Ďaleko v poli porazených skončili Putinovi traja protikandidáti. Komunistický poslanec Štátnej dumy Nikolaj Charitonov získal podľa exit pollu 4,7 percenta hlasov, člen strany Noví ľudia Vladislav Davankov dostal 3,6 percenta hlasov a predsedovi Liberálnodemokratickej strany Ruska (LDPR) Leonidovi Sluckému dalo svoje hlasy 2,5 percenta zúčastnených voličov.
Čítajte viac Rusi v cudzine vrátane Bratislavy ukázali dlhými frontami pred ambasádami odpor voči Putinovi
Tento trend potvrdila aj Ústredná volebná komisia, podľa ktorej Putin získal rekordný počet 87,97 percenta hlasov, pričom tento údaj sa zakladá na spracovaní 24,4 percenta protokolov. Uviedla to agentúra RIA Novosti s tým, že v roku 2018 dostal Putin vo voľbách 76,69 percenta a o šesť rokov predtým 63,6 percenta hlasov.
Účasť voličov dosiahla podľa predbežných údajov viac ako 70 percent. Na voľbách sa mohlo zúčastniť 114 miliónov ľudí, vrátane tých na okupovaných územiach Ukrajiny.
Putin, ktorý má 71 rokov, je pri moci od roku 1999, vrátane dvoch premiérskych funkčných období. Po zmene ústavy z roku 2020 by mohol opäť kandidovať v roku 2030 na ďalších šesť rokov.
Čítajte viac Putin na večné časy? Možnože nás už čoskoro čaká milé prekvapenie
Nezávislí pozorovatelia a odborníci považujú prezidentské voľby v Rusku v roku 2024 za neslobodné a bez politickej konkurencie, keďže v nich nekandidoval žiadny predstaviteľ opozície. Traja k voľbám pripustení kandidáti buď otvorene podporovali súčasného prezidenta Putina, alebo sa držali línie Kremľa.
