770. deň: Pripravujeme likvidáciu Krymského mosta, prezradil zdroj ukrajinskej tajnej služby

Ukrajinská vojenská spravodajská služba podľa portálu The Guardian pripravuje špeciálnu operáciu na zničenie Krymského mosta v prvej polovici tohto roka. Portál tvrdí, že sa to dozvedel od nemenovaných vysokopostavených predstaviteľov spravodajskej služby. Zdroj dodal, že vojenská spravodajská služba už má väčšinu prostriedkov na uskutočnenie tohto cieľa.

03.04.2024 06:15 , aktualizované: 22:19
Russia Ukraine War Crimea Kerčský most útok Foto:
Plamene a dym stúpajú pred Krymským mostom spájajúcim ruskú pevninu a Krymský polostrov cez Kerčský prieliv v Kerči na Kryme v sobotu 8. októbra 2022.
debata (328)

Najdôležitejšie udalosti

  • Vojna na Ukrajine trvá už 770 dní
  • Pri ruských útokoch v Dnipre utrpelo zranenia 18 ľudí
  • Ruská strana stratila už viac ako 444-tisíc vojakov, tvrdí Kyjev
  • Rusko vojnu nemôže vyhrať, odkazuje Stoltenberg. Chce, aby NATO viac koordinovalo pomoc pre Ukrajinu
  • Ukrajine hrozí, že neudrží frontovú líniu. Rozpadajúce sa bojisko nemusí zachrániť ani USA
  • Agresia pokračuje, členské štáty NATO musia zbrojiť. Britský minister obrany vyzýva na zvýšenie výdavkov na obranu
  • Po teroristickom útoku pri Moskve sa hlási do armády viac Rusov, chcú sa vraj pomstiť, tvrdia úrady
Ruská fregata predviedla simulovaný útok Zirkónom - hypersonickou raketou
Video
Vladimir Putin, Nikolaj Patrušev Čítajte viac 769. deň: NATO už bojuje, organizuje ukrajinské útoky na Rusko, tvrdí Putinova pravá ruka Patrušev

22:19 Rusko len v priebehu marca na Ukrajinu zhodilo viac ako 3-tisíc riadených leteckých bômb. Zároveň ruská armáda zaútočila s použitím 600 bezpilotných lietadiel a 400 rakiet. Povedal to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý tak poukázal na rozsah ruskej agresie. Informuje o tom portál Sky News.

Mnohé z riadených leteckých bômb Rusko použilo v oblastiach frontovej línie. Bomby ruská armáda zhadzuje z lietadiel z hĺbky územia, ktoré má pod kontrolou, a bomby potom vysokou rýchlosťou kĺžu k svojim cieľom. Moskva ich používa proti ukrajinským opevneniam a budovám v blízkosti frontu.

22:03 Premiér Robert Fico kritizuje veľvyslancov členských štátov Európskej únie, že odmietajú účasť na štvrtkovom kladení vencov na bratislavskom Slavíne pri príležitosti 79. výročia oslobodenia Bratislavy. Považuje to za prejav neúcty k vojakom Červenej armády. Informoval o tom v stredu na sociálnej sieti.

„Na zajtra sme pozvali všetkých veľvyslancov krajín Európskej únie a bývalých spojencov bývalého Sovietskeho zväzu. A samozrejme veľvyslancov Ruskej federácie, Bieloruska a Ukrajiny. Je šokujúce, že z oficiálneho kladenia vencov sa veľvyslanci ospravedlňujú len preto, lebo rátajú s účasťou, prirodzenou účasťou ruského a bieloruského veľvyslanca. Nebudem to radšej komentovať,“ uviedol.

21:07 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu ustúpil od svojho predošlého úmyslu zvýšiť stav armády o ďalších 500-tisíc vojakov, potrebných pre boj proti ruskej invázii. S odvolaním sa na spravodajstvo agentúry DPA o tom informuje TASR.

„Nepotrebujeme pol milióna,“ povedal Zelenskyj počas spoločnej tlačovej konferencie s fínskym prezidentom Alexandrom Stubbom, ktorý bol v Kyjeve na návšteve. Ďalej dodal, že počet vojakov, ktorých by mohli nasadiť na frontoch, je dostatočný.

Podobne sa už skôr vyjadril aj hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Olexandr Syrskyj. Ani jeden z uvedených ukrajinských predstaviteľov však nešpecifikoval potrebný počet vojakov.

O nutnosti nasadiť ďalších 500.000 vojakov pôvodne hovoril ukrajinský prezident ešte vlani v decembri.

20:58 Bolo by načase, keby sa generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie stal nominant členského štátu strednej alebo východnej Európy. Podľa agentúry MTI to v stredu v Bruseli vyhlásil maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Šéf maďarskej diplomacie v prestávke rokovania ministrov zahraničných vecí členských krajín NATO novinárom povedal, že by nový generálny tajomník zo strednej či východnej Európy bol vhodný vzhľadom na to, že hlavná bezpečnostná výzva v súčasnosti prichádza práve z tohto regiónu.

Maďarsko podľa slov Szijjártóa vždy podporovalo posilnenie východného krídla Aliancie. „Situácia je taká, že v histórii NATO sa ešte nikdy nestalo, aby prišiel generálny tajomník z krajiny strednej alebo východnej Európy. Hoci už 20 či 25 rokov je väčšina krajín strednej a východnej Európy členmi NATO,“ podčiarkol.

Szijjártó pripomenul, že významná časť členských krajín NATO jednoznačne podporuje zvolenie odchádzajúceho holandského premiéra Marka Rutteho do tejto funkcie, Maďarsko mu ale hlas nedá. „Ide o obrannú alianciu, kde je potrebná najvyššia miera dôvery k lídrom,“ zdôraznil šéf maďarskej diplomacie. Podľa jeho slov je pre Budapešť neprijateľné Rutteho vyjadrenie, že by „Maďarsko malo padnúť na kolená“. Odvolával sa na Rutteho ostrú kritiku maďarskej vlády po tom, ako v krajine prijali tzv. zákon o ochrane detí, do ktorého pridali homofóbne pasáže stigmatizujúce sexuálne menšiny.

20:56 Tajomník ruskej Rady bezpečnosti Nikolaj Patrušev v stredu tvrdil, že Spojené štáty taktiež nesú vinu za nedávny útok v koncertnej hale Crocus City Hall na predmestí Moskvy, ku ktorému sa prihlásila odnož džihádistickej siete Islamský štát (IS). TASR o tom informuje podľa agentúry AP.

„Snažia sa nám vnútiť, že tento teroristický čin nespáchal Kyjev, ale stúpenci radikálnej islamskej ideológie, možno členovia afganskej odnože IS,“ povedal Patrušev na zasadnutí so svojimi kolegami zo Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (ŠOS), ktoré sa koná v Astane.

„Oveľa dôležitejšie je však rýchlo zistiť, kto si tento obludný zločin objednal a kto ho sponzoroval. Stopy vedú k ukrajinským tajným službám. Každý vie, že režim v Kyjeve nie je nezávislý, no je úplne ovládaný Spojenými štátmi,“ vyhlásil Patrušev.

18:40 Česká republika doteraz poskytla dočasnú ochranu necelým 600-tisíc občanom Ukrajiny. V súčasnosti sa ich na jej území nachádza takmer 339-tisíc, ostatní sa buď vrátili na Ukrajinu, alebo odišli do inej krajiny. Tieto aktuálne údaje v stredu zverejnilo české ministerstvo vnútra.

Z uvedeného počtu ukrajinských utečencov tvoria 26 percent deti do 18 rokov a štyri percentá dôchodcovia. Medzi ekonomicky aktívnymi osobami prevažujú ženy (61 percent).

Podľa ministerstva vnútra 120-tisíc Ukrajincov v Česku pracuje, z toho 87 percent na pozíciách, z ktorých štát získava odvody na sociálne zabezpečenie. Zvyšok sú pracovné zmluvy, z ktorých sa poistenie nemusí odvádzať.

Už zo skorších dát ministerstva práce a sociálnych vecí platných k februáru tohto roka vyplynulo, že pracujúci ukrajinskí utečenci odvádzajú do štátnej pokladnice na odvodoch a daniach viac, než štát míňa na humanitárne dávky. Na začiatku tohto roka im štát poskytol 900 miliónov korún, pričom Ukrajinci do systému „vrátili“ 1,9 miliardy korún.

Vstúpiť na trh práce, do vzdelávacieho systému alebo k zdravotnému poisteniu v ČR umožňuje Ukrajincom udelenie dočasnej ochrany, ktoré zatiaľ platí do konca marca 2025.

V tejto súvislosti sa pripravuje novela zákona Lex Ukrajina, ktorá mieri do medzirezortného pripomienkového konania. Tí ukrajinskí utečenci, ktorí nepoberajú dávky od štátu a sú ekonomicky nezávislí, budú môcť získať bežný pobytový status podľa zákona o pobyte cudzincov vo forme dlhodobého pobytu. Minister vnútra Vít Rakúšan konštatoval, že zamestnávatelia tak budú môcť lepšie využiť ich potenciál, čo sa má pozitívne odraziť v príjmoch štátneho rozpočtu a dôchodkového a zdravotného systému.

Kto bude chcieť o tento status požiadať, bude musieť byť bezúhonný, ekonomicky nezávislý a v režime dočasnej ochrany bude musieť stráviť najmenej dva roky. Po piatich rokoch by mohli ľudia s dlhodobým pobytom mať možnosť požiadať o trvalý pobyt. Novela by mala platiť od januára budúceho roka. (tasr, novinky.cz)

16:48 Bývalý ukrajinský prezident Petro Porošenko by sa chcel opätovne uchádzať o funkciu hlavy štátu, keď to bude možné – po skončení vojny s Ruskom. Uviedol to v rozhovore pre katarskú televíziu al-Džazíra odvysielanom v stredu.

Za súčasného vojnového stavu nie je možné na Ukrajine usporiadať prezidentské voľby. Podľa agentúry DPA, od ktorej TASR správu prevzala, Porošenko povedal, že predtým, ako sa budú voľby konať, Ukrajina musí vo vojne zvíťaziť nad Ruskom.

V roku 2019 prehral vo voľbách so súčasným prezidentom Volodymyrom Zelenským. Podľa ústavy by sa mali najbližšie prezidentské voľby konať v nedeľu 7. apríla, z dôvodu prebiehajúcej vojny ich však odložili. S usporiadaním volieb za vojnového stavu nesúhlasia ani Ukrajinci, uviedla DPA.

Petro Porošenko Čítajte aj Ukrajinský exprezident Porošenko má na krku obvinenie z velezrady

16:18 Rusko chystá mobilizáciu ďalších 300-tisíc vojakov, vyhlásil dnes podľa agentúry Interfax-Ukrajina ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Na otázku novinárov, koľko vojakov povolá tento rok do služby Ukrajina, povedal, ich „nebude treba pol milióna“. Konkrétny počet neuviedol. O deň skôr ukrajinský prezident podpísal zákon znižujúci vekovú hranicu pre odvod vojakov do bojovej služby z 27 na 25 rokov, čo by malo pomôcť Ukrajine získať väčšiu bojovú silu.

„Môžem povedať, že k 1. júnu sa Rusko pripravuje na mobilizáciu ďalších 300-tisíc vojakov,“ uviedol Zelenskyj na spoločnej tlačovej konferencii s fínskym prezidentom Alexandrom Stubbom, ktorý dnes navštívil Kyjev. Ako k tejto informácii Zelenskyj dospel, agentúra Interfax-Ukrajina neuvádza.

Server Meduza v tejto súvislosti pripomenul marcovú správu portálu Vjorstka, ktorý vtedy s odvolaním sa na svoje zdroje medzi ruskými činiteľmi napísal, že ruské ministerstvo obrany v blízkej dobe plánuje naverbovať do armády najmenej 300-tisíc ľudí a poslať ich bojovať proti Ukrajine. Predovšetkým sa to má týkať rezervistov.

Russia Shooting Crocus city hall Čítajte aj Po streľbe na moskovskom koncerte má Putin zámienku pre masívnu mobilizáciu

16:05 Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov sa má čoskoro stretnúť so svojím čínskym náprotivkom Wang Im. Oznámila to v stredu hovorkyňa jeho ministerstva Marija Zacharovová a TASR o tom informuje na základe spravodajstva agentúry Reuters.

Na stretnutí majú Lavrov a Wang okrem iného diskutovať „o Ukrajine aj o situácii v ázijsko-pacifickom regióne,“ spresnila Zacharovová počas brífingu.

16:02 Súd v dagestánskej Machačkale dnes uvalil väzbu na dvoch občanov Tadžikistanu, zadržaných kvôli podozreniu, že patria k medzinárodnej teroristickej organizácii. Uviedla to ruská štátna tlačová agentúra TASS s odvolaním sa na hovorkyňu najvyššieho súdu v autonómnej republike na severnom Kaukaze.

Podľa vyšetrovateľov podozriví nelegálne obstarávali zbrane, ktoré uschovávali vo svojom bydlisku v Kaspijsku, asi dve desiatky kilometrov od Machačkaly, správneho strediska Dagestánu. TASS pripomenul skoršie vyjadrenie vyšetrovateľov, že jeden zo zadržaných v Dagestane sa pri výsluchu priznal, že z Machačkaly doviezol do Mytišči pri Moskve zbrane pre páchateľov útoku na koncertnú sieň v Crocus City Hall v Krasnogorsku na predmestí Moskvy. Útok si podľa úradov vyžiadal najmenej 144 obetí a 551 zranených.

Úrady potom zadržali 11 podozrivých, vrátane štyroch predpokladaných útočníkov. Desať z nich vzal medzičasom súd do väzby.

Traja zo štyroch podozrivých v nedeľu pred...
Všetkým trom hrozí doživotný trest odňatia...
+1Moskovský súd obvinil Dalerdžona Mirzojeva...

15:51 Ukrajinská vojenská spravodajská služba podľa britského portálu The Guardian pripravuje špeciálnu operáciu na zničenie Krymského mosta v prvej polovici tohto roka. Portál tvrdí, že sa to dozvedel od nemenovaných vysokopostavených predstaviteľov spravodajskej služby. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

„Urobíme to v prvej polovici roku 2024,“ povedal zdroj pre The Guardian. Zdroj dodal, že vojenská spravodajská služba už má „väčšinu prostriedkov na uskutočnenie tohto cieľa" a poukázal na to, že šéf ukrajinského obranného spravodajstva Kyrylo Budanov koná v súlade s plánom schváleným prezidentom Volodymyrom Zelenským na „minimalizáciu" ruskej vojenskej prítomnosti v Čiernom mori.

Zelenskyj Čítajte aj Zelenskyj: Ťažiskom vojny na Ukrajine sa stane Krym. Chce nemecké Taurusy na zničenie Kerčského mostu

15:45 Na českú iniciatívu na nákup munície pre Kyjev treba viac peňazí, uviedol český minister zahraničia Jan Lipavský (Piráti). „Aktuálne je v rámci iniciatívy prisľúbené financovanie na nákup približne 500 000 kusov munície. Detailnú sumu nebudeme uvádzať,“ citoval dnes Zoznam Správy české ministerstvo obrany. Česko v rámci tejto iniciatívy podľa obrany spolupracuje približne s 18 krajinami, s ktorými vedenie ministerstva niekoľko týždňov postupne pripravuje a podpisuje memorandá o porozumení.

15:05 aponský premiér Fumio Kišida v stredajšom telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským potvrdil pevný záväzok Tokia podporovať Ukrajinu, ktorá už viac ako dva roky čelí ruskej invázii. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na japonské ministerstvo zahraničných vecí.

Kišida v telefonáte vyjadril „úprimnú úctu k odvahe prezidenta Zelenského a ukrajinského ľudu“, uviedol japonský rezort diplomacie. Japonský premiér dodal, že Tokio „nepoľaví vo svojom záväzku stáť po boku Ukrajiny“.

Zelenskyj v príspevku na sociálnej sieti X napísal, že japonskému premiérovi priblížil situáciu na bojisku a zdôraznil potrebu zvýšiť tlak na Rusko prostredníctvom sankcií. Obaja lídri hovorili aj o mechanizme na konfiškáciu zmrazených ruských aktív.

14:55 Nebojme sa, je to absolútne neopodstatnené. Poľský generál Waldemar Skrzypczak reaguje na vojenské cvičenia Bielorusov na hraniciach a obzvlášť slová bieloruského vodcu Alexandra Lukašenka, „ak chceš mier, priprav sa na vojnu,“. Upokojuje krajinu a zdôrazňuje, že vybavenie Bieloruska nie je schopné nikoho ohroziť.

Alexandr Lukašenko Čítajte viac Bieloruské strašenie? Lukašenkov šrot zničíme za tri hodiny, reaguje poľský generál

14:40 Ruské ostreľovanie zabilo v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny otca s jedenásťročným synom, ktorí sa tajne vrátili do svojej domovskej dediny po tom, ako ich odtiaľ úrady kvôli nebezpečnej situácii donútili odísť. V ich dedine Novoosynove neďaleko frontu totiž oblastná správa nariadila evakuáciu všetkým rodinám s deťmi. Informovala o tom dnes agentúra Unian.

Otec zomrel pri utorkovom ostreľovaní, syn aj napriek všetkej snahe lekárov podľahol svojim zraneniam dnes. Miestny úradník Andrij Kanaševyč opísal, že rodina sa dlho bránila evakuácii a čo najviac ju odďaľovala. Vďaka spoločnému úsiliu polície a koordinačného centra zabezpečujúceho evakuácie sa nakoniec podarilo v novembri minulého roka matku a dve deti prinútiť k odchodu do oblastného centra Charkova.

„Lenže ako to tak často býva, mnohí si myslia, že je nešťastie obchádza oblúkom a že nebezpečenstvo sa týka všetkých ostatných okrem nich.. Zrejme s takýmito myšlienkami sa rodina rozhodla tajne do nebezpečnej oblasti vrátiť. A tu je hrozný výsledok,“ uviedol Kanaševyč.

Zranený muž prechádza okolo tela muža, ktorého...
Policajti pracujú pri krátery pred poškodenou...
+2Muž prechádza okolo tela človeka, ktorého zabil...

14:10 Fínsky prezident Alexander Stubb navštívil v stredu Ukrajinu, kde s tamojším prezidentom Volodymyrom Zelenským podpísal dohodu o bezpečnostnej spolupráci medzi Fínskom o Ukrajinou, oznámila Stubbova kancelária.

Podpísaná dohoda zahŕňa politickú podporu a vojenskú pomoc Fínska Ukrajine, podporu reforiem na Ukrajine a jej povojnovú obnovu.

„Táto desaťročná dohoda je dôkazom dlhodobého záväzku Fínska pri podpore Ukrajiny,“ uviedla Stubbova kancelária.

DN - Russia Putin Čítajte aj Rusko posiela vojsko na hranicu Fínska. Odpovieme v pravú chvíľu, znie z Moskvy

13:50 Pápež František si v stredu uctil pamiatku ukrajinského vojaka zabitého vo vojne s Ruskom a vyzval na chvíľu ticha za obete konfliktu na Ukrajine.

„Tento chlapec sa volal Oleksandr, mal 23 rokov. Zomrel v Avdijivke vo vojne“, povedal František. „Mal pred sebou celý život,“ dodal.

František pri týchto slovách zdvihol ruženec a kópiu biblického Nového zákona pokrytú vojenskou kamuflážou, ktoré patrili padlému vojakovi.

„Chcel by som, aby všetci na chvíľu v tichosti mysleli na tohto chlapca a mnohých jemu podobných, ktorí zahynuli v tejto šialenej vojne,“ uviedol František na vatikánskom Námestí svätého Petra. „Vojna vždy ničí. Myslime na nich a modlime sa,“ odkázal veriacim.

vojna na Ukrajine, Buča Čítajte aj Pápež 'sa obul' do Moskvy a označil ju za vinníka vojny. Vojnové zločiny musia skončiť, odkázal

13:35 Jeden ukrajinský civilista prišiel o život a ďalší dvaja, vrátane štvorročného chlapca, utrpeli zranenie pri stredajšom ruskom raketovom útoku na mesto Krasnopilľa v Sumskej oblasti. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent, ktorý cituje tamojšiu vojenskú administratívu.

Krasnopilľa leží približne 10 kilometrov západne od ukrajinskej hranice s ruskou Belgorodskou oblasťou.

Na tejto fotografii, ktorú poskytla ukrajinská...
Mŕtve telo zdravotníka zabitého počas ruského...
+7Na tejto fotografii, ktorú poskytla ukrajinská...

13:25 Na českú iniciatívu na nákup munície pre Ukrajinu je potrebných viac peňazí. Novinárom v Bruseli to dnes bez podrobností povedal český minister zahraničia Jan Lipavský. K iniciatíve sa podľa údajov českej vlády a tlače doteraz pripojila zhruba dvadsiatka krajín. Praha zatiaľ od spojencov získala prostriedky na nákup prvých 300-tisíc kusov munície a o ďalšom pol milióna kusov sa jedná, uviedol už skôr Lipavský.

K iniciatíve sa prihlásili okrem iného Kanada, Nemecko, Poľsko, Lotyšsko, Litva, Estónsko, Belgicko, Fínsko, Portugalsko, Švédsko, Nórsko, Dánsko, Holandsko, Luxembursko, Island a Slovinsko. Česko podrobnosti o príspevkoch jednotlivých krajín nezverejňuje. Samotné krajiny však postupne zverejňujú, akou sumou prispeli či koľko prisľúbili. V súčte a v prepočte tieto príspevky predstavujú zhruba 35 miliárd korún (asi 1,38 miliardy eur). To zodpovedá odhadu britského portálu Financial Times – ten koncom februára napísal, že nákup avizovaný Českom by mal prísť na 1,5 miliardy dolárov. Pražský hrad ani ministerstvo zahraničných vecí vtedy na otázku ČTK záležitosť nekomentovali.

húfnica M777, vojna na Ukrajine, streľba, kanón, vojaci Čítajte aj Česká muničná iniciatíva je majstrovskou ukážkou psychologickej operácie, môže sa zapísať do učebníc

13:20 Rusi len v marci použili proti Ukrajine vyše 3000 navádzaných leteckých bômb, viac ako 400 striel rôznych typov a vyše 600 útočných dronov Šáhid, uviedol dnes na platforme Telegram ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Ukrajina podľa neho potrebuje viac prostriedkov protivzdušnej obrany, aby sa mohla pred týmito vzdušnými útokmi inváznej armády brániť.

„Kvôli tomuto teroru trpia rôzne ukrajinské mestá a dediny. Rusko obzvlášť tvrdo zasahuje územie pri frontovej línii a pohraničné hromady,“ napísal prezident. Hromada je ukrajinské označenie pre administratívne jednotky zahŕňajúce napríklad mesto a priľahlé dediny. Zelenskyj konkrétne spomenul druhé najväčšie ukrajinské mesto Charkov, ktoré sa nachádza len niekoľko desiatok kilometrov od ruských hraníc.

Pri útoku Rusov na Charkov uhoreli deti
Video
Rusi zaútočili na Charkov iránskymi šáhidmi. Drony zasiahli čerpaciu stanicu, od ktorej sa vznietili domy. Zomrelo najmenej sedem ľudí. Medzi obeťami sú aj tri deti vo veku od šesť mesiacov do sedem rokov. / Zdroj: Ukrajinské ministerstvo obrany

Ukrajinské úrady pravidelne informujú o ruských útokoch pomocou dronov alebo rakiet S-300 na Charkovskú oblasť. Pôvodne protiletecké strely S-300 Moskva používa aj proti pozemným cieľom. "Teraz ruskí teroristi používajú proti Charkovu tiež letecké bomby. To spôsobuje každodenné trápenie a bolesť, každodenné straty v meste, napísal Zelenskyj a dodal, že ničené sú okrem kritickej infraštruktúry aj obytné budovy.

12:50 Podľa generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga musí aliancia „zmeniť dynamiku“ poskytovania podpory Ukrajine. „Musíme zabezpečiť spoľahlivú a predvídateľnú pomoc Ukrajine v dlhodobom horizonte, aby sme sa menej spoliehali na dobrovoľné príspevky a viac na záväzky NATO. Menej na krátkodobé ponuky a viac na viacročné prísľuby,“ dodal šéf NATO.

Podľa lotyšského ministra zahraničia by navrhovaný fond na pomoc Ukrajine mohol byť financovaný jednotlivými členskými štátmi NATO. Príspevky by sa pritom mohli odvodiť podľa HDP jednotlivých krajín, povedal Krišjánis Kariňš novinárom.

Veliteľ síl NATO: Nad Európou sa sťahujú temné mraky, ale Slovensko spravilo vstupom do aliancie úžasné rozhodnutie
Video
Pred 20 rokmi, 29. marca 2004, vstúpilo Slovensko do Severoatlantickej aliancie. Výročie zhodnotil počas svojej návštevy aj hlavný veliteľ spojeneckých síl v Európe (SACEUR) americký generál Christopher Cavoli. / Zdroj: TV Pravda

Vo štvrtok popoludní bude v Bruseli rokovať aj Rada NATO-Ukrajina za prítomnosti ukrajinského ministra zahraničia Dmytra Kulebu. Uskutoční sa aj spoločné rokovanie NATO s Austráliou, Japonskom, Novým Zélandom a Južnou Kóreou. Vojna na Ukrajine sa totiž týka aj týchto krajín a ich regiónu vzhľadom na to, že Rusko získava veľké množstvo zbraní z Iránu a Severnej Kórey, povedal novinárom pri svojom príchode do sídla NATO Stoltenberg.

12:28 Viac ako dva týždne pred tým, ako teroristi zaútočili na predmestí Moskvy, oznámila americká vláda ruským predstaviteľom, že cieľom by mohla byť práve populárna koncertná sieň Crocus City Hall na okraji ruskej metropoly.

Vladimir Putin Čítajte viac Američania dali echo Rusku pred útokom na Crocus City Hall. Podcenil Putin a FSB varovania USA?

11:50 Generálny tajomník NATO chce, aby aliancia viac koordinovala vojenskú pomoc pre Ukrajinu. Jens Stoltenberg to uviedol pred dnešným rokovaním ministrov zahraničia NATO v Bruseli. Dlhodobá, viac predvídateľná a robustná pomoc Kyjevu pošle Rusku správu, že vojnu nemôže vyhrať, dodal Stoltenberg.

Až doteraz sa koordináciou pomoci pre Kyjev zaoberala takzvaná kontaktná skupina pre Ukrajinu, ktorú vedú Spojené štáty a ktorá združuje asi päť desiatok krajín podporujúcich Kyjev zbraňami a muníciou. Agentúra Reuters s odvolaním sa na nemenovaných diplomatov uviedla, že Stoltenberg chystá pre ministrov návrh, ktorý hovorí o vzniku takzvaného ukrajinského fondu vo výške 100 miliárd eur na päť rokov. Jeho vznik by mal zabrániť tomu, aby sa Kyjev neocitol bez pomoci, ak by sa na jeseň stal americkým prezidentom Donald Trump. Panujú totiž obavy, že Trump nebude Ukrajinu podporovať.

Russia Ukraine War Čítajte aj NATO pripravuje pre Ukrajinu vojenskú megapomoc na steroidoch

Šéf NATO k svojmu návrhu neposkytol detaily; povedal, že ministri o ňom budú dnes len debatovať a jeho konečné schválenie by sa malo uskutočniť na júlovom summite NATO vo Washingtone. „Musíme vytrvať v našej pevnej podpore Ukrajiny, akékoľvek odklady či meškania majú vážne dopady na situáciu na bojisku,“ vyhlásil Stoltenberg.

11:40 Ukrajina znížila vekovú hranicu povolania do armády z 27 na 25 rokov v snahe doplniť svoje vyčerpané vojenské stavy po viac ako dvoch rokoch vojny. Nový mobilizačný zákon vstúpil do platnosti v stredu deň po tom, ako ho podpísal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Ukrajinský parlament ho schválil ešte minulý rok.

Hneď nie je jasné, prečo Zelenskému trvalo tak dlho, kým toto opatrenie podpísal. Verejne sa k tomu nevyjadril a ukrajinskí predstavitelia neuviedli, koľko nových vojakov Kyjev plánuje povolať do armády a pre aké jednotky.

Povolávanie do armády je na Ukrajine už dlhé mesiace citlivou záležitosťou v súvislosti s narastajúcim nedostatkom pechoty a vážnym nedostatkom munície, čo Rusku umožnilo prevziať iniciatívu na bojisku.

Volodymyr Zelenskyj Čítajte aj Ukrajinská armáda navrhuje mobilizovať ďalších pol milióna ľudí

11:35 Na Ukrajine hrozí zrútenie frontovej línie prakticky kdekoľvek, kde sa ruskí generáli rozhodnú zaútočiť, a vyhliadky sú z ukrajinského pohľadu neradostné, napísal portál Politico, ktorý sa odvoláva na nemenovaných vysokopostavených ukrajinských armádnych predstaviteľov.

Ruský tank, vojna na Ukrajine, Belgorodská oblasť Čítajte viac Ukrajine hrozí, že neudrží frontovú líniu. Rozpadajúce sa bojisko nemusia zachrániť ani USA

11:00 Holandsko prisľúbilo 10 miliónov eur na pomoc Ukrajine pri vyšetrovaní ruských vojnových zločinov. Uviedla to holandská ministerka zahraničných vecí Hanke Bruins Slotová v utorok na konferencii Obnovenie spravodlivosti pre Ukrajinu. Na podujatí v Haagu bol aj ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. Informuje o tom web Kyiv Independent.

Slotová na konferencii konštatovala, že pokrok nastal najmä vo vyšetrovaní ruských zločinov spáchaných voči deťom. Štyridsaťštyri krajín na konferencii podpísalo vyhlásenie vyzývajúce na zriadenie osobitného tribunálu na vyšetrovanie a stíhanie ruských zločinov.

Ukrajinské úrady zadokumentovali tisíce vojnových zločinov spáchaných ruskými silami vrátane úmyselných útokov na civilistov, útokov na kultúrne pamiatky alebo zdravotnícke zariadenia, mučenia a deportácií.

Ukrajina ICC vyšetrovanie súd Medzinárodný súdny dvor Čítajte aj Bývalý vagnerovec bude svedčiť v Haagu. Bol svedkom krvilačných vojnových zločinov aj operácií v roku 2014

10:44 Britský minister zahraničných vecí David Cameron v stredu vyzval členské krajiny Severoatlantickej aliancie (NATO) na zvýšenie výdavkov na obranu a nárast výroby v zbrojárskom priemysle v čase pokračujúcej vojny na Ukrajine.

„Spojenci musia vynakladať viac prostriedkov na obranu zoči-voči pokračujúcej ruskej agresii a rastúcim nebezpečenstvám vo svete,“ uviedol Cameron vo vyhlásení zverejnenom na webovej stránke britskej vlády.

Britský minister zahraničných vecí tiež poukázal na záväzok NATO integrovať Ukrajinu do svojich radov a potvrdil konsenzus všetkých spojencov o budúcom členstve Ukrajiny v Aliancii.

„Vzhľadom na to, že je Ukrajina bližšie k NATO ako kedykoľvek predtým, musíme udržať podporu, ktorú Ukrajina nevyhnutne potrebuje na víťazstvo vo vojne,“ uviedol.

Námorný dron Čítajte aj 743. deň: Cameron je za dodávky zbraní dlhého doletu Kyjevu. Ruský dôstojník nevylučuje totálnu vojnu v Európe

10:25 Ukrajinské vzdušné sily zneškodnili všetky štyri drony, ktorými v noci na stredu ruské sily zaútočili na viacero ukrajinských oblastí. Uviedla to ukrajinská armáda.

Bezpilotné lietadlá Šáhid iránskej výroby boli zostrelené nad Kirovohradskou, Čerkaskou, Chmeľnyckou a Žytomyrskou oblasťou, ozrejmila ukrajinská armáda.

Útok spôsobil v Kirovohradskej oblasti požiar, ktorý sa podarilo uhasiť, napísal tamojší gubernátor Andrij Rajkovyč na platforme Telegram.

Ukrajinská protivzdušná obrana zachytila dron... Foto: SITA/AP, Evgeniy Maloletka
vojna na Ukrajine, dron, Šáhid Ukrajinská protivzdušná obrana zachytila dron Šáhid vo vzduchu nad Kyjevom na Ukrajine. Záber je z 30. mája 2023.

9:55 Odvetné útoky Ukrajiny na ruskom území budú zasahovať nepriateľské ciele v čoraz väčšej vzdialenosti, povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Poznamenal, že každý, kto je zapojený do ruskej agresie, musí na vlastnej koži pocítiť, že táto agresia nezostane nepotrestaná. „Zlo musí prehrať. A prehrá. Ešte raz to zdôrazňujem: protivzdušná obrana pre Ukrajinu je ochranou života, to musí fungovať. Existujúce systémy protivzdušnej obrany by sa na niektorých základniach nemali držať zakonzervované, keď môžu zachrániť tisíce životov pred ruským terorom,“ povedal Zelenskyj krátko po tom, ako Rusko spustilo útok na ukrajinské mesto Dnipro, po ktorom momentálne evidujú najmenej 18 zranených.

Ukrajinci v ostatných týždňoch viackrát zasiahli ciele hlboko na ruskom území. Ukrajinské drony v noci na utorok zasiahli závod na montáž dronov i ropnú rafinériu v ruskej Tatárskej republike stovky kilometrov východne od Moskvy. Spomenutý Tatarstan sa nachádza približne 1 300 kilometrov od ukrajinského územia.

tatarstan Čítajte aj VIDEO: Drony devastovali priemyselnú zónu v Rusku, 1200 kilometrov od ukrajinských hraníc

9:45 Rozsiahly požiar vypukol v utorok večer v ruskom meste Kursk po útoku dronmi. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda, ktorý cituje ruský telegramový kanál Tipičnyj Kursk. Gubernátor Kurskej oblasti Roman Starovojt uviedol, že nad mestom Kursk a oblasťou zostrelili štyri drony. Trosky dronov podľa neho poškodili obytné domy. Miestni obyvatelia však zverejnili videozáznam ukazujúci veľký požiar.

9:27 Do ruskej armády sa od začiatku roka prihlásilo na vojenskú službu na základe zmluvy vyše 100 000 ľudí, oznámilo v stredu ruské ministerstvo obrany. Nárast záujmu zaznamenalo v období po teroristickom útoku na koncertnú sieň pri Moskve. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Za uplynulých desať dní sa do armády prihlásilo 16 000 ľudí. Väčšina z osôb, ktoré sa prihlásili do armády minulý týždeň, podľa ministerstva uviedla, že tak spravila, lebo sa chce pomstiť za teroristický útok v koncertnej hale Crocus City Hall na predmestí Moskvy z 22. marca. Ten si vyžiadal najmenej 144 obetí na životoch a k zodpovednosti zaň sa opakovane prihlásila džihádistická skupina Islamský štát.

Rusko sa spolieha na stabilný počet nováčikov vstupujúcich do ozbrojených síl, aby mohlo pokračovať vo vojne na Ukrajine, ktorá trvá už vyše dva roky, píše Reuters.

terorizmus, Paríť Čítajte aj Rusko napadli teroristi, ale Moskva o nich aj klame. Dá sa s Kremľom bojovať proti islamistom?

Ruský prezident Vladimir Putin nariadil ešte v septembri 2022 mobilizáciu asi 300 000 mužov. Podľa šéfa Kremľa však už ďalšia mobilizácia potrebná nie je, pretože zmluvu o vstupe do armády podpisuje dostatočný počet dobrovoľníkov.

Plagáty vylepované po ruských mestách opisujú vojakov bojujúcich na Ukrajine ako vlastencov a hrdinov, píše Reuters. Mnohých tiež pri vstupe do armády lákajú aj platy, ktoré prevyšujú ich civilné zárobky.

Rusko zadržalo niekoľko ľudí podozrivých z útoku z 22. marca a tvrdí, že útočníci mali napojenie na Ukrajinu, čo Kyjev opakovane odmietol. Za nezmyselné tieto tvrdenia označili i Spojené štáty.

8:49 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 444 370 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas utorka prišli Rusi o 710 vojakov, 11 tankov, 18 bojových obrnených vozidiel či 30 delostreleckých systémov.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 7 009 tankov, 13 368 bojových obrnených vozidiel, 14 813 vozidiel a palivových nádrží, 11 142 delostre­leckých systémov, 1 025 odpaľovacích raketových systémov, 745 systémov protivzdušnej obrany, 325 vrtuľníkov, 347 lietadiel, 8 796 dronov, 2 059 striel s plochou dráhou letu, 26 lodí, jednu ponorku a 1 838 kusov špeciálnej techniky.

6:50 Čo spája Rusko a Čínu? Mohol by sa Peking otočiť proti Moskve za jej vojnu proti Ukrajine? Aj na tieto otázky odpovedal pre Pravdu Michael Reiterer z bruselského Centra pre bezpečnosť, diplomaciu a stratégiu.

Si, Putin Čítajte viac Horúca láska medzi Ruskom a Čínou? Moskva je juniorský partner, tvrdí odborník

6:15 Najmenej 18 ľudí vrátane piatich detí utrpelo zranenia pri ruskom raketovom útoku na ukrajinské mesto Dnipro, uviedol v utorok na sociálnych sieťach gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak s tým, že zranení sú mimo ohrozenia života. TASR informuje na základe správ agentúr AFP a DPA.

Ukrajinské záchranné zložky predtým uviedli, že raketový úder zasiahol materskú školu, vysokú školu a podnik.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom príhovore prisľúbil odvetu. Ako zdôraznil, je „dôležité, aby ruskí teroristi dostali odpoveď na ich útoky“.

Zelenskyj tiež vyzval na väčšiu medzinárodnú pomoc pri posilňovaní protivzdušnej obrany Ukrajiny, aby mohla odolávať ruským silám. „Systémy protivzdušnej obrany, ktoré existujú vo svete, nesmú len tak zostať zapadnuté prachom niekde na základniach, keď by mohli zachrániť tisíce životov pred ruským terorom,“ podotkol.

Minulý týždeň v noci na piatok čelila Ukrajina masívnemu vzdušnému útoku, pri ktorom protivzdušná obrana zostrelila 84 z 99 riadených striel a dronov vypálených z Ruska, pričom Rusi zasiahli infraštruktúru pri meste Dnipro. Týždeň predtým osem ruských rakiet zasiahlo tamojšiu vodnú elektráreň a spôsobilo na tomto zariadení značné škody.

328 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine