Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 769 dní
- Moskva za jeden deň stratila 780 vojakov, uviedol Kyjev
- Rusko tvrdí, že zadržalo výbušniny poslané z Ukrajiny cez EÚ vrátane Slovenska
- Nemecko podporí český nákup munície pre Ukrajinu 576 miliónov eur
- Drony devastovali priemyselnú zónu v Rusku, 1200 kilometrov od ukrajinských hraníc
Čítajte viac 768. deň: Kyjev čelí ruským Kinžalom, Iskanderom i Zirkónom. Okupanti zrejme chystajú rozsiahlu ofenzívu
23:24 Zvýšená brutalita ruských útokov na Ukrajinu, najmä na priehrady a elektrárne, je podľa EÚ odpoveďou lídra Kremľa Vladimira Putina tým, ktorí stále veria v mierové riešenie. Ako referuje web Ukrajinská pravda, na utorňajším brífingu v Bruseli to povedal slovenský hovorca Európskej komisie (EK) pre zahraničnopolitické otázky Peter Stano.
Európska únia podľa Stana v ostatných dňoch pozorne sleduje pokračovanie a zintenzívnenie ruskej agresie voči Ukrajine, počas ktorej Rusko naďalej terorizovalo ukrajinský ľud uskutočňovaním rozsiahlych útokov s použitím stoviek rakiet a bezpilotných lietadiel proti pokojným mestám a stále viac proti kritickej energetickej infraštruktúre.
„Toto je niečo, čo rezolútne odsudzujeme. Vyzývame Rusko, aby zastavilo tieto akcie, rovnako ako to, aby Rusko zastavilo celkovú agresiu. Toto je brutálna vojna proti ukrajinským civilistom,“ povedal Stano.
22:15 Stovky Ukrajincov požiadali o náhradu škody na majetku spôsobenej ruskou inváziou prostredníctvom nového mechanizmu spusteného v utorok, uviedol ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. Úrady údajne očakávajú až desať miliónov žiadostí. TASR informuje na základe správ agentúr AFP a DPA.
Register škôd pre Ukrajinu oficiálne spustili v Haagu počas konferencie o stíhaní vojnových zločinov na Ukrajine, na ktorej sa zúčastnili zástupcovia Európskej komisie, Ukrajiny, západných spojencov, Medzinárodného trestného súdu a európskej justičnej agentúry Eurojust.
Na záver konferencie Kuleba uviedol, že do registra už boli predložené stovky žiadostí. „Je to znak toho, aký vysoký je dopyt, ale aj znak toho, akí sú ľudia smädní po spravodlivosti,“ povedal ukrajinský minister.
Register sa spočiatku zameria na škody na nehnuteľnostiach. V tejto kategórii sa očakáva 300-tisíc až 600-tisíc nárokov.
22:12 USA a ich spojenci sa každý deň usilujú zabrániť tomu, aby boli do Ruska dovážané z krajín ako Čína, Irán či Severná Kórea zbrane, ktoré by následne Moskva použila vo svojej invázii na Ukrajinu. Povedal to v utorok počas návštevy Paríža americký minister zahraničných vecí Antony Blinken, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.
„Dennodenne pracujeme na tom, aby sme účinne zabránili presunu zbraní a (vojenského) materiálu do Ruska, ktoré by poháňali túto vojnovú mašinériu… a to aj z Iránu, Severnej Kórey či z Číny,“ povedal Blinken novinárom v Paríži. „Toto nie je hrozba len pre Ukrajinu, je to hrozba pre celkovú európsku bezpečnosť,“ dodal.
Juhokórejský minister obrany Sin Won-sik ešte v marci uvádzal, že KĽDR doteraz poslala Rusku približne 7000 kontajnerov so zbraňami určenými na použitie vo vojne na Ukrajine, pričom s takýmito zásielkami začala podľa jeho slov vlani v júli.
21:27 Severoatlantická aliancia (NATO) údajne plánuje Ukrajine poskytnúť v nasledujúcich piatich rokoch vojenskú podporu vo výške 100 miliárd eur, uvádza v utorok agentúra DPA odvolávajúca sa na viacero nemenovaných diplomatických zdrojov.
Fond na tento účel navrhol generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, pričom podľa DPA sa má o ňom diskutovať na stredajšom zasadnutí ministrov zahraničných vecí krajín NATO v Bruseli. Definitívne rozhodnutie v tejto veci sa však očakáva až na júlovom summite NATO vo Washingtone.
Cieľom avizovanej 100-miliardovej podpory má byť okrem iného lepšie rozloženie bremena medzi jednotlivé krajiny Aliancie, ktorá momentálne hľadá nové spôsoby, ako podporiť Ukrajinu v boji proti ruskej invázii. Kyjev sa sťažuje na nedostatok munície, ktorý mu obranu sťažuje. Členovia Aliancie sa podľa DPA majú dohodnúť aj na tom, či by sa do nového fondu mala zahrnúť už skôr prisľúbená pomoc.
Popri tom je zamýšľaná aj dlhodobá podpora Ukrajiny vo forme novej misie NATO zameranej na koordináciu dodávok vojenskej pomoci a výcviku pre ukrajinskú armádu. Doteraz zohrávali hlavnú úlohu v rámci koordinácie takýchto dodávok zbraní USA, a to prostredníctvom tzv. kontaktnej skupiny pre podporu Ukrajiny.
20:56 Gubernátor Rostovskej oblasti, ktorá sa nachádza na juhozápade Ruska pri hraniciach s Ukrajinou, dnes oznámil, že zvýšil prémiu za podpísanie kontraktu s ruskou armádou na 700-tisíc rubľov. Viac platí už len v Petrohrade, okomentoval situáciu spravodajský portál Meduza, pôsobiaci z lotyšského exilu.
Gubernátor Vasilij Golubev dokonca sľúbil milión rubľov, ak dotyčný vstúpi do niektorej z dobrovoľníckych jednotiek, vytváranej v regióne. No napriek všetkej snahe nábor do týchto práporov podľa portálu Mediazona viazne.
Golubev tiež prisľúbil strojnásobiť odmenu vojakom, ktorých do armády pôvodne povolali pri mobilizácii, ale potom uzavreli s armádou kontrakt. Predtým táto prémia predstavovala 100-tisíc rubľov, napísala Meduza.
Výšku jednorazových odmien za zmluvu s vojskom si stanoví každý región sám. Rostovská oblasť sa najnovším zvýšením prémie ocitla na druhej priečke v celej krajine. Viac vyplácajú len v Petrohrade (905-tisíc rubľov). V Moskve vyplácajú 50-tisíc rubľov, nie však ako jednorazovú prémiu, ale každý mesiac po celý čas vojakove služby, teda ide minimálne o 600-tisíc rubľov. V Moskovskej oblasti, ktorá obklopuje hlavné mesto, je prémia 205-tisíc rubľov, v prípade dobrovoľníckych práporov 605-tisíc, dodala Meduza.
19:59 Ukrajina dostane prvé dodávky munície získanej vďaka českej iniciatíve už v priebehu júna, uviedol český premiér Petr Fiala v utorok počas návštevy Litvy. TASR o tom informuje na základe správ portálu Novinky.cz a spravodajskej stanice ČT24.
„Bez toho, aby som zachádzal do detailov, sme schopní dodať muníciu na Ukrajinu z tejto iniciatívy už v júni a potom postupne do konca roka tak, aby sme splnili očakávané dodávky v počte 100.000 kusov,“ povedal Fiala novinárom.
Predseda českej vlády v utorok navštívil vojenskú základňu Severoatlantickej aliancie (NATO) v litovskom meste Rukla, kde si prezrel vojenskú techniku a taktiež navštívil českých vojakov, ktorí tam slúžia.
Podľa Fialu sa k českej iniciatíve na podporu Ukrajiny pripojilo približne 20 krajín. „Naša iniciatíva je vlastne jedinou možnosťou, ako v krátkom čase pomôcť Ukrajine – vo veci, ktorá je pre Ukrajinu životne dôležitá, a to je dostatok delostreleckej munície,“ povedal. „Uvedomujeme si, že Ukrajina nebojuje len za svoju nezávislosť a slobodu, ale aj za bezpečnosť celej Európy,“ dodal premiér ČR.
19:36 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok podpísal zákon, na základe ktorého sa znižuje vek pre odvod do armády z 27 na 25 rokov. Príslušné znenie zákona v utorok zverejnil na svojej webstránke ukrajinský parlament, píše TASR podľa správy agentúry AFP.
Najvyššia rada túto legislatívu schválila už koncom vlaňajšieho mája podľa návrhov ministerstva obrany. K jej podpisu ukrajinským prezidentom dochádza v situácii, keď Ukrajina čelí nedostatku vojakov na bojisku vo vojne s Ruskom.
Podľa médií Zelenskyj dlho váhal s podpísaním predmetného zákona, pretože tvrdil, že najskôr potrebuje vidieť podrobný plán armády o tom, ako budú nasadení noví odvedenci. Tí by mali nahradiť vojakov, ktorí boli na bojisku od februára 2022, keď ruské sily spustili inváziu.
17:56 Rusko potrebuje nový prístup k migrácii, vyhlásil v utorok šéf Kremľa Vladimir Putin s odkazom na nedávny útok na moskovskú koncertnú sálu, ktorý si vyžiadal najmenej 144 mŕtvych a 551 zranených. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
K zodpovednosti za teroristický útok v koncertnej sále Crocus City Hall v Krasnogorsku, ku ktorému došlo 22. marca, sa opakovane prihlásila džihádistická skupina Islamský štát. Ruské úrady zadržali štyroch Tadžikov podozrivých z útoku a ďalších sedem ľudí, ktorých považujú za komplicov.
Aj keď Putin napokon pripustil, že masaker vykonali „radikálni islamisti“, naďalej tvrdí, že Ukrajina bola doň nejakým spôsobom zapojená – pre tieto svoje tvrdenia však neposkytol žiadne dôkazy. Ukrajina svoju účasť na tomto útoku rozhodne popiera.
16:45 Francúzsko na úrovni Európskej únie navrhne zavedenie sankcií proti ruským spoločnostiam, ktoré šíria dezinformácie. Oznámil to dnes podľa agentúry AFP francúzsky minister zahraničia Stéphane Séjourné na spoločnej tlačovej konferencii s americkým náprotivkom Antonym Blinkenom.
„Navrhnem zavedenie sankčného režimu proti tým, ktorí podporujú režim dezinformácií,“ povedal Séjourné.
Čítajte aj Proruská špionážna sieť útočí proti EÚ: Poľsko a Česko spustili vyšetrovanie, majú zistenia týkajúce sa Slovenska
16:40 Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v utorok uviedol, že Rusko musí rokovať s afganským vládnucim hnutím Taliban o dôležitých otázkach a pracuje na vyradení Talibanu zo svojho zoznamu zakázaných teroristických organizácií.
„Je to krajina, ktorá je hneď vedľa nás a my s ňou tak či tak komunikujeme,“ povedal novinárom Peskov.
„Musíme vyriešiť naliehavé otázky, čo si taktiež vyžaduje dialóg, takže v tomto ohľade s nimi komunikujeme ako prakticky s každým iným – oni sú de facto autoritou v Afganistane,“ dodal hovorca Kremľa, pričom tieto „naliehavé otázky“ nešpecifikoval.
Rusko je už niekoľko rokov terčom Islamského štátu za rolu pri potláčaní nepokojov v regiónoch s moslimskou väčšinou, ako aj za podporu režimu v Sýrii počas tamojšej občianskej vojny.
Čítajte aj OSN: Taliban prísne obmedzuje pohyb nevydatých žien a žien bez sprievodu muža
16:06 Južná Kórea zadržala dve lode podozrivé z účasti na vojenskej spolupráci medzi Severnou Kóreou a Ruskom. Ako referuje web news.sky.com, tamojšie ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že sankcie zasiahli aj dve ruské organizácie a dvoch jednotlivcov zapojených do financovania jadrového a raketového vývoja v Pchjongjangu.
Dve sankcionované lode „prevážali veľké množstvo kontajnerov a prepravovali vojenské zásoby medzi Ruskom a Severnou Kóreou“, uviedlo ministerstvo.
„Vojenská spolupráca vrátane obchodu so zbraňami medzi Ruskom a Severnou Kóreou je jasným porušením rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN a aktom, ktorý vážne ohrozuje mier a stabilitu nielen na Kórejskom polostrove, ale na celom svete," vyhlásil rezort.
15:55 Veliteľom ruskej Čiernomorskej flotily, decimovanej ukrajinskými útokmi, sa stal viceadmirál Sergej Pinčuk. Oznámil to dnes minister obrany Sergej Šojgu spolu s ďalšími personálnymi zmenami. Hlavným veliteľom ruského vojenského námorníctva sa stal admirál Alexander Moisejev a veliteľom Severnej flotily viceadmirál Konstantin Kabancov, uviedli ruské médiá s odvolaním sa na ministrovo vyjadrenie.
Čítajte aj Putin podal Kimovi pomocnú ruku: Zablokoval dohľad OSN nad sankciami voči KĽDR
„Kolegovia, gratulujem! Chápete onu obrovskú zodpovednosť, ktorá spočíva na vašich pleciach. A dúfam, že zvládnete úlohy, ktoré stanovil vrchný veliteľ ozbrojených síl, ministerstvo obrany a samozrejme naša krajina,“ vyhlásil Šojgu na porade s velením ozbrojených síl. Príslušné výnosy o vymenovaní nových veliteľov námorníctva podpísal prezident Vladimir Putin.
V polovici marca Moskva oznámila vymenovanie Moisejeva za úradujúceho veliteľa ruského námorníctva, teraz sa stal veliteľom bez prívlastku. Výmena veliteľa sa odohrala na pozadí veľkých strát Čiernomorskej flotily vo vojne proti Ukrajine, poznamenal server Meduza.
Oficiálne príčiny výmeny veliteľov vojenského námorníctva neboli oznámené, upozornila ruská redakcia BBC a dodala, že predchádzajúci veliteľ vojenského námorníctva Nikolaj Jevmenov bol odvolaný po sérii potopení lodí Čiernomorskej flotily ukrajinskými bezposádkovými plavidlami, námornými dronmi. Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov na otázky novinárov vtedy oznámil, že prezidentská kancelária ohľadom Jevmenovovho odvolania nevydala žiadne verejné dokumenty a že k výnosom v režime utajenia sa ako hovorkyňa Kremľa nemôže vyjadrovať.
Čítajte aj Čierny rok ruskej Čiernomorskej flotily – strata lodí, veliteľstva i prestíže
15:40 Bývalého poradcu ukrajinského prezidenta v utorok obvinili zo sprenevery takmer 95 miliónov hrivien v rámci rozsiahlej korupčnej schémy spojenej so železničnou spoločnosťou Ukrzaliznycia. Uviedol to Národný protikorupčný úrad Ukrajiny (NABU), ale meno podozrivého nezverejnil. Portál Ukrajinská Pravda s odvolaním sa na nemenované zdroje však napísal, že ide o Artema Šyla, bývalého poradcu prezidentskej kancelárie. Informuje o tom web Kyiv Independent.
Šylo údajne po odštartovaní ruskej vojny proti Ukrajine v roku 2022 dohodol nákup transformátorov pre spoločnosť Ukrzaliznycia za umelo nadhodnotenú cenu. NABU uviedol, že v súvislosti s týmto prípadom doteraz zadržali štyri osoby.
15:35 Súd v Moskve dnes uložil známemu kritikovi Kremľa a členovi punkrockovej protestnej skupiny Pussy Riot Pjotru Verzilovovi trest väzenia na osem rokov a štyri mesiace za vyjadrenie ohľadom ruskej invázie na Ukrajinu. Rozsudok bol vynesený v neprítomnosti, rusko-kanadský aktivista žije v emigrácii. Informovala o tom agentúra Interfax.
Verzilov stanul pred súdom kvôli príspevkom na sociálnych sieťach ohľadom ukrajinského mesta Buča, v ktorých ruskú obvinil armádu z genocídy. Buča sa nachádza v Kyjevskej oblasti; mesto na začiatku plnohodnotnej invázie v roku 2022 okupovali ruské vojská a po stiahnutí Rusov sa stalo jedným zo symbolov vojnových zločinov, z ktorých Kyjev obviňuje Moskvu. V meste sa našli masové hroby i telá Ukrajincov ležiace priamo na uliciach.
V novembri 2023 ho súd v Moskve odsúdil na 8,5 roka väzenia za šírenie „falošných správ“ o ruskej armáde. V marci bol však verdikt zrušený z dôvodu procesných pochybení a prípad sa vrátil na nové pojednávanie. Na Verzilova je v Rusku vydaný zatykač.
Čítajte aj Hanba! Kričali na ruskom súde. Dvoch Rusov odsúdili za čítanie básní
15:00 Ukrajinci môžu začať podávať žiadosti o odškodnenie za straty, ktoré utrpeli pri ruskej invázii do svojej krajiny. Na medzinárodnej konferencii v Haagu týkajúcej sa obnovy spravodlivosti na Ukrajine to dnes oznámil ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba. Register sa bude v prvej fáze týkať nehnuteľností, neskôr by sa mal rozšíriť aj na ďalšie škody, uviedol Kuleba podľa agentúry Reuters.
Ukrajina chce na financovanie škôd a odškodnenie obetí vojny využiť zmrazené ruské aktíva. Medzinárodné spoločenstvo vedie diskusiu o využití aspoň výnosov z týchto aktív.
„Je to prvý hmatateľný krok, ktorý sme urobili,“ cituje Kulebu Reuters. Šéf ukrajinskej diplomacie zdôraznil, že žiadosti je možné podávať už dnes, a opäť žiadal konfiškáciu zmrazených ruských aktív.
Podľa holandského ministerstva zahraničia bolo doteraz za viac ako dva roky vojny zdokumentovaných viac ako 100-tisíc možných vojnových zločinov na Ukrajine. Kuleba pripomenul aj masaker v meste Buča, pri ktorom krátko po začiatku vojny zomrelo niekoľko stoviek civilistov. Krátko po začiatku vojny sa viaceré krajiny dohodli na spolupráci s Ukrajinou a medzinárodnými súdnymi orgánmi pri jeho vyšetrovaní, píše agentúra DPA.
14:35 Rusko v utorok oznámilo, že jeho sily tento rok dobyli 400 kilometrov štvorcových ukrajinského územia.
„Od začiatku roka sme získali kontrolu nad 403 kilometrami štvorcovými,“ oznámil ruský minister obrany Sergej Šojgu. Pripomínal tým územné zisky v Doneckej, Chersonskej, Luhanskej a Záporožskej oblasti, ktoré v roku 2022 Rusko anektovalo, aj keď nad ich územiami nemá plnú kontrolu, píše AFP.
„Ruské ozbrojené sily ďalej vytláčajú ukrajinské jednotky smerom na západ,“ uviedol Šojgu na stretnutí s armádnymi veliteľmi. Dodal, že ruské sily za uplynulý mesiac dobyli päť obcí, z ktorých štyri sa nachádzajú v Doneckej a jedna v Záporožskej oblasti.
Rusko nadobudlo v posledných mesiacoch svoje prvé územné zisky za takmer rok. Ukrajina v tomto období zápasí s nedostatkom ľudskej sily i munície v súvislosti s omeškaním pomoci zo Západu, píše AFP.
Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) odhaduje, že Rusko má pod kontrolou vyše 100-tisíc štvorcových kilometrov ukrajinského územia, čo predstavuje takmer pätinu z celkového územia Ukrajiny.
Čítajte aj Pomôžu Ukrajine dva milióny dronov poraziť Rusko? Bezpilotné systémy majú limity
13:40 Šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár sa v stredu a vo štvrtok zúčastní na rokovaní ministrov zahraničných vecí členských štátov NATO v Bruseli. Informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR. Na stretnutí sa prvýkrát zúčastní v pozícii plnohodnotného spojenca aj Švédsko, ktoré sa 7. marca oficiálne stalo 32. členským štátom NATO.
„Ministri budú počas dvojdňového programu diskutovať o prípravách nadchádzajúceho júlového summitu Aliancie vo Washingtone, pokroku pri posilňovaní kolektívnej obrany či pokračovaní pomoci pre Ukrajinu,“ priblížil rezort diplomacie.
Súčasťou podujatia bude zasadnutie Rady NATO – Ukrajina za účasti ministra zahraničných vecí Ukrajiny Dmytra Kulebu. Informovať by mal o súčasnej situácii na bojisku a aktuálnych potrebách Ukrajiny, ale tiež o jej pokroku pri uskutočňovaní potrebných reforiem.
Čítajte aj Blanár: Vstup do NATO bol významný krok, potvrdzujúci váhu aj dnes
Program uzatvorí rokovanie s partnermi z Austrálie, Japonska, Južnej Kórey, Nového Zélandu a vysokým predstaviteľom EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josepom Borrellom. Venované má byť posilneniu praktickej spolupráce, pomoci Ukrajine a diskusii o aktuálnej situácii v indo-pacifickom regióne.
13:30 Režim ruského vodcu Vladimira Putina v utorok vyhlásil, že pracuje na minimalizácii dopadov ukrajinských útokov bezpilotných lietadiel. Ako referuje The Guardian, udialo sa tak po tom, ako ukrajinské drony v noci na utorok zasiahli závod na montáž dronov i ropnú rafinériu v ruskej Tatárskej republike stovky kilometrov východne od Moskvy. Spomenutý Tatastran sa nachádza približne 1 300 kilometrov od ukrajinského územia.
„Robíme všetko pre to, aby sme minimalizovali dopad,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Tiež povedal, že Rusko pracuje na tom, aby vyškrtlo hnutie Taliban zo svojho zoznamu teroristických organizácií, pretože „je de facto autoritou“ v Afganistane.
Peskov sa tiež zmienil o údajnom izraelskom nálete na iránsky konzulát v sýrskom Damasku a označil ho za akt agresie. Povedal, že takéto útoky porušili všetky princípy medzinárodného práva. Zároveň však nekomentoval, či ruská vojna proti Ukrajine podľa neho tiež predstavuje porušenie medzinárodného práva.
12:18 Ukrajinská vojenská rozviedka HUR oznámila, že sa jej podarilo vyradiť z prevádzky elektrickú rozvodňu v Sevastopole na ukrajinskom polostrove Krym, ktorý Rusko v roku 2014 anektovalo.
Miestne médiá podľa Ukrajinskej pravdy napísali, že v noci obyvatelia Sevastopolu počuli výbuchy, po ktorých boli v jednej zo štvrtí mesta prerušené dodávky elektriny. Moskvou dosadený gubernátor Michail Razvožajev tvrdí, že išlo o „technologickú poruchu“ a že dodávky boli čoskoro obnovené.
Čítajte aj VIDEO: Peklo na mori. Rus natočil devastačný útok ukrajinských dronov priamo z lode
11:35 Viac ako 10 miliárd dolárov je potrebných na obnovu všetkých zničených alebo poškodených objektov v Charkov. Uviedol to starosta mesta Ihor Terechov v rozhovore pre portál Liga.net. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.
Starosta uviedol, že predstavitelia mesta sa snažia zapojiť medzinárodných partnerov, aby pokryli náklady, pretože „žiadny mestský rozpočet na svete nezvládne takúto záťaž“.
„Rusko klame, keď tvrdí, že zasahuje len vojenské ciele,“ povedal Terechov. Dodal, že „s každým útokom (na mesto) máme viac a viac dôkazov, že ide o skutočnú genocídu.“ Podľa Terechova je kritická energetická infraštruktúra mesta ruskými útokmi zdecimovaná.
11:25 Severoatlantická aliancia sa v podstate stala stranou ukrajinského konfliktu a aktívne sa podieľa na ukrajinskom ostreľovaní ruského územia, vyhlásil šéf ruskej bezpečnostnej rady Nikolaj Patrušev, ktorý je považovaný za vplyvného spojenca prezidenta Vladimira Putina. V dnes zverejnenom rozhovore s ruským portálom Argumenty i fakty zároveň 75-ročnú históriu NATO označil za krvavú; aliancia je podľa jeho slov dlhoročným zdrojom nebezpečenstva, kríz a konfliktov.
„Severoatlantická aliancia sa de facto stala stranou ukrajinského konfliktu, aktívne sa podieľa na organizácii ostreľovania ruských území "neonacistami“," vyhlásil Patrušev. Uviedol tiež, že na pôde NATO sa prijímajú rozhodnutia o dodávkach zbraní s čoraz lepšími technickými možnosťami alebo s dlhším dosahom a že inštruktori aliancie vo viacerých krajinách cvičia „žoldnierov a diverzantov“ za účelom ich účasti v protiruských operáciách.
Západ a Severoatlantická aliancia považujú ruskú inváziu na Ukrajinu za nevyprovokovanú a stoja na strane Ukrajiny. Kyjev podporujú finančne aj dodávkami humanitárnej a vojenskej pomoci. Západní predstavitelia však zdôrazňujú, že Ukrajinu v používaní dodaných zbraní na ciele na území Ruska nepodporujú.
Čítajte aj NATO verzus Rusko – 2:0. Švédsko má stíhačky i ponorky a Moskvu pokladá za hrozbu
11:17 Niekoľko ľudí dnes utrpelo zranenia pri útoku dronov na továrne v ruskom Tatársku, viac ako 1200 kilometrov od ukrajinskej hranice. Podľa tlačových agentúr to oznámili miestne úrady, ktoré incident spájajú s Ukrajinou. Ukrajinský server RBK Ukrajina s odvolaním sa na svoj zdroj napísal, že za operáciou stojí ukrajinská vojenská rozviedka HUR a že útok mieril na závod na montáž dronov Šáhid v meste Jelabuga. Kyjev sa k tomu zatiaľ oficiálne nevyjadril.
Čítajte viac VIDEO: Drony devastovali priemyselnú zónu v Rusku, 1200 kilometrov od ukrajinských hraníc
10:46 Nemecko v rámci českej iniciatívy na skôr sľúbený nákup 180.000 kusov delostreleckej munície pre Ukrajinu poskytne 576 miliónov eur. Agentúre Reuters to dnes oznámilo nemecké ministerstvo obrany. Spolkový minister obrany Boris Pistorius už v polovici marca oznámil, že Berlín zaplatí 180-tisíc delostreleckých granátov, konkrétnu finančnú sumu ale vtedy neuviedol.
Nemeckom ohlásená suma je doteraz najvyššia, akú zatiaľ verejne oznámil niektorý zo štátov zapojených do českej iniciatívy zameranej na nákup munície mimo Európskej únie. K tomuto projektu sa zatiaľ pripojila zhruba dvadsiatka krajín od Kanady cez Nemecko či Holandsko a Luxembursko až po Poľsko. Veľkým podporovateľom je napríklad Holandsko, ktoré najskôr oznámilo príspevok 100 miliónov eur a neskôr ho zvýšilo na 250 miliónov eur.
Čítajte aj Ako Česko práve zastavilo Putina a zachránilo Ukrajinu, vyzdvihuje zahraničie
10:25 Ruské drony v noci na dnes zaútočili na ciele v ukrajinskej Dnepropetrovskej a Kirovohradskej oblasti. Zásah utrpela rozvodňa vysokého napätia, uviedla podľa agentúry Reuters ukrajinská armáda.
Deväť dronov bolo zostrelených nad Dnepropetrovskou oblasťou, kde však trosky spôsobili dva požiare v oblastnom hlavnom meste Dnipre, uviedol guvernér Serhij Lysak. Oba požiare boli podľa neho uhasené.
V Kirovohradskej oblasti dron zasiahol rozvodňu vysokého napätia a spôsobil tam požiar, uviedol prevádzkovateľ rozvodnej siete Ukrenergo. Spoločnosť bola nútená zaviesť odstávky dodávok elektrického prúdu.
10:07 Bielorusko začalo v utorok vojenské cvičenia v oblastiach hraničiacich s Ukrajinou a s členskými krajinami Európskej únie, Litvou a Poľskom, oznámilo bieloruské ministerstvo obrany.
Čítajte viac Bielorusko začalo vojenské cvičenia pri hraniciach s EÚ a Ukrajinou
10:05 Ukrajina zostrelila deväť z desiatich ruských dronov Šáhid, ktorými Moskva zaútočila v noci na utorok. Uviedol to veliteľ ukrajinského letectva Mykola Oleščuk. Útok dronmi Rusi podnikli z mysu Čauda na okupovanom polostrove Krym, informuje spravodajský web Kyiv Independent.
V meste Dnipro trosky spôsobili dva požiare, ktoré sa podarilo uhasiť, uviedol na komunikačnej platforme Telegrame gubernátor oblasti Serhij Lysak. Energetické zariadenie v Kirovohradskej oblasti sa tiež stalo terčom útoku ruského dronu a následne vypukol požiar, informoval gubernátor oblasti Andrij Rajkovyč.
Ruské sily tiež v noci vypálili raketu Ch-59 z okupovaného územia Zaporižžskej oblasti, uviedol Oleščuk. Ani v jednej oblasti neboli hlásené žiadne obete.
9:40 Ruská bezpečnostná služba FSB zadržala desiatky kilogramov výbušnín poslaných z Ukrajiny a ukrytých v pravoslávnych ikonách, ktoré boli prepravené cez Európsku úniu vrátane Slovenska. FSB to oznámila v utorok.
Výbušniny boli zadržané pri kontrole nákladu v ruskej Pskovskej oblasti blízko hraníc s Lotyšskom, spresnila FSB vo vyhlásení. Podľa FSB pašeráci prevážali výbušniny z Ukrajiny cez Európsku úniu. Náklad smeroval cez Rumunsko, Maďarsko, Slovensko, Poľsko, Litvu a Lotyšsko do Ruska. V ikonách bolo ukrytých 70 kilogramov podomácky vyrobených výbušnín a výbušných zariadení.
FSB zadržala jednu osobu a snaží sa vystopovať všetky osoby podieľajúce sa na tomto čine vrátane cudzincov, ktorí majú následne čeliť súdnym konaniam v Rusku.
9:22 Bezpilotné lietadlá zaútočili v utorok ráno na industriálne objekty v ruskom Tatársku, ktoré leží vyše 1 100 kilometrov od Ukrajiny. Pri útokoch utrpelo zranenia niekoľko dní. TASR o tom informuje podľa správ agentúr Reuters a AFP, ktoré sa odvolávajú na ruské štátne médiá.
Cieľmi útokov boli priemyselné objekty v mestách Jelabuga a Nižnekamsk, uviedla tlačová služba najvyššieho predstaviteľa Tatárska Rustama Minnichanova. „Neboli spôsobené vážne škody a technologický proces nebol narušený. V Jelabuge sú nanešťastie zranení. Bola im poskytnutá všetka nevyhnutná pomoc,“ uviedla tlačová služba.
Blízko Jelabugy sa nachádza špeciálna ekonomická zóna, v ktorej sa nachádzajú chemické a strojárske závody a továrne na spracovanie kovov. Dve osoby utrpeli zranenia, keď dva drony zasiahli ubytovacie zariadenie, uviedli miestne úrady. Agentúra Reuters s odvolaním sa na ruskú štátnu agentúru TASS píše o celkovo šiestich zranených. V Nižnekamsku sa nachádza veľká ropná rafinéria.
8:48 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 780 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 443 660, uviedol v utorok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 12 tankov, 29 obrnených bojových vozidiel pechoty a 30 delostreleckých systémov.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjiea celkovo stratilo už 6 998 tankov, 13 350 obrnených bojových vozidiel pechoty a 11 112 delostreleckých systémov.
7:05 Viac ako 5-tisíc kusov protitankových betónových zátarás, takzvaných dračích zubov, ukrajinská armáda nainštalovala v rámci budovania regionálneho obranného systému v Odeskej oblasti. Uviedlo to uplynulý týždeň na komunikačnej platforme Telegram oddelenie strategickej komunikácie hlavného veliteľa ozbrojených síl Ukrajiny. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.
„Štátna administratíva oblasti hlási budovanie moderných opevnení, ktoré poskytujú systém zákopov, podzemných krytov a iných chránených miest pre personál aj techniku,“ konštatovalo oddelenie komunikácie hlavného veliteľa ukrajinskej armády. Zákopy sú chránené proti zaplaveniu, sú vodotesné a spevnené drevom a násypmi.
6:50 Bývalý šéf ruskej kancelárie Interpolu obvinil západné tajné služby z čipovania teroristov, ktorí predminulý piatok zaútočili na účastníkov koncertu v podmoskovskej hale Crocus. Znelo to ako prvoaprílový žart. Poradca ruského ministra vnútra to ale povedal so smrteľne vážnou tvárou.
Čítajte viac Ruský generál: Teroristov z Crocusu načipovali západné rozviedky
6:15 Nedávne ruské útoky spôsobili značné škody ukrajinskému energetickému systému, ale úplný kolaps je nepravdepodobný, uviedol v pondelok podľa agentúry Reuters šéf ukrajinskej národnej rozvodnej spoločnosti Ukrenergo Volodymyr Kudrickij.
Od 22. marca ruské sily takmer denne útočia na ukrajinské tepelné a vodné elektrárne, ako aj na hlavné siete, čo viedlo k výpadkom prúdu v mnohých regiónoch krajiny.
„Ich cieľom (Rusov) je zaviesť výpadky prúdu v niektorých veľkých ukrajinských mestách a naším cieľom je tomu zabrániť,“ povedal Kudrickij v rozhovore pre agentúru Reuters.
Najväčšia súkromná energetická spoločnosť v krajine DTEK uviedla, že útoky poškodili päť zo šiestich jej elektrární, ktoré stratili 80 % svojej kapacity. DTEK, ktorý uspokojuje asi štvrtinu potrieb krajiny, počas viac ako dvoch rokov vojny zažila, že jeho tepelné elektrárne a ďalšie zariadenia boli opakovane zasiahnuté ruskými raketami, bezpilotnými lietadlami a delostrelectvom.
Raketové útoky výrazne poškodili aj najväčšiu ukrajinskú vodnú elektráreň v Záporoží, ako aj stanice Kaniv a Dnister. Väčšinu elektriny na Ukrajine vyrábajú tri jadrové elektrárne, ale tepelná a vodná výroba sú kľúčové pre vyváženie systému počas špičiek spotreby.
„Najväčším problémom je teraz stav výroby elektriny, jej časti, ktorá vyrovnáva systém – čo je vodná a tepelná výroba. Rozsah škôd, na ktoré DTEK odkazuje, je zjavne veľký,“ povedal Kudrickij.
Povedal však tiež, že energetický systém krajiny nie je blízko kolapsu. „Určite nie sme krok od kolapsu. Kolaps je nekontrolované odstavenie väčšiny alebo celého energetického systému. Toto sa nestalo a nestane, tento scenár považujeme za nepravdepodobný,“ povedal.
Kudrickij povedal, že Ukrajina môže vidieť „lokalizované problémy“ v samostatných regiónoch, ako napríklad v meste Charkov na východe krajiny alebo v Odese na juhu.
Energetický systém Sovietskeho zväzu a neskôr Ukrajiny bol tradične založený na obrovských elektrárňach, ale takéto zariadenia je mimoriadne ťažké chrániť pred raketovým ostreľovaním.
„V prvom rade musíme premýšľať o našom výrobnom mixe a musíme premýšľať o tom, ako ochrániť naše výrobné aktíva pred (leteckými) útokmi,“ povedal Kudrickij. To by bolo možné len vtedy, ak by Ukrajina postavila stovky malých elektrární po celej krajine. „Tento proces sa musí začať okamžite,“ povedal pre Reuters.