Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 734 dní
- Ukrajina oznámila zostrelenie 11 dronov a dvoch rakiet vypálených Ruskom
- Macron na konferencii ohlásil vznik koalície pre dodávky rakiet stredného a dlhého doletu Ukrajine
- Ak Ukrajina padne, vinu podľa poľského ministra ponesie šéf americkej snemovne
- Grécky vyslanec: EÚ je pripravená zhabať finančné zisky Ruska a dať ich Ukrajine
- Duda: O vyslaní vojakov na Ukrajinu sa v Paríži viedla vášnivá debata. Na summite však zaznel dôležitejší záver
- Ukrajinská armáda zostrelila ďalší ruský nadzvukový bombardér Su-34
- Ak NATO pošle vojakov na Ukrajinu, vojna s ním bude nevyhnutná, reaguje Kremeľ
- Zelenskyj prišiel do Saudskej Arábie, aby rokoval o mieri pre Kyjev a návrate Ukrajincov zajatých Rusmi
Čítajte viac 733. deň: Scholz: Strely doletia až do Moskvy, nezapojíme sa do vojny. Nemecko zatiaľ nepošle špičkové strely Taurus
23:07 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v utorok v Saudskej Arábii stretol s korunným princom Muhammadom bin Salmánom, pričom ocenil snahy Rijádu pri hľadaní riešenia na ukončenie vojny na Ukrajine. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
Zelenskyj pricestoval v utorok do Saudskej Arábie, kde následne rokoval s Muhammadom bin Salmánom o ukrajinskom mierovom pláne. Korunnému princovi poďakoval za jeho „cenné rady“ pri hľadaní spôsobov na implementáciu mierového plánu.
„Hlava (ukrajinského) štátu poukázala predovšetkým na úsilie Saudskej Arábie pomôcť nastoliť spravodlivý mier na Ukrajine,“ informovala Zelenského kancelária na svojej oficiálnej webstránke. „Vedenie Saudskej Arábii môže pomôcť nájsť spravodlivé riešenie,“ dodala.
Ukrajinský prezident rokoval so saudskoarabským korunným princom aj o mierovom summite, ktorý sa má tento rok konať vo Švajčiarsku. Obaja lídri okrem toho rokovali aj o možných krokoch na skutočné nastolenie bezpečnosti pre Ukrajinu, Európu a svet. „Máme rovnaký záujem na zaisťovaní globálnej stability,“ uviedol Zelenskyj.
22:28 Britské úrady v utorok obvinili ďalšieho bulharského občana žijúceho v Anglicku zo špionáže v prospech Ruska. Je už šiestym Bulharom, ktorého v Británii v tomto prípade obžalovali. TASR správu prevzala z agentúry AP.
Tichomira Ivančeva zatkli 7. februára a v stredu súd v londýnskej štvrti Westminster rozhodne o jeho väzbe. Je obvinený zo sprisahania s cieľom získať informácie, ktoré mali byť užitočné pre nepriateľa.
Podľa polície žil v západnej časti Londýna a špionáž v prospech Ruska mal vykonávať od augusta 2020 až februára 2023. Z tohto istého trestného činu sú obvinení aj ďalší piati Bulhari, ktorých zadržali vlani a pred súd sa majú postaviť v októbri. Väčšinu špionážnej činností vykonávali v zahraničí, spoluprácu však koordinovali v Spojenom kráľovstve.
21:50 Ruské úrady dnes načas zablokovali platformu pre zasielanie správ Telegram a ďalšie internetové služby, čo neskôr vysvetlili testovaním pred nadchádzajúcimi prezidentskými voľbami. Správy o vypínaní rôznych internetových služieb alebo rušení fungovania mobilných sietí z Ruska zvyčajne prichádzajú v súvislosti s potláčaním protestov. O zásahoch proti internetovým platformám sa tiež hovorí v spojitosti so snahou Ruska postupne sa odpojiť od medzinárodných internetových služieb a vytvoriť si ich vlastnú alternatívu po vzore Číny.
„Výpadky sú spôsobené tým, že pred prezidentskými voľbami naše tajné služby preverujú fungovanie všetkých systémov vo vnútri Ruska spojených s infraštruktúrnym fungovaním internetu a kyberbezpečnosti,“ informoval portál Gazeta.ru predseda parlamentného výboru pre informačné technológie Andrej Svincov.
21:35 Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyslal dobrý signál, keď nevylúčil vyslanie západných vojakov na Ukrajinu. Vyhlásil to v utorok poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
„Macron teraz preukázal hlboké porozumie rizík, ktoré pre Európu predstavuje vojna na Ukrajine,“ uviedol Podoľak. Dodal, že možné vyslanie vojakov na Ukrajinu je zatiaľ len v štádiu „diskusií“, no vyhlásenia Macrona túto diskusiu posunuli na novú úroveň. „To je dobré znamenie,“ povedal Podoľak.
21:11 Ruská armáda len za ostatný týždeň na tavrijskom fronte na juhovýchode Ukrajiny stratila 30 tankov a 104 bojových obrnených vozidiel. Napísal to v utorok na komunikačnej platforme Telegram veliteľ tavrijskej operačnej strategickej skupiny Oleksandr Tarnavskyj. „Intenzívne útočné akcie na tavrijskom fronte podnikajú denne pozdĺž takmer celej frontovej línie. Vďaka hrdinstvu a neuveriteľnej pohotovosti našich obrancov zabíjame Rusov a ich zálohy a ničíme ich techniku," uviedol Tarnavskyj. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.
20:42 Právnik Vasilij Dubkov, ktorý zastupoval ruského opozičného lídra Alexeja Navaľného, bol v utorok v Moskve nakrátko zadržaný. Informovali o tom ruské médiá, na ktoré sa odvolala tlačová agentúra Reuters.
Dubkov neskôr pre nezávislý spravodajský server Verstka povedal, že bol prepustený na slobodu. Dôvod nekomentoval, ale označil to za marenie svojej advokátskej činnosti.
S pomocou Dubkova sa Navaľného matke v sobotu podarilo dosiahnuť vydanie synovho tela. Príbuzní a podporovatelia opozičného lídra ruské vedenie žiadali niekoľko dní o vydanie tela, aby ho moli dôstojne pochovať.
20:07 Rusko spúšťa rozsiahlu dezinformačnú kampaň s cieľom rozdeliť západných spojencov Ukrajiny a znepokojiť ukrajinský ľud. Uviedla to v utorok Vojenská rozviedka ukrajinského ministerstva obrany (HUR). TASR správu prevzala od agentúry AFP.
„Medzinárodným cieľom Rusov je znížiť podporu pre našu krajinu od proukrajinskej koalície vo svete,“ uviedla HUR s tým, že Rusko šíri na internete nepravdivé informácie v snahe narušiť ukrajinskú mobilizáciu. Rusko tiež podľa HUR spochybňuje na internete schopnosť Kyjeva vojnu vyhrať a propaguje myšlienku, že Západ je unavený.
„Ruské špeciálne služby majú rozsiahle skúsenosti s vedením hybridných vojen,“ uviedla HUR. Podľa tohto zdroja Rusko vynakladá na informačné útoky rovnako veľa prostriedkov ako na konvenčnú vojnu.
Podľa HUR vyčlenilo Rusko na dezinformačnú kampaň 1,5 miliardy dolárov. Z toho je takmer 250 miliónov určených na šírenie „protiukrajinských sentimentov“ na sociálnej sieti Telegram.
18:57 Spojené štáty nepošlú svojich vojakov bojovať na Ukrajinu, uviedol v utorok Biely dom. Prezident Joe Biden americký Kongres zároveň upozornil, že zlyhanie pri hlasovaní o vojenskej pomoci pre Ukrajinu bude mať hrozné následky. TASR správu prevzala z agentúra AFP a Reuters.
„Prezident Biden dal jasne najavo, že USA nepošlú vojakov bojovať na Ukrajinu,“ uviedla hovorkyňa americkej Národnej bezpečnostnej rady Adrienne Watsonová. Prezident je podľa jej slov presvedčený, že cesta k víťazstvu pre americký Kongres spočíva v schválení vojenskej pomoci, aby ukrajinskí vojaci mali zbrane a strelivo potrebné na obranu proti ruskej invázii.
Vojenskú pomoc pre Kyjev blokujú v Snemovni reprezentantov USA konzervatívni republikáni, podporovaní exprezidentom Donaldom Trumpom. Ukrajine medzičasom dochádza vojenský personál aj munícia, predovšetkým pre delostrelectvo. V posledných týždňoch sa musela stiahnuť z niektorých pozícií na fronte.
18:12 Lotyšská vláda v utorok predĺžila zákaz vstupu do krajiny pre väčšinu ruských občanov do 4. marca 2025 pre možné ohrozenie vnútornej bezpečnosti. TASR správu prevzala z agentúry AP.
Ruskí občania nemôžu vstúpiť na územie Lotyšska za účelom cestovného ruch či oddychu. To sa nevzťahuje na Rusov s povolením na pobyt v Lotyšsku či inej členskej krajine EÚ alebo je ich vstup spojený z humanitárnymi dôvodmi vrátane politických disidentov.
Poľsko a trojica baltských krajín – Estónsko, Lotyšsko a Litva – sa v septembri 2022 dohodli na obmedzení počtu Rusov vstupujúcich na ich územie. Reagovali na vážne ohrozenie verejnej bezpečnosti po ruskom vyvolaní vojny ba Ukrajine.
16:48 Ruské ministerstvo obrany medzitým potvrdilo pondelkovú správu úradníka ruskej okupačnej správy, že sa ruským silám podarilo zničiť prvý tank Abrams. Ukrajinská armáda minulý týždeň oznámila, že tieto stroje nasadila v bojoch pri Avdijivke na východe krajiny.
Prvé tanky M1A1 Abrams dorazili na Ukrajinu v septembri 2023, pričom celkovo ich Kyjev z USA dostal 31. Šéf vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov vtedy uviedol, že ukrajinská armáda obrnencov nasadí do operácií s cieľom preraziť obranné línie nepriateľa, pripomenul denník Ukrajinska pravda.
Foto: ZSU
16:46 Ruské úrady začínajú prenasledovať už aj rodiny a príbuzných oponentov režimu, upozornil ruský spisovateľ Boris Akunin po tom, ako úrady zablokovali konto jeho manželky v ruskej banke s odôvodnením, že sa tak stalo kvôli „spoločnej zločineckej činnosti“ manželov.
Čítajte viac Režim v Rusku sa snaží zlomiť všetok odpor. Prenasleduje už aj rodiny oponentov vlády
16:36 Šojgu si bol po útoku na Avdijivku istý víťazstvom. Ruské jednotky podľa neho zlepšili svoje taktické pozície v tejto oblasti aj na severe Ukrajiny pri okresnom meste Kupiansk.
Dodal, že Ukrajina od začiatku roka denne prichádza o 800 vojakov. Celkové ukrajinské straty od začiatku vojny predstavujú podľa Šojgua 444 000 vojakov. Tieto vyhlásenia však takisto nebolo možné nezávisle overiť.
Naposledy ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj stanovil počet ukrajinských strát na 31 000 vojakov.
Foto: SITA/AP
16:20 Ruské jednotky tento rok obsadili viac ako 300 štvorcových kilometrov ukrajinského územia, tvrdí ruský minister obrany Sergej Šojgu.
„Minulý týždeň boli ukrajinské ozbrojené sily vyhnané z obcí Pobjeda, Lastočkyne a Severne,“ povedal Šojgu na utorkovom zasadnutí svojho ministerstva v Moskve.
Rozlohu, ktorú ruská armáda získala od začiatku roka, Šojgu vyčíslil na 327 štvorcových kilometrov. Tieto údaje sa však nedali nezávisle overiť.
Ukrajinská armáda v pondelok oznámila ústup na nové obranné pozície západne od priemyselného mesta Avdijivka, ktoré po mesiacoch prudkých bojov obsadilo Rusko.
Podľa hovorcu ukrajinských vojsk na juhovýchode má nová obranná línia viesť pozdĺž obcí Berdyči, Orlivka a Toneňke.
15:50 Dvaja policajti prišli v utorok o život a ďalší štyria utrpeli zranenia pri ruskom útoku v Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny. Oznámil to ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko.
„Záchranári vytiahli spod trosiek telá dvoch policajtov. Ďalší štyria vyšetrovatelia utrpeli zranenia. Je im poskytovaná zdravotná starostlivosť,“ napísal Klymenko na platforme Telegram.
Policajti sa podľa ministra v čase „ďalšieho“ delostreleckého „útoku Ruska“ nachádzali v hospodárskej budove poškodenej pri predchádzajúcom útoku.
15:43 Ústup ukrajinskej armády z mesta Avdijivka v Doneckej oblasti na východe krajiny z taktického hľadiska nie je podľa poľského generála Romana Polka významný. V rozhovore pre týždenník Wprost tento bývalý veliteľ poľských špeciálnych síl zdôraznil, že front sa posunul len o tri alebo štyri kilometre. Akákoľvek strata, čiže aj strata Avdijivky, však podľa neho podkopáva morálku.
Generál Polko preto tvrdí, že je čas konečne počúvať hlas generála Valerija Zalužného. Keďže Ukrajina si momentálne nemôže dovoliť skutočnú protiofenzívu, musí ísť podľa ruského vzoru do defenzívy a vybudovať mínové polia, bariéry a prekážky. Musí vybudovať armádu, ktorá bude schopná správne využívať modernú techniku, ktorú dostala. Je tiež potrebné vyzbierať primerané množstvo materiálnych prostriedkov a zmobilizovať ľudí, ktorí sa doteraz vojenskej službe vyhýbali. V tejto súvislosti generál Polko pripomenul nedávnu informáciu BBC, že od začiatku ruskej agresie odišlo z Ukrajiny do krajín Európskej únie 650-tisíc mužov vo veku, na ktorý sa vzťahuje branná povinnosť. Dá sa tak podľa neho povedať, že v Európe je druhá ukrajinská armáda. Ide najmä o mužov, ktorí sa odvodom vyhli úplatkami, dodal.
Ukrajina sa musí poučiť aj z chýb, ktoré urobila, a to jej s podporou Západu pomôže pripraviť realistický dvoj- až trojročný plán na opätovné získanie okupovaných území, poznamenal poľský generál.
Čítajte aj Duda si nie je istý, či sa Kyjevu podarí získať naspäť Krym. Zožal za to vlnu kritiky
15:24 Estónsko poskytne v nasledujúcich štyroch rokoch Ukrajine vojenskú podporu zodpovedajúcu štvrtine percenta jeho hrubého domáceho produktu (HDP). Uviedla to predsedníčka estónskej vlády Kaja Kallasová, ktorej vyjadrenie dnes citovali ukrajinské médiá. Západ podľa premiérky má dosť prostriedkov, ekonomické sily a vedomostí, aby pri spojení síl pomohol Ukrajine vyhrať vojnu proti Rusku.
„Dlhodobá vojenská podpora Ukrajiny zo strany Estónska bude počas štyroch ďalších rokov predstavovať 0,25 percenta nášho HDP. Vyzývame všetky ostatné štáty podporujúce Ukrajinu, aby prijali podobné záväzky,“ uviedla Kallasová počas pondelkového parížskeho summitu. Jej slová dnes zverejnil tlačový odbor estónskej vlády, napísala agentúra Interfax-Ukrajina.
Podľa Kallasovej Ukrajina potrebuje pomôcť práve teraz. „Nemôžeme márniť čas, pretože Ukrajina predovšetkým potrebuje pomôcť so zbraňami. Dúfam, že nedávne rozhodnutie Dánska poslať všetku svoju muníciu na Ukrajinu bude inšpirovať aj ďalších. Musíme sa rovnako poobzerať po tom, akú pomoc možno získať zo svetového trhu, ako to už urobili Česi,“ dodala v narážke na český návrh pomoci Ukrajine delostreleckou muníciou zakúpenou v tretích krajinách.
Čítajte aj Prišli by USA pomôcť Slovensku? Kallasová: Nech sú Trumpove výroky varovaním
15:20 Maďarsko nie je ochotné poslať na Ukrajinu zbrane ani vojakov, oznámil v utorok na sociálnej sieti Facebook maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó. Reagoval na pondelňajšie vyjadrenia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona k vojne na Ukrajine. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.
„Počujeme a vidíme správy o včerajšom večernom stretnutí v Paríži. Pozícia Maďarska je jasná a skalopevná: nie sme ochotní poslať na Ukrajinu ani zbrane, ani vojakov. Vojna by sa nemala prehlbovať ani rozširovať, ale by sa mala ukončiť,“ napísal šéf maďarskej diplomacie.
15:18 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dnes priletel do Saudskej Arábie, aby sa zišiel s korunným princom Muhammadom bin Salmánom. Na svojom účte na telegrame napísal, že rokovať budú o mieri pre Ukrajinu alebo o návrate Ukrajincov zajatých Ruskom.
Vlani v auguste sa v Džidde konala schôdzka diplomatov a vládnych poradcov štyroch desiatok krajín o mieri pre Ukrajinu, skončila sa však bez konkrétnej dohody a iba záväzkom, že krajiny budú pokračovať v medzinárodných konzultáciách s cieľom dosiahnuť mier.
„Počítame s ďalšou aktívnou podporou zo strany Saudskej Arábie,“ uviedol teraz Zelenskyj. V najbližších mesiacoch mierový summit chystá neutrálne Švajčiarsko, avšak Rusko podľa agentúry Reuters dalo najavo, že takúto konferenciu považuje za „bezpredmetnú“ a že bez ruskej účasti je odsúdená na neúspech.
14:53 Na východnom Slovensku sa 11. apríla uskutoční spoločné zasadnutie vlád SR a Ukrajiny. Na summite premiérov Vyšehradskej štvorky (V4) v Prahe to oznámil slovenský premiér Robert Fico. Jeho kabinet bude s ukrajinskou vládou rokovať o projektoch dôležitých pre oba štáty, ale predovšetkým pre Ukrajinu, spresnil premiér, informuje spravodajkyňa TASR.
Fico neuviedol, v ktorom slovenskom meste sa spoločné zasadnutie vlád uskutoční.
14:40 Dva roky od vpádu ruských vojsk na ukrajinské územie šéf Elyzejského paláca pritvrdil svoj postoj k Moskve. Kým v júni 2022 Emmanuel Macron nemilo prekvapil stúpencov Kyjeva vyhlásením, že ruského prezidenta Vladimira Putina nemožno ponížiť, teraz nepríjemne zaskočil tých, ktorí nechcú alebo sa zdráhajú pomáhať napadnutému štátu nad rámec poskytovania dodávok zbraní.
Čítajte viac Vyslať vojakov na Ukrajinu? Opozícia vo Francúzsku reaguje na Macrona podobne ako Fico
14:28 Predstavitelia vlád Británie, Nemecka a Španielska v utorok vyjadrili svoje odmietavé stanovisko k myšlienke vyslania jednotiek európskych štátov na Ukrajine.
Podľa agentúry AFP britský premiér Rishi Sunak v utorok uviedol, že britská vláda neplánuje nasadiť britských vojakov na Ukrajinu vo veľkých počtoch.
Ozrejmil, že Spojené kráľovstvo už má na Ukrajine malú skupinu personálu, ktorý podporuje ozbrojené sily Ukrajiny, vrátane poskytovania lekárskeho výcviku.
„Nemáme žiadne plány na rozsiahle nasadenie,“ dodal Sunak v reakcii na polemiku, ktorú vyvolalo vyhlásenie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona z pondelka. Macron v rámci odpovede na otázku po konferencii v Paríži uviedol, že v záujme dosiahnutia porážky Ruska nemožno vylúčiť žiaden scenár, ani vyslanie pozemných jednotiek armád západných štátov na Ukrajinu.
14:25 Blízky spolupracovník zosnulého ruského opozičníka Alexeja Navaľného dnes vyzval na rozsiahle protesty proti ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi v posledný deň marcových prezidentských volieb. Informovala o tom agentúra Reuters. Navaľnyj, ktorý podľa ruských úradov zomrel pred dvoma týždňami vo väznici za polárnym kruhom, pred svojou smrťou vyzval Rusov, aby svoju nespokojnosť ukázali tým, že k volebným urnám prídu presne napoludnie 17. marca. Trojdňové voľby v Rusku sa začínajú 15. marca, favoritom je práve Putin.
Kremeľ dnes všeobecne varoval všetkých, ktorí by akýmkoľvek spôsobom vypočuli „provokatívne“ výziev Navaľného podporovateľov, pred právnym postihom v súlade so zákonom. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov zároveň na otázku novinárov uviedol, že o žiadnych výzvach zatiaľ nepočul.
Spolupracovník Navaľného Leonid Volkov dnes vo videu povedal, že výzva na protesty v posledný deň volieb je posledným „politickým odkazom“.
„Teraz už nejde len o politickú akciu, ktorej cieľom bolo prekonať politickú osamelosť a izoláciu. Teraz ide o smútočné zhromaždenie a občiansku pietu, akciu na pamiatku Navaľného, ktorý nás o jej uskutočnenie požiadal,“ uviedol Volkov. "Ľudia tak naplnia poslednú vôľu Alexeja Navaľného. Urobte to. A v čase, ktorý zostáva do volieb, presvedčte čo najviac ľudí, aby to tiež urobili, "dodal.
Čítajte aj Radnica v Moskve nepovolila pochod na pamiatku Nemcova a Navaľného, argumentuje covidom
Navaľnyj vyzval na protestnú akciu tento rok 1. februára. Ruským voličom z väzenia odkázal prostredníctvom svojich spolupracovníkov, aby pri prezidentských voľbách dorazili k urnám napoludnie 17. marca. Od akcie si sľuboval vytvorenie dlhých frontov, ktoré budú svojho druhu protestným zhromaždením.
„Bude to ozajstná celonárodná protestná akcia, ktorá sa uskutoční nielen v každom meste, ale aj v každej štvrti každého mesta,“ uviedol vtedy Navaľnyj. Dodal, že podobný prejav protestu bude zložité prekaziť.
14:05 Vyšetrovateľ obzvlášť závažnej trestnej činnosti Roman Viďukov, ktorý sa podieľal na vyšetrovaní káuz vedených proti ruskému opozičnému politikovi Alexejovi Navaľnému, bol povýšený. Stal sa zástupcom vedúceho jedného z oddelení v rámci Vyšetrovacieho výboru Ruskej federácie (Sledkom).
Čítajte viac Vyšetrovateľa, ktorý mal na starosti Navaľného kauzy, povýšili
13:55 Ruskí vojaci podľa ukrajinského telegramového kanála DeepState postúpili západne a severozápadne od mesta Avdijivka v Doneckej oblasti a obsadili dediny Stepove a Sjeverne. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.
Ukrajinci ustúpili z Avdijivky 17. februára pre nedostatok munície po mesiacoch odrážania obnovenej ruskej ofenzívy. Hovorca tavrijskej skupiny ukrajinskej armády v pondelok oznámil, že ukrajinskí vojaci ustúpili z dediny Lastočkyne, ktorá leží asi tri kilometre od severozápadného okraja Avdijivky.
13:40 Slovenský premiér Robert Fico pricestoval v utorok do Prahy na summit Vyšehradskej štvorky, na ktorom sa zúčastnia predsedovia vlád Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska.
Čítajte viac Fica v Prahe vítali maďarskí politici i proukrajinská demonštrácia
13:26 Účastníci pondelkovej parížskej konferencie o ďalšej pomoci Ukrajine sa zhodli, že európske štáty a ani Severoatlantická aliancia žiadnych vojakov do Ruskom napadnutej krajiny nevyšlo. Dnes to počas návštevy Freiburgu podľa denníka Die Welt vyhlásil nemecký kancelár Olaf Scholz.
Kancelár už v pondelok povedal, že z obáv o zatiahnutie Nemecka do ozbrojeného konfliktu zatiaľ nepovolí dodávku striel s plochou dráhou letu Taurus ukrajinskej armáde. Odovzdanie striel by si podľa neho vyžadovalo vyslať na Ukrajinu nemecký personál.
Konferencia v Paríži dospela podľa Scholza k zhode. „Že na ukrajinskú pôdu nebudú vyslané žiadne pozemné jednotky, že nebudú vyslaní žiadni vojaci, ktorých by tam poslali európske štáty, alebo štáty NATO,“ povedal kancelár. Je podľa neho správne sa v tomto postoji opakovane uisťovať.
Čítajte aj Napriek veľkej snahe Scholza klesá Bundeswehru počet vojakov. Zmeniť to nepomáha ani ruská agresia voči Ukrajine
13:19 Spolupracovníkom ruského opozičného politika Alexeja Navaľného sa zatiaľ nepodarilo nájsť a prenajať si priestory na poslednú rozlúčku s týmto politikom, ktorý podľa úradov zomrel 16. februára vo väzenskom tábore za polárnym kruhom.
Navaľného hovorkyňa Kira Jarmyšová v statuse zverejnenom v utorok na sociálnej sieti X informovala, že priestory na verejnú rozlúčku s Navaľným hľadajú zatiaľ bezúspešne.
Dodala, že Navaľného tím alebo aktivisti v Moskve obvolali väčšinu súkromných i štátnych pohrebných agentúr, priestorov na prenájom aj obradných pohrebných siení, ale všade dostali odmietavú odpoveď.
„Niekde hovoria, že priestory sú obsadené. Inde odmietnu, keď sa spomenie meno Navaľnyj. A na jednom mieste nám priamo povedali, že pohrebné agentúry majú s nami zakázané spolupracovať,“ uviedla Jarmyšová. „Po celom dni hľadania stále nemáme priestor na rozlúčku s Alexejom,“ konštatovala.
Čítajte aj Ruské úrady chcú tajný pohreb Navaľného, inak ho pochovajú vo väzení
13:13 Moskvu neteší, že maďarský parlament v pondelok ratifikoval vstup Švédska do NATO. Konštatoval to v utorok server 444.hu s odvolaním sa na ruskú štátnu tlačovú agentúru TASS.
„Teraz, keď sa maďarský parlament rozhodol ratifikovať vstup Švédska do NATO, Švédsko prestalo byť neutrálnym štátom. Maďarsko – nie neutrálny, ale suverénny štát – ustúpilo tlaku Západu, čím zasadilo ranu nedeliteľnej bezpečnosti Európy. Nie smrteľnú ranu, ale vážnu ranu,“ reagoval predseda zahraničného výboru hornej komory ruského parlamentu Konstantin Kosačev.
Foto: SITA/AP, Francois Mori
13:05 Predseda Kongresu miestnych a regionálnych samospráv Rady Európy (RE) Marc Cools v utorok odsúdil plány Moskvy na uskutočnenie marcových volieb ruského prezidenta na dočasne okupovaných územiach Ukrajiny.
„Nezákonný priebeh takýchto takzvaných volieb a nútenie občanov Ukrajiny voliť v nich predstavuje hrubé porušenie medzinárodného práva a práv občanov chránených Európskym dohovorom o ľudských právach. Ide o ďalší pokus Ruskej federácie legalizovať dočasnú okupáciu a anexiu ukrajinských území,“ uviedol Cools v správe, z ktorej citoval spravodajca TASR.
13:00 V ruských mestách sa v utorok konajú spomienkové akcie pri príležitosti deviateho výročia vraždy politika Borisa Nemcova. Na Sibíri i na Ďalekom východe, ale aj v Petrohrade občania nosia kvety k pamätníkom obetiam politických represií, ale polícia ich odstraňuje, informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).
Obyvateľ mesta Vladivostok pre RFE/RL povedal, že polícia v jeho meste odstránila kvety aj zarámovanú Nemcovovu fotografiu. Dodal, že zakaždým, keď príde k pamätníku človek s kvetmi, „vybehne policajt, zoberie ich a odnesie“.
Pamiatku Borisa Nemcova si podľa Vladivostovčana prišli uctiť aj dôchodcovia s kvetmi, ktorí v diskusiách s policajtmi kritizovali vedenie krajiny za opakovanie praktík stalinských represií, mučenie a vraždenie politických odporcov.
Podobný postup ako polícia vo Vladivostoku uplatňujú aj policajti v meste Tomsk, uviedli očití svedkovia pre RFE/RL.
12:50 Poslanci Európskeho parlamentu dnes výraznou väčšinou hlasov schválili navýšenie viacročného rozpočtu EÚ do roku 2027, vrátane poskytnutia 50 miliárd eur Ukrajine. Kyjev by mal po predchádzajúcej dohode EP sa členskými štátmi dostať v najbližších štyroch rokoch 33 miliárd vo forme pôžičiek a 17 miliárd dotácií.
Europoslanci sa v nadväznej rezolúcii chystajú vyzvať na to, aby EÚ Ukrajine poskytla aj ďalšie peniaze.
Súhlas europarlamentu bol podmienkou na to, aby mohol európsky blok zvýšiť svoj rozpočet na obdobie do roku 2027. Vlaňajší návrh Európskej komisie pôvodne blokoval maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý však na mimoriadnom summite začiatkom februára svoje veto stiahol. Členské štáty sa tak zhodli na pridaní 65 miliárd eur do viacročného finančného rámca; časť z nich tvorí spomínaných 50 miliárd pre Ukrajinu. Zvyšné peniaze poputujú na výdavky spojené s bojom proti nelegálnej migrácii, na vonkajšie vzťahy či na spoločnú obranu.
Čítajte aj Veľvyslanec Slovenska na Ukrajine Šafin: Slováka by Ukrajinci nenechali na ulici
12:44 Vyslanie pozemných jednotiek na Ukrajinu nateraz nie je pre Severoatlantickú alianciu (NATO) relevantnou otázkou, uviedol v utorok švédsky premiér Ulf Kristersson.
Kristersson tak reagoval na vyjadrenia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý odmietol vylúčiť vyslanie západných pozemných jednotiek na Ukrajinu.
Švédsky premiér pre tamojšiu verejnoprávnu televíziu SVT spresnil, že v „tomto momente sme zaneprázdnení posielaním moderného vybavenia Ukrajine rôznymi cestami“. Ako dodal, z ukrajinskej strany doposiaľ „nie sú požiadavky“ na pozemné jednotky, táto „otázka preto nie je aktuálna“, citoval ho francúzsky denník Le Monde.
12:35 Dva roky po začatí ruskej agresie je slovenská spoločnosť stále viac rozštiepená pri hodnotení brutálneho ataku na náš susedný štát. Sympatie voči Vladimirovi Putinovi, ktorý nariadil „špeciálnu vojenskú operáciu“, skôr rastú, než aby sa zmenšovali.
Čítajte viac Problém je, že Rusi sa nesprávajú k Ukrajincom ako k slovanským bratom
12:15 Ak by európske členské krajiny NATO poslali svojich vojakov bojovať na Ukrajinu, konflikt medzi Ruskom a alianciou by bol nevyhnutný, uviedol podľa agentúry TASS hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Reagoval tým na správy z posledných dní, podľa ktorých niektoré západné krajiny zvažujú nasadenie svojich vojakov na Ukrajine, brániace sa už vyše dvoch rokov ruskej ozbrojenej agresii.
Čítajte viac Ak NATO pošle vojakov na Ukrajinu, vojna s ním bude nevyhnutná, hrozí Kremeľ. Stoltenberg sa vyjadril
11:37 Ukrajinská armáda zostrelila ďalšie ruské lietadlo Su-34. Podľa britskej stanice BBC o tom v utorok informoval veliteľ ukrajinských vzdušných síl Mykola Oleščuk, ktorý na svojom konte na platforme Telegram napísal: „Mínus ešte jeden Su-34 na východe“ Ukrajiny.
„Ruským pilotom sa včera podarilo vyhnúť našim raketám, ale nie vždy to tak bude. Preto radím okupantom, aby pred takýmto odchodom pre každý prípad videli svojich príbuzných. Lebo ktovie, kto bude mať šťastie alebo smolu nabudúce,“ vyjadril sa Oleščuk.
Su-34 je frontový nadzvukový stíhací bombardér určený na vykonávanie raketových a bombových útokov na nepriateľské pozemné ciele v operačnej a taktickej hĺbke, ako aj na ničenie nepriateľských vzdušných cieľov, uvádza sa na webovej stránke ruského ministerstva citovanej BBC a monitorovanej agentúrou TASR.
BBC pripomenula, že nejde o prvé lietadlo typu Su-34, o ktorom ukrajinská armáda tvrdí, že sa jej ho podarilo zostreliť.
Foto: SITA/AP, Vitaliy Timkiv
11:28 Severná Kórea poslala od júla do Ruska asi 6700 kontajnerov munície na podporu jeho vojny na Ukrajine, ktorú Moskva začala pred dvoma rokmi nevyprovokovanou inváziou. Informovala o tom dnes agentúra Reuters s odvolaním sa na juhokórejského ministra obrany Sin Won-sika. Podľa Reuters údaj ukazuje, že severokórejské zbrojné dodávky Moskve pokračujú.
Minister obrany Sin na pondelkovej tlačovej konferencii uviedol, že kontajnery mohli obsahovať viac ako tri milióny delostreleckých granátov kalibru 152 milimetrov alebo pol milióna delostreleckých granátov kalibru 122 milimetrov. „Mohol to byť mix týchto dvoch typov,“ vyhlásil minister.
Stovky tovární na výrobu munície v KĽDR pracujú zhruba na 30 percent kapacity pre nedostatok materiálu a elektriny, ale tie, čo vyrábajú delostrelecké granáty pre Rusko, „idú na plné obrátky“, dodal Sin bez uvedenia zdroja týchto informácií.
Čítajte aj Expert: Kim chce oslabiť vplyv USA vo svete. Aj preto podporuje Putinove imperiálne ambície
11:15 Moskovská polícia začala kontaktovať ľudí, ktorí po smrti opozičného politika Alexeja Navaľného prichádzali k improvizovaným pomníkom položiť kvety a sviece, aby si takto uctili jeho pamiatku. Navaľnyj podľa úradov zomrel 16. februára vo väzenskom tábore Polárny vlk na ďalekom severe Ruska.
Ako s odvolaním sa na ľudskoprávnu organizáciu OVD-Info uviedli weby staníc Rádio Sloboda (RFE/RL) a BBC, známe sú už minimálne štyri prípady, keď policajti prišli do miest bydliska osôb, ktoré boli pred niekoľkými dňami zaistené pri kladení kvetov.
Moskovčanku, ktorú nakrátko zadržali 17. februára pri pamätníku obetiam politických represií, v utorok predviedli na policajnú stanicu na „profylaktický rozhovor“.
Foto: SITA/AP
Pri odchode z domu zadržali v utorok aj iného Moskovčana, ktorého zaistili 17. februára po tom, ako položil kvety k improvizovanému pomníku na počesť Navaľného. Polícia mu vtedy vydala len varovanie a prepustila na slobodu. Dôvod, pre ktorý ho polícia kontaktovala, nie je známy.
Iného Moskovčana predviedli v utorok na policajnú stanicu, aby s ním policajti spísali protokol o porušení pravidiel účasti na nepovolenom zhromaždení. Takýto protokol s ním pritom spísali už 17. februára, keď od polície dostal aj oficiálne varovanie.
Foto: SITA/AP
11:11 Moskovský súd odsúdil známeho ruského ochrancu ľudských práv Olega Orlova na 2,5 roka väzenia za kritiku vojny proti Ukrajine, oznámili ruské médiá.
Čítajte viac Putinov režim prirovnal k fašizmu. Orlov dostal za kritiku vojny 2,5 roka väzenia
11:04 Najbúrlivejšia diskusia sa na pondelkovom parížskom summite o pomoci Ukrajine viedla ohľadom vyslania vojakov západných armád na Ukrajinu, povedal poľský prezident Andrzej Duda novinárom. K žiadnemu rozhodnutiu táto diskusia podľa neho neviedla a samotná otázka nevyvolala žiadne nadšenie.
„Najvášnivejšia debata sa viedla ohľadom vyslania vojakov na Ukrajinu,“ povedal Duda v závere svojho vystúpenia, zverejneného na webe prezidentskej kancelárie. „Tu tiež vôbec nenastalo porozumenie v tejto veci. Názory sa líšia. Musím zdôrazniť, že k žiadnemu rozhodnutiu nedošlo,“ vyhlásil. „Nadšenie nebolo,“ dodal na otázky novinárov s tým, že nemôže zabiehať do podrobností. Účastníci podľa neho boli otvorenejší ohľadom vyslania síl, ktoré by Ukrajine pomohli pri odmínovaní či pri strážení hraníc.
Poľský prezident tiež pripustil rozdielne názory na dodávky zbraní ďalekého doletu, ale upozornil, že to sú jednotlivé štáty, ktoré rozhodujú, akú pomoc Ukrajine poskytnú.
Za najdôležitejší záver pondelkového summitu, ktorý zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron, označil dojednanie, ktoré podľa neho budí nádej, že sa v krátkom čase podarí spoločnými silami zorganizovať významné dodávky munície Ukrajine. „Zaznel veľmi konkrétny návrh. Nemôžem povedať podrobnosti, ale naozaj je to niečo, čo Ukrajina ohromne potrebuje,“ povedal. „Počítam s tým, že v najbližšom čase sa to podarí uskutočniť,“ dodal.
Čítajte aj Vojaci NATO na Ukrajinu? Česká ministerka o ničom nevie. Fiala: K mieru nikdy neviedlo zloženie zbraní
11:00 Bez ďalšej vojenskej pomoci Spojených štátov Ukrajina nebude môcť brániť lodný koridor v Čiernom mori, ktorý jej umožňuje vyvážať milióny tón obilia do sveta, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore pre stanicu CNN.
Ukrajina vlani v auguste vytvorila nový koridor na vývoz obilia cez Čierne more, ktorý ide mimo medzinárodných vôd a využíva trasy pozdĺž pobrežia Bulharska a Rumunska, členských krajín Severoatlantickej aliancie.
K takémuto kroku pristúpila po tom, čo Rusko odstúpilo od obilnej dohody, ktorú pomohli vlani sprostredkovať Turecko a OSN. Táto dohoda umožňovala bezpečný vývoz obilia z ukrajinských čiernomorských prístavoch a zároveň uľahčovala export ruského obilia a hnojív.
„My…sme vytvorili novú trasu v Čiernom mori,“ uviedol v pondelok Zelenskyj pre CNN. Lodný koridor označil za veľký úspech vzhľadom na to, že sa cezeň podarilo doteraz vyexportovať približne 30 miliónov tón obilia a iných poľnohospodárskych produktov.
Zároveň však varoval, že ak americký Kongres neschváli navrhovaný balík vojenskej pomoci, v ktorom je zahrnutá aj podpora Ukrajine vo výške 60 miliárd dolárov, budúcnosť čiernomorského koridoru je v ohrození.
„Myslím si, že trasa bude uzavretá… pretože na jej obranu je potrebná aj munícia, protivzdušná obrana a niektoré ďalšie systémy,“ povedal ukrajinský prezident.
10:56 K smrti Maxima Kuzminova, ruského pilota, ktorý vlani v auguste preletel vo vrtuľníku Mi-8 na Ukrajinu, sa vyjadril jeho otec. V rozhovore pre štátne ruské média bol chladný, pošpinil syna, ktorý nesúhlasil s agresiou ich krajiny a prezradil, že ho jeho smrť neprekvapila. Opakovane svojho syna nazýval zradcom.
Čítajte viac Je to Judáš, čakal som, že ho zabijú, pošpinil zavraždeného ruského pilota vlastný otec
10:45 Rusko od 1. marca zakáže na šesť mesiacov vývoz benzínu. Uviedla to hovorkyňa vicepremiéra Alexandra Novaka, ktorý má na starosti energetický sektor. Ako informuje spravodajský portál Sky News, tento krok má kompenzovať zvýšený dopyt ruských spotrebiteľov a farmárov, ako aj umožniť plánovanú údržbu rafinérií.
Výnimku zo zákazu majú Bielorusko, Kazachstan, Arménsko, Kirgizsko, ktoré sú členmi Eurázijskej ekonomickej únie, Mongolsko, Uzbekistan a dva gruzínske odštiepenecké regióny podporované Moskvou – Južné Osetsko a Abcházsko.
Rusko sa uchýlilo k podobnému zákazu vývozu vlani v septembri až novembri, keď sa snažilo vysporiadať s vysokými cenami a nedostatkom paliva.
Čítajte aj Ukrajinské drony zapálili ďalší sklad paliva v Rusku, deviaty od začiatku roka
10:10 Poľský prezident Andrzej Duda vyjadril spokojnosť v súvislosti s hlasovaním maďarského parlamentu, ktorý v pondelok ratifikoval vstup Švédska do Severoatlantickej aliancie (NATO).
Podľa Dudu bude vstup tejto škandinávskej krajiny do NATO prínosom pre celý pobaltský región.
„Som rád, že maďarské národné zhromaždenie hlasovalo za vstup Švédska do NATO,“ napísal poľský prezident v noci na utorok na sociálnej sieti Facebook. „Získavame hodnotného spojenca v regióne Baltského mora. Spolu sme silnejší,“ dodal.
Čítajte aj Maďarsko schválilo vstup Švédska do NATO. Historický krok, odkázal Kristersson
Pondelňajšie rozhodnutie maďarského Národného zhromaždenia schváliť vstup Švédska do Severoatlantickej aliancie privítali v pondelok večer po švédskom premiérovi Ulfovi Kristerssonovi a generálnom tajomníkovi NATO Jensovi Stoltenbergovi aj Spojené štáty, Veľká Británia i Francúzsko. S odvolaním sa na agentúru MTI o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.
„Radi by sme veľmi, veľmi skoro privítali Švédsko na strane Fínska v NATO,“ povedala hovorkyňa Bieleho domu Karine Jean-Pierreová.
Britský premiér Rishi Sunak označil ratifikáciu Budapešti na platforme X termínom „historický deň“. „Tešíme sa, že vás čo najskôr privítame v NATO,“ napísal britský premiér.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron zablahoželal Švédsku na otvorení konferencie o Ukrajine v Paríži v Elyzejskom paláci. „Srdečne blahoželám vašej krajine,“ vyhlásil Macron a označil za potešujúce, že Švédsko aj Fínsko sú teraz členmi vojenskej aliancie.
10:00 Ukrajinské ministerstvo vnútra uviedlo, že Rusko v noci na dnes zasiahlo bližšie nespresnenú vzdelávaciu inštitúciu v dedine Dovžyk, ktorá leží v Charkovskej oblasti zhruba 30 kilometrov od ruských hraníc. Útok dronmi si nevyžiadal žiadne zranenia, trojposchodová budova ale bola zničená a na mieste prepukol požiar. Oheň sa podarilo uhasiť.
9:55 Kandidáti prezidentských volieb v Rusku sa v prvej televíznej debate na federálnom kanáli Rossija 1 zdržali kritiky svojho hlavného konkurenta Vladimira Putina, hoci ich moderátor požiadal, aby zhodnotili projekty súčasnej hlavy štátu v oblasti vzdelávania a vedy.
Ako v utorok informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), do debaty prišli len dvaja zo štyroch prezidentských kandidátov: Nikolaj Charitonov z Komunistickej strany Ruskej federácie (KPRF) a Vladislav Davankov zo strany Noví ľudia.
Prezidentského kandidáta Leonida Sluckého z Liberálnodemokratickej strany Ruska (LDPR) v debate zastúpil poslanec Štátnej dumy Nikita Berezin.
Čítajte aj Načo by tam vlastne chodil? Putin znovu odmietol účasť v predvolebných debatách
Úradujúci šéf Kremľa Vladimir Putin sa – už tradične – odmietol zúčastniť na televíznej debate. Jeho hovorca Dmitrij Peskov jeho neúčasť vysvetlil tým, že „prakticky každý (človek) môže denne sledovať Putinove vyjadrenia ku všetkým aspektom života“ občanov Ruska.
Putin sa na debatách s protikandidátmi nezúčastnil ešte nikdy, pričom o funkciu hlavy štátu sa uchádza po piatykrát.
Počas vôbec prvej televíznej debaty sa Putinovi konkurenti vyhýbali odpovediam na otázky, ktoré akýmkoľvek spôsobom súviseli s činnosťou hlavy štátu, konštatovala RFE/RL.
Čítajte aj Kremeľ umlčuje protesty žien vojakov, vyzývajú na návrat mužov. Ohrozujú Putinovu kampaň
9:38 Premiéri krajín V4 budú v Prahe rokovať o energetickej bezpečnosti, strategickej agende EÚ, predchádzaní nelegálnej migrácii či ďalšej podpore Medzinárodného fondu V4. Už vopred ich však rozdelil postoj k Ukrajine. Dlho odkladané rokovania lídrov zoskupenia narušili v jeho predvečer výroky slovenského premiéra Roberta Fica na adresu Ruskom dva roky napadnutej krajiny a jej podporovateľov.
Čítajte viac Premiéri V4 sa stretnú v Prahe, rozdeľuje ich postoj k pomoci Ukrajine. Zoskupenie je teraz ochromené, koniec však nie je pravdepodobný, zhodli sa politológovia
9:35 Viacero vysoko politicky exponovaných osôb uplynulé dva dni buď priamo šírilo alebo premyslenými vyjadreniami podporovalo dezinformačný naratív, podľa ktorého bude Slovensko zo strany NATO/Západu nútené poslať slovenských vojakov na Ukrajinu.
Čítajte viac Hoaxy a podvody: Téma zapojenia slovenských vojakov do vojny pripomína informačnú operáciu
9:15 Európska únia sa zrejme v nasledujúcich mesiacoch dohodne na zhabaní finančných ziskov Ruska, ktoré vznikajú na území eurobloku, a ich presunutí do fondu na podporu Ukrajiny. Pre agentúru AFP to v pondelok počas návštevy Washingtonu uviedol grécky osobitný vyslanec pre Ukrajinu Spiros Lampridis.
Francúzska agentúra podčiarkuje, že nepôjde o taký radikálny krok, akým by bolo zhabanie majetku. Aj podľa Lampridisa by v tom prípade šlo o porušenie medzinárodného práva.
Na konfiškáciu bankových a iných aktív Ruska v hodnote niekoľkých miliárd eur už dlhšie vyzývajú Spojené štáty aj Británia. Členské krajiny Európskej únie sa však k takémuto kroku zdráhajú pristúpiť pre obavy, že tretie krajiny by následne mohli svoje aktíva z Európy stiahnuť.
Podľa Lampridisa sa však v EÚ podarilo dospieť ku konsenzu na „jemnejšom“ prístupe, a tým bude zhabanie ziskov z ruských investícií a aktív, či už verejných alebo súkromných, a ich presunutie pre potreby Ukrajiny. Ako pokračoval, na obnovu Ukrajiny bude potrebných najmenej pol bilióna eur, pričom zhabanie ruských ziskov môže priniesť 50 až 60 miliárd eur.
„Je to maličkosť, ale v skutočnosti je to aspoň krok, ako im (Rusom) ukázať – pozrite sa, čo ste urobili,“ poukázal grécky vyslanec. „Nemôžete nahradiť životy, ktoré ste zničili, ale aspoň môžete prispieť k obnove toho, čo ste zničili,“ dodal.
Lampridis ďalej uviedol, že Grécko sa zaviazalo pracovať na obnove ukrajinského hospodárstva vrátane pomoci pri preprave zemného plynu a prechodu na solárnu a inú obnoviteľnú energiu. Grécko tento mesiac usporiadalo konferenciu 450 gréckych a ukrajinských spoločností a ďalších inštitúcií, aby preskúmali možnosti obnovy Ukrajiny, píše AFP.
8:55 Minister zahraničných vecí Ukrajiny Dmytro Kuleba volá domov Ukrajincov, ktorí žijú v zahraničí, aby pomohli Ukrajine vyhrať vojnu. Podľa poľského generála Romana Polka je to priam celá armáda, zložená z úplatkárov. Pýta sa, akú bojovú morálku môže mať vojak v zákopoch, keď vidí kolegu, ako si žije šťastný život v krajinách EÚ.
Čítajte viac Kyjev volá emigrantov domov. Poľský generál: Vonku máte druhú ukrajinskú armádu, plnú úplatkárov
8:45 Rusko v noci na dnes podniklo ďalší vzdušný úder na Ukrajinu, tentoraz pomocou 13 bezpilotných lietadiel a salvy rakiet. Systémy protivzdušnej obrany zničili 11 dronov a dve riadené strely nad viacerými regiónmi, uviedla agentúra Reuters s odvolaním sa na vyhlásenie ukrajinského letectva.
Celkovo Rusko vypustilo 13 dronov, štyri riadené strely, jednu strelu zem-vzduch a balistické rakety, uviedli ukrajinské sily vo vyjadrení na internete.
Podľa Reuters ale nebolo bezprostredne jasné, koľko balistických rakiet Rusko celkom vypustilo a čo sa stalo so strelami a bezpilotnými lietadlami, ktoré nezostrelila protivzdušná obrana.
8:30 Vo veľkých poľských mestách chýba infraštruktúra, ktorá by civilnému obyvateľstvu slúžila na úkryt v prípade útoku zo strany Ruska. V televízii TVP Info to povedal generál Roman Polko, bývalý veliteľ špeciálnej jednotky Grom. Ako kryt sa podľa neho nehodí ani varšavské metro, nie je postavené dostatočne hlboko.
Čítajte viac Varšavské metro je plytké. Ako kryt pred ruskými útokmi nestačí, varuje poľský generál
8:15 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 850 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 411 550, uviedol v utorok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o jeden tank, 16 obrnených bojových vozidiel pechoty a 16 delostreleckých systémov.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 6 556 tankov, 12 494 obrnených bojových vozidiel pechoty a 10 009 delostreleckých systémov.
7:50 Ešte pred dvoma rokmi to bol nemysliteľný scenár. Švédsko a Fínsko boli neutrálne štáty a ich prípadný vstup do NATO bola len téma teoretických debát. No potom Štokholmu a Helsinkám poslal pozvánku do Severoatlantickej aliancie šéf Kremľa Vladimir Putin. Mala podobu jeho veľkej invázie na Ukrajinu, ktorá sa začala 24. februára 2022.
Čítajte viac NATO verzus Rusko – 2:0. Švédsko má stíhačky i ponorky a Moskvu pokladá za hrozbu
7:07 Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski v pondelok apeloval na predsedu americkej Snemovne reprezentantov Mikea Johnsona, aby umožnil hlasovanie o schválení potrebnej pomoci pre Ukrajinu. Zároveň ho varoval, že v prípade víťazstva Ruska ponesie zodpovednosť. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
„Opäť apelujem osobne na predsedu americkej Snemovne reprezentantov Mikea Johnsona. Nechajte demokracii voľný priebeh. Nechajte o (pomoci) hlasovať,“ vyhlásil Sikorski počas návštevy Washingtonu. „Chcem, aby vedel, že celý svet sleduje jeho kroky. A ak tieto dodatočné financie neprejdú a Ukrajina na bojisku utrpí straty, bude za to zodpovedný,“ vyhlásil Sikorski na pôde Atlantickej rady pred stretnutím s americkým ministrom zahraničných vecí Anthonym Blinkenom.
Johnson vedie v americkej Snemovni reprezentantov tesnú republikánsku väčšinu a odmietol hlasovanie o dodatočnom financovaní, pri ktorom americký prezident Joe Biden žiada o schválenie balíka pomoci pre Ukrajinu vo výške 61 miliárd dolárov.
Dôrazné vyhlásenia poľského ministra prišli po nezvyčajne prudkej kritike amerických kongresmanov zo strany nového poľského premiéra Donalda Tuska, ktorý vyhlásil, že exprezident Ronald Regan, vzor pre mnohých republikánov, „sa musí obracať v hrobe“.
Sikorski obvinil ruského prezidenta Vladimira Putina, že skúša dôveryhodnosť Spojených štátov, a poukázal na dovoz zbraní z Iránu a Severnej Kórey do Ruska. „Túto zmes teroristov a diktátorov spája jedna vec – ich spoločná nenávisť voči Amerike, Západu a demokracii, ktorú živí strach. Bažia po tom, aby mohli ukázať, že USA sú slabé, neefektívne a beznádejne rozdelené, že Amerika už viac nedokáže efektívne konať alebo byť silou dobra vo svete,“ vyhlásil Sikorski.
6:36 Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyzval v pondelok pri otvorení konferencie na posilnenie západnej pomoci v Paríži na rýchlu akciu v prospech Ukrajiny. Podporu približne 15 krajín získal český plán nákupu munície v zahraničí, Macron ohlásil vznik raketovej koalície pre rakety stredného a dlhého doletu. Nie je ale zhoda na vyslaní spojeneckých vojakov na Ukrajinu, vylúčiť však nemožno nič, dodal.
Čítajte viac Macron: Nie je zhoda na vyslaní vojakov na Ukrajinu, vylúčiť však nemožno nič. Fico: V Paríži bola bojová atmosféra
6:00 Ukrajina a jej medzinárodní partneri musia pokračovať v boji za obnovenie ukrajinskej kontroly nad Krymom, povedal v pondelok prezident Volodymyr Zelenskyj, keď si Kyjev pripomenul desaťročie ruskej okupácie polostrova v Čiernom mori, uviedla agentúra Reuters.
Ruskí vojaci sa zmocnili kontroly nad Krymom v roku 2014 prostredníctvom skrytej invázie a potom ju využili na pomoc pri spustení rozsiahleho útoku na Ukrajinu 24. februára 2022.
„Túto krutú vojnu, ktorá sa teraz vedie proti Ukrajine, splodil ruský revanšizmus práve vtedy, keď mal pocit, že svet by mohol zatvárať oči pred takýmito zločinmi,“ povedal Zelenskyj vo videu.
Rusko si anexiu pripomína 18. marca, v deň, keď ju prezident Vladimir Putin formalizoval zmluvou v Moskve.
Kyjev povedal, že bude bojovať, kým neobnoví svoje hranice z roku 1991, ktoré zahŕňajú aj Krym, a vedie diplomatický tlak na vytvorenie mierového plánu, ktorý predpokladá úplné stiahnutie ruských jednotiek. Moskva tvrdí, že myšlienka mierových rozhovorov bez účasti Ruska je absurdná a že akékoľvek urovnanie vojny by muselo uznať „nové územné skutočnosti“.
Ukrajinská armáda sa snaží zadržať ruské útoky pozdĺž rozľahlej frontovej línie, keďže ruská invázia vstupuje do tretieho roku.
Zelenskyj vo svojom prejave vyzval ukrajinských partnerov, aby „bojovali za úplnú obnovu medzinárodného práva“.
„Môžeme ukončiť túto vojnu za našich ukrajinských podmienok. Môžeme vrátiť našu zem a ľudí z okupácie,“ povedal. „Môžeme postaviť Rusko pred súd za to, čo urobilo. Ale aby sa tak stalo, musíme bojovať.“
5:55 Ruský prezident Vladimir Putin chce pozdvihnúť ruské sily špeciálnych operácií, ktoré sú súčasťou ruských ozbrojených síl. Vo videoposolstve pred Dňom síl špeciálnych operácií podľa agentúry Reuters vyhlásil, že bude posilnená mobilita aj úderný potenciál týchto jednotiek, čo je podľa neho kľúčovou prioritou pri posilňovaní ruskej armády.
„Budeme pokračovať v posilňovaní síl špeciálnych operácií, zvyšovať ich mobilitu a úderný potenciál a vyzbrojovať ich zbraňami a vybavením novej generácie,“ povedal Putin v blahoprajnom videu. „Chcel by som zdôrazniť, že toto je jedna z kľúčových priorít dlhodobého rozvoja armády a námorníctva,“ dodal ruský vodca.
Ruské sily špeciálnych operácií sú strategické sily stále pripravené na boj, určené na plnenie špeciálnych úloh. V minulom desaťročí sa podieľali na tajných akciách v Sýrii a od roku 2022 tiež na ruskej invázii na Ukrajinu, ktorú Putin nazýva „špeciálnou vojenskou operáciou“.
„Zvláštne slová vďaky patria vojakom, ktorí sa podieľali na špeciálnej vojenskej operácii,“ povedal Putin vo videu, ktoré bolo zverejnené na telegramovom účte Kremľa.