Neexistuje ale žiadny bezprostredný plán na schválenie balíka pomoci vo výške 95 miliárd dolárov pre Ukrajinu, Izrael a ďalších spojencov, upozornila agentúra AP.
Podľa nového plánu by Kongres dočasne financoval jednu časť federálnych agentúr do 8. marca a ďalšiu do 22. marca. Zámer počíta s tým, že medzičasom by zákonodarcovia schválili balíky zákonov zabezpečujúce financovanie vlády počas zvyšku rozpočtového roka, uviedla AP. Parlament a Senát teraz budú musieť hlasovať a schváliť dohodu o dočasných fondoch pred termínom, ktorým je piatková polnoc.
Parlament by mal hlasovať vo štvrtok, uviedol podľa agentúry Reuters republikán Kevin Hern. „Budeme hlasovať a uvidíme, ako to dopadne,“ povedal novinárom.
Núdzové financovanie Ukrajiny, Izraela a ďalších amerických spojencov pritom zostáva zastavené, dodala AP.
Americký prezident Joe Biden v pondelok apeloval na kongresových lídrov, aby dokončili schválenie novej krízovej podpory pre Ukrajinu či Izrael a aby odvrátili kolaps vládnych financií, ktorý hrozí začiatkom budúceho mesiaca. Republikánsky predseda Snemovne reprezentantov Mike Johnson po stretnutí vyjadril presvedčenie, že financovanie vlády sa podarí dohodnúť včas, o pomoci pre Ukrajinu sa však podľa agentúry AP nezmienil.
Rokovanie prišlo v čase, keď v snemovni už dva týždne leží návrh balíka s dodatočnou podporou pre Ukrajinu schválený Senátom. Podľa Schumera sa Johnson v Bielom dome ocitol pod tlakom ostatných účastníkov stretnutia, aby o veci nechal kongresmanov hlasovať.
Johnsonovo stanovisko k podpore Ukrajiny je nejasné. V krátkom vystúpení po stretnutí s Bidenom povedal, že „prvou prioritou krajiny“ je ochrana americko-mexickej hranice. Johnson pritom na začiatku mesiaca spoločne s ďalšími straníckymi kolegami potopil návrh protiimigračných opatrení, ktoré vyjednávači oboch strán v Senáte na žiadosť republikánov pripojili k balíku zahraničnej pomoci.
Biden na úvod stretnutia hovoril o „naliehavej potrebe“ uvoľniť ďalšie financie na podporu Ukrajiny, ktorá sa tretí rok bráni ruskej agresii. „Následky nečinnosti sú každý deň strašné,“ uviedol prezident.
Americká vojenská aj ekonomická pomoc je od konca minulého roka ochromená, keďže Kongres na tento účel nevyčlenil nové prostriedky. Bidenova vláda na jeseň požiadala o ďalších zhruba 60 miliárd dolárov, pričom tento bod zahrnula do balíka s ďalšími položkami vrátane viac ako desiatich miliárd na vojenskú podporu Izraela, ktorý vedie vojnu v Pásme Gazy. Návrh v objeme 95 miliárd dolárov Senát schválil 70 hlasmi ku 29, Johnson ho ale odmieta predložiť na hlasovanie v snemovni.
Šéf komory v poslednom čase na otázky na túto tému uvádzal, že sa sústredí na rokovania o financovaní vlády. To stále pokračuje na pôdoryse rozpočtu na fiškálny rok 2023, ktorý bol za posledných päť mesiacov už trikrát predĺžený kvôli neschopnosti Kongresu dojednať nový rozpočet. Pre časť vládnych zložiek provizórium vyprší 1. marca, pre zvyšok o týždeň neskôr.
Bez nového zásahu legislatívy by nastal tzv. shutdown, čiže ochromenie úradov, čo by podľa Bidena výrazne poškodilo americkú ekonomiku. „Potrebujeme spoločné riešenie,“ povedal počas dnešného rokovania.
Dve hlavné politické strany sú nútené spolupracovať, keďže v Snemovni reprezentantov majú tesnú väčšinu republikáni, zatiaľ čo v Senáte panuje opačný stav. Táto skutočnosť stavia do ošemetnej situácie predovšetkým republikána Johnsona, ktorého predchodca Kevin McCarthy bol na jeseň po rozpočtovom kompromise s demokratmi z funkcie zosadený.
Vlaňajší rozpočet bol prijatý v čase, keď obe komory Kongresu kontrolovali demokrati, republikáni tak jeho pokračovaním nie sú nadšené. Niektorí z nich dávajú najavo, že by radšej vyvolali uzatváranie úradov; stratégia nového šéfa snemovne zatiaľ nie je príliš jasná.