„Obvinenia môjho otca považujem za podlý útok. Je to nedôstojná situácia. Keďže ide o moju rodinu, spôsobuje mi to vážnu bolesť,“ reagoval Sulyok. Jeho otec bol podľa prezidentových slov sociálne citlivý, vlastenecký človek s náklonnosťou k židovstvu.
Skrýval sa vraj desaťročie
„Nechcem to opakovať, nechcem zaťažovať verejný život nezmyselnými debatami. Parlament zvolil za prezidenta mňa a nie môjho otca, ktorý zomrel pred zmenou režimu,“ dodal Sulyok.
Server hvg.hu v pondelok napísal, že Sulyok predtým o svojom otcovi uviedol, že ho v roku 1946 v neprítomnosti odsúdil ľudový súd na smrť, pretože sa ako rozvodový právnik ujal prípadu ženy, ktorej manžel sa neskôr stal mestským tajomníkom komunistickej strany v Székesfehérvári.
Rozsudku, ktorý Tamás Sulyok označil za „zúčtovanie a pomstu“, sa jeho otec vyhol len tak, že sa desať rokov bez dokladov skrýval v inej časti krajiny.
Sedí len meno a povolanie
Na Sulyokove tvrdenie však vrhlo iné svetlo vyjadrenie historika Lászlóa Karsaia, ktorý na hvg.hu napísal, že jediné, čo je v tomto príbehu pravdivé, je meno Sulyokovho otca a skutočnosť, že bol právnikom v Székesfehérvári.
Čítajte viac Nový maďarský prezident podpísal vstup Švédska do NATO
Karsai uvádza, otca novej hlavy štátu nikdy nikto neodsúdil na smrť. Pravdou je, že Lászlóa Sulyoka hľadala polícia, pretože chcela objasniť jeho rolu v hnutí fašistických Šípových krížov (Nyilasok), presnejšie v malej strane nacistického kolaboranta Bakyho-Pálffyho.
Po Karsaiovi reagoval na kauzu minulosti otca budúceho prezidenta aj historik Krisztián Ungváry, podľa ktorého tieto klamstvá by neboli potrebné, keby sa Sulyok nesnažil vykresliť seba a svojho otca ako obete komunizmu.