Útok na dav čakajúci na pomoc v Gaze zabil desiatky ľudí, vojna má už viac ako 30-tisíc mŕtvych

Pri izraelskom údere na Pásmo Gazy, ktorý zasiahol ľudí čakajúcich na humanitárnu pomoc v meste Gaza, zahynuli desiatky ľudí. Tvrdia to rôzne palestínske zdroje vrátane ministerstva zdravotníctva v Pásme Gazy, ktoré kontroluje hnutie Hamas. Podľa neho zomrelo 70 ľudí a ďalších skoro 300 bolo zranených. Predstavitelia nemocníc potom agentúram Reuters a AFP povedali, že zariadenia prijali desiatky tiel.

29.02.2024 09:17 , aktualizované: 11:40
Izrael / Tank / Foto: ,
Izraelčania stoja na izraelských tankoch počas podujatia pre rodiny záložníkov pred vojenskou základňou na juhu Izraela 27. februára 2024.
debata (9)

Hovorca izraelskej armády podľa agentúry Reuters oznámil, že nemá informácie, že by na oblasť, kde sa incident stal, armáda podnikala údery. Izrael chce však incident preveriť.

Hamas: V Pásme Gazy zomrelo kvôli vojne s Izraelom už vyše 30-tisíc ľudí

V Pásme Gazy zomrelo od vlaňajšieho októbra v dôsledku vojny už vyše 30 000 ľudí. Uviedli to vo štvrtok podľa agentúry AFP úrady pod kontrolou Hamasu a neskôr prekročenie tejto hranice potvrdila OSN. Za posledný deň pribudlo podľa týchto údajov 79 mŕtvych. Zranených je vyše 70 000. Konflikt vypukol po teroristickom útoku hnutia Hamas na izraelské územie 7. októbra, pri ktorom podľa izraelských úradov zahynulo okolo 1 200 ľudí.

Od začiatku izraelskej vojenskej ofenzívy prišlo o život viac ako 30 000 ľudí, uviedol aj vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk na zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva v Ženeve. Na platforme X predtým rovnakú informáciu oznámil aj šéf Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus. Türk ani Tedros však neuviedli zdroj svojich informácií, upozornila agentúra DPA.

Pre konflikt muselo opustiť podľa agentúry AFP svoje domovy zhruba 1,7 z 2,4 milióna obyvateľov v Pásme Gazy. Medzinárodné organizácie tiež poukazujú na veľmi zlú humanitárnu situáciu v úzkom pobrežnom páse pri Stredozemnom mori, kde časti obyvateľov hrozí hladomor. Organizácie preto vyzývajú na zvýšenie objemu pomoci. Podľa Izraela však množstvo dodávanej pomoci obmedzujú problémy s distribúciou v samotnom Pásme Gazy.

Väčšina obyvateľov utiekla pred bojmi do oblasti Rafahu k egyptským hraniciam, kde žijú na ulici v stanoch. Mnohí jedia len raz denne a majú k dispozícii len liter vody na deň. Kvôli takmer žiadnej hygiene sa tam šíria infekčné ochorenia, ktoré ohrozujú najmä malé deti.

Útok teroristov z Hamasu na účastníkov hudobného festivalu v Izraeli 7. októbra 2023
Video

Konflikt medzi Izraelom a Hamasom, ktorý USA i EÚ považujú za teroristickú organizáciu, vypukol po teroristickom útoku Hamasu na izraelské územie 7. októbra. Zahynulo pri ňom 1 200 ľudí a ďalších zhruba 250 ľudí zavliekli ozbrojenci Hamasu a jeho spojencov na palestínske územie. Zhruba polovica rukojemníkov bola medzitým prepustená, oslobodená či nájdená mŕtva. O prepustenie ďalších zajatcov ide pri rozhovoroch o prerušení bojov, ktoré nepriamo vedú Izrael a Hamas za sprostredkovanie USA, Kataru a Egypta.

Izraelská armáda 1. februára uviedla, že doteraz zabila viac ako 10 000 bojovníkov Hamasu, sama stratila 242 vojakov. Hamas minulý týždeň prvýkrát pripustil straty vo vlastných radoch, ktoré vyčíslil na 6 000 mŕtvych.

Izrael / Tank / Čítajte viac Katar verí, že k prímeriu v Pásme Gazy by mohlo dôjsť pred začiatkom ramadánu

Po útoku zo 7. októbra sú intenzívnejšie tiež strety medzi izraelskou armádou a Palestínčanmi na okupovanom Západnom brehu Jordánu. Proiránske šiitské hnutie Hizballáh navyše útočí z juhu Libanonu na prihraničné oblasti v Izraeli. V oboch prípadoch si podľa prepočtu agentúry AFP strety vyžiadali stovky životov.

Boje v Pásme Gazy trvajú skoro päť mesiacov

Výber míľnikov bojov medzi Izraelom a palestínskym hnutím Hamas, ktoré považuje Izrael, USA či EÚ za teroristickú organizáciu.

2023:

  • 7. októbra – Hamas, ktorý vládne v Pásme Gazy od roku 2007 a neuznáva existenciu Izraela, začal ráno útok (operácia Povodeň al-Aksá) pomocou rakiet, ale aj pozemný útok a pokus o výsadok z mora. Palestínski radikáli v obciach na juhu Izraela zabíjali izraelských civilistov i vojakov, ďalší uniesli do Pásma Gazy ako rukojemníkov. Ozbrojenci Hamasu brutálne povraždili podľa izraelských zdrojov asi 1200 ľudí, vrátane dojčiat, žien a starých ľudí (z toho bolo 300 izraelských vojakov a asi 200 cudzincov). Išlo o najväčšiu hromadnú vraždu Židov od nacistického holokaustu. Symbolom teroru Hamasu sa stal útok na hudobný festival, kde zomrelo vyše 360 ľudí. Unesených bolo na 250 ľudí, okrem Izraelčanov aj cudzinci.
  • Izrael odpovedal ešte v ten istý deň bombardovaním Pásma Gazy (v operácii nazvanej Železné meče). Izraelská vláda o deň neskôr vyhlásila vojnový stav, 9. októbra bolo do izraelskej armády povolaných okolo 300 000 záložníkov (najväčší odvod v histórii krajiny) a bola oznámená totálna blokáda Pásma Gazy.
  • Strety sa neskôr rozhoreli tiež na izraelsko-libanonskej hranici a na okupovanom palestínskom Západnom brehu Jordánu.
  • 11. októbra – Izraelský premiér Benjamin Netanjahu oznámil vznik vojnového kabinetu so zastúpením opozície. Zároveň prisľúbil „zničenie“ Hamasu, ktorého útok označil za „divošstvo nevídané od holokaustu“. „Každý člen Hamasu je mŕtvy muž,“ vyhlásil a prirovnal útok Hamasu k brutálnemu zabíjaniu, ku ktorému sa na Blízkom východe uchyľovala teroristická organizácia Islamský štát. Koncom minulého roka potom Netanjahu povedal, že vychádza z toho, že existujú tri predpoklady dosiahnutia mieru: zničenie Hamasu, demilitarizácia Pásma Gazy a deradikalizácia palestínskej spoločnosti.
gaza Čítajte viac Šéf WHO: Z Gazy je zóna smrti, situácia je nehumánna. V akom svete to žijeme?
  • 13. októbra – Izraelská armáda uviedla, že by sa 1,1 milióna Palestínčanov v Pásme Gazy malo presunúť na juh oblasti. Výzvu na presun takéhoto množstva ľudí odsúdila OSN, humanitárne organizácie aj niektorí politici.
  • 19. októbra – Do konfliktu s raketovým a dronovým útokom na Izrael sa zapojili tiež šiitskí povstalci Húsíovia, ktorí ovládajú severozápad Jemenu a sú podporovaní Iránom. Húsíovia neskôr oznámili, že budú útočiť na lode, ktoré plávajú pod izraelskou vlajkou ak majú vlastníka z Izraela.
  • 20. októbra – Hnutie Hamas prepustilo prvých rukojemníkov. Do prímeria koncom novembra boli prepustené štyri ženy a izraelská armáda oslobodila jednu vojačku.
  • 21. októbra – Cez priechod Rafah medzi Pásmom Gazy a Egyptom začala prvýkrát od 7. októbra prúdiť humanitárna pomoc.
  • 27. októbra – Valné zhromaždenie OSN prijalo symbolickú rezolúciu vyzývajúcu z humanitárneho prímeria vo vojne.
Medzi zbraňami Hamasu našli aj košickú EČV
Video
Zdroj: Video izraelskej armády
  • 28. októbra – Izrael začal dlho očakávanú pozemnú operáciu s cieľom zničiť hnutie Hamas.
  • 1. novembra – Z Pásma Gazy sa dostali cez prechod Rafah do Egypta prví cudzinci a ľudia s dvojitým občianstvom od 7. októbra, teda od začiatku vojny.
  • 15. novembra – Izraelské jednotky začali zásah v areáli nemocnice Šífa, najväčšieho zariadenia svojho druhu v Pásme Gazy.
  • Bezpečnostná rada OSN prijala rezolúciu, v ktorej vyzvala na „naliehavé a rozsiahle humanitárne pauzy a koridory na dostatočný počet dní“.
  • 24. novembra – Začalo platiť prímerie medzi Izraelom a Hamasom pre výmenu unesených rukojemníkov v Pásme Gazy za väzňov z izraelských kázní, ktoré sa skončilo po týždni 30. novembra podľa Izraela porušením prímeria zo strany Hamasu. Počas prímeria Hamas prepustil 110 rukojemníkov (vyše 80 Izraelčanov a vyše 20 Thajcov) výmenou zhruba za 240 palestínskych väzňov (z toho bolo 107 mladistvých). Na vyjednávaní o prepustení sa podieľal aj Katar.
  • 3. decembra – Izraelské sily rozšírili pozemnú operáciu aj na juh Pásma Gazy, najmä do oblasti mesta Chán Júnis.
Izrael, Palestína, Hamas, Pásmo Gazy Čítajte viac Ľudskoprávne organizácie: Izrael naďalej blokuje humanitárnu pomoc do Gazy
  • 8. decembra – Bezpečnostná rada OSN neprijala návrh rezolúcie, ktorá požadovala zavedenie okamžitého humanitárneho prímeria v Pásme Gazy a pozastavenie bojov.
  • 10. decembra – Ozbrojené krídlo hnutia Hamas varovalo, že zostávajúci rukojemníci zavlečení do Pásma Gazy nevyjdú živí bez vyjednávania a výmeny väzňov.
  • 17. decembra – Izraelský prechod Kerom Šalom sa po prvý raz od začiatku konfliktu otvoril pre prejazd nákladných vozidiel s humanitárnou pomocou do Pásma Gaza.
  • 18. decembra – USA oznámili, že budú na čele medzinárodnej námornej operácie s cieľom ochrániť lode v Červenom mori pred ich útokmi zo strany jemenských Húsíov.
  • 22. decembra – Bezpečnostná rada OSN vyzvala na väčšiu humanitárnu pomoc Pásmo Gazy (rezolúcia neobsahovala výzvu na prímerie či dočasné zastavenie bojov).

2024:

  • 2. januára – Izrael pri vzdušnom údere na predmestí Bejrútu zabil zástupcu šéfa politického krídla hnutia Hamas Sáliha Arúrího.
  • 10. januára – Bezpečnostná rada OSN vyzvala na okamžité zastavenie útokov jemenských povstalcov na obchodné lode v Červenom mori.
  • 11. januára – V holandskom Haagu začal rokovať Medzinárodný súdny dvor (ICJ) o žiadosti Juhoafrickej republiky, aby sa začalo konanie so štátom Izrael, ktorý sa podľa JAR v palestínskom Pásme Gazy dopúšťa genocídy.
Izraelský veľvyslanec: Zničenie Hamasu je krok k mieru
Video
Zdroj: TV Pravda
  • 12. januára – USA a Británia začali údery zo vzduchu i mora proti vojenským pozíciám húsíjských povstalcov na území Jemenu.
  • 22. januára – Pri operáciách v strednej a južnej časti Pásma Gazy padlo 24 izraelských vojakov, čo je najviac za jediný deň od začiatku pozemnej ofenzívy koncom októbra.
  • 26. januára – Medzinárodný súdny dvor (ICJ) predbežným opatrením nariadil Izraelu, aby prijal všetky kroky, ktoré zabránia genocíde a zlepšia humanitárnu situáciu v Pásme Gazy. Predbežné opatrenie však nevyhovelo požiadavke, aby súd nariadil zastaviť vojnové operácie v Gaze.
  • 1. februára – Izrael oznámil, že pri svojej invázii v Pásme Gazy zabil 10 000 príslušníkov radikálneho hnutia Hamas, rovnaký počet ich utrpel zranenia a je vyradený z boja.
  • 6. februára – Hovorca izraelskej armády povedal, že 31 rukojemníkov zadržiavaných v Pásme Gazy je po smrti.
Netanjahu Čítajte viac Netanjahu predstavil plán na usporiadanie Gazy, Palestínčania i Hamas ho odmietli
  • 9. februára – Diplomatické aktivity USA a Kataru neviedli Izrael a Hamas k dohode na prímerí, oznámili agentúry. Americký prezident Joe Biden považoval postup Izraela v Pásme Gazy za prehnaný.
  • 12. februára – Izraelská armáda uviedla, že špeciálne jednotky oslobodili v Rafahu na juhu Pásma Gazy dvoch rukojemníkov unesených členmi radikálneho palestínskeho hnutia Hamas.
  • 29. februára – V Pásme Gazy zomrelo od októbra kvôli izraelským úderom už vyše 30 000 ľudí, informovali podľa agentúry AFP úrady pod kontrolou hnutia Hamas. Zranených je vyše 70 000.
9 debata chyba
Viac na túto tému: #Hamas #Pásmo Gazy #útok na Izrael