Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 771 dní
- V Charkove pri nálete ruských dronov zahynuli aj traja záchranári
- Rakúsko vyčlenilo dva milióny eur na humanitárnu pomoc pre Ukrajinu
- Nečakaný zásah hlboko v Rusku značí obrat v schopnostiach Ukrajiny. Čím zaútočili v tyle nepriateľa?
- VIDEO: Ukrajinci rozmetali kolónu ruských tankov, odrazili najväčší mechanizovaný útok
- Rusi opäť zabíjali v Charkove, zomreli najmenej štyria civilisti, vrátane záchranárov
- Británia vylúčila vyslanie vojakov NATO na Ukrajinu, aliancia o ničom takom neuvažuje, povedal Cameron
- Ukrajina nakoniec vstúpi do NATO, podpora Kyjevu je pevná ako skala, povedal Blinken po rokovaní ministrov zahraničia
Čítajte viac 770. deň: Pripravujeme likvidáciu Krymského mosta, prezradil zdroj ukrajinskej tajnej služby
22:55 Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov vo štvrtok varoval, že budúce rokovania o ukončení bojov na Ukrajine môžu byť úspešné len vtedy, ak budú zohľadnené záujmy Moskvy. Plánované kolo mierových rozhovorov zároveň odmietol ako západnú lesť na získanie širšej medzinárodnej podpory pre Kyjev.
Lavrov obvinil západných spojencov Ukrajiny, že sú v súčasnosti zapojení do rozsiahleho „diplomatického útoku“ s cieľom presvedčiť čo najviac krajín z južnej pologule, aby sa pripojili k samitu vo Švajčiarsku s cieľom prediskutovať potenciálny mierový plán.
V rozhovore s novinármi po stretnutí s približne 70 zahraničnými veľvyslancami v Moskve Lavrov tvrdil, že Západ sa snaží zvýšiť účasť na plánovanom kole rokovaní vo Švajčiarsku tvrdením, že jeho účastníci budú môcť diskutovať len o určitých aspektoch mierového plánu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ako napríklad spôsoboch zabezpečenia globálnej potravinovej bezpečnosti.
Lavrov označil takéto argumenty za trik Západu, ktorý má prilákať váhavejšie krajiny z južnej pologule a prilákať zástupcov až 140 krajín, aby sa konferencia stala prejavom obrovskej podpory Ukrajiny na celom svete. Zdôraznil, že akékoľvek mierové rokovania by boli „zbytočnou stratou času“, ak by nebrali do úvahy záujmy Moskvy.
21:50 Je absolútne nevyhnutné bezodkladne posilniť protivzdušnú obranu Charkovskej a Sumskej oblasti, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po dnešnej porade s velením ozbrojených síl. Stalo sa tak po tom, čo si nálet ruských dronov na Charkov, druhé najväčšie mesto krajiny, vyžiadal najmenej štyroch mŕtvych.
"Rokoval som dnes s vojakmi ohľadom toho, ako viac ochrániť Charkov, hlavne z hľadiska protivzdušnej obrany. Rovnakú úlohu majú aj všetci naši diplomati. Posilnenie protivzdušnej obrany pre Charkov, celú Charkovskú oblasť, Sumskú oblasť a južné regióny – to je úplne naliehavá potreba, "povedal Zelenskyj podľa serveru Ukrajinska pravda.
Ukrajinský prezident uviedol, že ďakuje každej krajine, ktorá sa v spolupráci s Kyjevom snaží nájsť potrebnú pomoc. „Je absolútne neprijateľné, že toľko krajín na svete doteraz zvažuje, ako čeliť teroru, hoci by stačilo pár politických rozhodnutí a niekoľko systémov protivzdušnej obrany by mohlo principiálne zmeniť situáciu,“ povedal.
20:19 Severoatlantická aliancia neplánuje vyslať svojich vojakov na Ukrajinu a nie je stranou tamojšieho konfliktu, Kyjev však podporuje v jeho práve na sebaobranu. Vo štvrtok to uviedol generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, informuje TASR.
„Nemáme plány mať vojakov NATO vnútri Ukrajiny, neobjavili sa žiadne žiadosti v tomto smere,“ povedal Stoltenberg novinárom po dvojdňových rozhovoroch ministrov zahraničných vecí členských štátov NATO.
„Ukrajina však žiada o vybavenie, muníciu, zbrane, a my jej to poskytujeme. To nerobí zo spojencov (z NATO) stranu konfliktu, Ukrajinu podporujeme pri presadzovaní jej práva na sebaobranu,“ zdôraznil.
Stoltenberg na tlačovej konferencii tiež povedal, že spojenci z NATO sa dohodli, že „sa pozrú do svojich zásob“, či v nich nenájdu ďalšie systémy protivzdušnej obrany, ktoré by mohli dodať Ukrajine, informovala agentúra AFP.
20:00 Rusko musí pochopiť, že Severoatlantická aliancia (NATO) je pripravená na dlhodobý konflikt, uviedol vo štvrtok poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski. TASR informuje na základe správy agentúry PAP.
Sikorski sa tak vyjadril k myšlienke vytvoriť päťročný balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 100 miliárd eur, ktorý v stredu navrhol generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
„Putin nie je v pozícii, aby túto vojnu vyhral v priebehu niekoľkých mesiacov či dokonca za rok alebo dva,“ uviedol poľský minister zahraničných vecí na štvrtkovom stretnutí so svojimi kolegami z členských krajín NATO v Bruseli.
„Ako Severoatlantická aliancia sme 20-krát bohatší ako on, ak bude potrebné, môžeme si dovoliť dlhší konflikt,“ povedal Sikorski.
19:33 Šéf ukrajinskej diplomacie Dmytro Kuleba považuje za víťazstvo skutočnosť, že ministri zahraničných vecí Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) sa na stretnutí v Bruseli dohodli, že vo svojich zásobách nájdu systémy protivzdušnej obrany, ktoré pošlú na Ukrajinu. Referuje o tom web news.sky.com.
Kuleba presadzoval, aby spojenci Ukrajiny poskytli viac obranných systémov, pričom povedal, že majú k dispozícii približne sto, ktoré by mohli poskytnúť. Predtým povedal, že považuje za „nemožné pochopiť“, že na Ukrajinu nemožno poslať viac protivzdušnej obrany.
Pri oznámení nového postoja povedal, že spojenci nájdu dodatočné systémy protivzdušnej obrany, aby ich priniesli na Ukrajinu a pomohli brániť ukrajinské nebo."
18:12 Fínska vláda vo štvrtok uviedla, že ponechá hranice s Ruskom zatvorené „až do odvolania“. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Severská krajina uzatvorila hranice vlani v decembri v reakcii na takmer 1000 ruských migrantov, ktorí sa pokúsili prejsť cez hraničné prechody z Ruska bez platných víz v období od augusta. Uzávierku fínske úrady viackrát predĺžili a tá aktuálna má platiť do 14. apríla.
Termín nového uzatvorenia namiesto konkrétneho dátumu špecifikovala fínska vláda slovami „až do odvolania, nie však dlhšie, než bude nutné.“
18:00 Ak Slovensko podporí plánovaný fond NATO vo výške 100 miliárd eur, ale nie v oblasti smrtiacich zbraní. Uviedol to minister zahraničných vecí SR Juraj Blanár vo štvrtok po skončení dvojdňového zasadnutia ministrov zahraničných vecí Severoatlantickej aliancie v Bruseli. Informuje o tom spravodajca TASR.
Blanár informoval, že vystúpil aj so slávnostným príhovorom k 75. výročiu založenia Aliancie a 20. výročia vstupu Slovenska do NATO.
Hlavnou témou rokovaní bola podľa neho príprava júlového summitu NATO vo Washingtone zameraného na posilnenie kolektívnej obrany, pomoc Ukrajine a spoluprácu s ďalšími partnermi. Upozornil, že na tento summit už bude sprevádzať nového prezidenta SR.
17:29 Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) vo štvrtok oznámila zadržanie troch nových podozrivých v prípade útoku na koncertnú sálu Crocus City Hall v metropolitnej oblasti Moskvy.
Ako informovala britská stanica BBC, k zadržaniam podozrivých došlo v Moskve, Jekaterinburgu a Omsku. Podľa FSB ide o osoby, ktoré financovali nákup zbraní a auta pre páchateľov útoku v tomto koncertno-zábavnom centre. FSB spresnila, že zadržaný bol jeden ruský občan a dvaja cudzinci pôvodom zo Strednej Ázie.
„Dvaja zo zadržaných previedli peniaze na nákup strelných zbraní a vozidiel použitých pri teroristickom útoku, tretí sa priamo podieľal na verbovaní komplicov teroristického útoku a na financovaní jeho páchateľov,“ uviedla FSB v tlačovej správe o troch nových podozrivých.
Doteraz bolo v kauze útoku na Crocus City Hall obvinených desať osôb. Všetci obvinení sú stíhaní pre teroristický čin a na základe súdneho rozhodnutia boli vzatí do väzby. Momentálne sú v centrách predbežného zadržania.
16:46 Lotyšsko pripravuje nový balík bezpečnostnej pomoci pre Ukrajinu, ktorej súčasťou budú drony. Pobaltská krajina okrem toho prispeje na českú iniciatívu nákupu munície pre Kyjev. Povedala to lotyšská premiérka Evika Siliňová počas návštevy predsedu ukrajinskej vlády Denysa Šmyhaľa v Rige.
„Veľmi skoro pošleme prvé drony v hodnote jedného milióna eur,“ povedala Siliňová. Lotyšská premiérka dodala, že na iniciatívu Českej republiky na nákup munície jej krajina prispeje desať miliónov eur. „Ďalší balík vojenskej pomoci vrátane logistických prostriedkov, munície a zbraní, ktoré máme k dispozícii, by sme mali doručiť tento mesiac," uviedla premiérka.
Čítajte aj Pomôžu Ukrajine dva milióny dronov poraziť Rusko? Bezpilotné systémy majú limity
16:41 Poľský premiér Donald Tusk vo štvrtok vyhlásil, že jeho krajina sa neplánuje priamo zapojiť do vojny na Ukrajine.
Premiéra Tuska sa počas tlačovej konferencie v meste Gliwice na juhu Poľska médiá opýtali na údajné otvorenie témy priameho vojenského zásahu ministrami zahraničných vecí členských štátov NATO počas prebiehajúceho stretnutia v Bruseli.
„Nebudem to komentovať skôr, než dostanem kompletné informácie o týchto konverzáciách a ich výsledku,“ povedal Tusk. Zároveň však potvrdil to, čo už povedal francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi, americkému prezidentovi Joeovi Bidenovi aj ďalším lídrom, že „Poľsko neplánuje priamu účasť vo vojnovom konflikte na území Ukrajiny“.
16:25 Takmer 290 civilistov, z toho 15 detí, od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu zabili míny. Podľa portálu Ukrajinska pravda to povedal minister vnútra Ihor Klymenko.
„Najväčšie riziko je na oslobodených územiach a na miestach blízko frontu, tam sa vykonáva najviac prieskumnej práce,“ povedal Klymenko. „Žiaľ, stále z rôznych dôvodov prichádzame o ľudí, kvôli explóziám výbušných zariadení prišlo o život 289 ľudí, vrátane 15 detí,“ uviedol tiež.
Míny najčastejšie zraňujú alebo zabíjajú obyvateľov dedín, ktorí sa snažia obrábať polia bez toho, aby počkali na povolenie od úradov, a tých, ktorí „jednoducho ignorujú všetky zákazy a chodia na nebezpečné miesta treba zbierať huby alebo len na prechádzku“.
„Je otázne, prečo to robia. Ale ľudia za túto nepochopiteľnú zvedavosť platia zdravím a životmi,“ poznamenal minister.
Čítajte aj Rusi zastavili sami seba. Nevedia, kam všade zakopali míny, robí im to ťažkosti
Misia OSN pre monitorovanie ľudských práv na Ukrajine (HRMMU) dnes informovala, že len za marec kvôli minám a zvyškom nevybuchnutej munície zomrelo desať civilistov a 18 utrpelo zranenia. V siedmich prípadoch išlo o ľudí pracujúcich v poľnohospodárstve.
HRMMU spomína prípad 50-ročného muža z istej dediny v Chersonskej oblasti, ktorý koncom marca prišiel o život, keď traktorom nadišiel na protitankovú mínu ukrytú v krajine na poli. Špecialisti na odmínovanie neskôr našli ďalšiu protitankovú mínu nedalo miesta nešťastia. V dôsledku tohto incidentu sa stal sirotou 15-ročný chlapec. Jeho matka zomrela už vlani.
16:20 Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) vo štvrtok oznámila zadržanie troch nových podozrivých v prípade útoku na koncertnú sálu Crocus City Hall v metropolitnej oblasti Moskvy.
Ako informovala britská stanica BBC, k zadržaniam podozrivých došlo v Moskve, Jekaterinburgu a Omsku. Podľa FSB ide o osoby, ktoré financovali nákup zbraní a auta pre páchateľov útoku v tomto koncertno-zábavnom centre. FSB spresnila, že zadržaný bol jeden ruský občan a dvaja cudzinci pôvodom zo Strednej Ázie.
„Dvaja zo zadržaných previedli peniaze na nákup strelných zbraní a vozidiel použitých pri teroristickom útoku, tretí sa priamo podieľal na verbovaní komplicov teroristického útoku a na financovaní jeho páchateľov,“ uviedla FSB v tlačovej správe o troch nových podozrivých.
Čítajte aj Američania dali echo Rusku pred útokom na Crocus City Hall. Podcenil Putin a FSB varovania USA?
16:05 Ukrajina musí úplne decentralizovať svoju elektrickú sieť, aby znížila svoju závislosť od väčších elektrární. V reakcii na série ruských útokov na energetickú infraštruktúru Ukrajiny to vo štvrtok uviedol Volodymyr Kudryckyj, ktorý je riaditeľom spoločnosti Ukrenerho – prevádzkovateľa rozvodnej siete na Ukrajine.
Ako vo svojej štvrtkovej správe pripomenula agentúra AFP, ruská armáda začala 22. marca masívny útok raketami a dronmi na ukrajinskú energetickú sieť. Odvtedy v týchto úderoch pokračuje, pričom opakuje scenár leteckého bombardovania, ktorý v roku 2022 a začiatkom roka 2023 uvrhol milióny ľudí na Ukrajine do tmy a chladu.
„Môžeme konštatovať, že intenzita útokov sa zvýšila. (Predtým) sme boli svedkami jedného masívneho útoku za jeden alebo dva týždne. Teraz je to celá séria, takmer nepretržitá,“ ozrejmil Kudryckyj.
Domnieva sa, že namiesto 15 alebo 20 veľkých elektrární bude na Ukrajine nutné postaviť stovky malých elektrární, ktoré budú voči týmto útokom odolnejšie vďaka svojej rozptýlenosti.
15:55 Poľský prezident Andrzej Duda rozposiela listy lídrom všetkých členských krajín NATO i generálnemu tajomníkovi Aliancie Jensovi Stoltenbergovi. Žiada ich, aby zvážili jeho návrh zvýšiť výdavky na obranu na tri percentá hrubého domáceho produktu (HDP), informuje TASR podľa štvrtkovej správy agentúry PAP.
Členské krajiny NATO sú zaviazané vynakladať na obranu najmenej dve percentá svojho HDP, tento limit však spĺňajú len niektoré z nich. Konkrétne za uplynulý rok to bolo 11 z 31 členov Aliancie vrátane Slovenska. V spojitosti s vojnou na Ukrajine rastie úsilie o ďalšie zvýšenie tohto limitu, píše PAP.
„Rusko prostredníctvom svojej agresívnej politiky, obnovením svojho imperializmu a svojej vojny proti Ukrajine jasne a vyslovene dáva najavo, že sa – nanešťastie – vracia k svojmu prístupu zo studenej vojny, keď (bývalý) Sovietsky zväz presadzoval agresívnu politiku voči iným krajinám,“ uviedol Duda na slávnosti pri príležitosti 75. výročia založenia NATO. Rusko sa podľa jeho slov vracia k svojim ambíciám z tohto obdobia a spojenci by na ne mali primerane reagovať.
Poľský prezident pripomenul, že krajiny NATO počas studenej vojny dávali na obranu tri percentá HDP. „Dnes by sme sa k tomu mali vrátiť,“ povedal.
Čítajte aj Bieloruské strašenie? Lukašenkov šrot zničíme za tri hodiny, reaguje poľský generál
15:48 Ruský prezident Vladimir Putin dnes spochybnil, že by za marcovým útokom na koncertnú sieň pri Moskve mohli byť islamskí fundamentalisti.
Český bezpečnostný expert Adam Dolník upozornil, že organizácia si už v minulosti brala za cieľ Rusov. V tejto súvislosti pripomenul útok z roku 2015 na let z egyptského Šarm aš-Šajchu do Petrohradu alebo útok na ruskú ambasádu v Kábule z roku 2022.
Čítajte viac Putin: Rusko nemôže byť cieľom útokov islamistov, je príkladom medzináboženskej harmónie
15:35 Z Ukrajiny píše publicistka a spisovateľka Anna Gin. Dnes som sa zastavila v mojom obľúbenom kvetinárstve na ulici Hrdinov Charkova. Pomyslela som si, že cez deň vypnú elektrinu – dám do poriadku balkón: umyjem okná, vyložím von kvety a konečne presadím rastliny, veď korene majú už kilometre dlhé.
Je jar. Napriek všetkému.
Čítajte viac List z Charkova: Vysadím begónie. Napriek všetkému
15:30 Pri ruských útokoch na východoukrajinský Charkov bezpilotnými lietadlami Šáhid v noci na dnes zahynuli najmenej štyria ľudia, vrátane troch záchranárov, ktorí prišli na miesto jedného z predchádzajúcich úderov. Štvrtou obeťou je žena vo veku 68 rokov. Uviedli to dnes ukrajinskí regionálni činitelia a záchranná služba. Oblastný šéf Oleh Syněhubov následne informoval o ďalšom zabitom v regióne pri neskoršom útoku.
„Charkov má za sebou ťažkú noc. Na mesto zaútočili ‚šáhidy‘, ktoré zasiahli obytné domy,“ napísal na Telegrame starosta Charkova Ihor Terechov s poznámkou, že zranených je 12 ľudí. „Medzi zranenými je tiež zdravotná sestra záchrannej služby, ktorá na miesto dorazila s tímom, aby poskytla pomoc,“ dodal Terechov.
O štyroch zabitých kvôli ruským dronovým útokom informuje tiež Synehubov alebo ukrajinská Štátna služba pre mimoriadne udalosti (DSNS), podľa ktorej invázna armáda vyslala na mesto niekoľko vĺn útočných dronov.
15:24 Členské štáty Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) s najväčšou pravdepodobnosťou rôznym spôsobom vnímajú návrh balíka pomoci Ukrajine v hodnote 100 miliárd eur. Referuje o tom web news.sky.com.
Balík navrhol generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg a diskutuje sa o ňom na stretnutí ministrov zahraničných vecí aliancie. Nemecký minister obrany Boris Pistorius na tlačovej konferencii v Berlíne uviedol, že fond stojí za zváženie, ale je dôležité zabrániť zdvojeniu štruktúr.
Takýto fond by podľa neho tiež musel zohľadňovať národné príspevky, ktoré už predtým poskytli krajiny NATO, povedal Pistorius.
15:20 Britský minister zahraničných vecí David Cameron vylúčil vyslanie jednotiek NATO na Ukrajinu, aby týmto spôsobom podľa neho Aliancia neposkytla cieľ ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.
Šéf diplomacie a britský expremiér v rozhovore pre podcast Ukrainecast vysielaný stanicou BBC vyhlásil, že Ukrajina bude vo vojne proti Rusku porazená, ak sa spojenci nevzchopia. Počas svojej návštevy v USA chce na americký Kongres naliehať, aby zvýšil podporu Ukrajine.
Na otázku, či si vie predstaviť vyslanie vojakov NATO na Ukrajinu, Cameron odpovedal: „Nie, nemyslím si, že chceme Putinovi poskytnúť takýto cieľ. NATO dokáže urobiť mnoho pre zlepšenie koordinácie pomoci poskytovanej Ukrajine,“ dodal Cameron.
„NATO uvažuje o misii pre Ukrajinu, nie misii na Ukrajine,“ vyhlásil. „V podstate si myslím, že by sme mali urobiť maximum pre pomoc Ukrajine, to je postoj Spojeného kráľovstva,“ dodal.
Čítajte aj Sikorski: Prítomnosť vojakov NATO na Ukrajine nie je nemysliteľná
14:59 Len 45 percent Ukrajincov verí, že vojna sa skončí obnovením hraníc krajiny z roku 1991. Vyplýva to z prieskumu Medzinárodného republikánskeho inštitútu (IRI), informuje web Kyiv Independent. Podiel Ukrajincov, ktorí veria, že ich krajina opäť získa všetky Rusmi okupované územia, výrazne klesol v porovnaní s februárom 2023, keď bol najvyšší. Vtedy obnovenie hraníc z roku 1991 predpokladalo 74 percent obyvateľov krajiny.
Z najnovšieho prieskumu IRI vyplýva, že menej optimistickí sú mladší respondenti vo veku 18 až 35 rokov. V tejto vekovej skupine opätovné získanie všetkých okupovaných území predpokladá len 37 percent oslovených. Medzi ľuďmi vo veku nad 51 rokov obnovenie hraníc z roku 1991 očakáva 52 percent respondentov.
14:35 Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu pri po sebe nasledujúcich úderoch ruskej armády na to isté miesto o život prišlo 91 ukrajinských záchranárov a 348 utrpelo zranenia. Uviedla to vo štvrtok ukrajinská verejnoprávna televízia Suspiľne, ktorá citovala štátnu záchrannú službu. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.
Tento spôsob vykonania útoku je skôr typický pre teroristické atentáty islamistov. Po prvom útoku na miesto dorazia záchranné zložky, na ktoré zhruba po polhodine po prvom útoku na civilistov zahája Rusi druhý útok.
Naposledy ruské sily použili takúto taktiku dvojitého úderu pri útoku dronmi na Charkov v noci na štvrtok. Zomreli traja ukrajinskí záchranári, ktorí na miesto prišli po prvom údere. Ďalší záchranár utrpel zranenia a je vo vážnom stave. Minulý mesiac zabil totožný útok v Odese 20 civilistov.
14:22 Čínsky mierový plán pre vyriešenie situácie na Ukrajine je rozumný a z podobných návrhov zatiaľ najpresnejší, vyhlásil dnes podľa ruských tlačových agentúr minister zahraničia Sergej Lavrov. Plán, s ktorým Peking prišiel v minulom roku, vyzýva okrem iného na rešpektovanie Charty OSN a integrity štátov, ale aj na zrušenie protiruských sankcií vrátane tých, ktoré boli prijaté ešte pred ruskou inváziou na Ukrajinu v roku 2022.
„Celý rad ďalších krajín predstavil svoje návrhy, ale možno nie tak konkrétne a artikulovane. S najpresnejším plánom prišla vlani Čína,“ citovala Lavrova agentúra TASS. Šéf ruskej diplomacie podľa nej doplnil, že Rusko ale víta aj iné návrhy, napríklad tie od Brazílie alebo afrických krajín.
Lavrov už v minulosti podľa serveru Lenta.ru ocenil, že návrh Pekingu berie do úvahy aj príčiny súčasnej situácie. V tejto súvislosti Lavrov vyhlásil, že jednou z nich sú sankcie, ktoré Západ uplatňoval proti Rusku „už dlho pred ukrajinskou situáciou“. Západné krajiny uvalili sankcie na Rusko po jeho anexii ukrajinského polostrova Krym v roku 2014. Po začatí invázie na Ukrajinu v roku 2022 ich značne rozšírili. O nutnosti odstrániť príčiny súčasnej situácie hovoril podľa agentúry RIA Novosti Lavrov aj dnes.
Čítajte aj Média zverejnili návrh mierovej zmluvy medzi Ruskom a Ukrajinou. Moskva si neželala jej zverejnenie
Plán má 12 bodov, požaduje návrat k mierovým rokovaniam a zastavenie bojov. Čínsky návrh tiež vyzýva na vyriešenie humanitárnych otázok alebo zabezpečenie bezpečnosti občanov i vojakov, píšu ruské médiá.
Carnegieho nadácia pre medzinárodný mier ale predtým uviedla, že dokument predložený Pekingom v skutočnosti cestu, ako dosiahnuť mier na Ukrajine, nepredkladá. Čínsky plán podľa nej takúto ambíciu ani nemá a jeho cieľom je iba zmierniť kritiku mieriacu na to, že sa Čína stala tichým komplicom Ruska vedúceho vojnu proti Ukrajine.
14:17 Ukrajina nakoniec vstúpi do Severoatlantickej aliancie, podpora Kyjevu zostáva medzi členskými štátmi „pevná ako skala“. Novinárom to dnes povedal americký minister zahraničných vecí Antony Blinken.
V sídle NATO v belgickej metropole sa dnes uskutočnilo ďalšie rokovanie Rady NATO-Ukrajina vo formáte šéfov diplomacií za prítomnosti ukrajinského ministra zahraničia Dmytra Kulebu. Severoatlantická aliancia si dnes zároveň pripomenula 75. výročie svojho vzniku.
„Ukrajina sa stane členom NATO. Naším cieľom je na summite (vo Washingtone) pomôcť vybudovať most k tomuto členstvu,“ citovala Blinkena agentúra Reuters. Summit NATO vo Washingtone sa uskutoční tento rok v júli.
Čítajte aj Stoltenberg: USA nás potrebujú, šírime mier a prosperitu. V sídle NATO oslavujú výročie vzniku aliancie
14:14 Výbor ukrajinského parlamentu pre regionálny rozvoj podporil premenovanie ďalších siedmich miest a 44 obcí, ktorých názvy nezodpovedajú normám ukrajinského jazyka alebo odkazujú na ruské či sovietske mená. Uviedol to vo štvrtok na mikroblogovacej sieti X zákonodarca Roman Lozynskyj, informuje spravodajský web Kyiv Independent.
Medzi mestá, ktoré sa majú premenovať, patrí Krasnohrad v Charkivskej oblasti. Mesto sa až do roku 1922, keď ho boľševici premenovali, nazývalo Kosťantynohrad. Parlamentný výbor navrhol zmeniť jeho názov na Berestyn. Mesto Vatutine v Čerkaskej oblasti pomenované po sovietskom generálovi Nikolajovi Vatutinovi navrhli premenovať na Bahačeve. Mesto Sjevjerodoneck v Luhanskej oblasti, ktoré v lete 2022 obsadilo Rusko, sa zmení na Siverskodoneck, aby jeho názov bol v súlade s ukrajinskou výslovnosťou.
Mestskí pracovníci demontujú pamätník sovietskeho vojenského vodcu Nikolaja Ščorsa v Kyjeve na Ukrajine v sobotu 9. decembra 2023.
14:08 Rusko zvýšilo počet útokov v smere na Novopavlivku v Záporožskej oblasti, kde nebolo úspešné. Celkovo sa však v marci počet útokov pozdĺž frontovej línie znížil. V najnovšej aktualizácii o vývoji vojny na Ukrajine to uviedlo britské ministerstvo obrany.
V novopavlivskom smere sa v marci odohralo až 38 % všetkých ruských útokov. „Napriek tomuto úsiliu Rusko nedosiahlo výrazný pokrok v tejto oblasti a pokračuje v boji o malé osady vrátane Novomychajlivky, Heorhijivky a Urožajného,“ uvádza sa v správe.
Britskí analytici zároveň poznamenávajú, že v marci tohto roka sa počet ruských útokov na frontovej línii znížil o 9 % v porovnaní s predošlým mesiacom. Vo februári tvorili útoky na Avdijivku až tretinu všetkých ruských pokusov o ofenzívu. V marci však v tejto oblasti klesol počet útokov o približne 75 %.
13:59 Počas posledných dní sa odohral azda najmasovejší pokus o prelomenie obrany na avdijivskom fronte. Rusi na prelomenie obrany pri obci Toneňke nasadili tanky, najmä moderný model T-90 a bojové vozidlá pechoty (BMP). Ukrajinskí výsadkári z 25. výsadkovej brigády zabránili nepriateľskému pokusu o prelomenie línie. Na kolónu obrnencov vypustili drony a spustili paľbu protitankových striel Javelin. Ruská armáda na mieste stratila viac ako dve desiatky tankov a transportérov. Výsadkári si svoj úspešný lov zaznamenali na videu.
Čítajte viac VIDEO: Ukrajinci rozmetali kolónu ruských tankov, odrazili najväčší mechanizovaný útok
12:33 Politika vlády SR nesúca sa v znamení stretnutia slovenského ministra zahraničných vecí Juraja Blanára so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovov či výziev na mier na Ukrajine „za každú cenu“ ohrozuje bezpečnosť Európy. Vyhlásil to český premiér Petr Fiala v rozhovore pre televíziu CNN Prima NEWS odvysielanom v stredu večer, informuje TASR.
„Hráme o bezpečnosť a osud celej Európy. Ak sa niekto stretáva s ruským ministrom zahraničných vecí Lavrovom a hovorí o mieri za každú cenu, tak to nie je politika, o ktorej by som mohol mlčať. Takáto politika podľa môjho názoru ohrozuje aj bezpečnosť Európy,“ vyhlásil Fiala.
Zároveň zdôraznil, že nepovažuje nedávne rozhodnutie českej vlády prerušiť na neurčito medzivládne rokovania so slovenskou vládou za zasahovanie do vnútropolitických záležitostí SR.
Fiala v rozhovore povedal, že aj on chce mier. „Trvalý mier sa dá dosiahnuť len tak, že ukážeme svoju silu a že dokážeme Ukrajine pomôcť, aby sa ubránila ruskej agresii,“ uviedol. Zároveň dodal, že takýto názor zastáva väčšina západných krajín.
Čítajte aj Korčok: Členstvo v NATO je životný slovenský záujem
12:30 Rusa, ktorý sa pokúsil odovzdať tajné informácie nemeckej vláde výmenou za pomoc pri presťahovaní sa, odsúdili na 12 rokov za vlastizradu, uviedol vo štvrtok ruský súd.
Muž zhromažďoval tajné vojenské informácie a „pokúsil sa nadviazať kontakt“ s nemeckým úradníkom, uviedol súd. Podľa správ miestnych médií ho bezpečnostné služby zadržali v júni 2023 a našli u neho pamäťový disk so súradnicami ruských vojenských jednotiek. Muž bude väznený v trestaneckej kolónii s prísnym režimom.
Čítajte aj Z kritikov vojny už nebudú v Rusku len väzni, ale aj nemajetní bezdomovci. Volodin: Zdochnú ako psy
12:26 Vzťahy Ruska a NATO sa dostali na úroveň priamej konfrontácie a Severoatlantická aliancia sa zapojila do konfliktu na Ukrajine, vyhlásil dnes hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Námestník ruského ministra zahraničia Alexander Gruško predtým v dnes publikovanom rozhovore s ruskou agentúrou RIA Novosti k 75. výročiu založenia aliancie povedal, že vzťahy NATO a Ruska sa zhoršujú, ale že Moskva nemá v úmysle ísť s krajinami Severoatlantickej aliancie do konfliktu.
„Fakticky sa tieto vzťahy dostali na úroveň priamej konfrontácie. Krajiny NATO, aliancia ako taká, sú už naozaj zavlečené do konfliktu okolo Ukrajiny,“ citoval Peskov server Vedomosti. Hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina tiež kritizoval rozširovanie NATO, s čím podľa neho súvisí približovanie armádnej infraštruktúry aliancie k ruským hraniciam.
Čítajte aj NATO verzus Rusko – 2:0. Švédsko má stíhačky i ponorky a Moskvu pokladá za hrozbu
11:58 Lotyšsko plánuje podpísať s Ukrajinou dlhodobú dohodu o podpore a bezpečnosti. Riga sa v nej zaviaže poskytovať v najbližších troch rokoch vojenskú pomoc Kyjivu v objeme štvrť percenta lotyšského hrubého domáceho produktu (HDP). Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje pobaltský spravodajský portál Delfi.
V tomto roku by štvrť percenta HDP Lotyšska malo predstavovať sumu zhruba 112 miliónov eur. Dohodu o podpore a bezpečnosti sa Lotyšsko s Ukrajinou chystá podpísať 11. apríla na samite Iniciatívy Trojmoria vo Vilniuse.
Čítajte aj Pobaltie sa s Rusmi nemazná: Vyhadzujú ich a odoberajú občianstvo
11:56 Ukrajinské útoky si vyžiadali troch mŕtvych v okupovaných častiach Ukrajiny, tvrdia tamojší Ruskom dosadení predstavitelia. Dvaja civilisti podľa nich zomreli pri dronovom útoku v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny a jeden človek pri ostreľovaní Donecka na východe krajiny.
Dvaja mŕtvi z Chersonskej oblasti sú hlásení z dediny Babine. Predseda chersonskej okupačnej vlády Andrej Aleksejenko tvrdí, že zomreli, keď viezli do obchodu v dedine vodu a potraviny. Ukrajinský dron podľa Aleksejenka narazil do ich nákladného automobilu. Ruský úradník zverejnil fotografie tiel aj poničeného vozidla. Kedy presne k incidentu došlo, nespresnil.
O jednej obeti dnešného ostreľovania potom informoval starosta Donecka Oleksij Kulemzin (rus. Alexej Kulemzin). Starosta tiež uviedol, že ostreľovanie poškodilo minimálne jeden bytový dom a školu, a zverejnil snímky, ktoré podľa neho tieto škody dokladajú.
11:00 Ruská armáda podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) zvyšuje počet a rozsah mechanizovaných pozemných útokov v určitých oblastiach bojovej zóny na Ukrajine. Zintenzívňovanie ruských mechanizovaných útokov sa zvyčajne časovo zhoduje s rozsiahlymi útokmi raketami a bezpilotnými lietadlami na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, dodáva ISW. Podľa expertov inštitútu tak Rusi pravdepodobne chcú ukrajinské velenie donútiť, aby systémy protivzdušnej obrany nasadilo ďalej od frontových línií. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.
Ukrajinské zdroje naďalej zdôrazňujú, že roztrieštenosť a meškanie dodávok nových západných systémov na Ukrajinu umožňuje ruským silám prispôsobovať sa.
10:17 Ukrajina pokračuje v nebezpečných a efektívnych úderoch na ruské strategické odvetvia na území Ruska. Presné bezpilotné nálety ostro eskalujú a začínajú mať dopad na samotných Rusov. Explózie a dopad vojny pocítili obyvatelia v ruskom Tatársku, viac ako 1300 kilometrov od ukrajinskej hranice. Čím zaútočili?
Čítajte viac Nečakaný zásah hlboko v Rusku značí obrat v schopnostiach Ukrajiny. Čím zaútočili v tyle nepriateľa?
10:15 Severoatlantická aliancia (NATO) neposilňuje len Európu, ale aj Spojené štáty. Vyhlásil to vo štvrtok generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg pri príležitosti 75. výročia vzniku Aliancie. Informuje o tom TASR podľa správy agentúry Reuters.
„Európa potrebuje Severnú Ameriku pre svoju bezpečnosť… Severná Amerika zároveň tiež potrebuje Európu,“ uviedol Stoltenberg v príhovore na pôde NATO v Bruseli. Podľa jeho slov disponujú „európski spojenci prvotriednymi armádami, rozsiahlymi spravodajskými sieťami a jedinečným diplomatickým vplyvom“, čím „znásobujú silu USA“.
„Verím v Ameriku a Európu spoločne v NATO, pretože spolu sme silnejší a bezpečnejší,“ citovala Stoltenberga agentúra AFP.
9:55 Vzťahy medzi Ruskom a Severoatlantickou alianciou (NATO) sa zhoršujú, no Moskva nemá v úmysle vstúpiť do konfliktu s členskou krajinou NATO. Uviedol to námestník ruského ministra zahraničných vecí Alexandr Gruško v rozhovore, ktorý bol zverejnený vo štvrtok. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
Gruško pri príležitosti 75. výročia vzniku Severoatlantickej aliancie povedal, že vzťahy medzi Moskvou a NATO sa „predvídateľne a zámerne“ zhoršujú. Podľa neho boli všetky vzájomné komunikačné kanály privedené krokmi Washingtonu a Bruselu na „kritickú nulu“.
„Je vojenský blok pripravený na otvorený konflikt s Ruskom? Na to sa musíte opýtať samotných členov NATO. (My) v každom prípade nemáme takéto úmysly, pokiaľ ide o členské krajiny Aliancie,“ uviedol Gruško v rozhovore pre ruskú tlačovú agentúru RIA.
Čítajte aj Rusko posiela vojsko na hranicu Fínska. Odpovieme v pravú chvíľu, znie z Moskvy
9:42 Rakúsko poskytne Ukrajine humanitárnu pomoc v hodnote dvoch miliónov eur. Informuje o tom spravodajský portál Kyiv Independent s odvolaním sa na rakúske ministerstvo zahraničia. Suma pre Ukrajinu je súčasťou širšieho balíka z rezortného fondu pre zahraničné katastrofy na podporu humanitárnej pomoci v subsaharskej Afrike, na Blízkom východe a v Afganistane.
Peniaze dostanú rakúske humanitárne organizácie, ktoré pomáhajú v daných krajinách v teréne, vyjadrilo sa ministerstvo zahraničia vo Viedni.
„Naša bezpečnosť v Európe závisí vo veľkej miere aj od bezpečnosti a stability našich susedov,“ vyjadril sa rakúsky kancelár Karl Nehammer. Lokálna pomoc v krízových regiónoch podľa neho „pomáha dvoma spôsobmi: na jednej strane je dôležité zlepšiť miestnu životnú situáciu a zmierňovať ľudské utrpenie a na druhej strane pomáha obmedzovať nelegálnu migráciu do Rakúska a Európy“.
Viedeň odsúdila ruskú agresiu proti Ukrajine a poskytla Kyjevu ekonomickú a humanitárnu pomoc, ale odmieta poskytnúť smrteľnú vojenskú pomoc, keďže vedie politiku neutrality.
8:18 Pri ruských útokoch na východoukrajinský Charkov bezpilotnými lietadlami Šáhid v noci na dnes zahynuli najmenej štyria ľudia, vrátane troch záchranárov, ktorí prišli na miesto jedného z predchádzajúcich úderov. Uviedli to ukrajinskí regionálni činitelia a tiež záchranná služba. Starosta mesta Ihor Terechov najprv informoval o piatich zabitých, v neskoršom príspevku na platforme Telegram spresnil, že zahynuli štyria ľudia.
„Charkov má za sebou ťažkú noc. Na mesto zaútočili ‚šáhidy‘, ktoré zasiahli obytné domy,“ napísal Terechov s poznámkou, že zranených je 12 ľudí. „Medzi zranenými je tiež zdravotná sestra záchrannej služby, ktorá na miesto dorazila s tímom, aby poskytla pomoc,“ dodal Terechov. Zníženie počtu obetí z piatich na štyroch starosta bližšie nevysvetlil.
O štyroch zabitých kvôli ruským dronovým útokom informuje tiež oblastný šéf Oleh Synehubov či ukrajinská Štátna služba pre mimoriadne udalosti (DSNS), podľa ktorej invázna armáda vyslala na mesto niekoľko vĺn útočných dronov.
„Záchranárov, ktorí dorazili na jednu z adries, zasiahol opakovaný útok bezpilotných lietadiel. Dvaja z nich svojim zraneniam na mieste podľahli, ďalší zomrel pri prevoze do nemocnice. Jeden záchranár bol zranený,“ uviedla DSNS, ktorá na Telegrame zverejnila fotografie z miesta.
Ruská strana sa k útoku nevyjadrila.
8:00 Ukrajinskí lídri naliehajú na svojich podporovateľov, aby im pomohli posilniť protivzdušnú obranu. Prezident Volodymyr Zelenskyj a šéf diplomacie Dmytro Kuleba zdôrazňujú, že bez bojového systému americkej výroby ich ozbrojené sily nedokážu účinne chrániť ostreľované územia. Dožadujú sa veľkého počtu zariadení typu Patriot, ktoré umožňuje likvidovať taktické balistické rakety, strely s plochou dráhou letu i lietadlá.
Čítajte viac Kyjev volá o pomoc. Žiada z celého sveta všetky zbrane typu, ktoré chránili aj slovenské nebo
7:40 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 670 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 445 040, uviedol vo štvrtok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o deväť tankov, 18 obrnených bojových vozidiel pechoty, 29 delostreleckých systémov a jeden raketomet.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 7 018 tankov, 13 386 obrnených bojových vozidiel pechoty, 11 171 delostreleckých systémov a 1 026 raketometov.
6:12 Rusko vyhlásilo, že jeho minister obrany Sergej Šojgu a francúzsky náprotivok Sébastien Lecornu v stredu počas zriedkavého telefonátu diskutovali o možných mierových rozhovoroch o ukrajinskom konflikte, ale toto tvrdenie Paríž okamžite poprel, uviedla agentúra AFP.
Nečakaný telefonát, ktorý podľa Moskvy iniciovalo Francúzsko, je vzácnym momentom v kontaktoch oboch krajín, ktorých vzťahy veľmi vážne narušila dvojročná vojna na Ukrajine.
„Zaznamenali sme pripravenosť na dialóg o Ukrajine. Východiskom by mohla byť Istanbulská mierová iniciatíva,“ napísalo ruské ministerstvo obrany vo vyhlásení k telefonátu.
Ministerstvo nespresnilo, čo to znamená, a zdroj blízky Lecornovi urýchlene poprel, že takýto rozhovor prebehol.
„Francúzsko nič také neprijalo, ani nenavrhlo,“ povedal zdroj o konflikte pre AFP.
Francúzske ministerstvo obrany pripustilo, že dvojica politikov diskutovala o Ukrajine, ale zdôraznilo, že Lecornu v rozhovore potvrdil francúzsku podporu Kyjeva v jeho boji proti Rusku.
Turecko, člen Severoatlantickej aliancie (NATO), minulý mesiac uviedlo, že je pripravené znovu hostiť mierový summit oboch bojujúcich strán. Kyjev však túto myšlienku priamych rokovaní s Moskvou odmietol.
Ankara hostila prvý mierový summit v týždňoch, ktoré nasledovali po spustení ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.
Kontakty medzi vysokopostaveným ruským predstaviteľom blízkym prezidentovi Vladimirovi Putinovi a vplyvným ministrom európskej veľmoci sú počas dva roky trvajúcej vojny zriedkavé.
Obe strany po telefonáte uviedli, že ministri diskutovali o minulomesačnom smrtiacom útoku na moskovskú koncertnú sálu, ku ktorému si prihlásila teroristická organizácia Islamský štát a západné krajiny ho odsúdili.
Lecornu povedal Šojguovi, že Francúzsko bolo vždy pripravené bojovať proti „terorizmu“ a je pripravené na „intenzívnejšie výmeny informácií s cieľom čo najefektívnejšie bojovať proti tejto hrozbe“. Uviedlo to vo vyhlásení francúzske ministerstvo obrany. Dodalo, že „Francúzsko terorizmus silno odsudzuje a je solidárne s obeťami a ich rodinami“, zároveň však „úprimne odsudzuje útočnú vojnu, ktorú Rusku spustilo na Ukrajine“.
6:10 Päť ľudí zahynulo v stredu neskoro večer po ruských útokoch na východoukrajinské mesto Charkov, oznámili predstavitelia, informovala agentúra AFP.
Štyria ľudia, vrátane troch záchranárov, zomreli a päť ďalších osôb utrpelo zranenia pri útokoch na obytné budovy, ktoré boli bombardované v „husto obývanom obvode Charkova“. Na sociálnej sieti Telegram to napísal starosta Ihor Terechov. Pri útoku v ďalšej „obytnej oblasti“ mesta prišiel o život piaty človek, uviedol starosta.
Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov oznámil, že na Charkov boli v stredu neskoro večer podniknuté „najmenej štyri“ útoky. Starosta Terechov hlásil použitie dronov Šáhid iránskej výroby.
Ukrajinské mestá sú terčom ruských útokov takmer každú noc, pričom Charkov, blízko severovýchodnej hranice s Ruskom, patrí medzi tie najčastejšie ostreľované.
Predstavitelia Ukrajiny vyzývajú spojencov, aby jej dodali viac systémov protivzdušnej obrany, predovšetkým moderné systémy Patriot americkej výroby. Americká vojenská pomoc Ukrajine dochádza, keďže v Kongrese USA v súčasnosti uviazol balík pomoci za 60 miliárd dolárov.