Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 735 dní
- Ukrajinská armáda zlikvidovala všetkých desať dronov vypustených ruskou armádou
- Zelenskyj pricestoval do albánskej Tirany na summit s lídrami západného Balkánu
- Ako Rusi zničili prvý americký Abrams? Analytik kritizuje Ukrajincov
- Pohreb ruského opozičného politika Navaľného bude v piatok v moskovskom chráme
- Nezveličujme riziko vojny, treba byť na ňu pripravený. EÚ navyšuje výrobu zbraní, avizuje von der Leyenová
- Rusku unikli dokumenty o jadrových zbraniach. Neváha ich použiť skôr, ako si Západ myslí
Čítajte viac 734. deň: Ukrajina prišla už o 444-tisíc vojakov, tvrdí ruský minister Šojgu, čo je 14-krát viac ako odhaduje Kyjev
21:48 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu získal pre svoj mierový plán podporu účastníkov summitu lídrov krajín západného Balkánu v albánskej Tirane. TASR správu prevzala z agentúry DPA.
„Nevyprovokovaná vojenská agresia Ruska proti Ukrajine je aj naďalej veľkým nebezpečenstvom pre európsku bezpečnosť a medzinárodný mier,“ uviedli účastníci vo zverejnenom vyhlásení. Podpísal ho aj proruský srbský prezident Alexandar Vučič, píše DPA.
Zelenskyj na sociálnej sieti X uviedol, že sa s Vučičom v Tirane stretol a poďakoval sa mu za podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny zo strany Srbska i za humanitárnu a finančnú pomoc.
Signatári vyhlásenia takisto potvrdili svoju účasť na mierovom summite, ktorý organizuje Ukrajina spolu so Švajčiarskom. Témou rokovaní má byť realizácia mierového plánu, ktorý Zelenskyj predložil ešte v roku 2022. Jeho súčasťou je úplné stiahnutie ruských vojakov z ukrajinského územia, reparácie a procesy s páchateľmi vojnových zločinov.
21:41 Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí v stredu varovalo pred prípadným zasahovaním Ruska v moldavskom separatistickom regióne Podnestersko, ktorého predstavitelia požiadali Rusko o „ochranu“. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Rezort ukrajinskej diplomacie vo vyhlásení uviedol, že „najnovší vývoj v moldavskom regióne Podnestersko pozorne sleduje, pričom vyzýva na mierové riešenie ekonomických, sociálnych a humanitárnych otázok medzi Kišiňovom a Tiraspoľom bez akéhokoľvek deštruktívneho vonkajšieho zasahovania“.
V stredajšej rezolúcii separatistického podnesterského parlamentu sa uvádza, že predstavitelia regiónu, ktorý sa odštiepil od Moldavska, požiadajú ruskú Radu federácie a Štátnu Dumu o „zavedenie opatrení na ochranu Podnesterska pred zvýšeným tlakom zo strany Moldavska“.
21:35 Pri ruskom nálete na východe Ukrajiny zahynuli v stredu večer dve osoby. TASR správu prebrala od agentúry DPA.
Obeťami náletu ruského letectva na železničnú stanicu v Kupjanskom rajóne v Chrakovskej oblasti na východe Ukrajiny sú 48-ročný muž a 6-ročné dievča. Matka dievčaťa utrrpela ťažké zranenia. Vyplýva to z vyhlásenia hovorcu krajinského ministerstva vnútra Oleksija Kulebu.
Ruská armáda podporovaná letectvom počas uplynulých niekoľkých týždňov vystupňovala útoky na východe Ukrajiny.
20:32 Osem členských štátov Európskej únie (EÚ) v stredu vyzvalo na uvalenie sankcií voči ruským prokurátorom, súdom a predstaviteľom väzenskej služby pre nedávnu smrť ruského opozičného politika Alexeja Navaľného. Vyplýva zo z listu, do ktorého nahliadla agentúra Reuters.
List zaslaný šéfovi európskej diplomacie Josepovi Borrellovi podpísali ministri zahraničných vecí Česka, Fínska, Estónska, Litvy, Lotyšska, Poľska, Švédska a Rumunska. Podľa nemenovaných predstaviteľov ho podporili aj Holandsko, Francúzsko, Írsko a Dánsko.
„Smrť Navaľného je ďalším znakom zrýchľujúcich sa a systematických represií v Rusku. To si vyžaduje spoločnú akciu,“ uvádza sa v liste šéfov diplomacií. Podľa nich existuje vážny dôvod, aby sa zaviedol osobitný režim sankcií zameraný na Rusko.
Tento režim, ako v liste vysvetľujú, by poskytol právny základ pre zoznam osôb z ruského „represívneho štátneho aparátu“ vrátane tých, ktoré sa podieľajú na politicky motivovaných rozhodnutiach proti členom občianskej spoločnosti a demokratickej opozície a ich následnom zadržaní.
20:05 Českú iniciatívu nakúpiť delostreleckú muníciu pre Ukrajinu z krajín mimo Európskej únie podporí Belgicko sumou 200 miliónov eur. Napísala to dnes belgická tlačová agentúra Belga, podľa ktorej je možné za túto sumu zaobstarať približne 50-tisíc kusov munície kalibru 155 milimetrov. Tá by sa do krajiny, ktorá sa už vyše dva roky bráni ruskej vojenskej agresii, mohla dostať do konca marca.
„Nikdy sa nemôžeme vyrovnať obeti, ktorú Ukrajina prináša každý deň. Ale môžeme dať prezidentovi Zelenskému to, o čo žiadal – ďalšiu muníciu na odrazenie ruského agresora, "uviedol na sieti X belgický premiér Alexander De Croo. "Belgicko bude financovať českú iniciatívu sumou 200 miliónov eur. Ďalšia munícia príde v najbližších týždňoch,“ dodal.
19:24 Ruské bombardovanie ukrajinskej Charkovskej oblasti si v stredu vyžiadalo životy štyroch civilistov vrátane dieťaťa a kňaza. Podľa agentúry Reuters o tom informovali miestni predstavitelia aj ukrajinská vláda, píše TASR.
Gubernátor Charkovskej oblasti Oleg Sinehubov uviedol, že v centre mesta Kupiansk zahynul 58-ročný farár pod troskami zasiahnutého kostola. V neďalekej kaviarni zomrel 39-ročný muž.
Rusi podľa Sinehubova zhodili na mesto bomby typu FAB-500 a poškodili najmenej 12 obytných domov. Podľa neho sa tam zranilo ďalších päť ľudí. Ukrajinské ministerstvo vnútra hlásilo smrť šesťročného dievčaťa a jej starého otca v dedine Velikij Burluk pri Kupiansku.
19:03 Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov sa zúčastní na diplomatickom fóre, ktoré sa v piatok začne v Turecku, uviedli vlády oboch krajín po kritike Ankary za jej podporu Moskvy pri vojenskej agresii na Ukrajine. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová v stredu uviedla, že Lavrov sa na podujatí stretne so svojím tureckým kolegom Hakanom Fidanom. Pre AFP to potvrdil hovorca tureckého rezortu diplomacie Öncü Keceli.
Diplomatické fórum v Antalyi (ADF) vzniklo v roku 2021 ako miesto pre politikov, podnikateľov, výskumníkov a akademikov na výmenu názorov na diplomaciu, politiku a podnikanie.
Lavrov sa na konferencii ADF zúčastnil aj v roku 2022, len niekoľko týždňov po začiatku invázie Ruska na Ukrajinu, naposledy navštívil Turecko vlani v apríli, keď sa v Ankare stretol s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom.
18:20 Litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis prirovnal plánovanú blokádu poľsko-litovskej hranice poľskými farmármi k ruskému hybridnému útoku. TASR správu prebrala od agentúry PAP.
Landsbergis reagoval na plány poľských poľnohospodárov od piatku celý týždeň blokovať poľsko-litovskú hranicu. Chcú tak zabrániť, aby ukrajinské obilie prepravované cez Poľsko do Litvy opäť vrátilo do Poľska.
Poľskí farmári blokádami ciest a hraničných priechodov protestujú proti dovozu lacného ukrajinského obilia a iných poľnohospodárskych výrobkov.
„Pripomína to (blokáda) niektoré hybridné operácie, ktoré intenzívne využíva ruská propaganda,“ vyhlásil v stredu minister Landsbergis. Dodal, že blokáda na asi 100-kilometrovom úseku poľsko-litovskej hranice medzi ruskou enklávou Kaliningrad a Bieloruskom už nepripomína protestné akcie, ale aktivity ohrozujúce národnú bezpečnosť Poľska a Litvy.
18:08 Nemecký minister obrany Boris Pistorius vylúčil nasadenie nemeckých vojakov vo vojne na Ukrajine. TASR správu prevzala z agentúry DPA.
Pistorius ešte v utorok po pracovnom stretnutí s rakúskou ministerkou obrany Klaudiou Tannerovou vo Viedni uviedol, že vyslanie pechoty na Ukrajinu nie je pre Nemecko žiadna z možností.
Vypočujte si podcast denníka Pravda s vojenským analytikom Vladimírom Bednárom.
Vyjadrenia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona o možnom nasadení vojakov Západu na Ukrajine označil za nápady, ktoré zrejme nikto nesleduje. Nemecko bude podľa Pistoriusa aj naďalej podporovať Ukrajinu rôznymi spôsobmi, ono samo sa však nesmie stať stranou konfliktu.
16:40 Poľská vláda rokuje s ukrajinskou stranou aj o dočasnom uzatvorení spoločnej hranice pre obchodnú výmenu, uviedol dnes poľský premiér Donald Tusk, ktorý sa vyjadroval k požiadavkám poľských poľnohospodárov protestujúcich proti dovozu lacného tovaru z Ukrajiny. Dodal, že takéto rozhodnutie by bolo bolestné pre obe strany. Tusk tiež oznámil, že sa vo štvrtok vo Varšave stretne s lídrami protestujúcich poľnohospodárov. Informovala o tom na svojom webe stanica TVN24.
Poľsko je odhodlané Ukrajine pomôcť, ale má pre dôsledky vojny na Ukrajine najväčšie problémy, vyhlásil poľský premiér. Cena za voľný obchod s Ukrajinou je podľa neho príliš vysoká, a to nielen pre poľnohospodárov.
„Chceme Ukrajine pomôcť, ale nemôžeme dopustiť, aby táto pomoc viedla k veľmi negatívnym dopadom na našich obyvateľov,“ uviedol Tusk. „Neustále hľadáme riešenie, ktoré ochráni poľský aj európsky trh pred prílevom výrazne lacnejších poľnohospodárskych plodín,“ dodal. Európska komisia a Ukrajina podľa neho zatiaľ prišli s návrhmi, ktoré sú pre Poľsko neprijateľné. Varšava by poľským poľnohospodárom mohla pomáhať dotáciami alebo výkupom ich produkcie.
Čítajte aj Poľský minister sa ospravedlnil za vysypanie ukrajinského obilia: Akt zúfalstva
16:36 Belgická vláda schválila uvoľnenie 200 miliónov eur na nákup munície pre Ukrajinu. V stredu na tlačovej konferencii to oznámil belgický premiér Alexander De Croo. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry Belga.
Peniaze budú použité na nákup delostreleckej munície kalibru 155 milimetrov vyrobenej mimo Európskej únie. Za sumu 200 miliónov eur sa dá kúpiť približne 50.000 kusov. Ukrajina dostane túto muníciu do konca marca.
Nákup je súčasťou európskeho projektu koordinovaného Českou republikou. Okrem Belgicka už peniaze sľúbili Spojené kráľovstvo, Holandsko, Dánsko, Kanada a Švédsko.
De Croo tiež oznámil, že vláda skúma aj to, čo samotné Belgicko môže poslať Ukrajine, pokiaľ ide o muníciu a zbrane. Ešte nie je známe, z čoho presne by mohla táto zásielka pozostávať.
Čítajte aj Zbrane na Ukrajinu idú pomaly. Brusel zisťuje, či ich štáty EÚ už naozaj nemajú
16:25 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu naliehal na balkánskych lídrov, aby Ukrajine poskytli väčšiu podporu, pretože nedostatok munície na fronte má negatívny vplyv na jej armádu vo vojne proti útočiacemu Rusku.
Zelenskyj počas prejavu na úvod summitu v Tirane poďakoval balkánskym krajinám za doterajšiu podporu, zdôraznil však, že ukrajinská armáda naďalej trpí nedostatkom munície.
16:20 Predsedovia 23 európskych parlamentov v spoločnom liste apelovali na šéfa Snemovne reprezentantov Kongresu USA Mikea Jonhsona, aby zaistil uvoľnenie finančných prostriedkov, ktoré zahŕňajú aj vojenskú pomoc pre Ukrajinu za 60 miliárd dolárov.
V Snemovni reprezentantov má tesnú väčšinu republikánska strana. Jej predseda Johnson blokuje hlasovanie o tzv. návrhu zákona o dodatočnom financovaní, ktorý počíta aj s novou pomocou pre Ukrajinu v boji proti ruskej invázii.
Ukrajina vo vojne s Ruskom trpí nedostatkom vojenského personálu a munície a nedávno tiež prišla o časť pozícií na fronte. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj preto varoval, že Kyjev potrebuje, aby sa o novej americkej pomoci rozhodlo „v priebehu mesiaca“.
List z utorka podpísali predsedovia parlamentov z 19 európskych krajín vrátane Rakúska, Nemecka, Francúzska, Česka a Ukrajiny. Vyzvali Johnsona, aby pomohol „poskytnúť Ukrajine potrebné finančné prostriedky na pokračovanie“ v boji proti ruským silám.
„Veríme, že vďaka vášmu osobnému vedeniu Kongres preukáže historickú jednotu republikánov a demokratov v podpore spoločného úsilia na pomoc Ukrajine,“ píše sa v liste. V stredu ho zverejnila predsedníčka francúzskeho Národného zhromaždenia Yaël Braunová-Pivetová.
„Os zla musí byť porazená a všetci páchatelia musia byť postavení pred súd,“ píše sa v liste. Takýto scenár bude slúžiť ako významný odstrašujúci prostriedok pre ďalšie konflikty a vráti ľuďom pocit kontroly a bezpečnosti, uviedli predsedovia 23 európskych parlamentov.
16:15 To, ako Kyjev používa rakety, ktoré mu darovala Británia, je záležitosťou ukrajinskej armády. Uviedlo to v stredu britské ministerstvo obrany.
Británia oznámila vlani v máji, že Ukrajine pošle rakety dlhého doletu Storm Shadow. Ako prvá krajina tak poskytla Ukrajine zbrane dlhého dosahu po februári 2022, keď na jej územie vtrhli ruské vojská. Jej príklad nasledovalo Francúzsko a iní spojenci, ktorí už tiež Ukrajine posielajú strely s plochou dráhou letu.
„Používanie (rakiet) Storm Shadow Ukrajinou a proces zameriavania cieľov je záležitosťou ozbrojených síl Ukrajiny,“ uviedol hovorca britské ministerstva obrany vo vyhlásení. „Spojené kráľovstvo spolu s ostatnými spojencami poskytujú Ukrajine celý rad vybavenia na pomoc v boji proti nelegálnej a nevyprovokovanej agresii Ruska,“ dodal.
Londýn týmto vyjadrením podľa AFP nepotvrdil, ako a či vôbec britská armáda pomáha Ukrajine pri rozhodovaní o použití britských rakiet pri vojenských operáciách a výbere cieľov.
Nemecký kancelár Olaf Scholz v pondelok povedal, že Berlín nemôže nasledovať Britániu a Francúzsko a poslať Ukrajine zbrane s dlhým dosahom. Opakovane totiž odmieta Kyjevu poskytnúť nemecké rakety Taurus pre obavy, že by mohli byť použité proti cieľom hlboko na území Ruska.
„Je to zbraň s veľmi dlhým dosahom a to, čo Briti a Francúzi robia v zmysle podpory pri zameriavaní cieľov nemožno spraviť v Nemecku. Podľa môjho názoru by bolo neospravedlniteľné, keby sme sa zapájali do zameriavania rovnakým spôsobom,“ povedal Scholz.
16:04 Chorvátsky minister zahraničných vecí Gordan Grlič Radman v stredu povedal, že Ukrajinu bránia ukrajinskí občania. Reagoval tým na vyhlásenie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý v pondelok nevylúčil vyslanie príslušníkov francúzskych pozemných vojsk na Ukrajinu. TASR prevzala správu z chorvátskej tlačovej agentúry HINA.
„Ukrajinu bránia ukrajinskí občania. Samozrejme, Ukrajina potrebuje našu pomoc a my vyjadrujeme solidaritu od prvého dňa,“ povedal Grlič Radman novinárom v Záhrebe pred zasadnutím výboru parlamentu pre zahraničnú politiku.
Grlič Radman znovu reagoval aj na ostro formulované vyhlásenia Srbska týkajúce sa jeho výroku o srbskom prezidentovi Aleksandrovi Vučičovi, ktorého nazval „ruský satelit“. Chorvátsky minister povedal, že každá krajina, ktorá chce mať vyhliadku na vstup do EÚ, musí zosúladiť svoju politiku so zahraničnou a bezpečnostnou politikou Európskej únie.
To okrem iných vecí znamená, že „každá krajina, ktorá sa chce stať členom EÚ, by mala odsúdiť agresiu Ruska, zaviesť proti nemu sankcie a prejaviť solidaritu s Ukrajinou“, vyhlásil Grlič Radman.
Čítajte aj Posielať vojakov na Ukrajinu? Je to najmä odkaz do Moskvy, že podpora Západu nepoľaví, tvrdí analytik
14:40 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dnes v albánskej metropole Tirane spoločne s albánskym premiérom Edim Ramom začal dvojdňový summit Ukrajiny a krajín západného Balkánu. Cieľom stretnutia je povzbudiť krajiny juhovýchodnej Európy k väčšej podpore Ukrajiny v čase, keď silnejú známky únavy z dvojročnej plnohodnotnej invázie Ruska na Ukrajinu, uviedla agentúra AP. Zelenskyj sa zaujímal aj o možnosti spolupráce v zbrojárskom priemysle s krajinami regiónu. Zdôraznil ďalej, že všetky krajiny si rovnakou mierou zaslúžia byť súčasťou európskych a euroatlantických štruktúr.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a albánsky premiér Edi Rama podpísali dohodu o priateľstve a spolupráci s cieľom posilniť dvojstrannú kooperáciu a postavenie Ukrajiny na Balkáne. Ukrajinský prezident a albánska vláda zorganizovali samit, ktorý má povzbudiť krajiny juhovýchodnej Európy k ďalšej podpore Kyjeva.
Ukrajinský prezident, ktorý do Tirany pricestoval už v utorok pred polnocou zo Saudskej Arábie, dnes na platforme X označil albánskeho premiéra Ramu za „neochvejného priateľa Ukrajiny“. Dodal, že v Tirane bude rokovať o obrannej a politickej spolupráci, podpore mierovému plánu pre Ukrajinu a o bezpečnostných dohodách. „Navrhnem podporu úsilia Ukrajiny o dosiahnutie spravodlivého a trvalého mieru a tiež usporiadanie Svetového mierového summitu vo Švajčiarsku,“ uviedol Zelenskyj.
Krajiny západného Balkánu a Ukrajina si zaslúžia byť členmi Európskej únie a NATO, povedal ukrajinský prezident podľa AP v prejave na summite. „Európska únia a NATO poskytli Európe najdlhšie a najspoľahlivejšie obdobie bezpečnosti a hospodárskeho rozvoja a my všetci si rovnakou mierou zaslúžime byť súčasťou európskych a euroatlantických spoločenstiev,“ cituje AP Zelenského. Ten tiež povedal, že Kyjev chce, aby „medzinárodné právo a globálna stabilita boli založené na skutočne mnohostranných a transparentných procesoch“.
Ukrajinský prezident podľa AP v Tirane ďalej pripustil, že „problémy s dodávkami munície dopadajú na situáciu na bojisku“. Preukázalo sa však podľa neho, že je možné vzdorovať aj nepriateľovi, „ktorý sa zdal byť jedným z najsilnejších na svete“.
14:32 Ruské veľvyslanectvo v Štokholme v utorok večer v príspevku na sieti Telegram avizovalo „protiopatrenia“ v súvislosti so vstupom Švédska do Severoatlantickej aliancie (NATO).
„Rusko prijme protiopatrenia politického a vojensko-technického charakteru s cieľom minimalizovať hrozby pre svoju národnú bezpečnosť,“ uviedlo ruské veľvyslanectvo na sieti Telegram. Konkrétny obsah avizovaných protiopatrení bude závisieť od rozsahu švédskej integrácie do NATO, „vrátane možného rozmiestnenia jednotiek NATO, vojenských prostriedkov a zbraní v tejto krajine“.
„Je záležitosťou Švédska, aby si zvolilo svoju bezpečnostnú politiku. Zároveň vstup do vojenskej aliancie nepriateľskej voči Rusku bude mať negatívne následky na stabilitu v severnej Európe a v okolí Baltského mora, ktoré zostáva našim spoločným priestorom,“ uviedlo ruské veľvyslanectvo a zdôraznilo, že Baltské more sa nikdy nestane „jazerom NATO“, ako ho nazvali niektorí pozorovatelia. Vstup Švédska do Aliancie znamená, že členmi NATO sú všetky krajiny pri Baltskom mori okrem Ruska.
14:30 Podpredsedníčka Európskej komisie pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová v rozhovore pre týždenník Politico vyzvala členské krajiny EÚ, aby sa pred blížiacimi sa voľbami do Európskeho parlamentu viac chránili pred ruskou propagandou, a upozornila, že vlády Maďarska a Slovenska používajú v prípade vojny na Ukrajine naratívy Moskvy.
Čítajte viac Jourová: V EÚ šíria ruské naratívy iba dve vlády - slovenská a maďarská
14:08 Holandsko si z Českej republiky objednalo deväť najnovších húfnic DITA a chce ich dodať Ukrajine. Ako informuje spravodajský web Ukrajinská pravda, uviedlo to v oficiálnom vyhlásení holandské ministerstvo obrany.
Húfnica DITA je moderným samohybným delostreleckým systémom, ktorý je schopný zasiahnuť ciele vzdialené desiatky kilometrov, konštatoval holandský rezort obrany „Ukrajina tieto zbrane naliehavo potrebuje. Preto Holandsko pre Ukrajinu objednalo deväť takýchto húfnic," uviedlo holandské ministerstvo.
13:45 Lychovij dnes v ukrajinskom vysielaní Rádia Sloboda (RL) uviedol, že sa Ukrajinci pri Avdijivke stiahli do oblasti, kde im obranu uľahčí terén; konkrétne kaskáda vodných nádrží. Ruských vojakov podľa neho ukrajinské ozbrojené sily zastavili na okraji Orlivky, od ktorej sa smerom k Lastočkyni tiahne séria menších rybníkov.
Skutočnosť, že nádrže pri Avdijivke môžu prispieť k obrane ukrajinských vojakov, vo svojej poslednej správe spomenul aj americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW). Podľa jeho expertov terén ďalej spomalí už tak relatívne pomalý postup ruských vojsk.
13:03 Diskusiu európskych lídrov o podpore Ukrajiny prípadným vyslaním západných pozemných síl by podľa estónskeho generálmajora v zálohe Neeme Väliho malo Rusko považovať za signál. „Na jednej strane je to dobrý odkaz pre Európanov, ktorí majú tendenciu byť s vojnou spokojní. Ale na druhej strane to určite vysiela signál aj Rusku: Európa je pripravená investovať do Ukrajiny a pokračovať v pomoci,“ povedal Väli pre estónskeho vysielateľa ERR. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.
Estónsky generálmajor Neeme Väli sa však domnieva, že Ukrajina má dostatok vlastných ľudských zdrojov a od Európy očakáva pomoc predovšetkým v oblasti zbraní a techniky. „Problémom nie je nedostatočný počet vojakov, ale potrebná je skôr technika a zbrane,“ upozornil Väli.
13:00 Srílanský imigračný úrad oznámil, že už nepredĺži dlhodobé turistické víza pre Rusov a Ukrajincov zdržiavajúcich sa na ostrove, a vyzval ich, aby do 7. marca opustili krajinu. Podľa oficiálnych údajov Srí Lanku za posledné dva roky navštívilo viac ako 288 000 Rusov a takmer 20 000 Ukrajincov. Koľko z nich na Srí Lanke dlhší čas žije, nie je známe, uviedla agentúra AFP.
Podľa AFP sa predpokladá, že sa na Srí Lanke usadili tisíce Rusov a menší počet Ukrajincov, časť z nich preto, aby sa vyhli možnému odvodu do armády. Niektorí si otvorili reštaurácie alebo nočné kluby. Rozhodnutie ukončiť pobyt Rusov a Ukrajincov v krajine prišlo po búrke protestov na srílanských sociálnych sieťach proti ruskému nočnému klubu, ktorý sa rozhodol usporiadať v sobotu večer „iba pre bielych“ v letovisku Unavatuna na juhu krajiny.
Podľa dnešnej správy serveru BBC News organizátor večierka napísal, že účastníci majú prísť v bielom oblečení. Reklama na podujatie tiež obsahovala upozornenie „Kontrola (farby) tváre: biela“, čo bolo do veľkej miery interpretované tak, že akcia je otvorená iba belochom. Organizátor sa po kritikoch ospravedlnil za „zlý nápad“ a vyhlásil, že jeho cieľom bolo usporiadať stretnutia emigrantov, ktorí na Srí Lanke dlho žijú a krajinu milujú.
12:36 Prah pre použitie taktických jadrových zbraní je v Rusku oveľa nižší, ako verejne vyhlasujú ruskí predstavitelia, uviedol portál Financial Times (FT) s odvolaním sa na uniknuté tajné dokumenty, ktoré získal.
Čítajte viac Rusku unikli dokumenty o jadrových zbraniach. Neváha ich použiť skôr, ako si Západ myslí
12:15 Ruskí vojaci obsadili ukrajinskú dedinku Stepove, ktorá leží zhruba sedem kilometrov severozápadne od predtým dobytého mesta Avdijivka v Doneckej oblasti. Oznámilo to dnes podľa agentúry TASS ruské ministerstvo obrany. Ukrajinská armáda v utorok uviedla, že sa jej ozbrojené sily z obce stiahli.
Jednotky ruského Centrálneho vojenského okruhu získali kontrolu nad Stepove a dosiahli lepšie pozície, píše ministerstvo vo vyhlásení. Ruskí vojaci podľa neho odrazili útoky ukrajinskej armády v oblasti vsi Toneňke, Orlivka, Pervomajske či Novobachmutivka, čo by naznačovalo tlak ruských vojsk západným smerom po sústavnej línii. Vyhlásenia bojujúcich strán o pohyboch na fronte nemožno ale bezprostredne overiť.
Výber fotografií redakcie Defence News zachytávajúci dva roky bojov Ukrajiny o svoju existenciu.
11:55 Nórsky Nobelov výbor, ktorý rozhoduje o laureátovi Nobelovej ceny za mier, v stredu uviedol, že odsúdenie popredného ruského bojovníka za ľudské práva Olega Orlova na väzenský trest je pokusom o „umlčanie“ kritikov v Rusku.
„Režim prezidenta (Vladimira) Putina sa mnohé roky pokúšal umlčať vedenie organizácie Memorial a ďalších významných občianskych organizácií v Rusku, a teraz využívajú vojnu proti Ukrajine ako zámienku na to, aby túto robotu dokončili,“ uviedol predseda Nórskeho Nobelovho výboru Jørgen Watne Frydnes. „Je dôležité, aby sa im to nepodarilo,“ dodal.
Jeho vyjadrenia prišli deň po tom, čo 70-ročného Olega Orlova, kľúčového predstavitelia ľudskoprávneho zoskupenia Memorial, laureáta Nobelovej ceny, odsúdili v Rusku na dva a pol roka väzenia za údajnú diskreditáciu ruskej armády, ktorej sa vraj dopustil v protivojnovo ladenom článku s názvom Chceli fašizmus – majú ho.
Čítajte aj Putinov režim prirovnal k fašizmu. Orlov dostal za kritiku vojny 2,5 roka väzenia
11:28 Žiadna zbraň nie je nezničiteľná, dalo sa očakávať, že padne aj elitný americký tank. Problém je, ako bol obrnenec zničený, a ako ho Ukrajinci nasadili do boja. Ruským silám sa podarilo zničiť prvý z tankov Abrams, ktoré Ukrajine dodali Spojené štáty, oznámilo ruské ministerstvo obrany.
Čítajte viac Ako Rusi zničili prvý americký Abrams? Analytik kritizuje Ukrajincov
11:20 Posledná rozlúčka s ruským opozičným politikom Alexejom Navaľným, ktorý podľa ruských úradov zomrel pred dvoma týždňami vo väznici, sa bude konať v piatok popoludní v Moskve, uviedla Navaľného hovorkyňa Kira Jarmyšová, podľa ktorej bude potom kritik Kremľa pochovaný na Borisovskom cintoríne na južnom okraji ruskej metropoly.
Čítajte viac Navaľného pohreb bude v piatok v moskovskom chráme
10:28 Európska únia musí v najbližších rokoch výrazne zvýšiť kapacitu svojho obranného priemyslu, aby bola pripravená na riziko vojny, ktoré nie je bezprostredné, ale nedá sa úplne vylúčiť. Vyhlásila to predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, podľa ktorej úniová exekutíva zvýši podporu spoločných obranných projektov a chystá sa v najbližších týždňoch predstaviť spoločnú stratégiu.
Čítajte viac Leyenová: Nezveličujme riziko vojny, treba byť na ňu pripravený. EÚ navyšuje výrobu zbraní
10:15 Čínsky osobitný splnomocnenec pre euroázijské záležitosti Li Chuej sa začiatkom marca chystá na zahraničnú cestu, počas ktorej navštívi Rusko, Poľsko, Ukrajinu, Nemecko a Francúzsko. Informovala o tom dnes agentúra Reuters s odvolaním sa na čínske ministerstvo zahraničia, podľa ktorého bude témou Liových rokovaní politické riešenie vojnového konfliktu na Ukrajine, ktorý pred dvoma rokmi rozpútalo svojou inváziou Rusko.
„Najnaliehavejšou otázkou je v tejto chvíli obnova mieru,“ uviedla na dnešnej tlačovej konferencii hovorkyňa čínskej diplomacie Mao Ning. „Nikdy sme nevzdali úsilie na podporu mieru a mierových rozhovorov,“ povedala.
Osobitný predstaviteľ čínskej vlády pre euroázijské záležitosti Li Chuej podnikol obdobnú cestu už vlani v máji. Jeho nová misia sa má začať 2. marca.
10:00 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 412 610 vojakov. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas utorka prišli Rusi o 1 060 vojakov, 14 tankov či 20 delostreleckých systémov.
Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo aj o 6 570 tankov, 12 508 bojových obrnených vozidiel, 13 112 vozidiel a palivových nádrží, 10 029 delostreleckých systémov, 1 000 odpaľovacích raketových systémov, 688 systémov protivzdušnej obrany, 325 vrtuľníkov, 342 lietadiel, 7 753 dronov, 1 912 striel s plochou dráhou letu, 25 lodí, jednu ponorku a 1 594 kusov špeciálnej techniky.
9:53 Americká ministerka financií Janet Yellenová v utorok prišla s dosiaľ najsilnejšou verejnou podporou myšlienke likvidácie zmrazených aktív ruskej centrálnej banky v hodnote zhruba 300 miliárd dolárov a ich použitia na dlhodobú rekonštrukciu Ukrajiny.
„Je nevyhnutné a naliehavé, aby naša koalícia našla spôsob, ako odblokovať hodnotu týchto imobilizovaných aktív, aby sme podporili pokračujúci odpor Ukrajiny a dlhodobú rekonštrukciu,“ povedala Yellenová vo vyhlásení počas návštevy brazílskeho Sao Paula, kde sa tento týždeň stretávajú ministri financií skupiny G20 a guvernéri centrálnych bánk.
„Verím, že existujú silné medzinárodné právne, ekonomické a morálne dôvody na posun vpred. Bola by to rozhodujúca odpoveď na bezprecedentnú hrozbu Ruska pre globálnu stabilitu,“ povedala Yellenová.
Čítajte aj Bloomberg: G7 chce použiť zmrazené ruské aktíva ako záruku pri obnove Ukrajiny
9:45 Stála predstaviteľka ukrajinského prezidenta pre Krym Tamila Taševová desať rokov po ruskej anexii tohto ukrajinského polostrova v Čiernom mori poukázala na nárast prípadov porušovania ľudských práv.
„K 24. februáru okupačné sily nelegálne zadržali 208 ľudí vrátane 125 krymských Tatárov,“ upozornila Taševová, ktorá zároveň kritizovala „kolonizáciu“ a „totálnu rusifikáciu“ tohto regiónu.
Vo februári 2014 začalo Rusko na Kryme s nasadzovaním „zelených mužíkov“ – vojakov bez štátnych insígnií – po zvrhnutí ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča, lojálneho Moskve. Ruský prezident Vladimir Putin až neskôr priznal, že išlo o ruských vojakov.
Putin nakoniec spečatil anexiu Krymu 18. marca 2014.
V súčasnosti je Krym izolovaný od ostatného sveta ako ruský „prívesok“ a ekonomicky je závislý na okupačnej mocnosti, uviedla pre DPA Taševová. Predovšetkým to podľa nej spôsobilo, že pre tamojších obyvateľov je život oveľa drahší. „Sme svedkami rastúceho odporu voči okupácii,“ dodala.
Ďalej podľa nej došlo aj k ďalšiemu zhoršovaniu situácie ohľadne ľudských práv, predovšetkým pre krymských Tatárov, ktorí v minulosti mali aj svoj parlament. Krymskí Tatári sú politicky prenasledovaní, ich domy sú prehľadávané a médiá zrušené, podotkla Taševová.
Čítajte viac Rusi nás prenasledujú, tvrdia krymskí Tatári. Od anexie tisíce z nich utiekli
9:35 Osobitný predstaviteľ čínskeho ministerstva zahraničných vecí pre eurázijské záležitosti Li Chuej navštívi tento týždeň Rusko, Ukrajinu i niektoré krajiny EÚ, kde bude rokovať o ukončení dva roky trvajúcej vojny medzi Moskvou a Kyjevom. Oznámilo to v stredu rezort diplomacie v Pekingu.
Cesta tohto vysokopostaveného čínskeho diplomata bude predstavovať „druhé kolo kyvadlovej diplomacie zameranej na hľadanie politického riešenia ukrajinskej krízy“, uviedlo čínske ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení s tým, že Li Chuej zavíta aj do Francúzska, Nemecka a Poľska.
Li absolvoval takéto rokovania v Moskve, Kyjeve i viacerých európskych metropolách aj vlani.
Kým sa Čína v otázke vojny Ruska na Ukrajine predstavuje ako neutrálna strana, čelí kritike Západu za to, že odmieta odsúdiť Moskvu za inváziu.
Vlani Peking zverejnil vlastnú iniciatívu na „politické urovnanie“ konfliktu na Ukrajine. Podľa západných krajín by však čínsky plán umožnil Rusku udržať si väčšinu území, ktoré na Ukrajine obsadilo.
Čína v stredu uviedla, že „v tomto momente je najnaliehavejšou vecou nastoliť mier“.
9:28 Európske vojenské mocnosti Nemecko a Poľsko potvrdili, že nepošlú vojakov na Ukrajinu. Ako referuje web news.sky.com, udialo sa tak po správach, že niektoré západné krajiny zvažujú takúto možnosť.
Spojené kráľovstvo, Taliansko, Česko, Slovensko i šéf NATO Jens Stoltenberg tiež uviedli, že neplánujú vyslať pozemné jednotky do vojnou zničenej krajiny. Stalo sa tak po tom, ako francúzsky prezident Emmanuel Macron povedal, že vyslanie západných vojakov by nemalo byť v budúcnosti „vylúčené“.
Kremeľ varoval, že priamy konflikt medzi NATO a Ruskom by bol nevyhnutný, ak by aliancia vyslala bojové sily. „V tomto prípade musíme hovoriť nie o pravdepodobnosti, ale o nevyhnutnosti (konfliktu),“ povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
NATO ako aliancia poskytuje Ukrajine iba nesmrtiacu pomoc a podporu, ako sú zdravotnícky materiál, uniformy a zimné vybavenie, no niektorí členovia sa rozhodli poslať zbrane a muníciu. Akékoľvek rozhodnutie organizácie vyslať vojakov by si vyžadovalo jednomyseľnú podporu všetkých členských krajín.
9:00 Investigatívne tímy niekoľkých západných médií zistili, že humanitárna organizácia Ruský Červený kríž sa používa ako nástroj kremeľskej propagandy – napriek tomu, že podľa štatútu má byť neutrálna a oddelená od politiky.
Čítajte viac Ruský Červený kríž sa údajne využíva ako nástroj kremeľskej propagandy
8:43 Ukrajinská armáda zlikvidovala všetkých desať dronov, ktoré ruská armáda v noci na stredu nasadila do útokov v Odeskej a Mykolajivskej oblasti. Informovala o tom britská stanica BBC s tým, že bezpilotné lietadlá typu Šáhid 131/136 boli vypustené z oblasti Čierneho mora.
Úlomky jedného z bezpilotných lietadiel poškodili transformátor v jednom zo zariadení kritickej infraštruktúry v priemyselnej zóne prístavného mesta Odesa, čo malo za následok skrat a požiar. Požiar bol rýchlo uhasený a nedošlo k žiadnym obetiam, informovala ukrajinská armáda.
Ruské ministerstvo obrany v stredu ráno informovalo, že v utorok večer bol nad Belgorodskou oblasťou ležiacou pri hraniciach s Ukrajinou zostrelený ukrajinský dron.
Vo viacerých regiónoch na juhu a v strednej časti Ukrajiny bol v noci na stredu vyhlásený letecký poplach pre nebezpečenstvo ruských raketových útokov. Výstraha sa týkala najmä Vinnyckej, Čerkaskej, Kirovhradskej a Dnepropetrovskej oblasti.
Po nejakom čase bol tento poplach zrušený. Naďalej však platí výstraha pre Charkovskú oblasť. „Vzdušný poplach v Charkovskej oblasti súvisí s činnosťou nepriateľského taktického letectva,“ uviedli ukrajinské ozbrojené sily podľa BBC.
8:30 Francúzsky prezident Emmanuel Macron má v úmysle zorganizovať divíziu SS Charlemagne (v preklade Karol Veľký) na obranu Ukrajiny. Takto komentovala hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová vyjadrenia šéfa Elyzejského paláca, ktorý nevylúčil nasadenie vojakov krajín NATO na Ukrajine. Zároveň vyhlásila, že Macron „nevie, o čom hovorí“.
Čítajte viac Zacharovová chcela vyškoliť Macrona z dejepisu: Paríž po vzore Hitlera chystá pre Zelenského divíziu SS
8:14 Nemecko si od zbrojárskeho gigantu Rheinmetall objednal náhradu protivzdušného systému Gepard, ktorý poslali na Ukrajinu. Protilietadlový kanón Skyranger 30 si objednalo Rakúsko, Maďarsko a Litva a Dánsko o ňom rokujú.
Čítajte viac Nemecko bude lídrom v boji proti dronom. Za 600 miliónov eur kupujú náhradu Gepardu
7:58 Ruskí okupanti nezastavujú ofenzívu okolo Avdijivky v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Chcú tak pripraviť ukrajinské sily o možnosť oddýchnuť si a vytvoriť silnejšiu obrannú líniu v bezprostrednej blízkosti Avdijivky. V najnovšej aktualizácii o vojne na Ukrajine to uviedli analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW).
Ruské sily sa podľa analytikov snažia využiť taktické príležitosti, ktoré sa objavili po dobytí Avdijivky, a zdá sa, že udržiavajú relatívne vysoké tempo útočných operácií zameraných na zatlačenie Ukrajincov čo najďalej od Avdijivky, aby ukrajinské sily nemohli vytvoriť spoľahlivé obranné línie.
V súčasnosti ruské jednotky sústreďujú svoje útoky na západ od Avdijivky v smere na Orlivku, Tonenke a Berdyči, kde si ukrajinské jednotky vytvorili obranné pozície, aby sa kryli po stiahnutí z Avdijivky a odrazili ďalšie ruské útočné operácie.
7:26 Spory o tom, či by mal Berlín dodať Ukrajine rakety Taurus, neutíchajú. Postoj k tomu rozdeľuje i nemeckú vládnu koalíciu. Spolkový kancelár Olaf Scholz, ktorý odmieta poskytnúť požadované strely Ukrajincom, sa síce môže oprieť o podporu svojej Sociálnodemokratickej strany (SPD), no jeho koaliční partneri – slobodní demokrati (FDP) a Zelení – majú na vec opačný názor.
Čítajte viac Taurusy pre Ukrajinu rozdeľujú nemeckých politikov. Zapojí to Berlín do vojny?
7:00 Ruské útoky na ukrajinskú Sumskú oblasť si v utorok vyžiadali ďalšie dva životy a osem zranených. S odvolaním sa na tunajšiu vojenskú správu to dnes napísal ruskojazyčný server BBC.
„Počas dňa Rusi uskutočnili 59 ostreľovaní pohraničných území a osád Sumskej oblasti. Bolo zaznamenaných 296 výbuchov,“ zhrnula vojenská správa regiónu, ktorý leží na ruských hraniciach.
Najhoršie následky malo ostreľovanie v obci Chotin, kde prišli o život dvaja policajti a ďalších šesť ich bolo zranených.
6:45 Vo francúzskom parlamente lietali slovné projektily. Členovia vlády a opoziční poslanci sa ocitli v ostrom spore, keď hovorili o myšlienke prezidenta Emmanuela Macrona poslať vojakov na Ukrajinu. V búrlivej debate však zaznelo aj to, na čo sú všetci zvedaví: šéf diplomacie ozrejmil, ako by vyzeralo pôsobenia cudzích príslušníkov ozbrojených síl na území štátu, ktorý pred dvomi rokmi napadla ruská armáda.
Čítajte viac Už sa vie, čo by robili na Ukrajine cudzí vojaci a súperka Macrona si vypočula, že by vyzbrojila Putina
6:20 Americké ministerstvo zahraničných vecí tvrdí, že situácia na bojisku na Ukrajine je „mimoriadne vážna“, pretože ukrajinská armáda nemá dostatok munície, informoval server stanice Rádio Sloboda.
„Situácia je teraz mimoriadne vážna. Ukrajinská armáda nemá (dostatok) munície potrebnej na odrazenie ruskej agresie. Pokračujú v statočnom boji. Stále majú zbrane a strelivo, ktoré môžu použiť, ale musia ich prerozdeliť (odložiť), pretože Kongres USA zlyhal,“ uviedol na brífingu hovorca amerického ministerstva zahraničia Matthew Miller.
Spojené štáty však podľa neho očakávajú, že počas zvyšku roka budú ukrajinské sily naďalej „statočne bojovať, dosahovať úspechy, no bude to pre nich oveľa ťažšie, ak nebudú mať prístup k potrebnej munícii.“
Preto, ako poznamenal podľa serveru Miller, americký prezident Joe Biden naďalej trvá na schválení pomoci pre Ukrajinu. „Opätovne vyzývame Kongres, aby si splnil svoju povinnosť hlasovať a poskytnúť pomoc ukrajinskej armáde,“ dodal.
Americký prezident Joe Biden sa 27. februára stretol v Bielom dome s predstaviteľmi Kongresu. Počas rokovaní opäť varoval kongresmanov pred strašnými nákladmi na oddialenie poskytnutia vojenskej pomoci Ukrajine. V súčasnosti USA neprijali konečné rozhodnutie o poskytnutí pomoci Ukrajine vo výške 60 miliárd dolárov.
Ukrajina zatiaľ dostala iba 30 percent z milióna kusov delostreleckej munície, ktoré ju vlani sľúbila Európska únia, uviedol v pondelok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Zelenskyj reagoval na novinársku otázku, v ktorej žurnalista poznamenal, že podľa médií dorazila na Ukrajinu, ktorá sa už viac ako dva roky bráni ruskej vojenskej agresii, polovica prisľúbenej munície. „Nie je to úplne tak. Z milióna granátov, ktoré nám EÚ sľúbila, nedorazilo 50 percent, ale 30 percent, žiaľ,“ reagoval Zelenskyj.
Európska únia vlani prisľúbila Ukrajine, že jej do konca marca tohto roka dodá milión kusov delostreleckej munície. Šéf únijnej diplomacie Josep Borrell nedávno uviedol, že očakáva, že do marca sa únia dostane na približne 52 percent svojho cieľa. Milión nábojov poskytne EÚ podľa neho Ukrajincom do konca roka. Česko vedie v Európe iniciatívu usilujúcu sa o zhromaždenie 1,5 miliardy dolárov na muníciu pre Ukrajinu z iných krajín.
6:15 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pricestoval v utorok neskoro večer do albánskej metropoly Tirana, aby sa tam v stredu zúčastnil na summite lídrov krajín západného Balkánu, ktorý sa bude zaoberať ďalšou pomocou pre Kyjev. Ide prvú Zelenského návštevu Albánska od vypuknutia ruskej invázie, uvádza agentúra AFP.
Albánsky minister zahraničných vecí Igli Hasani označil v príspevku na sociálnej sieti príchod Zelenského za „kľúčový moment pre posilnenie bilaterálnych vzťahov a solidaritu s Ukrajinou v jej hrdinskom boji proti ruskej agresii“. Zelenskyj sa v stredu v albánskej metropole stretne s lídrami krajín západného Balkánu na summite „Ukrajina-juhovýchodná Európa“.
Albánsko je členskou krajinou NATO od roku 2009. Od vypuknutia ruskej invázie na Ukrajinu je aj hlasným podporovateľom Kyjeva, hoci o svojich dodávkach zbraní pre túto krajinu verejne príliš nehovorí. Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken však počas svojej nedávnej návštevy tejto balkánskej krajiny ocenil podporu, ktorú preukazuje Ukrajine.
Albánsko „bolo jednou z prvých krajín, ktoré poslali Ukrajine vojenskú pomoc po ruskej agresii – zbrane, muníciu, vozidlá odolné voči mínam – a v súčasnosti patrí medzi desať najväčších krajín v prepočte na obyvateľa, pokiaľ ide o podporu Ukrajiny a bezpečnostnú pomoc,“ povedal vtedy šéf americkej diplomacie.
Zelenskyj v posledných týždňoch cestuje po celom svete a snaží sa získať pomoc pre ukrajinské ozbrojené sily, ktoré čelia kritickému nedostatku munície, pričom sa snažia zadržať postup ruských síl na fronte. Do Tirany pricestoval ukrajinský líder zo Saudskej Arábie, kde sa počas svojej utorňajšej návštevy snažil propagovať tzv. ukrajinský mierový plán a tiež diskutovať o možnej výmene vojnových zajatcov s Ruskom.
Rijád totiž udržiava vzťahy ako s Ukrajinou, tak aj Ruskom, pričom v minulosti už zohrával pri takýchto výmenách úlohu tzv. sprostredkovateľa. V septembri 2022 napríklad pomohol vyjednať výmenu, v rámci ktorej Rusko prepustilo vyše 200 ukrajinských zajatcov, pripomína AFP.