Vo svojom texte sa zároveň obracia na ďalšie krajiny NATO a Európskej únie s výzvou, aby sa nevzdávali podpory Ukrajine v jej obrane pred ruskou inváziou.
„Ako by dnes Európa vyzerala, keby si vtedy poprední politici Západu vzali desať rokov na rozmyslenie? Čo keby Česko pod vedením (prezidenta) Václava Havla svoju novonadobudnutú slobodu, svoj politický kapitál a svoje odhodlanie pripojiť sa k Západu nevyužilo?“ kladie si Lipavský otázky.
Čítajte aj Šéf českej diplomacie: Ruský kolonializmus rozpútal v Európe peklo
„Možno by NATO nikdy nenašlo odvahu zaviazať sa k obrane strednej Európy. Možno by sme sa dnes obávali, či nezíska prevahu západná únava zo strednej Európy a či Západ v záujme mieru neprijme ruský vplyv, alebo kontrolu nad Rigou, Varšavou či dokonca nad Prahou,“ poznamenal šéf českej diplomacie.
Lipavský v článku zdôrazňuje, že vstup Česka a ďalších krajín niekdajšieho východného bloku do NATO zmenil beh dejín nielen pre tieto štáty, ale pre NATO ako celok. Uviedol, že úspešná integrácia Česka, Poľska a Maďarska otvorila cestu ďalším postsovietskym a postkomunistickým krajinám do aliancie, a to práve na summite NATO v Prahe v roku 2002. „Rozšírenie NATO do strednej a východnej Európy bolo väčšieho významu a naliehavosti, ako si architekti dokázali predstaviť,“ napísal.
Záväzok voči NATO a kolektívnej bezpečnosti Česko podľa Lipavského preukazuje diplomatickým úsilím a účasťou na súčasných i skorších spojeneckých operáciách. „A našou neochvejnou podporou obrany Ukrajiny v iniciatívach, ako je najnovší muničný program,“ uviedol s odvolaním sa na český plán získať s podporou spojencov v krajinách mimo Európskej únie na 800.000 delostreleckých granátov pre ukrajinskú armádu.
Dnešný svet, v ktorom autoritárske režimy ohrozujú západnú bezpečnosť, sa podľa Lipavského potýka s chýbajúcimi pravidlami. „Vzhľadom na pochybnosti o súdržnosti a budúcnosti aliancie, ktoré vyjadrujú rôzne strany v Európe a USA, je jasné, že silnejšie NATO je dnes potrebnejšie ako kedykoľvek predtým,“ uviedol. „Česká republika od roku 1999 stojí po boku aliančných spojencov, spoločne kráčame vpred a dláždime cestu do budúcnosti,“ dodal Lipavský.
Výročiu českého vstupu do NATO sa venuje tiež český veľvyslanec v Nemecku Tomáš Kafka, ktorý napísal komentár do denníka Die Welt. Kafka tiež poukázal na to, že začlenenie Česka, Poľska a Maďarska bolo pre ďalšie rozširovanie kľúčové. „Ak by sa trojica nováčikov nepreukázala ako spoľahliví spojenci, kto vie, či by došlo k ďalšiemu rozširovaniu aliancie, a tým aj k ďalšiemu posilneniu stability na európskom kontinente,“ uviedol. „Dnes snáď možno jednoznačne vyhlásiť, že Česko sa osvedčilo ako nový a rovnocenný člen NATO,“ poznamenal.
Dianie na Ukrajine podľa Kafku ukazuje, že slobodná a bezpečná existencia v Európe nie je samozrejmosťou. „Členstvo v NATO je česť, zároveň ale tiež zaväzuje,“ dodal.
Nad Prahou preleteli stíhačky
Nad Prahou preleteli stíhačky, ktoré symbolicky pripomenuli 25 rokov od vstupu Česka do Severoatlantickej aliancie. Išlo o tri stíhacie lietadlá JAS-39 Gripen z 21. základne taktického letectva Čáslav, dva Eurofightery Typhoon a dopravné lietadlo Airbus A-400MS Atlas zo Spolkovej republiky Nemecko.
Skupina lietadiel sa zoradila nad južnými Čechami, odkiaľ vyrazila o 10.20 hod a približne o 10.30 preletela v dvoch formáciách tesne za sebou nad Karlovým mostom vo výške približne 200 metrov nad terénom.
„Na stanovenie výšky na prelet nad Prahou sme museli vziať do úvahy terénnu členitosť Prahy a rovnako tak hlukovú záťaž. Preto nevyužívame minimálnu povolenú výšku, ale volíme takú, aby bol prelet bezpečný, ale zároveň atraktívny,“ vysvetlil ešte pred jeho uskutočnením Michal Daněk z veliteľstva vzdušných síl českej armády.
Medzinárodný prelet aliančných lietadiel Allied Defender 2024 mal podľa českého rezortu obrany pripomenúť členstvo ČR v NATO a tiež spoluprácu českého a nemeckého letectva. „Pevne veríme, že prelet lietadiel bude nielen pripomienkou toho, že sme tu na ochranu nášho vzdušného priestoru 24/7, ale tiež, že to bude divácky zaujímavé. Dúfame, že nás budú ľudia na oblohe hľadať,“ odkázal pred odletom kapitán Ondřej Španko, ktorý skupinu lietadiel viedol.
Fiala: Nemôžeme si od inej mocnosti nechať vnútiť, kto môže byť v NATO
Hranicou rozširovania Severoatlantickej aliancie je vôľa štátov byť jej členom. Nemožno si od inej mocnosti nechať vnútiť, kto môže alebo nemôže byť členom NATO. Spravodajkyni TASR to v rozhovore k 25. výročiu členstva ČR v Aliancii povedal český premiér Petr Fiala. Význam NATO pre ČR aj pre bezpečnosť v Európe označil za zásadný.
„My si nemusíme dávať žiadne hranice. Samozrejme, NATO je organizáciou, ktorá združuje demokratické štáty a chráni západný svet… Musí to dávať zmysel aj z tohto hľadiska, ale myslím si, že dôležité je nestavať si zbytočne hranice,“ povedal predseda českej vlády. Za podstatné považuje kritérium, nakoľko daný štát prejavil vôľu byť členom Aliancie a tiež do akej miery by bol prínosom pre ostatných.
Čítajte aj Česká akcia "Dělová koule" s muníciou pre Ukrajinu sa podarila. Za tri týždne vyzbierali 1,5 miliardy eur
Rozhodujúce podľa neho je, či nejaký štát verí tomu, že táto obranná organizácia zaistí jeho bezpečnosť. Odmietol, aby na rozširovanie NATO mali vplyv názory iných mocností. „Nemôžeme si nechať vnútiť ani my, ani nikto iný od nejakej inej veľmoci, kto môže alebo nemôže byť v našej Aliancii. Musí to byť vždy rozhodnutie toho štátu a členských štátov Severoatlantickej aliancie a nie nejakých režimov, ktoré samy ukazujú vysokú mieru agresivity a ešte by chceli iným štátom a národom určovať, aké má byť ich smerovanie a budúcnosť. Tak to nie,“ zdôraznil Fiala.
Svet podľa neho nie je bezpečný a je nevyhnutné starať sa aj o bezpečnosť v Európe. „Musíme byť dostatočne silní a ukazovať aj odhodlanie tú silu použiť, aby sme dokázali odradiť prípadných agresorov. Všetci vidíme, čo sa deje na Ukrajine, a to iba posilňuje význam Severoatlantickej aliancie pre našu bezpečnosť,“ podotkol český premiér.
Pripomenul, že hoci si Fínsko a Švédsko dlho zakladali na svojej neutralite, rozhodli sa vstúpiť do NATO. Podľa Fialu to ukazuje, aká dôležitá je Aliancia pre bezpečnosť aj pocit bezpečia. „NATO je nepochybne najväčšie obranné spoločenstvo, ktoré v súčasnom svete existuje, a jeho význam pre Českú republiku, ale aj pre bezpečnosť v Európe je úplne zásadný,“ dodal predseda českej vlády.
Česko si pripomína 25 rokov od svojho vstupu do Severoatlantickej aliancie. Pri tejto príležitosti sa v ČR konajú mnohé akcie. Jednou z nich je bezpečnostná konferencia na Pražskom hrade, na ktorej okrem českých politikov vystúpi aj bývalý americký prezident Bill Clinton.
Český premiér Petr Fiala v úvode konferencie vyhlásil, že dátum vstupu ČR do Aliancie považuje za jeden z najdôležitejších dní pre Česko v jeho moderných dejinách. „Bol to deň, ktorý znamenal historický prelom pre našu bezpečnosť,“ povedal predseda českej vlády.
Jeho kabinet robí podľa neho všetko pre to, aby bezpečnosť nebola braná ako samozrejmosť. Pripomenul zakotvenie vynakladania dvoch percent HDP na obranu do zákona, novú bezpečnostnú stratégiu či najväčšiu zákazku v histórii českej armády na nákup stíhačiek F-35.
Čítajte aj Maďarské médiá: Rusko vrazilo klin medzi Slovensko a Česko. Symbolické gesto, hodnotia politológovia
Ohradil sa proti tvrdeniam, že aktívna účasť ČR v konflikte na Ukrajine a podpora Kyjeva je umelým predlžovaním vojny a ničením šance na mier. „To je niečo, čo musím jednoznačne odmietnuť, nech už to hovorí ktokoľvek u nás alebo v zahraničí,“ povedal Fiala s tým, že byť pasívnym by znamenalo čakať, kým Rusko príde aj do ČR.
Český minister zahraničných vecí ČR Jan Lipavský pripomenul, že NATO si tento rok pripomína 75 rokov svojej existencie. Stále sa podľa neho dokáže meniť a modernizovať, čím sa stáva nenahraditeľným pilierom zaručujúcim bezpečnosť severoatlantického priestoru a garantom kolektívnej obrany.
„Čelíme výzvam, o ktorých sme si možno kedysi mysleli, že patria do minulosti. V Európe zúri najväčšia vojna, akú sme videli za posledné desaťročia. Dobrou správou je, že máme prostriedky, ako ju zastaviť,“ povedal Lipavský.
Čítajte aj Je nám ľúto obetí konfliktu, ale môže za ne jedine Rusko, píše Česko v liste OSN
Podľa českej ministerky obrany Jany Černochovej sa bezpečnostná situácia vo svete od konca 90. rokov len zhoršuje. „Všetci si prajeme mier, nie sme vojnoví štváči… Ale to, čo ponúka Rusko, nie je mier, ale kapitulácia, poroba a útlak, mučenie a vraždenie civilného obyvateľstva. K takému mieru nesmieme Ukrajinu nikdy nútiť,“ zdôraznila. Morálnou povinnosťou ČR je podľa nej brániť tomu, aby skúsenosť s ruskou okupáciou zažili aj iné krajiny.
Popoludní na konferencii vystúpi český prezident Petr Pavel a americký exprezident Bill Clinton.