Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 772 dní
- Zelenskyj označil váhanie Západu s pomocou pre Ukrajinu za neprijateľné
- NATO: Nenávratné ruské straty na Ukrajine dosahujú 200-tisíc vojakov
- Rusko údajne zneškodnilo 53 dronov z Ukrajiny
- Česko ponúka Ukrajine výcvik pilotov na stíhacie lietadlá F-16
- Moldavská pohraničná stráž našla úlomky, ktoré by mohli patriť ruskému dronu
- Zdevastovali sme šesť stíhačiek, hlási Ukrajina po masívnom útoku na ruské letiská
- Mesto Časiv Jar na východe Ukrajiny je pod neustálou paľbou ruských síl, uviedli miestne úrady
VAROVANIE: Zábery nie sú vhodné pre slabšie povahy.
Čítajte viac 771. deň: Británia vylúčila vyslanie vojakov NATO na Ukrajinu. O ničom takom neuvažujeme, vyhlásil minister Cameron
22:21 Minister dopravy ČR Martin Kupka (ODS) v piatok vyhlásil, že Rusko sa v rámci kampane zameranej na destabilizáciu EÚ a sabotáže kritickej infraštruktúry pokúsilo o niekoľko tisíc hackerských útokov na európske železničné siete vrátane siete Českých dráh.
Čítajte viac Česko podozrieva Rusko z "tisícov hackerských útokov" na sieť Českých dráh
21:49 Najmenej štyria ľudia zahynuli a ďalších 20 utrpelo zranenia pri ruskom útoku na ukrajinské mesto Záporožie, uviedol v piatok gubernátor Záporožskej oblasti Ivan Fedorov. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.
V predchádzajúcej Fedorovovej správe na Telegrame sa uvádzalo, že pri útoku zahynuli traja ľudia a ďalších 13 utrpelo zranenia.
Podľa ukrajinských úradov uskutočnilo Rusko dvojitý úder, ktorý zahŕňa najprv bombardovanie lokality a následné načasovanie druhého útoku na to isté miesto v čase, keď dorazia záchranné služby.
„Najskôr boli vypálené dve rakety, potom o 40 minút neskôr zasiahla ten istý cieľ ďalšia, keď už začali pracovať záchranári a polícia,“ uviedol vo videu Fedorov, ktorý informoval, že medzi zranenými sú aj dvaja novinári.
21:23 Jednu z líderiek opozície v Bielorusku Maryju Kalesnikavovú už rok väznia na samotke, v úplnej izolácii od ostatných väzenkýň i rodiny. S odvolaním sa na vlastné zdroje o tom v piatok informovala bieloruská služba Rádia Sloboda (RFE/RL).
Príbuzní dostali posledný list od Kalesnikavovej pred vyše rokom – 15. februára 2023. Odvtedy bieloruské úrady jej rodine príbuzným o nej neposkytujú žiadne informácie. Známe je len to, že po vynesení rozsudku v septembri 2021 poslali Kalesnikavovú do ženskej väznice č. 4 v meste Homeľ na juhovýchode Bieloruska, kde ju okamžite umiestnili do trestnej samotky (PKT).
Podľa zákona maximálna doba pobytu v cele typu PKT je šesť mesiacov. Zdroj pre RFE/RL však uviedol, že Kalesnikavová bola po šistich mesiacoch v PKT na niekoľko dní presunutá do klasickej väzenskej cely a následne opäť do PKT.
20:16 Strana zelených (GRÜNE) v Rakúsku v piatok obvinila krajne pravicovú Slobodnú stranu Rakúska (FPÖ), že nezabránila infiltrácii rakúskych tajných služieb ruskými agentmi.
Podľa agentúry Reuters toto obvinenie prišlo v čase, keď škandál týkajúci sa bývalého výkonného riaditeľa skrachovanej obrej nemeckej platobnej firmy Wirecard Jana Marsaleka naberá na obrátkach.
Pribúdajú totiž obvinenia a dôkazy, že Marsalek organizoval ruské špionážne aktivity a riadil dvojitých agentov v rakúskej tajnej službe.
Nové odhalenia prinieslo najmä minulotýždňové zadržanie bývalého agenta rakúskej tajnej služby Egista Otta.
Obe vládnuce strany následne obvinili lídra FPÖ Herberta Kickla, ktorý bol v rokoch 2017–19 ministrom vnútra, zo zlyhania.
19:37 Úrady v ruskom meste Chabarovsk na krajnom východe krajiny vyhlásili núdzový stav v oblasti, v ktorej našli „zdroj rádioaktivity“. S odvolaním sa na agentúry Reuters a TASS o tom v piatok informuje TASR.
Zvýšenú úroveň rádioaktívneho žiarenia odhalili v blízkosti stĺpa elektrického vedenia, približne 2,5 kilometra od obytnej štvrte.
„Nikto sa nezranil ani nebol vystavený radiácii,“ oznámila podľa agentúry TASS miestna pobočka organizácie na ochranu bezpečnosti spotrebiteľov Rospotrebnadzor. Dodala, že „zdravie občanov nie je ohrozené“.
18:46 Najmenej traja ľudia zahynuli a ďalších 13 utrpelo zranenia pri ruskom útoku na ukrajinské mesto Záporožie, uviedol v piatok gubernátor Záporožskej oblasti Ivan Fedorov. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.
„Traja ľudia sú mŕtvi,“ napísal Fedorov na platforme Telegram. Ako spresnil, štyria zo zranených sú v kritickom stave. Podľa tamojšej polície vypálilo Rusko na toto juhoukrajinské mesto v priebehu popoludnia päť rakiet.
V ukrajinskej Záporožskej oblasti sa nachádza aj Záporožská jadrová elektráreň (ZAES). Rusko okupuje ZAES takmer od začiatku invázie z februára 2022 a odvtedy je elektráreň sporadicky terčom ostreľovania. Moskva a Kyjev sa navzájom obviňujú z ohrozovania bezpečnosti tohto zariadenia.
18:33 Odovzdanie časti územia Rusku výmenou za vstup do NATO. Aj tak by mohla vyzerať budúcnosť Ukrajiny. Síce to nie je scenár, ktorý by európski politici radi priznávali, ale je to možnosť, ktorá sa periodicky vracia prakticky vo všetkých neformálnych rozhovoroch. A stáva sa hlavným motorom urýchlenej pomoci Kyjevu.
Minulú stredu generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg znovu oživil myšlienku, že skôr či neskôr dôjde k pripojeniu Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie. Vo štvrtok to bol pre zmenu americký minister zahraničia Antony Blinken, kto túto perspektívu zopakoval.
Niektorí ale považujú za jedno z možných riešení, ako ukončiť vojnu, vstup Ukrajiny do Aliancie „výmenou“ za uznanie ruských územných ziskov. V tejto chvíli nejde o politicky príliš priechodný variant, ale de facto na stole je, píše taliansky denník la Repubblica.
17:50 Moskovský súd dnes uvalil väzbu na ďalšieho podozrivého pôvodom z Tadžikistanu v súvislosti s útokom na koncertnú sieň v Crocus City Hall v Krasnogorsku na okraji Moskvy. Muchammad Šaripzoda, ktorý je obvinený zo spáchania teroristického činu, je jedenástym podozrivým, ktorého moskovský súd vzal do väzby, napísala štátna agentúra TASS.
K útoku z 22. marca, ktorý si podľa úradov vyžiadal najmenej 144 mŕtvych a 551 ranených, sa prihlásila teroristická organizácia Islamský štát, ktorého afganská odnož verbuje svojich prívržencov aj v postsovietskej Strednej Ázii. Avšak ruské vedenie na čele s prezidentom Vladimirom Putinom sa naďalej snaží útok spájať s Ukrajinou, proti ktorej vedie Rusko už viac ako dva roky vojnu. Kyjev všetky obvinenia odmietol.
Šéf ruskej tajnej služby FSB deň po útoku ohlásil zadržanie 11 podozrivých, vrátane štyroch predpokladaných útočníkov. Z 11 podozrivých, ktorých moskovský súd vzal do väzby, desať pochádza z Tadžikistanu, jeden z Kirgizska.
16:33 Poľsko vyčlení približne 850 miliónov zlotých (198 miliónov eur) na vojenskú jednotku, ktorej úlohou bude ochrana východných hraníc krajiny.
Poľský minister národnej obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz oznámil alokáciu prostriedkov počas stretnutia s vojakmi a veliteľmi 19. mechanizovanej brigády v meste Lublin na východe krajiny.
Uvedená suma je „doteraz najvyššia a za účelom ochrany hraníc ju dostane vojenská pracovná skupina Podlasie“, spresnil šéf rezortu obrany.
„Investujeme stále viac… aby sme sa uistili, že táto skupina bude funkčná a bude vykonávať svoje misie,“ dodal minister.
„Digitálna a počítačová bezpečnosť sama o sebe nestačí,“ pokračoval Kosiniak-Kamysz a vysvetlil, že sa prostriedky nevyužijú iba na elektronické sledovanie, ale aj na zabezpečenie fyzickej prítomnosti vojakov priamo na hraniciach.
Čítajte aj Bieloruské strašenie? Lukašenkov šrot zničíme za tri hodiny, reaguje poľský generál
Poľsko zdieľa najdlhšiu časť svojej východnej hranice s Ukrajinou, kde od februára 2022 prebieha ruská invázia, a s Bieloruskom, ktorého autoritársky prezident Alexander Lukašenko má dlhoročné úzke vzťahy s Kremľom.
16:13 Ruská služba BBC a nezávislé ruské médium Mediazona potvrdili totožnosť viac ako 50-tisíc ruských vojakov zabitých na Ukrajine. Mená mŕtvych zistili z otvorených zdrojov, v ktorých sa uvádzajú len potvrdené prípady zabitia. BBC odhaduje, že skutočný počet je pravdepodobne vyšší ako 100-tisíc. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.
Počet nezahŕňa vojakov z Ruskom okupovaných území Ukrajiny. Podľa prieskumu BBC zahynulo približne 23 400 vojakov z okupovanej Doneckej a Luhanskej oblasti.
Čítajte aj Takmer všetci mobilizovaní Rusi sú mŕtvi. Počet obetí prekročil ďalší míľnik
16:08 Vojna na Ukrajine je dvojnásobne zlá pre krajiny západného Balkánu uchádzajúce sa o vstup do Európskej únie, pretože odvádza zdroje EÚ z rozširovania. Vyhlásil to predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v piatok Banja Luke po schôdzke s prezidentom Republiky srbskej (srbskej časti Bosny a Hercegoviny) Miloradom Dodikom. S odvolaním sa na agentúru MTI o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Maďarský premiér na spoločnej tlačovej konferencii zdôraznil, že s Dodikom zdieľajú spoločný záujem na čo najskoršom ukončení vojny a dokončení začatého integračného procesu.
„EÚ sa nedávno rozhodla vyčleniť ďalších 50 miliárd eur na podporu Ukrajiny, ale o koľko ďalej by sa mohla dostať napríklad Bosna a Hercegovina, ak by časť tejto obrovskej sumy smerovala na západný Balkán,“ podotkol Orbán.
16:05 Japonská vláda v piatok rozhodla o zákaze vývozu 164 priemyselných tovarov do Ruska. Ide o súčasť sankcií uvalených na Moskvu za jej inváziu na Ukrajinu. Podľa očakávaní by mal zákaz vstúpiť do platnosti 17. apríla.
Na zozname so zakázanými položkami figurujú motorové oleje, optické zariadenia, lítium-iónové batérie, rúry pre ropovody a plynovody a nitrocelulóza. Zakázaný je aj vývoz jácht, rekreačných plavidiel, požiarnych člnov, vrtných súprav a plávajúcich dokov vyrobených v Japonsku.
Podľa japonskej vlády sa exportný zákaz vzťahuje na tovary, ktoré by mohli posilniť ruský priemysel.
Tokio zároveň od 10. mája zakáže dovoz nepriemyselných diamantov pochádzajúcich z Ruska. Opatrenie sa týka diamantov s hmotnosťou jeden karát alebo viac. Na dovoz menších diamantov bude potrebné povolenie ministerstva hospodárstva.
Rusko si medzičasom v piatok predvolalo juhokórejského veľvyslanca v Moskve, aby mu tlmočilo protest proti sankciám, ktoré Soul uvalil na ruské fyzické a právnické osoby.
Čítajte aj Rozmiestnime zbrane na Kurilských ostrovoch, tvrdí Medvedev. Japonsko považuje územie za svoje
Ukrajina svojim spojencom navrhla, aby zakázali leteckú dopravu do Ruska a Bieloruska ako súčasť medzinárodnej sankčnej politiky. Uviedol to v piatok ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ počas návštevy Litvy. Cieľom zákazu leteckej dopravy je podľa Šmyhala obmedziť hospodársky potenciál Ruska a zvýšiť tlak sankcií na Moskvu. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.
Po odštartovaní ruskej agresie proti Ukrajine, ktorá sa začala 24. februára 2022, štáty Európskej únie a ďalšie krajiny zakázali ruským leteckým spoločnostiam alebo lietadlám vo vlastníctve Ruska používať vzdušný priestor EÚ. Zároveň zakázali vývoz technológií súvisiacich s letectvom do Ruska.
15:55 Rusko v piatok oznámilo, že nedávne útoky ruskej armády na Ukrajine boli „reakciou“ na ukrajinské útoky na ruský energetický sektor. Terčom týchto ukrajinských útokov boli aj ropné a plynárenské zariadenia.
Ruské ministerstvo obrany spresnilo, že od 31. marca ruská armáda podnikla proti Ukrajine 39 útokov „v reakcii na pokusy kyjevského režimu poškodiť zariadenia v ropnom, plynárenskom a energetickom sektore Ruska“.
15:52 Ruské ministerstvo obrany dnes oznámilo, že ruské jednotky dobyli dedinu Voďane pri predtým ovládnutej Avdijivke na východe Ukrajiny. Podobné vyhlásenia nemožno vo vojnových podmienkach bezprostredne overiť. Voďane malo pred vojnou približne 300 obyvateľov.
15:10 Položením vencov k pamätníku Víťazstvo na Námestí SNP v Trnave si dnes predstavitelia mesta, Trnavského samosprávneho kraja, Okresného úradu v Trnave a ďalších inštitúcií pripomenuli 79. výročie oslobodenia Trnavy.
Primátor Peter Bročka sa, rovnako ako ďalší rečníci, nevyhol ani vojne na Ukrajine.** „Vojna je opäť pri našich hraniciach. Slepá nenávisť a spory bez dialógu otravujú studňu demokracie, z ktorej ale pijeme všetci,“** povedal vo svojom príhovore. Vojnu na Ukrajine pripomenul aj podpredseda Trnavského samosprávneho kraja Rastislav Mráz, podľa ktorého sme s hrôzou a zdesením zistili, že mier, sloboda a suverenita nie sú vôbec samozrejmé.
Čítajte aj Trnava si pripomína 79. výročie oslobodenie mesta. Vojna je opäť pri našich hraniciach, povedal primátor
14:45 Nórsko plánuje zvýšiť svoje vojenské výdavky o 600 miliárd nórskych korún (približne 52 miliárd eur) do roku 2036 s cieľom posilniť svoju obranu pred Ruskom a inými bezpečnostnými výzvami, oznámila v piatok nórska vláda. TASR informuje podľa správy agentúry Reuters.
Očakáva sa, že všetky vojenské výdavky Nórska v nasledujúcich 12 rokoch dosiahnu výšku 1,62 bilióna nórskych korún (140 miliárd eur). „Tento plán predstavuje historický nárast vo výdavkoch na obranu a zahŕňa veľké posilnenie všetkých odvetví ozbrojených síl,“ povedal nórsky premiér Jonas Gahr Støre na tlačovej konferencii.
Plánovaný ročný rozpočet na obranu bude v roku 2036 približne o 83 percent vyšší ako terajší. Je doň zarátaná aj inflácia.
Vojna na Ukrajine výrazne zmenila národný diškurz o vojenských výdavkoch a spustila debatu o tom, ako sa brániť proti možnej ruskej agresii. Nórsko má hranicu s Ruskom v Arktíde, ale nikdy s ním neviedlo vojnu.
„Musíme počítať s tým, že Rusko bude pre Nórsko nebezpečným a nepredvídateľným susedom na mnoho rokov,“ uviedla vláda v dokumente, ktorý v piatok predložila parlamentu.
„Vzťahy s Ruskom budú ešte dlho náročné a v mnohých ohľadoch určujúce pre nórsku bezpečnostnú a obrannú politiku,“ dodala.
14:19 Kremeľ v piatok označil ako „neprijateľné“ tvrdenia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, že Rusko sa snaží narušiť olympijské hry v Paríži prostredníctvom dezinformačnej kampane.
„Sú to úplne nepodložené obvinenia,“ povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov a dodal, že ide o „absolútne neprijateľné správanie“.
Vo štvrtok francúzsky prezident vyhlásil, že Rusko sa môže pokúsiť zlovestne zasiahnuť do letných olympijských hier v Paríži.
„Nemám žiadne pochybnosti, a to ani v informačnom priestore,“ odpovedal na otázku médií, či sa Rusko zameria na hry, ktoré sa začnú 26. júla. „Každý deň šíria myšlienku, že nemôžeme urobiť to alebo ono, že existuje riziko.“
Čítajte aj Prečo sa Paríž telefonicky spojil s Moskvou, ale nevybral si Lavrova? Macron sa asi bojí atentátu počas olympiády
14:13 Organizácia Severoatlantickej zmluvy (NATO) verí, že ruský vodca Vladimir Putin sa pokúsi odložiť vyhlásenie ďalšej vlny mobilizácie. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na predstaviteľa NATO, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity.
Rusko je v súčasnosti údajne schopné naverbovať približne 30-tisíc ďalších vojakov mesačne, aby kompenzovalo straty a podporilo svoju ofenzívu. Predstaviteľ NATO tiež spomenul Putinov nedávny dekrét o brannej povinnosti.
„Verím, že odteraz sa Putin snaží odložiť akékoľvek ďalšie rozsiahle mimoriadne mobilizačné opatrenia. Musí vyriešiť oveľa viac domácich problémov a pokračovať v demonštrovaní svojej sily a sebadôvery počas povolebného obdobia. To môže znamenať, že nateraz bude stačiť obyčajný branný cyklus,“ povedal zdroj.
Ten podotkol, že dôsledky mobilizácie sú „nerovnomerne rozložené po celom Rusku“ a väčšinou postihujú odľahlé regióny a menšiny.
13:50 Litva nakúpi tritisíc dronov pre Kyjev a vyčlení 15 miliónov eur na rehabilitačné programy pre zranených ukrajinských vojakov. Uviedol to v piatok ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ počas návštevy Vilniusu. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.
„Litva sa okrem toho aktívne podieľa na obnove Ukrajiny a vyčlení ďalších 5 miliónov eur na vzdelávanie a 12 miliónov eur na pomoc veteránom, obnovu škôl a škôlok a vybudovanie útočísk,“ uviedol na komunikačnej platforme Telegram Šmyhaľ.
13:10 Mesto Časiv Jar na východe Ukrajiny je pod neustálou paľbou ruských síl, uviedli v piatok miestne úrady.
Šéf šéf mestskej vojenskej správy Serhij Čaus povedal, že v meste v súčasnosti niet ticha. „Neustále sa tam strieľa,“ uviedol.
13:05 Podpredsedníčka Európskej komisie Věra Jourová očakáva v kauze dezinformačnej kampane aj ďalšie obvinenia týkajúce sa možných tajných ruských platieb európskym politikom.
Český Deník N napísal, že krajne pravicový politik českého pôvodu Petr Bystroň, člen nemeckej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD), je podozrivý z kontaktov s proruskou internetovou platformou Hlas Európy (VoE) a zrejme za to bral peniaze.
Český kabinet dal nedávno platformu na národný sankčný zoznam. Bystroň sa narodil v bývalom Československu, v roku 1987 s rodičmi emigroval do Nemecka.
„Som presvedčená, že to, čo teraz vieme, je len špička ľadovca,“ povedala Jourová v piatok pre české Hospodářské noviny.
Predpokladá, že Rusko platí oveľa viac politikov alebo vplyvných ľudí v Európskej únii, než je známe.
„Samozrejme, my (politici) nemáme nástroje na to, aby sme určili, o koho ide, ale tajné služby sú pripravené odhaliť tieto informácie a povedať to verejnosti – a to je dobré,“ poznamenala Jourová.
Čítajte aj Kremeľská propaganda? Čarnogurský a Uhrík napojenie na Rusko odmietajú. Kaliňákove „žarty“ sa nepáčili ani jeho vlastným
11:28 Ukrajine sa pri použití dronov v noci podarilo zničiť najmenej šesť lietadiel na leteckej základni Morozovsk na juhozápade Ruska, oznámila anonymne ukrajinská tajná služba SBU viacerým médiám vrátane agentúry Reuters. Ďalších osem lietadiel na vojenskej základni útok vykonaný SBU a ukrajinskou armádou poškodil.
Čítajte viac VIDEO: Rusi prišli o stíhačky. Mohutný roj dronov si to tentoraz namieril na ruské základne
11:00 Ukrajina získala od medzinárodných partnerov na roky 2022 – 2027 viac ako 700 miliónov dolárov na realizáciu projektov odmínovania. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent, ktorý cituje správu ukrajinského ministerstva hospodárstva.
Za kľúčových darcov rezort hospodárstva označil okrem iných partnerov aj Spojené štáty, Švajčiarsko, Nórsko, Japonsko a krajiny EÚ. Takmer tretina ukrajinského územia, čiže približne 174-tisíc kilometrov štvorcových, je zamínovaná. Ministerstvo hospodárstva uviedlo, že pri výbuchoch mín zahynulo 296 civilistov a ďalších 665 utrpelo zranenia.
Ozbrojené sily Ukrajiny zverejnili zábery ako slovenský systém Božena 5 pomáha s odmínovaním.
10:15 Útoky ukrajinských bezpilotných lietadiel na ruskú infraštruktúru na spracovanie ropy výrazne ovplyvnili ruský trh s pohonnými hmotami a spôsobili Moskve dodatočné finančné náklady. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na predstaviteľa Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO), ktorý hovoril pod podmienkou anonymity.
Spomenutý zdroj uviedol, že Rusko v marci výrazne zvýšilo dovoz benzínu z Bieloruska a zaviedlo šesťmesačný zákaz vývozu benzínu, aby stabilizovalo domáce ceny. Moskva navyše nevylúčila zvýšenie exportu ropy, keďže ju nedokáže rafinovať v dostatočnom množstve.
Čítajte aj Ukrajinci spustili domino efekt: pálenie rafinérií dvíha Rusom ceny. Cieľom však môže byť niečo iné
„Útoky pravdepodobne odobrali viac ako 10 % ruskej rafinérskej kapacity, možno aj viac ako 15 %. A v závislosti od rozsahu škôd môžu opravy trvať značne dlho a môžu si vyžiadať značné náklady,“ poznamenal predstaviteľ NATO.
Zdroj tiež poukázal na to, že niektoré z ukrajinských útokov bezpilotnými lietadlami boli vykonané na vzdialenosť viac ako tisíc kilometrov, čo podčiarkuje rozsah útokov. „Verím, že v budúcnosti bude čoraz menej a menej týchto ruských zariadení energetickej infraštruktúry chránených pred potenciálnymi útokmi a ruská ekonomika bude v tejto oblasti čoraz viac zasiahnutá,“ uzavrel zdroj z prostredia NATO.
Čítajte aj Nečakaný zásah hlboko v Rusku značí obrat v schopnostiach Ukrajiny. Čím zaútočili v tyle nepriateľa?
10:02 Ukrajina kvôli ochrane pred ruskými útokmi na energetickú infraštruktúru potrebuje postaviť stovky malých elektrární, povedal šéf energetickej spoločnosti Ukrenerho Volodymyr Kudryckyj podľa ruskojazyčného serveru BBC.
„Teraz je výroba elektrickej energie sústredená doslova na niekoľkých málo miestach vo veľkých tepelných a vodných elektrárňach, takže ich poškodenie pri masívnom ostreľovaní Rusmi vedie k vážnym problémom s dodávkami elektriny,“ povedal Kudryckyj.
Rusko pri sérii útokov v uplynulých týždňoch zasiahlo veľké ukrajinské tepelné a vodné elektrárne, vrátane Dneperskej vodnej elektrárne v Záporoží, ktorá je najväčšia na Ukrajine. Útočilo aj na výrobne energie v centrálnych a západných častiach krajiny.
Kudryckyj podľa BBC povedal, že väčšina elektrární bola postavená v 60. a 70. rokoch minulého storočia a po ruských útokoch bude veľmi ťažké ich opraviť. „Jediným spôsobom, ako zabezpečiť energetickú sústavu pred masívnym raketovým terorom, je decentralizácia výrobných kapacít,“ uviedol šéf Ukrenerha. Na Ukrajine by namiesto 15 alebo 20 veľkých elektrární mali podľa neho vzniknúť stovky malých elektrární s výkonom od päť do 30 megawattov. Vďaka tomu by bola Ukrajina odolnejšia voči následkom ruských útokov.
10:00 Ukrajinské jednotky protivzdušnej obrany zničili všetkých 13 ruských dronov, ktorými Moskva zaútočila v noci na piatok. Rusi tiež vypálili dve riadene strely S-300/S-400 a tri balistické rakety Iskander-M. Uviedli to v piatok ukrajinské vzdušné sily, informuje spravodajský web Kyiv Independent.
Útok dronmi Rusi podnikli z mysu Čauda na okupovanom polostrove Krym a rakety vypálili z územia ruskej Belgorodskej oblasti, uviedlo ukrajinské letectvo. Mobilné palebné skupiny zostrelili drony nad Zaporižžskou, Odeskou a Dnipropetrovskou oblasťou.
Foto: Shutterstock
9:55 „Situácia je tu veľmi zložitá, boje pokračujú, no ruské sily tu nie sú,“ povedal hovorca východného velenia ukrajinskej armády Andrij Zadubinnyj. „Neverte ruským správam,“ dodal.
Postup ruských síl na okraj mesta Časiv Jar hlásil poradca šéfa ruskej okupačnej správy v Doneckej oblasti, napísali ruské médiá.
9:40 Celkové straty ruských síl na Ukrajine za viac ako dva roky totálnej vojny presahujú číslo 350-tisíc. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na predstaviteľa Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO), ktorý hovoril pod podmienkou anonymity.
Spomenutý zdroj uviedol, že číslo 350-tisíc sa týka celkových strát ruských síl, čiže vojakov ruskej armády, žoldnierov, zabitých aj zranených. Až 200-tisíc však bolo zabitých alebo zranených tak vážne, že sa nemôžu vrátiť na front.
Predstaviteľ NATO tiež pripomenul odhad britskej spravodajskej služby, že na Ukrajine bolo zabitých minimálne 70-tisíc Rusov, pričom dodal, že toto číslo je „pravdepodobne spodná hranica“.
Predstaviteľ NATO tiež poznamenal, že podľa moderných štandardov je pomer zabitých a zranených v ruskej armáde „extrémne vysoký“ a je to do značnej miery spôsobené extrémne obmedzenou zdravotnou podporou, ktorú majú ruskí vojaci k dispozícii.
Čítajte aj Rusi prišli o 350 000 vojakov, ale straty nahradili, uvádza britská rozviedka
8:52 Pohraničná polícia v Moldavsku vo štvrtok oznámila, že v blízkosti hraníc s Ukrajinou našla úlomky, ktoré by mohli patriť ruskému dronu.
Úlomky boli nájdené neďaleko obce Etulia asi 500 metrov od moldavsko-ukrajinských hraníc a bol na nich nápis Heran-2, uviedla polícia. Ide o jedno z označení iránskych dronov Šáhid, ktorými Rusko pravidelne útočí na Ukrajinu.
Polícia oblasť uzavrela, no ubezpečila, že úlomky neobsahujú nebezpečné prvky a neohrozujú obyvateľov neďalekých obcí.
Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 nejde o ojedinelý nález úlomkov dronov na území Moldavska, neďaleko obce Etulia boli nájdené aj vo februári. Moldavsko leží medzi Rumunskom a Ukrajinou a usiluje sa o členstvo v EÚ. Tamojšia prezidentka Maia Sanduová odsúdila ruskú inváziu na Ukrajinu a obvinila Moskvu z plánovania prevratu v Moldavsku.
8:33 Ruská protivzdušná obrana v noci na piatok zneškodnila 53 bezpilotných lietadiel nad viacerými oblasťami krajiny. Až 44 dronov zničili nad Rostovskou oblasťou.
„Kyjevský režim sa v noci a ráno 5. apríla pokúsil uskutočniť viacero teroristických útokov bezpilotnými lietadlami, ktoré však boli zmarené,“ uviedlo ruské ministerstvo obrany.
Rezort obrany spresnil, že 44 dronov bolo zneškodnených nad Rostovskou oblasťou na juhozápade Ruska, ktorá hraničí s Ukrajinou. Po jednom zachytenom bezpilotnom lietadle hlásili nad Belgorodskou, Kurskou, a Saratovskou oblasťou a šesť ich ruské systémy zničili nad územím Krasnodarského kraja.
V meste Rostov nad Donom sa nachádza veliteľstvo Ruských ozbrojených síl, ktoré velí invázii na Ukrajine spustenej vo februári 2022.
Ukrajinská armáda minie v roku 2023 takmer 550 miliónov dolárov na drony
7:54 Záporožskej jadrovej elektrárni hrozí po ruskom útoku výpadok energie. Ako referuje web news.sky.com, uviedla to ukrajinská štátna energetická spoločnosť Enerhoatom.
„Vonkajšie vzdušné vedenie, ktoré dodáva energiu z ukrajinskej energetickej siete do Záporožskej jadrovej elektrárne, bolo dnes (vo štvrtok) odpojené po ruskom útočnom ostreľovaní,“ uviedol Enerhoatom. Vo vyhlásení sa ďalej uvádza, že existuje riziko „núdzového stavu“.
„V prípade odpojenia tejto poslednej komunikačnej linky s národnou elektrizačnou sústavou bude elektráreň na pokraji ďalšieho výpadku prúdu, čo je vážnym porušením podmienok jej bezpečnej prevádzky," poznamenala ďalej spoločnosť Enerhoatom.
Elektráreň zažila od vypuknutia vojny už osem úplných výpadkov a jeden čiastočný. Záporožská jadrová elektráreň je pod kontrolou ruských síl od marca predminulého roka.
7:35 Rusko tvrdí, že jeho jednotky vstúpili na okraj mesta Časiv Jar v Doneckej oblasti. Napísala to agentúra Reuters, podľa ktorej nemožno tvrdenia nezávisle overiť. Mesto sa nachádza zhruba desať kilometrov od Bachmutu a stalo sa oporným bodom ukrajinských jednotiek. O útokoch ruskej armády na okolí tohto mesta informoval vo štvrtok tiež Inštitút pre štúdium vojny (ISW).
O postupe ruských jednotiek na okraj mesta Časiv Jar informoval ruskú agentúru RIA Novosti predstaviteľ ruskej okupačnej správy Doneckej oblasti. Podľa ruskej agentúry ukrajinské jednotky Časiv Jar silno opevnili.
Vo štvrtok americký Inštitút pre štúdium vojny uviedol, že ruská armáda podnikla mechanizovaný útok pri východnom okraji mesta Časiv Jar. ISW vo svojej správe cituje nemenovaného ukrajinského vojaka, podľa ktorého sa ukrajinským obrancom podarilo zničiť zhruba 40 percent obrnených vozidiel zapojených do úderu. Podľa ústavu ruská armáda zvyšuje tempo a veľkosť svojich mechanizovaných útokov na východe Ukrajiny.
6:58 Česko ponúka Ukrajine výcvik pilotov na stíhacie lietadlá F-16, povedala vo štvrtok ministerka obrany ČR Jana Černochová počas návštevy Centra leteckého výcviku (CLV) štátneho podniku LOM v Pardubiciach, ktoré má výcvik zabezpečiť. Lietadlá typu F-16 odovzdajú Ukrajine o niekoľko mesiacov Dánsko, Holandsko, Nórsko a Belgicko; má ich byť zhruba 45. TASR správu prevzala zo stanice ČT24.
„Najlepšie sa tu cvičia rozsiahle vzdušné operácie, keď sa navádza osem stíhačov napríklad proti dvadsiatim až tridsiatim cieľom,“ uviedla letovodka Romana Jiránková. Na simulátore trénujú aj krajný zákrok – virtuálne pália tepelne navádzanými raketami. Taktické simulačné centrum školí najmä domácich pilotov. Nacvičujú, ako sa správať vo vzdušnom súboji alebo ako viesť údery na pozemné ciele. Boli tu aj Thajci, Rakúšania, Maďari či Slováci.
Deväť kokpitov so štyridsiatkou počítačov dokáže simulovať prevádzku štyroch typov lietadiel vrátane amerických strojov F-16, na ktoré Ukrajina čaká. Prvých šesť dodajú Dáni na prelome jari a leta. Česko ponúka výcvik pilotov. „Ukrajinská strana vie, že táto možnosť v tomto výcvikovom stredisku je. Za náš rezort môžem povedať, že by sme to privítali,“ uviedla Černochová.
„Našou požiadavkou by bolo, aby potenciálny zákazník vedel ovládať kokpit vrátane práce s radarom, a my by sme potom na tom začali stavať,“ hovorí bývalý pilot a letecký inštruktor Otakar Prikner, ktorý si pilotáž lietadla F-16 sám vyskúšal.
Štátny podnik LOM chce v Pardubiciach vytvoriť aj pracovisko pre výcvik pilotov na novú verziu lietadla L-39NG. „Tento systém výcviku by sme radi koncipovali tak, aby sa stal medzistupňom prípravy pilotov na lietadlá F-35,“ vyhlásil zástupca riaditeľa CLV pre pozemný výcvik Jaroslav Šefl. Česko si od Spojených štátov objednalo 24 kusov týchto lietadiel.
6:35 Stali sa slovenskí politici obeťou ruskej propagandy? Česká kontrarozviedka minulý týždeň ohlásila, že Rusko sa prostredníctvom portálu Voice of Europe snažilo z Moskvy ovplyvniť výsledky tohtoročných eurovolieb vo viacerých krajinách. Podľa správy českých tajných tieto pokusy neobišli ani Slovensko.
Čítajte viac Kremeľská propaganda? Čarnogurský a Uhrík napojenie na Rusko odmietajú. Kaliňákove „žarty“ sa nepáčili ani jeho vlastným
6:15 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po smrti záchranárov pri ruskom útoku v Charkove vo štvrtok skritizoval váhanie Západu s poskytnutím vojenskej pomoci jeho krajine ako úplne neprijateľné. „Nový systém protivzdušnej obrany by mohol zásadne zmeniť situáciu,“ povedal Zelenskyj vo svojom večernom videopríhovore, uvádza tlačová agentúra DPA.
Prezident ďalej vyhlásil, že je vďačný každej krajine, ktorá hľadá spôsoby, ako pomôcť Ukrajine. Zároveň však povedal: „Je absolútne neprijateľné, že toľko krajín na svete stále premýšľa o tom, ako by mohli bojovať proti terorizmu, hoci na to stačí niekoľko politických rozhodnutí.“
Ukrajina požaduje viac systémov protivzdušnej obrany, ako je napríklad americký systém Patriot, aby mohla lepšie chrániť svoje mestá pred takmer každodennými ruskými útokmi. Silnejšia protivzdušná obrana Charkova a rovnomennej oblasti, ako aj Sumskej oblasti a južných oblastí je „absolútne nevyhnutná“, uviedol Zelenskyj.
Pripomenul, že vo štvrtok pri útoku ruského dronu na obytnú štvrť zahynula jedna osoba. Keď prišli záchranné služby, došlo k druhému leteckému útoku a zahynuli traja záchranári. „Je to nechutná ruská taktika,“ povedal Zelenskyj, ktorý vyjadril sústrasť príbuzným obetí a vyzval ukrajinských diplomatov, aby v zahraničí požiadali o systémy protivzdušnej obrany.
Zelenskyj vo svojom videopríhovore tiež uviedol, že situácia ukrajinských jednotiek v teréne sa stabilizuje a vojakom sa darí zabraňovať v ďalšom postupe okupačných síl.
Charkovská oblasť hraničí s Ruskom a bola čiastočne obsadená už na začiatku rozsiahlej ruskej invázie vo februári 2022. Na jeseň toho istého roku ju oslobodila ukrajinská armáda. V uplynulých týždňoch sa však ruské ostreľovanie opäť zintenzívnilo. Terčom útokov sú aj energetické závody v Charkove, čo má za následok rozsiahle výpadky elektrickej energie.
Lotyšská premiérka Evika Silinová po stretnutí so svojím ukrajinským náprotivkom Denysom Šmyhaľom vo štvrtok v Rige oznámila nový balík vojenskej pomoci pre Kyjev.
Výzbroj a technické prostriedky budú podľa nej odovzdané ešte v priebehu apríla. Súčasťou balíka je munícia, výbušniny, zbrane, dopravné vozidlá, osobné súpravy a pomocné vybavenie. Lotyšsko okrem toho čoskoro pošle na Ukrajinu aj prvé bezpilotné lietadlá.