Vo výmene názorov plnej vášní najprv najviac rezonovala reakcia premiéra na líderku krajnej pravice. Marine Le Penová sa obula do Macrona a Gabriel Attal sa vzápätí osopil na ňu.
„Prvoradou úlohou štátu je zaobchádzať so životmi vlastných vojakov iba tak, aby bránili jeho nezávislosť," vyhlásila Le Penová. Ešte predtým prvýkrát reagovala na úvahy prezidenta v príspevku na sociálnej sieti X: „Macron sa hrá na vojnového náčelníka, ale o živote našich detí hovorí veľmi neopatrne." Na pôde parlamentu ďalej v spojitosti s tým, že Rusko aj Francúzsko vlastnia atómové zbrane, povedala, že prezident riskuje životy 70 miliónov svojich spoluobčanov.
Vypočujte si podcast denníka Pravda s vojenským analytikom Vladimírom Bednárom.
Čítajte viac Prídu špeciáli či ženisti? Kto pošle na Ukrajinu vojakov a čo na to Rusko?
Attal sa dôrazne zastal šéfa Elyzejského paláca a političku, ktorá na jar 2022 prehrala s Macronom v druhom kole prezidentských volieb, obsypal výčitkami: „Keby vás zvolili za prezidentku, pani Le Penová, neposkytovali by ste zbrane pre Ukrajincov, aby sa bránili, ale dodávali by ste zbrane Rusku, aby rozdrvilo Ukrajincov." Attal sarkasticky dodal, že je namieste pýtať sa, či oddiely ruského prezidenta Vladimira Putina nie sú už vo Francúzsku: „Hovorím o vás a o vašich ľuďoch," povedal Le Penovej v narážke na to, že jej politická strana je známa ústretovosťou alebo prinajmenšom mäkkým postojom k Moskve.
Na adresu Macrona zazneli kritické poznámky nielen od predstaviteľov krajnej pravice. Napríklad poslanec za zelených Julien Bayou povedal, že každé slovo treba vysloviť veľmi opatrne, aby sa celá Európa nepotopila do vojnového šialenstva. „V skutočnosti otázka vyslania vojsk nevzniká. Ukrajinci si ich od nás nepýtajú. Žiadajú nás, aby sme dodržali naše záväzky," poznamenal v súvislosti s dodávkami zbraní.
Minister zahraničných vecí Stéphane Séjourné reagoval na Bayoua upozornením, že Rusom sa v poslednom období darí zintenzívniť útoky proti Ukrajincom, pričom podľa neho Putin chce zničiť celoeurópsku bezpečnosť. „Potrebujeme urobiť viac pre Ukrajinu: viac munície, viac vybavenia, viac obrany a pravdepodobne budeme musieť urobiť veci inak a zvážiť nové misie. V tejto oblasti by sa nemalo nič vylúčiť," podčiarkol Séjourné.
Šéf diplomacie potom tlmil vášne tých, ktorí sa nepodložene obávajú, že by francúzski vojaci (respektíve z iných členských štátov EÚ alebo NATO) odišli priamo na ukrajinsko-ruský front. Zdôraznil, že Macron by určite neprekročil „prah bojovnosti" svojej armády. „Séjourné naznačil, že na ukrajinskom území by mohlo ísť o operácie, ako sú odmínovanie, výroba zbraní, kybernetická oblasť," napísal Le Monde. „Niektoré z týchto činností by si vyžadovali nevyhnutnú účasť na teritóriu Ukrajiny bez toho, aby sa prekročil prah zapojenia sa bojov," podčiarkol minister.