767. deň: Rusko sa snaží posilniť obranu prístavu Novorossijsk. Je mimo dosahu zbraní, ako sú rakety Storm Shadow

Čítajte viac 766. deň: Zelenskyj čaká na USA: Snažíme sa nájsť spôsob ako neustúpiť. Útoky na ruské rafinérie sa Američanom nepáčili

22:15 Ukrajina si v nedeľu pripomenula druhé výročie oslobodenia mesta Buča ležiaceho v metropolitnej oblasti Kyjeva, kde boli po vytlačení ruských jednotiek z tohto územia objavené masové hroby s telami civilistov. Buča sa tak pre svet stala symbolom ruských zverstiev spáchaných vo vojne proti Ukrajine.

Pri príležitosti druhého výročia oslobodenia Buče od ruských okupantov do mesta zavítal prezident Volodymyr Zelenskyj a ďalší predstavitelia ukrajinského vedenia. V prejave po slávnostnom vztýčení ukrajinskej vlajky pri Pamätníku obrancov Buče Zelenskyj zdôraznil, že vojna na Ukrajine nesmie nikoho na svete nechať ľahostajným.

„Toto je vojna za právo na existenciu nášho štátu a zároveň aj za právo každého človeka na život…Toto je vojna (za to), aby sa nikto neodvážil správať sa voči iným ako divý zver,“ vyhlásil Zelenskyj podľa statusu zverejneného na sociálnej sieti Facebook.

Zelenskyj vo svojom príhovore vyjadril presvedčenie, že „práve tu, na Ukrajine, pri ochrane našich ľudí, našich životov, nášho štátu, víťazí ľudskosť“. Doplnil, že pred rozpútaním agresie voči iným Rusko vždy najprv „zničilo svoju vlastnú morálku a z násilia a nenávisti urobilo svoju ideológiu“. Zelenskyj v súvislosti s tým upozornil, že „takéto systémy (ako ruský) sa len tak nezastavia“. Zastaví ich však podľa Zelenského „sila, jednota, odhodlanie a zistenie toho, čo chcú (svojím konaním vlastne) zničiť“.

Na záver svojho príhovoru sa Zelenskyj poďakoval „všetkým na svete, ktorí nám skutočne pomáhajú“ i všetkým obrancom Ukrajiny.

Ukrajinská generálna prokuratúra v marci 2023 uviedla, že v okrese Buča bolo zabitých viac ako 1 400 civilistov vrátane 637 priamo v Buči. Mnohé z obetí mali na tele strelné zranenia. Bilancia obetí v rámci okresu Buča zahŕňala aj 37 detí, ktoré boli zavraždené.

21:10 Rusko vyzvalo Ukrajinu, aby mu vydala všetkých ukrajinských činiteľov, ktorí sa zapojili do teroristických útokov na ruskom území. Podľa Moskvy je medzi nimi aj šéf ukrajinskej tajnej služby SBU Vasyľ Maľuk. Informovala o tom ruská štátna agentúra TASS.

Čítajte viac Rusko žiada, aby Ukrajina vydala šéfa tajnej služby, vraj sa podieľal na terorizme. Cynické, reaguje Kyjev

20:30 Železničná trať, ktorú Rusko buduje na okupovanom území Ukrajiny, môže podľa šéfa ukrajinského obranného spravodajstva Kyryla Budanova pre Kyjev znamenať problém. Budanov však predpokladá, že Ukrajina ho dokáže vyriešiť. „Dúfam, že s týmto úsekom železnice sa nejako vyrovnáme," povedal Budanov. „Každý s tým má skúsenosti a je to oveľa jednoduchšie ako problém Krymského mosta," dodal šéf obranného spravodajstva. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda.

19:05 Rusko sa snaží posilniť obranu svojho prístavu Novorossijsk pred možnými ukrajinskými útokmi. Uviedlo to britské ministerstvo obrany v najnovšej správe o vývoji vojny na Ukrajine, ktorú zverejnilo v nedeľu. „Analýza snímok identifikovala štyri nákladné člny umiestnené pri vstupe do prístavu Čiernomorskej flotily v Novorossijsku. Ide o snahu posilniť obranu prístavu pred útokom ukrajinských námorných dronov," konštatoval britský rezort obrany. Informuje o tom web Kyiv Independent.

Prístav Novorossijsk je pre Moskvu teraz kľúčový pri ukrývaní najdôležitejších plavidiel ruskej Čiernomorskej flotily pre zvýšené riziko ukrajinských útokov na jej „tradičný domovský prístav" Sevastopoľ, dodalo ministerstvo obrany Veľkej Británie. Prístav Novorossijsk sa nachádza na ruskom pobreží a je mimo dosahu takých zbraní, ako sú rakety Storm Shadow.

17:15 Ukrajinská tajná služba SBU pomohla českej kontrarozviedke odhaliť proruskú sieť v Prahe zameriavajúcu sa na ovplyvňovanie europoslancov. Napísala to ukrajinská tlačová agentúra Ukrinform s odvolaním sa na svoje zdroje. Tie agentúre povedali, že česká Bezpečnostná informačná služba (BIS) odhalila pred blížiacimi sa júnovými voľbami do Európskeho parlamentu sieť, ktorú riadil spojenec ruského prezidenta Viktor Medvedčuk.

Čítajte viac Proruskú sieť v Česku pomohla odhaliť ukrajinská rozviedka. Politici mali za peniaze chváliť v médiách Putina

16:45 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj opäť vyzval svojich spoluobčanov na obranu pred ruskou agresiou. Urobil tak v posolstve adresovanom Ukrajincom, ktorí slávia veľkonočné sviatky podľa západného obradu.

Vo svojom statuse na sieti X Zelenskyj deklaroval, že Veľká noc pripomína silu ducha, ktorý odoláva temnote a zjednocuje svet: spája rodiny, národy a kontinenty. Zdôraznil, že „život môže vyhrať“ napriek nepretržitému teroru Ruska. Doplnil, že v poslednom čase „nie je dňa ani noci, aby sa ruský teror nesnažil zničiť životy Ukrajincov“. Spresnil, že aj v noci na nedeľu Ukrajina opäť odolávala útokom rakiet i bezpilotných lietadiel. „My sa však bránime, vydržíme, náš duch sa nevzdáva a vie, že smrti sa dá zabrániť. Život môže vyhrať,“ ubezpečoval Zelenskyj.

Na záver svojho posolstva zaželal Ukrajincom, ale aj iným národom, ktoré trpia vojnami, aby rýchlo nastal mier. „Nech sú dnes vyslyšané všetky modlitby za ochranu pred zlom. Nech viera spojí všetky dobré srdcia a posilní tých, ktorí bránia svoj domov. A nech sa priblíži skutočný mier pre celú našu Ukrajinu a všetky národy, ktoré trpia vojnami,“ vyhlásil ukrajinský prezident.

Časť kresťanov na Ukrajine slávi Veľkú noc v rovnakom čase ako rímskokatolíci a protestanti. Kresťania východného obradu, teda gréckokatolíci a pravoslávni, budú v roku 2024 sláviť Veľkú noc v nedeľu 5. mája.

Pravoslávna cirkev Ukrajiny a ukrajinská gréckokatolícka cirkev prešli na novojuliánsky kalendár od 1. septembra 2023 a teraz sa väčšina cirkevných sviatkov slávi o 13 dní skôr. Podľa starého juliánskeho kalendára sa na Ukrajine slávia len pohyblivé sviatky, akým je napríklad aj Veľká noc.

16:20 Po teroristickom útoku na koncertnú sálu Crocus City Hall na predmestí Moskvy vzrástol odchod občanov Tadžikistanu z Ruska, vyplýva z údajov tadžického ministerstva pre prácu, migráciu a zamestnanosť.

Minulotýždňový útok bol v Rusku najhorším za uplynulé dve desaťročia a vyžiadal si najmenej 144 obetí na životoch. Štyria z podozrivých atentátnikov sú občania Tadžikistanu. Spolu s nimi boli zatknutí aj siedmi ďalší ľudia, časť z nich tiež pochádza z tejto bývalej sovietskej stredoázijskej krajiny.

„Prijímame množstvo hovorov. Väčšinou nejde o sťažnosti pre obťažovanie, ale strach našich občanov, panika, mnoho z nich chce odísť. V súčasnosti monitorujeme situáciu, máme viac ľudí prichádzajúcich (do Tadžikistanu) než odchádzajúcich,“ uviedla námestníčka ministra pre prácu, migráciu a zamestnanosť Šachnoza Nodiriová, ktorú citovala ruská štátna tlačová agentúra TASS.

Tadžikistan tento týždeň zatkol dovedna deväť ľudí pre podozrenia zo spojitosti s masovou streľbou v Moskve i z väzieb na džihádistickú organizáciu Islamský štát, ktorý sa k atentátu prihlásil, píše Reuters s odvolaním sa na nemenovaný tadžický bezpečnostný zdroj.

Odlivom pracujúcich migrantov sa môže zhoršiť nedostatok zamestnancov v ruskej ekonomike. Deficit napríklad v stavebníctve tento rok vzrástol o 36 percent v porovnaní s rokom 2022, povedal v piatok pre tlačovú agentúru Interfax Anton Gluškov, prezident ruskej Národnej asociácie staviteľov (NOSTROI).

Tadžické ministerstvo práce podľa Reuters predpokladá, že odliv migrantov z Ruska bude dočasný. Na webovej stránke rezortu sa uvádza, že v roku 2023 opustilo krajinu 652.014 pracujúcich migrantov, kým v roku 2022 až 775.578.

14:30 Moskva podľa ruských agentúr vyhlásila, že jej armáda podnikla rozsiahly úder na energetickú infraštruktúru, plynárenský priemysel a narušila fungovanie zbrojárskych podnikov na Ukrajine.

Moskva informovala o útoku na Ukrajinu pomocou zbraní dlhého dosahu. „V dôsledku úderu bola narušená prevádzka podnikov obranného priemyslu zaoberajúcich sa výrobou a opravami zbraní, vojenskej techniky a munície,“ uviedlo neskôr ruské ministerstvo obrany vo svojom pravidelnom hlásení o vývoji bojov. Rezort – rovnako ako v minulosti – vyhlásil, že „všetky ciele úderu boli splnené a určené objekty zasiahnuté“.

Ešte pred tým ruské ministerstvo obrany podľa serveru Meduza uviedlo, že nad Belgorodskou oblasťou ráno protivzdušná obrana zničila desať striel raketometu Vampire českej výroby. Z útoku obvinila Kyjev. Podľa gubernátora Belgorodskej oblasti bola zranená jedna civilistka, ktorá utrpela popáleniny pri požiari, ktorý vypukol v dome po ostreľovaní. To si podľa úradov vyžiadalo okrem iného škody na budovách a autách v oblastnej metropole Belgorodu a ďalších obciach.

Podobné vyhlásenia strán nemožno v podmienkach vojny bezprostredne nezávisle overiť.

13:50 Desaťtisíc odberateľov elektriny v Odeskej oblasti na juhu Ukrajiny zostalo v nedeľu bez dodávok prúdu po tom, ako trosky ruského dronu v noci spôsobili požiar v energetickom zariadení regiónu. Uviedla to vojenská administratíva oblasti, podľa ktorej nikto nebol zranený. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda.

13:40 Miliardár Elon Musk sa na svojej sociálnej sieti X opäť vyjadril k vojne na Ukrajine. Kritizuje minuloročnú ukrajinskú protiofenzívu a varuje Ukrajinu, že že príde aj o ďalšie územia a prístup k Čiernemu moru vrátane Odesy, ak nebude súhlasiť s vyjednávaním s Ruskom.

Čítajte viac Musk opäť budí vášne. Vyjednávajte, inak stratíte prístup k Čiernemu moru, odkázal Ukrajincom

13:15 Pápež František v tradičnom veľkonočnom posolstve Urbi et Orbi (Mestu a svetu) vo Vatikáne vyzval na výmenu väzňov medzi Ruskom a Ukrajinou. Konflikt rozpútaný ruskou inváziou na Ukrajinu trvá už tretí rok.

Čítajte viac Urbi et Orbi: Pápež vyzval na výmenu všetkých väzňov medzi Ruskom a Ukrajinou

12:23 Ruské úrady v nedeľu ráno zadržali tri osoby v rámci „protiteroristickej operácie“ v prevažne moslimskej ruskej republike Dagestan. S odvolaním sa na ruské médiá o tom informovala agentúra Reuters.

Rusko je v súčasnosti v stave zvýšenej pohotovosti po teroristickom útoku na koncertnú halu Crocus City Hall na predmestí Moskvy z 22. marca, pri ktorom zahynulo vyše 140 ľudí a zranenia utrpelo ďalších 360. Opakovane sa k nemu prihlásila džihádistická organizácia Islamský štát.

„Bezpečnostné orgány zadržali troch ozbrojencov, ktorí plánovali niekoľko teroristických útokov,“ uviedol v nedeľu ruský Národný protiteroristický výbor (NAK).

Podľa výboru nedošlo k žiadnym civilným obetiam ani stratám v radoch bezpečnostných orgánov. Ozbrojencov už predtým zablokovali v niekoľkých bytoch v obytných oblastiach v Machačkale, hlavnom meste Dagestanu a v jednom z najväčších miest tejto republiky, Kaspijsku.

Pri prehliadke miest, kde ich zadržali, sa našli automatické zbrane, munícia aj improvizované výbušné zariadenie pripravená na použitie.

V niektorých okresoch Machačkaly a v Kaspijsku bol až do odvolania zavedený tzv. režim protiteroristickej operácie, počas ktorého platia špeciálne opatrenia aj dočasné obmedzenia.

11:50 Pri ruských vzdušných úderoch a ostreľovaní Ukrajiny v noci na nedeľu zomreli dvaja ľudia, jeden v Ľvovskej a ďalší v Charkovskej oblasti. Uviedli to ukrajinskí činitelia na platforme Telegram. Ukrajinské letectvo hlási zostrelenie 18 z 27 ruských striel a útočných dronov. Ukrajinská energetická spoločnosť Ukrenerho oznámila, že cieľom ruského útoku boli energetické zariadenia vrátane elektrických rozvodní na juhu krajiny.

Šéf správy západoukrajinskej Ľvovskej oblasti Maksym Kozyckyj informoval o zabitom mužovi pri údere ruských striel na rovnaké zariadenie kritickej infraštruktúry, ktoré sa stalo cieľom Rusov už minulú nedeľu a v piatok. O aký objekt ide, nespresnil. Poškodená je podľa jeho slov administratívna budova.

Šéf východoukrajinskej Charkovskej oblasti Oleh Synehubov informoval o sérii ostreľovania regiónu a uviedol, že pri ruskom útoku zomrel v obci Borova 19-ročný muž a ďalší 27-ročný civilista bol zranený.

Podľa spoločnosti Ukrenerho boli kvôli útokom prerušené dodávky elektrickej energie v juhoukrajinskej Odese a jej okolí, kde sa podľa ruskojazyčného webu stanice BBC pre nedostatok elektriny zastavili električky a trolejbusy. Nahradili ich autobusmi.

Rusko v noci na nedeľu zaútočilo na Ukrajinu 14 strelami s plochou dráhou letu Ch-101/Ch-555, balistickou strelou Iskander-M, riadenou strelou Ch-59 a 11 útočnými dronmi Šáhed, oznámilo ráno ukrajinské letectvo, ktoré zároveň ohlásilo zostrelenie deviatich striel Ch-101/Ch-555 a deviatich bezpilotných lietadiel. Kam dopadli nezlikvidované strely, vzdušné sily neoznámili.

Moskva sa k útoku nevyjadrila, podobné vyhlásenia jednotlivých strán konfliktu nemožno v podmienkach vojny bezprostredne nezávisle overiť.

11:25 Francúzsko dodá Ukrajine 30 protileteckých rakiet Aster pre systém SAMP/T MAMBA, ktorý je ekvivalentom amerického systému Patriot. Pre francúzske médiá to povedal minister obrany krajiny Sébastien Lecornu. Konštatoval pritom, že francúzsky rezort obrany spolupracuje s európskym výrobcom raketových zbraňových systémov MBDA na „zrýchlení produkcie striel Aster". Informuje o tom web Kyiv Independent.

Francúzsky balík pomoci Kyjevu bude obsahovať stovky starých ale „stále prevádzkyschopných" obrnených vozidiel. „Na udržiavanie takej veľkej frontovej línie ukrajinská armáda potrebuje napríklad naše obrnené vozidlá, je to úplne kľúčové pre mobilitu vojakov," povedal Lecornu. „Táto stará ale stále prevádzkyschopná technika bude k dispozícii na priamy prospech Ukrajine vo významných množstvách. Môžeme hovoriť o stovkách kusov v roku 2024 a začiatkom roku 2025," dodal francúzsky minister obrany.

10:55 Ruský prezident Vladimir Putin podpísal dekrét o pravidelnom jarnom odvode do armády. Na základnú vojenskú službu má podľa výnosu tento rok na jar nastúpiť 150 000 ľudí. Informovali o tom agentúry Reuters, TASS alebo DPA. Odvody sa začínajú v pondelok 1. apríla a potrvajú do 15. júla.

Povinná vojenská služba sa podľa nových pravidiel, ktoré vstúpili do platnosti 1. januára, týka občanov vo veku 18 až 30 rokov, napísala ruská štátna agentúra TASS. Ruský parlament vlani odhlasoval zvýšenie hornej vekovej hranice pre povolanie do armády z 27 na 30 rokov.

V Rusku sa branci k povinnej vojenskej službe povolávajú dvakrát ročne – v jarnom a jesennom termíne. Vlani na jeseň Moskva povolala 130 000 brancov, na jar 147 000 ľudí.

Všetci muži v Rusku musia absolvovať ročnú vojenskú službu alebo rovnocenný výcvik počas vyššieho vzdelávania, pripomenula agentúra Reuters a dodala, že povinná vojenská služba je v krajine dlhodobo citlivou záležitosťou a mnoho mužov sa jej snaží vyhnúť.

Rusko pred viac ako dvoma rokmi začalo inváziu na Ukrajinu. Generálny štáb ruskej armády sľúbil, že branci do bojov na Ukrajinu vyslaní nebudú.

Vojaci základnej služby podľa Reuters nemôžu byť legálne nasadení do bojov mimo Ruska a v roku 2022 boli vyňatí z vtedajšej mobilizácie, ktorej cieľom bolo doplniť rady vojakov bojujúcich v susednej krajine. Hoci niektorí branci boli poslaní na front omylom, píše Reuters.

10:15 Ruskí vojaci proti Ukrajine po prvý raz použili 1 500-kilogramovú bombu, ktorú zhodili na Sumskú oblasť na severovýchode Ukrajiny. Oznámila to na komunikačnej platforme Telegram 117. samostatná brigáda ukrajinských síl teritoriálnej obrany. Bombu, ktorá má oveľa vyššiu výbušnú silu ako iná munícia, Rusi zhodili na mesto Velyka Pysarivka ležiace pri ruských hraniciach. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda.

9:05 Česká iniciatíva na nákup munície pre Ukrajinu stále potrebuje peniaze napriek tomu, že sa do nej zapojilo viacero krajín. V rozhovore s estónskym štátnym vysielateľom ERR to povedal estónsky minister obrany Hanno Pevkur. Podľa neho sú miesta, kde sa dá kúpiť munícia, otázne je ale, kde sú na ňu peniaze. Informuje o tom spravodajský portál Ukrajinská pravda.

„Ak sa bavíme o milióne delostreleckých nábojov, sú to asi 3 miliardy eur. Sú tam rôzne kalibre, o niečo lacnejšie. Bolo by skvelé, keby sa nám podarilo zaobstarať všetko. V súčasnosti chýbajú skôr peniaze ako náboje,“ skonštatoval šéf estónskeho rezortu obrany.

Čítajte viac Česká muničná iniciatíva je majstrovskou ukážkou psychologickej operácie, môže sa zapísať do učebníc

Pevkur povedal, že v prvom rade sa snažia nájsť potrebné sumy z krajín severnej a strednej Európy. S Francúzskom, ktoré vyhlásilo, že je pripravené poskytnúť väčší príspevok, by sa malo diskutovať oddelene.

Kedy by sa munícia mohla dostať do bojovej zóny, je náročné povedať. Časť by mohla prísť o niekoľko mesiacov, ďalšia zase až okolo konca roka. „Veľa závisí od fyzickej kontroly niektorých nábojov týchto potenciálnych partnerov. Bolo nám povedané, že ich možno získať, ale v akom sú stave a sú vôbec vhodné na použitie? Toto všetko je potrebné skontrolovať “, vysvetlil Pevkur.

Účastníci českej iniciatívy na nákup delostreleckej munície pre Ukrajinu mimo Európy podľa medializovaných správ podpísali dohodu, podľa ktorej Kyjev dostane milión nábojov, čo je viac ako sa pôvodne plánovalo. K iniciatíve sa pridalo dovedna 15 krajín.

Čítajte viac Ako Česko práve zastavilo Putina a zachránilo Ukrajinu, vyzdvihuje zahraničie

9:00 Ruská ťažobná spoločnosť Nornickel, ktorá je najväčším producentom paládia na svete a významný producent niklu, uviedla, že niektorí jej klienti z Európskej únie odmietli kupovať produkty z týchto kovov. Na spoločnosť ani jej kovy sa nevzťahujú západné sankcie, niektorí spotrebitelia sa však dobrovoľne vyhýbajú obchodom s jej kovmi a výrobkami z ruských surovín, povedal viceprezident firmy pre obchod Anton Berlin. Informuje o tom spravodajský portál Sky News.

Berlin vysvetlil, že odmietanie produktov z ruských materiálov ovplyvnilo napríklad fínsky závod Nornickelu v Harjavalta, ktorý v Európe vyrába batériové materiály pre elektrické vozidlá.

Generálny riaditeľ spoločnosti Vladimir Potanin sa vlani vyjadril, že sankcie obmedzili vývoj spoločnosti Nornickel v dôsledku „dobrovoľných vlastných sankcií“, ktoré uvalili niektorí klienti a zahraniční dodávatelia zariadení a technológií.

8:50 Počas uplynulého dňa Moskva podľa Kyjeva na Ukrajine prišla o 650 vojakov. Od začiatku vojny tak ruská armáda stratila 442 170 ľudí, uviedol v nedeľu na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 15 tankov, 20 obrnených bojových vozidiel pechoty a 44 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 6 966 tankov, 13 304 obrnených bojových vozidiel pechoty a 11 050 delostreleckých systémov.

6:20 Pri ruských útokoch v posledných dvoch týždňoch bolo poškodených alebo zničených päť zo šiestich elektrární najväčšej ukrajinskej súkromnej energetickej spoločnosti DTEK. Opravy môžu trvať až 18 mesiacov. Uviedol to podľa agentúry Reuters v ukrajinskej štátnej televízii šéf firmy DTEK Dmytro Sacharuk.

Firma DTEK pokrýva asi štvrtinu potrieb krajiny. Od začiatku ruskej invázie pred viac ako dvoma rokmi bola firma svedkom opakovaných zásahov svojich tepelných elektrární a ďalších zariadení ruskými raketami, dronmi a delostrelectvom.

Sacharuk v televízii uviedol, že pri útokoch 22. a 29. marca bola zasiahnutá produkcia tepelných a vodných elektrární v takmer všetkých regiónoch a boli zničené distribučné zariadenia.

„Aby som bol konkrétny, päť zo šiestich našich elektrární bolo vážne poškodených, niektoré bloky boli zničené, niektoré boli z polovice a viac poškodené,“ povedal. „Týka sa to západných a centrálnych regiónov a poškodené boli tak zariadenia potrebné pre výrobu elektriny, ako aj pre prenos z elektrárne do siete,“ dodal.

Firma DTEK podľa neho utrpela len na zariadení straty 300 miliónov USD. „Zistili sme, že 80 percent dostupnej výrobnej kapacity teraz nefunguje. “

Sacharuk dodal, že firma DTEK minula v minulom roku 110 miliónov USD na obnovu desiatich blokov zasiahnutých ruskými útokmi. Dve tretiny z nich sú teraz opäť zničené. Opravy si vyžiadajú mesiace, v niektorých prípadoch až rok a pol.