Prezidentka do Bruselu zavítala v rámci série rozlúčkových zahraničných ciest. V utorok bola na návšteve Nemecka, kde sa stretla s prezidentom Frankom-Walterom Steinmeierom a v stredu popoludní má na programe stretnutie s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom, predsedníčkou Európskeho parlamentu Robertou Metsolovou a vo večerných hodinách ju prijme predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Čaputová pripomenula, že sa prišla rozlúčiť so šéfom Aliancie, pretože viackrát zastupovala Slovensko na summitoch NATO. Obaja si pripomenuli 75. výročie založenia NATO a tiež 20. výročie vstupu Slovenska do tohto zoskupenia.
„V našej novodobej histórii to bolo jedno z najdôležitejších a dobrých rozhodnutí, pokiaľ ide o obranu a bezpečnosť,“ povedala. Podľa nej to platí aj v súčasnej geopolitickej situácii, keď ruská agresia na Ukrajine zvýraznila dôležitosť ochrany bezpečnosti Slovenska.
Za dobrú správu považuje prítomnosť spojencov z NATO na území Slovenska ako súčasť predsunutej prítomnosti na východnom krídle Aliancie a zaisťovanie vzdušnej obrany Slovenska spojencami z Česka, Maďarska a Poľska.
Čítajte viac Čaputová v Nemecku: Demokraciu treba chrániť a bojovať za ňu. Steinmeier chválil jej nasadenie
So Stoltenbergom hovorila o vojne na Ukrajine a aj o júlovom summite NATO vo Washingtone, kde Slovensko bude zastupovať už nový prezident. Čaputová však ešte stihne summit Bukureštskej deviatky (B9). „Poďakovala som sa Stoltenbergovi za jeho profesionálne líderstvo, pretože na jeseň končí svoju misiu. Toto stretnutie bolo pre mňa zaujímavé profesionálne aj ľudsky. Obrana a bezpečnosť je prirodzene jednou z hlavných tém v našej krajine,“ vysvetlila.
Priznala, že so Stoltenbergom nehovorila o konkrétnych výrokoch niektorých slovenských politikov o vzťahoch k Rusku, podľa jej slov však takéto kroky nerobia Slovensku dobré meno v zahraničí. „Naopak, hovorila som o tom, že Slovensko je spoľahlivým spojencom, plníme si naše záväzky, aj pokiaľ ide o dve percentá HDP do obrany, aj pokiaľ ide o modernizáciu obrany,“ uviedla. Spresnila, že Slovensko je vnímané ako spoľahlivý člen pri investíciách do munície, húfnic a odmínovania.
Čítajte aj Kto bude pravou rukou Pellegriniho v paláci? S Čaputovou úrad opúšťa aj hovorca a poradcovia
Na otázku TASR či v NATO nie sú obavy, že na Slovensku po voľbách dôjde k zmene prístupu k Aliancii, Čaputová uviedla, že nezaznamenala žiadne pochybnosti ohľadom kvality členstva SR v NATO. „Tá rétorika vo vzťahu k Ukrajine je registrovaná, ale to, čo je tu hodnotené, sú konkrétne kroky a tie sú vnímané pozitívne,“ odkázala.
V závere upozornila, že ochrana slovenského vzdušného priestoru bude pre Slovensko veľkou témou na júlovom summite Aliancie v hlavnom meste USA. „Washington má posunúť dopredu posilnenie protivzdušnej obrany a aj tú rotačnú bázu našich spojencov dohodnutú vlani vo Vilniuse, na základe reálnej potreby podľa konkrétnej geopolitickej situácie,“ vysvetlila prezidentka.
Čaputová ambície v NATO nemá
Končiaca prezidentka Čaputová po stretnutí so Stoltenbergom uviedla, že nemá záujem o funkciu v Severoatlantickej aliancii a zopakovala, že ani o pôsobenie v slovenskej politike. Čaputová bola v roku 2023 niekoľkokrát v západných médiách zmienená ako možná nástupkyňa po Stoltenbergovi, ktorý na jeseň po desiatich rokoch na čele Aliancie z tohto postu odchádza.
Čítajte viac VIDEO: Prezidentka Čaputová prezradila, či má ešte politické ambície
Na otázku slovenských novinárov, či do zbierky mužských portrétov, ktorí 75 rokov šéfovali Aliancii, nepribudne aj žena a či to ona osobne nevníma ako výzvu, Čaputová priznala, že svoje životné výzvy nevníma v tomto smere. „Bolo by však zaujímavé, keby niekedy v budúcnosti nejaká žena zasadla do nejakej významnej pozície v NATO. Po celý život hovorím, že byť ženou nie je kvalifikácia, ale ak sa u nejakej kandidátky stretnú odbornosť, skúsenosť a chuť uchádzať sa o takúto pozíciu, tak to môže byť len k prospechu veci,“ odkázala.
Žena sa tento rok šéfkou Aliancie pravdepodobne nestane, keďže po tom, ako sa týchto ambícií vzdala estónska premiérka Kaja Kallasová, v hre o najvyšší post v NATO zostal iba holandský premiér Mark Rutte a rumunský prezident Klaus Iohannis. Čaputová uviedla, že po 15. júni, keď jej skončí mandát, si plánuje najskôr oddýchnuť. Dodala však, že do politiky nemieri a určite plánuje zostať na Slovensku.
V Bruseli sa stretla aj so Slovákmi
Dnešnú rozlúčkovú návštevu v Bruseli odštartovala prezidentka Čaputová stretnutím so Slovákmi, ktorí pracujú v medzinárodných inštitúciách, najmä v štruktúrach Európskej únie a NATO.
„Prijala som toto pozvanie opakovane, ako na začiatku svojho mandátu pred piatimi rokmi. Vrátila som sa medzi nich rada, pretože príbeh našej služby je podobný – aj oni pracujú pre Slovensko a pre hodnoty, ktoré sú pre našu krajinu dôležité. S veľkou profesionalitou a oddanosťou. Aj títo ľudia sú dôvodom dôvery v Slovensko," napísala na sociálnej sieti.
Ako ďalej hlava štátu informovala, Nemecko je náš kľúčový politický, ekonomický i bezpečnostný partner. S prezidentom krajiny Frankom-Walterom Steinmeierom sa podľa jej slov stretávali nielen ako štátnici, ale stali sa z nich aj priatelia.
„Vážim si jeho záujem o Slovensko. V dlhom a úprimnom rozhovore sme hovorili o potrebe spájať a prekonávať rozdelenia a polarizáciu v spoločnostiach. Obaja vnímame ohrozenia, ktorým nielen naše demokracie čelia. Ochrana demokratických hodnôt je niečo, čo nás spája naprieč krajinami a verím, že tieto výzvy dokážeme najlepšie zvládnuť, pokiaľ my zostaneme pevní a Európa silná a jednotná. So spojencami a priateľmi, akým je aj Nemecko a prezident Steinmeier," napísala. Čaputová zároveň skonštatovala, že po uplynutí mandátu sa jej bude určite cnieť za stretnutiami s „inšpirujúcimi ľuďmi na Slovensku a v zahraničí".
Prezidentka si v utorok taktiež uctila pamiatku obetí totality pri pamätníku Berlínskeho múra. „Pri Berlínskom múre som si uctila pamiatku všetkých, ktorí sa odmietli zmieriť so životom v totalite a boli zabití pri pokuse prekonať múr v snahe žiť v slobode. Berlínsky múr bol po desaťročia symbolom rozdelenia dvoch svetov, sveta slobody a sveta totality, v ktorej sme žili aj my ako súčasť komunistického bloku. Dnes je najmä pripomienkou toho, že sloboda a demokracia nakoniec zvíťazili," uviedla.