K masovej streľbe v koncertnej hale Crocus City Hall na predmestí Moskvy, pri ktorej zahynulo najmenej 144 ľudí, sa opakovane prihlásil Islamský štát a mnoho zahraničných odborníkov tieto vyhlásenia označilo za vierohodné.
Putin a ďalší ruskí predstavitelia však z útoku opakovane obvinili Ukrajinu. Kyjev akékoľvek svoje zapojenie do marcových udalostí v Moskve poprel.
„Rusko nemôže byť objektom teroristických útokov islamských fundamentalistov. Naša krajina demonštruje unikátny príklad medzikonfesijnej jednoty a porozumenia aj medzináboženskej a medzietnickej jednoty,“ vyhlásil Putin podľa agentúry TASS.
Doplnil, že Rusko si aj na medzinárodnom poli vedie tak, že by islamisti nemali na útok naň dôvod.
Čítajte viac Putin: Rusko proti IS v Sýrii nasadilo aj Kaspickú flotilu
"Máme všetky dôvody domnievať sa, že hlavným cieľom krvavého a hrozného teroristického činu v Moskve práve bolo našu jednotu poškodiť, uviedol Putin.
K útoku v Crocus City Hall sa prihlásila odnož džihádistickej siete Islamský štát IS-Chorásán. Rusko opakovane a bez akýchkoľvek dôkazov tvrdilo, že daný útok zosnovala Ukrajina. Kyjev obvinenie poprel. Spojené štáty, ktoré Rusko vopred varovali pred možným teroristickým útokom, obvinenia Moskvy označili za nezmyselné.
Čítajte viac Američania dali echo Rusku pred útokom na Crocus City Hall. Podcenil Putin a FSB varovania USA? 
Čítajte viac Pomstíme mučenie Tadžikov, zaútočíme opäť, vyhráža sa Islamský štát. Krivé obvinenia Ukrajiny ohrozujú Rusov
Niekoľko odborníkov oslovených agentúrou Reuters už skôr oznámilo, že útok nesie rukopis Islamského štátu. Český bezpečnostný expert Adam Dolník upozornil, že organizácia si už v minulosti brala za cieľ Rusov. V tejto súvislosti pripomenul útok z roku 2015 na let z egyptského Šarm aš-Šajchu do Petrohradu alebo útok na ruskú ambasádu v Kábule z roku 2022.
Ako Islamský štát všeobecne, tak aj IS-Chorásán už dlho hlásajú, že chcú zaútočiť na Rusko.
Odvolávajú sa pritom na skoršiu vojenskú okupáciu Afganistanu Sovietskym zväzom v 80. rokoch 20. storočia a na dlhú históriu represií proti moslimským komunitám v Rusku, najmä na severnom Kaukaze. Uvádzajú tiež úlohu Ruska pri poskytovaní vojenskej pomoci režimu Bašára al-Asada v Sýrii.
Čítajte viac Ruská operácia v Sýrii má trvať tri až štyri mesiace
Islamský štát vykonal v Rusku v rokoch 2016 – 2019 niekoľko útokov, zatiaľ čo v rokoch 2021 – 2023 bolo odhalených niekoľko ďalších sprisahaní.
Mnohí z bojovníkov IS-Chorásán zatknutých v posledných dvoch rokoch po celej Európe, vrátane Ruska boli ruskí štátni príslušníci a ľudia zo Strednej Ázie s väzbami na Rusko.
K poslednému zatknutiu došlo minulý mesiac, keď ruské úrady vyhlásili, že zabránili plánovanému útoku na synagógu v Moskve.
Vo februári bol v Poľsku zatknutý ruský štátny príslušník obvinený z väzieb na Islamský štát, zatiaľ čo ďalší bol zadržaný pri práci na stavbe jadrového zariadenia v Turecku.
Rusko v nedávnej histórii zažilo aj niekoľko veľkých útokov spájaných s čečenskými separatistami. V roku 2010 pripravili 40 ľudí o život samovražedné útoky v moskovskom metre. Pri útoku na školu v Beslane v roku 2004 zahynulo vyše 330 ľudí. V roku 2002 zomrelo pri obliehaní divadla Dubrovka čečenskými ozbrojencami a následnom zásahu ruského komanda 129 civilistov.
Čítajte viac Útok v Moskve: bola to falošná ruská operácia či džihádisti? Vysvetľuje expert