislé a transparentné vyšetrovanie smrti lídra ruskej opozície Alexeja Navaľného.

Čítajte viac SaS navrhuje uznesenie, ktorým má parlament žiadať vyšetrenie smrti Navaľného

11:38 Ruskému ministrovi zahraničia Sergejovi Lavrovovi v Brazílii odmietli natankovať lietadlo. Informuje o tom letecký portál Aviacionline s odvolaním sa na miestne médiá.

Čítajte viac Lavrovovi v Brazílii odmietli dotankovať lietadlo, minister je totiž na americkom sankčnom zozname

11:27 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 408 240 vojakov. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas štvrtka prišli Rusi o 1 000 vojakov, 37 bojových obrnených vozidiel či 49 delostreleckých systémov.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo aj o 6 526 tankov, 12 410 bojových obrnených vozidiel, 12 960 vozidiel a palivových nádrží, 9 916 delostre­leckých systémov, 999 odpaľovacích raketových systémov, 682 systémov protivzdušnej obrany, 325 vrtuľníkov, 339 lietadiel, 7 628 dronov, 1 903 striel s plochou dráhou letu, 25 lodí, jednu ponorku a 1 575 kusov špeciálnej techniky.

11:20 Členské štáty EÚ definitívne schválili trinásty balík sankcií proti Rusku, ktorý obsahuje zoznam 106 jednotlivcov a 88 inštitúcií či firiem. Sankcie sú zamerané proti režimu prezidenta Vladimira Putina a proti tým, ktorí ho podporujú v jeho „nelegálnej, nevyprovokovanej a neoprávnenej agresii“, uviedla Rada EÚ vo svojom vyhlásení. Na sankčnom balíku so zástupcovia krajín EÚ zhodli už v stredu, odvtedy prebiehalo schvaľovanie členskými štátmi takzvanou písomnou procedúrou.

11:15 Česká republika v Európe vedie iniciatívu usilujúcu sa o zhromaždenie 1,5 miliardy dolárov na muníciu pre Ukrajinu, napísal denník Financial Times (FT). O možnosti zakúpiť v tretích krajinách muníciu pre Ukrajincov čeliacich ruskej invázii informoval český prezident Petr Pavel minulý týždeň na mníchovskej bezpečnostnej konferencii. FT teraz s odvolaním sa na nemenované zdroje spresňuje sumu, o ktorú údajne ide.

Čítajte viac FT: Česko zháňa v Európe 1,5 miliardy dolárov na muníciu pre Ukrajinu

11:00 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval americký Kongres, aby schválil ďalšiu pomoc pre Ukrajinu. Ak sa tak nestane, Ukrajinci za to zaplatia svojimi životmi, povedal v rozhovore pre americkú televíziu Fox News odvysielanom vo štvrtok.

Čítajte viac Trumpovi spojenci zdržujú novú pomoc Kyjevu. Zelenskyj chce exprezidenta vziať na front

10:35 Dva roky ruskej agresie na Ukrajine sa najväčšie národy Európy nepoučili z chýb pred druhou svetovou vojnou, tvrdí analytik Jan Šír z Karlovej univerzity v Prahe.

Čítajte viac Vojna na Ukrajine po dvoch rokoch: Ukrajincov začínajú dobiehať chyby Západu. Ak bude naďalej vajatať, môžu prehrať

10:30 Druhý rok veľkej ruskej vojny proti Ukrajine sa pre Moskvu končí priaznivejšie ako ten prvý. Kým Kyjev zápasí s nedostatkom munície a výzbroje, agresorská krajina prekonala počiatočné problémy s bojovou výbavou inváznych síl. Ako sa jej to podarilo a kam povedie prudký prechod na vojnovú ekonomiku?

Čítajte viac Zbrojovky sa nezastavia. Putinova vojnová mašinéria beží naplno

10:25 Ruský prezident Vladimir Putin vyzdvihol v piatok „pravých hrdinov“ bojujúcich na Ukrajine. Spravil tak pri príležitosti ruského Dňa obrancov vlasti a deň pred druhým výročím začiatku invázie 24. februára 2022.

„Vojenské a priemyselné komplexy v uplynulých rokoch znásobili výrobu zbraní a zásob pre vojakov,“ uviedol Putin vo videopríhovore, ktorý zverejnila jeho kancelária.

Putin má v Moskve pri príležitosti Dňa obrancov mieru položiť kvety k hrobu neznámeho vojaka pri hradbách Kremľa a v tento deň tiež tradične zdraví vojakov. Sviatok tiež oslavujú na ruských školách.

Deň obrancov vlasti i druhé výročie začiatku invázie na Ukrajinu spadajú tento rok do obdobia, keď je Rusko povzbudené nedávnymi úspechmi na Ukrajine, napríklad dobytím Avdijivky.

Putin tak uplynulé dni strávil odovzdávaním medailí vojakom a poukazovaním na „bod zlomu“ vo vojne na Ukrajine. „Je to vo všeobecnosti špeciálna etapa v dejinách bojových operácií a obrany životne dôležitých záujmov Ruska,“ povedal Putin o dobytí Avdijivky.

10:05 Najmenej tri osoby prišli o život v noci na piatok pri ruskom útoku dronmi na prístavné mesto Odesa na juhu Ukrajiny.

Počas útoku dron zasiahol budovu v pobrežnej oblasti a spôsobil požiar. Záchranná služba najskôr vytiahla z trosiek jedno mŕtve telo a potom ďalšie dve.

Útoky hlásili aj v meste Dnipro na juhovýchode Ukrajiny. Tamojšie úrady zverejnili zábery poškodeného panelového domu, kde bolo podľa nich utrpelo zranenia osem ľudí. Záchranári pátrali po ľuďoch, ktorí uviazli pod troskami.

Podľa ukrajinskej protivzdušnej obrany sa podarilo zostreliť celkovo 23 z 31 ruských dronov, deväť z nich v Odese.

9:50 Arménsko pozastavilo svoje členstvo vo vojenskej aliancii Organizácia zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB), ktorú vedie Rusko. Premiér Nikol Pašinjan to v rozhovore odvysielanom vo štvrtok odôvodnil tým, že aliancia Arménsko sklamala.

Čítajte viac Arménsko pozastavilo členstvo vo vojenskej aliancii vedenej Ruskom

9:45 Ministri zahraničných vecí krajín zoskupenia G20 na stretnutí v brazílskom Riu de Janeiro vyzvali na komplexné reformy najdôležitejších medzinárodných organizácií, zatiaľ čo vo viacerých častiach sveta naďalej zúri vojna.

Čítajte viac G20 vrátane Ruska vyzvali na veľkú reformu svetových organizácií. Blíži sa koniec práva veta v OSN?

8:16 Pomer ukrajinských a ruských vojenských strát podľa ukrajinského prezidenta je jedna ku piatim, informovala Ukrajinska Pravda, ktorá citovala Zelenského slová v rozhovore pre americkú televíznu stanicu Fox News.

Americký novinár sa opýtal prezidenta, či vie, aké boli straty Ukrajiny v tejto vojne. „Desaťtisíce mŕtvych. Desaťtisíce ľudí bolo vyhnaných. Pomer je jedna ku piatim. Na každého nášho vojaka, ktorý zomrel na bojisku, pripadá päť ruských vojakov,“ uviedol Zelenskyj, ale konkrétne údaje neuviedol.

Čítajte aj Dva roky vojny na Ukrajine: desaťtisíce až státisíce mŕtvych, milióny utečencov

7:23 Lotyšsko po štvrtkovom hlasovaní v parlamente zakáže dovoz obilia a iných poľnohospodárskych výrobkov a krmív z Ruska a Bieloruska. Zákaz importu tiež znamená, že tovar z týchto dvoch susedných krajín Lotyšska sa už nebude môcť dovážať ani z tretích krajín. Cez Lotyšsko však môže naďalej prechádzať v tranzite.

Cieľom novely zákona je zabrániť tomu, aby Rusko a Bielorusko a ich spoločnosti získavali dodatočné príjmy z vývozu svojich výrobkov do Lotyšska, ktoré by sa podľa parlamentu mohli použiť na financovanie vojny na Ukrajine.

„Štyri hlavné skupiny výrobkov – krmivo pre zvieratá, obilie, hrach a repkový olej predstavovali 90 percent poľnohospodárskych produktov dovážaných do Lotyšska z Ruska,“ uvádza sa v parlamentnom vyhlásení.

Nariadenie sa bude spočiatku uplatňovať do 1. júla 2025. Najprv ho však musí schváliť prezident Edgars Rinkevičs. Po nadobudnutí účinnosti zákazu musí vláda do dvoch týždňov predložiť zoznam poľnohospodárskych výrobkov a krmív, ktoré sa už nesmú dovážať do Lotyšska z Ruska a Bieloruska.

Vláda podľa oznámenia parlamentu musí do 1. marca predložiť tiež správu o vplyve zákazu dovozu na lotyšskú ekonomiku. Podľa údajov ministerstva poľnohospodárstva dovoz poľnohospodárskych výrobkov z Ruska do Lotyšska za prvých desať mesiacov minulého roka predstavoval 280 miliónov eur.

Tento krok „je ďalším prvkom spoločnej sankčnej politiky EÚ prijatej v reakcii na ruskú agresiu voči Ukrajine“, uvádza sa vo vyhlásení lotyšského parlamentu. (tasr, dpa)

7:07 Spojené štáty plánujú uvaliť sankcie na viac ako 500 cieľov zapojených do ruskej vojny na Ukrajine, keďže boje pokračujú aj dva roky po invázii Moskvy, uviedlo vo štvrtok americké ministerstvo financií.

Opatrenia, ktoré majú byť zverejnené v piatok, zasiahnu „Rusko, jeho podporovateľov, ako aj jeho vojnovú mašinériu“, uviedol hovorca tohto rezortu s tým, že sankcie zavedie ministerstvo financií aj ministerstvo zahraničných vecí.

Pôjde o „najväčší jednorazový balík od začiatku Putinovej plnej invázie na Ukrajinu“, uviedlo ministerstvo financií s odkazom na ruského prezidenta Vladimira Putina.

Odkedy Rusko vo februári 2022 napadlo susednú Ukrajinu, Washington a jeho spojenci uvalili množstvo sankcií zameraných na príjmy a vojensko-priemyselný systém Moskvy. Medzi tieto snahy patrí aj cenový strop, ktorý zaviedli Spojené štáty a ich spojenci s cieľom znížiť príjmy Moskvy z vývozu ropy a ropných produktov. Koalícia v uplynulých mesiacoch oznámila plány na sprísnenie dodržiavania cenového stropu.

Nové sankcie prichádzajú po tom, ako minulý týždeň zomrel vo väzení líder ruskej opozície Alexej Navaľnyj. Americký prezident Joe Biden už potvrdil plány na sankcie a uviedol, že budú „namierené proti Putinovi, ktorý je zodpovedný za jeho smrť“. (afp, tasr)

Čítajte viac Kyjev žiada po smrti Navaľného nové sankcie proti Rusku, EÚ si volá ruského chargé d'affaires

6:31 Najmenej traja ľudia zahynuli pri ruskom útoku na ukrajinský čiernomorský prístav Odesa, uviedla dnes podľa ruskojazyčného servera BBC ukrajinská armáda. Útok ruskej armády hlási aj Dnipro na juhovýchode Ukrajiny, kde sú podľa predbežných údajov miestnej správy najmenej štyri zranenia.

Ruské drony zasiahli obchodnú zónu v Odese vo štvrtok neskoro večer. Ukrajinská obrana zachytila deväť dronov, jeden z nich však zasiahol oblasť blízko prístavu a zapríčinil požiar, uviedlo na telegrame južné veliteľstvo ukrajinských ozbrojených síl. Záchranári pri hasení ohňa objavili telá troch ľudí.

V Dnipre ruské bezpilotné lietadlá zasiahli viacpodlažnú budovu, záchranné tímy zatiaľ podľa šéfa vojenskej správy Dnepropetrovskej oblasti Serhija Lysaka našli štyroch zranených. „Pod troskami sú ľudia, pátracie akcie pokračujú,“ uviedol Lysak. (čtk)

6:20 Na jar bude Ukrajina čeliť potenciálne katastrofálnemu nedostatku munície a prostriedkov protivzdušnej obrany, ktoré by mohli zvrátiť priebeh vojny a poskytnúť Rusku a prezidentovi Vladimirovi Putinovi významnú výhodu, tvrdí americký spravodajský kanál ABC News a odvoláva sa na interný odhad Spojených štátov.

Dvaja americkí predstavitelia pod podmienkou zachovania anonymity označili „koniec marca“ za mimoriadne rozhodujúci čas pre osud ukrajinských jednotiek, ak Kongres neschváli nový zákon o pomoci. Tretí predstaviteľ povedal, že bude ťažké presne určiť, kedy by sa situácia ukrajinských vojakov mohla zhoršiť, ale poznamenal, že sa očakáva, že nedostatok munície sa počas jari zhorší.

„Kľúčový okamih sa začína práve teraz a počas jari a do leta sa to postupne zhorší. Takže toto časové obdobie, do ktorého vstupujeme, je kritické,“ povedal vysoký predstaviteľ americkej obrany. V americkom Kongrese zatiaľ nerozhodli o samostatnom balíku pomoci pre Ukrajinu vo výške 60 miliárd dolárov. Biely dom obvinil republikánov, že túto pomoc brzdia a pripísal im aj pád Avdijivky, ktorú ruskí vojaci nedávno dobyli.

Americkí predstavitelia predpovedajú, že podobné scenáre ako v Avdijivke sa odohrajú aj inde na Ukrajine, keďže ukrajinská vláda je nútená robiť ťažké rozhodnutia o tom, kam umiestniť svoju zostávajúcu protivzdušnú obranu – a keďže Rusko vo väčšej miere využíva svoje vzdušné sily, vrátane satelitne navádzaných kĺzavých bômb. Ukrajinci bez pomoci nedokážu chrániť všetky miesta.

Ak Rusko získa kontrolu nad oblohou, „úplne to zmení povahu tohto boja“, uviedol vysoký predstaviteľ amerického ministerstva obrany. Jeden ukrajinský predstaviteľ dodal: „Naším prvoradým cieľom je odradiť ruské letectvo. Ak to nedokážeme, je čas zbaliť si veci,“ uviedol kanál ABC News.