S odvolaním sa na amerických predstaviteľov to napísal denník The Washington Post, podľa ktorého je to v rozpore so skorším tvrdením Moskvy, že americké varovania boli príliš všeobecné, aby pomohli útoku predísť.
K najkrvavejšiemu útoku v Rusku za posledných 20 rokov, ktorý si podľa úradov vyžiadal najmenej 144 mŕtvych a 551 zranených, sa opakovane prihlásila teroristická organizácia Islamský štát. Avšak Moskva naďalej hľadá spojenie medzi útočníkmi a Ukrajinou, prípadne Západom.
Neobvyklý krok Američanov
Ruské obvinenia zo spojitosti s útokom, nepodložené žiadnymi dôkazmi, odmietli Kyjev aj Washington. USA Moskvu pred hrozbou islamských extrémistov v predstihu varovali, ruský prezident Vladimir Putin ale túto výstrahu verejne odmietol ako údajnú snahu zastrašiť a vydierať ruskú spoločnosť.
Riaditeľ ruskej tajnej služby FSB Alexander Bortnikov pred niekoľkými dňami pripustil, že USA na nebezpečenstvo útoku extrémistov ruské úrady upozornili, išlo podľa neho ale o všeobecné varovanie.
Šéf ruskej civilnej rozviedky SVR Sergej Naryškin sa v utorok vyjadril podobne, Američania podľa neho odovzdali informácie FSB. „Informácie boli príliš všeobecné a neumožňovali nám plne identifikovať tých, ktorí sa na tom podieľali,“ povedal Naryškin agentúre Interfax.
Nemenovaní americkí predstavitelia teraz podľa denníka The Washington Post uviedli, že Washington varoval Moskvu konkrétne pred potenciálnym útokom v Crocus City Hall. Američania v tomto prípade zdieľali veľmi konkrétne informácie o plánoch teroristov s krajinou, s ktorou nemajú priateľské vzťahy, čo je neobvyklý krok, poznamenal denník.
Politika „povinnosti varovať“
Zatiaľ čo Washington bežne zdieľa informácie o možných teroristických útokoch s ďalšími krajinami v rámci politiky známej ako „povinnosť varovať“, je neobvyklé poskytovať informácie o konkrétnych cieľoch krajine, ktorá je považovaná za protivníka, píše denník. Hrozí totiž, že by sa mohlo prezradiť, ako USA informácie získali, čo by mohlo ohroziť ich tajné sledovacie aktivity alebo ľudí.
Informácie, ktoré ukazovali na útok na koncertnú sálu, ale zároveň predstavovali potenciálne nebezpečenstvo pre Američanov v Rusku, napísal ďalej The Washington Post.
Čítajte viac Ruský generál: Teroristov z Crocusu načipovali západné rozviedky
Pripomenul, že veľvyslanectvo USA 7. marca verejne oznámilo, že „sleduje správy, podľa ktorých majú extrémisti bezprostredné plány zaútočiť na veľké zhromaždenia v Moskve, vrátane koncertov“, a odporučilo občanom USA, aby sa v najbližších 48 hodinách vyhli veľkým zhromaždeniam.
Podľa ľudí oboznámených so záležitosťou Spojené štáty zdieľali svoje informácie s Ruskom deň pred týmto verejným varovaním. Americké označenie Crocus City Hall za potenciálny cieľ vyvoláva nové otázky, prečo ruské úrady nepristúpili k dôraznejším opatreniam na ochranu miesta, podotkol The Washington Post.
Viac ako hodinu
Naryškin uviedol, že ruské úrady v reakcii na americké informácie prijali „príslušné opatrenia“, aby zabránili útoku. Videozáznam z miesta masakru však ukazuje, že útočníci nečelili výraznému odporu, a podľa ruských médií špeciálne jednotky dorazili až viac ako hodinu po začatí streľby a čakali potom vyše pol hodiny, kým vstúpili do budovy, píše The Washington Post.
Útok podľa amerického denníka ďalej narušil obraz sily a bezpečnosti, ktorý sa ruský vodca snaží vytvárať, a odhalil zásadné slabiny v bezpečnostnom aparáte krajiny, ktorý je pohltený viac ako dvojročnou vojnou na Ukrajine.
Podľa analytikov sa zdá, že Putinovi agenti sa na domácej scéne viac zaoberajú umlčiavaním politického disentu a opozície voči prezidentovi ako likvidáciou a marením teroristických plánov.
Napriek nedostatočnému zabezpečeniu Crocus City Hall existujú náznaky, že ruské úrady prinajmenšom spočiatku brali varovania Washingtonu vážne, píše denník a dodáva, že podľa jedného amerického predstaviteľa sa varovanie týkalo aj plánov Islamského štátu zaútočiť na synagógu. Deň po tom, čo Rusko tieto informácie dostalo, FSB oznámila, že zabránila útoku IS na synagógu v Moskve.
Čítajte viac Rusko napadli teroristi, ale Moskva o nich aj klame. Dá sa s Kremľom bojovať proti islamistom?