„Izrael umožní dočasné dodávky humanitárnej pomoci cez (mesto) Ašdod a kontrolné stanovisko Erez,“ uvádza sa vo vyhlásení vlády zverejnenom niekoľko hodín po varovaní amerického prezidenta Joea Bidena. „Táto zvýšená pomoc zabráni humanitárnej kríze a je potrebná na zabezpečenie pokračovania bojov a dosiahnutie cieľov vojny,“ dodáva sa vo vyhlásení.
Oznámenie prichádza v čase, keď sa zvyšuje medzinárodný tlak na Izrael po tom, ako židovský štát prevzal zodpovednosť za nedávny útok, pri ktorom zahynulo sedem humanitárnych pracovníkov.
Čítajte viac Kŕmili Gazu, Izrael ich zabil. Vyšetria ich smrť?
Hamas odmietol prímerie a prepustenie rukojemníkov
Palestínske hnutie Hamas odmietlo aktuálny protinávrh Izraela v prebiehajúcom vyjednávaní o možnom prímerí v Pásme Gazy a o prepustení rukojemníkov zadržiavaných Hamasom, keďže podľa hnutia nereflektuje jeho požiadavky. Informovala o tom stanica CNN s odvolaním sa na diplomata oboznámeného s rozhovormi.
„Odmietli (návrh dohody) a tvrdili, že nijako nereaguje na ich požiadavky,“ povedal nemenovaný diplomat. Hamas má za to, že „izraelský návrh neobsahuje nič nové, takže nevidí dôvod čokoľvek meniť na vlastnom návrhu,“ dodal.
Návrh, ktorý bol Hamasu zaslaný začiatkom tohto týždňa, podľa neho nepristúpil na dve základné podmienky tohto radikálno-islamistického palestínskeho hnutia, proti ktorému vedú Izraelčania v Pásme Gazy už pol roka vojnu v odvete za októbrový teroristický útok. Hamas žiada, aby sa mohli ľudia, ktorí utiekli pred bojmi zo svojich domovov, neobmedzene vracať na sever pásma, a aby sa izraelská armáda z celého jeho územia úplne stiahla.
Vysokopostavený predstaviteľ Hamasu Usáma Hamdán vo štvrtok povedal, že od 14. marca, keď tieto dva kľúčové požiadavky oznámil sprostredkovateľom v rokovaní, sa postoj hnutia nezmenil. Posledné kolo rokovaní v Egypte podľa neho neprinieslo „žiadny pokrok“.
Diplomat, s ktorým hovorila CNN, povedal, že Izrael trvá na možnosti kontrolovať osoby pohybujúce sa na sever aj na tom, že svoje jednotky zo strednej časti pásma nestiahne. Izrael nesúhlasí s nekontrolovaným návratom Palestínčanov na sever pásma, keďže sa obáva, že by sa tam mohli opäť infiltrovať bojovníci Hamasu po tom, ako ich armáda z tohto územia vytlačila.
Biden v napätom 30-minútovom telefonáte s Netanjahuom vo štvrtok „jasne uviedol, že politika USA v súvislosti s Gazou“ sa bude určovať na základe „špecifických, konkrétnych a merateľných krokov na riešenie civilných škôd, ľudského utrpenia a bezpečnosti humanitárnych pracovníkov“, uviedol Biely dom.
Izraelské úrady okrem povolenia dodávok pomoci cez hraničný priechod Erez a prístav Ašdod, ktorý sa nachádza približne 40 kilometrov severne od Pásma Gazy, povolia aj „zvýšenú jordánsku pomoc cez Kerem Šalom“, hraničný priechod na juhu Izraela.
Washington bezprostredne po oznámení Izraela privítal kroky na „zvýšenie toku pomoci do Pásma Gazy“ a vyzval na ich „úplnú a rýchlu implementáciu“. Pásmo Gazy je od začiatku vojny pod izraelskou blokádou, pričom OSN obviňuje Izrael, že bráni dodávkam humanitárnej pomoci. OSN tiež varuje pred „katastrofálnou“ úrovňou hladu. Izrael poprel, že by obmedzoval dodávky pomoci.
Čítajte aj Môže sa stať, že NATO po 75 rokoch aj zanikne, varuje expert
Pri útoku Hamasu 7. októbra 2023 zahynulo 1 170 Izraelčanov a cudzincov, väčšinou civilistov. Židovský štát v rámci odvetnej vojenskej kampane zabil už najmenej 33 037 ľudí – väčšinou žien a detí, vyplýva zo štatistík gazských úradov.
Biely dom vo štvrtok uviedol, že Spojené štáty naďalej „neochvejne“ podporujú obranu Izraela napriek varovaniu Bidena, že politika Washingtonu vo vojne v Pásme Gaze závisí od ochrany tamojších civilistov. „Naša podpora sebaobrany Izraela zostáva neotrasiteľná,“ povedal novinárom hovorca Národnej bezpečnostnej rady (NSC) John Kirby. „Čelia rôznym hrozbám, a Spojené štáty sa nechystajú odísť,“ dodal.