Demonštrujúci v centre Tbilisi prevolávali heslá proti „ruskému zákonu“, opísal Reuters. Kritici návrh prirovnávajú k norme, ktorú režim ruského prezidenta Vladimira Putina používa už roky na potláčanie nezávislých médií a disentu. „Je to to isté, čo bolo prijaté v Rusku pred desiatimi rokmi a čo posilnilo diktatúru Putina. Nesmieme dovoliť, aby to bolo v Gruzínsku prijaté,“ povedal AFP jeden z demonštrujúcich.

Politici vládnucej strany Gruzínsky sen tvrdia, že cieľom zákona je transparentnosť, a kabinet chce nechať parlament hlasovať o mierne pozmenenom návrhu. Namiesto výrazu ‚agent pod zahraničným vplyvom‘ sa bude používať výraz ‚organizácia nesúca záujmy cudzej moci‘. Všetky ostatné časti návrhu zákona zostávajú nezmenené," uviedol predtým podľa Rádia Slobodná Európa / Rádia Sloboda (RFE / RL) tajomník vládnej strany a poslanec Mamuka Mdinaradze.

Pôvodný návrh zákona vyžadoval, aby sa organizácie v Gruzínsku získavajúce vyše 20 percent finančných prostriedkov zo zahraničia registrovali ako „agenti pod zahraničným vplyvom“. Vlani sa ním začal zaoberať parlament, ale proces v marci zastavil po tom, čo Gruzínsky sen navrhovanú normu stiahol. Urobil tak po rozsiahlych protestoch v Tbilisi. Návrh zákona kritizovali tiež západné krajiny.

Gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová bude zákon vetovať, avizoval v pondelok tajomník hlavy štátu Giorgi Mschiladze. Prezidentka, ktorej právomoci sú prevažne ceremoniálne, tým môže zákon odložiť, ale vládnuca strana môže jej veto prehlasovať, poznamenal Reuters.
Gruzínsko vlani v decembri získalo postavenie kandidáta na členstvo v Európskej únii. O vstup do EÚ Tbilisi požiadalo v marci 2022 spolu s Ukrajinou a Moldavskom. EÚ však štatút udelila najprv Ukrajine s Moldavskom a uviedla, že Gruzínsko musí urobiť viac v boji proti korupcii, zvýšiť nezávislosť súdnictva a porovnať polarizovanú stranícku domácu politiku. Gruzínsky sen si pritom zachoval svoju rétoriku zameranú proti organizáciám občianska spoločnosť, napísal predtým Reuters.

Gruzínsky sen, ktorý päťmiliónovej kaukazskej krajine vládne od roku 2012, jeho kritici obviňujú z autoritárskych tendencií a prílišnej blízkosti k Rusku. Moskva je pritom v Gruzínsku široko neobľúbená pre svoju podporu separatistických území Abcházska a Južného Osetska, napísal Reuters. Podľa RFE/RL je gruzínska spoločnosť zároveň silne polarizovaná. Gruzínsky sen podľa prieskumov verejnej mienky zostáva najobľúbenejšou stranou v krajine, hoci od posledných volieb v roku 2020 jeho popularita oslabila. Najbližšie parlamentné voľby by sa mali konať tento rok v októbri.