Obaja sa zjavne podieľali na poskytovaní utajovaných skutočností Rusku. Aféra však vrhá nepríjemný tieň aj na časť politickej scény, najmä na pravicovo populistickú Slobodnú stranu Rakúska (FPÖ).
Neutrálne Rakúsko malo dlho dobré vzťahy s Ruskom a dlhodobo má povesť špionážneho centra, pripomína AP. Zjavnou rozsiahlou infiltráciou Ruska sa zaoberá aj parlamentný vyšetrovací výbor, ktorý sa zameriava primárne na možné zneužívanie moci FPÖ. Tá sa naposledy podieľala na vládach ľudáckeho (ÖVP) kancelára Sebastiana Kurza v rokoch 2017 až 2019 a ovládala vtedy ministerstvo vnútra a nepriamo aj spravodajské služby. Exminister vnútra a šéf FPÖ Herbert Kickl bol pred výbor predvolaný na dnešné popoludnie.
Čítajte aj Viedeň plná krtkov. Zatknutie exdôstojníka tajnej služby pre podozrenie zo špionáže pre Rusko vrhá tieň podozrenia
Zatykač na Egista Otta, ktorý má k dispozícii agentúra AP, sa opiera okrem iného o podozrenie, že odovzdával údaje z mobilných telefónov bývalých vysokopostavených úradníkov rakúskeho ministerstva vnútra ruským tajným službám. Ott údajne poskytoval citlivé informácie krajanovi Marsalkovi, ktorý je hľadaný kvôli podozreniu z podvodu po krachu firmy Wirecard v roku 2020. Podľa zatykača chatové správy poskytnuté Viedni britskými úradmi ukazujú na napojenie Marsalka na ruskú tajnú službu FSB. Teraz Marsalek podľa médií pravdepodobne býva v Rusku.
Čítajte aj Proruskú sieť v Česku pomohla odhaliť ukrajinská rozviedka. Politici mali za peniaze chváliť v médiách Putina
Ott pracoval pre teraz už neexistujúcu kontrarozviedku, Spolkový úrad na ochranu ústavy a boj proti terorizmu (BVT), v čase, keď bol šéfom spravodajských operácií jeho priateľ Martin Weiss. Ten podľa zatýkacieho rozkazu začal po odchode z BVT v roku 2018 pracovať pre Marsalka a Wirecard a odovzdával pokyny od Marsalka a ruských agentov práve Ottovi.
V rokoch 2017 až 2021 Ott údajne zhromažďoval citlivé informácie o ľuďoch, o ktorých sa zaujímalo Rusko, aby ich potom odovzdával Marsalkovi a zástupcom ruských úradov. Britskí spravodajcovia nedávno Rakúsku poskytli aj informácie týkajúce sa piatich Bulharov, ktorí údajne spolupracovali s Marsalkom a boli vlani a tento rok zadržaní v Británii. Päť týždňov po tom, ako bol Ott v roku 2021 prepustený z väzby po skorších podozreniach, si Ott podľa rakúskych prokurátorov vyžiadal adresu známeho bulharského investigatívneho novinára Christa Grozeva vo Viedni a odovzdal ju Marsalkovi. Ten ju potom poskytol ľuďom, ktorí sa vlámali do Grozevovho bytu a ukradli mu laptop a USB. Grozev sa vlani z Viedne odsťahoval po tom, čo mu rakúske úrady oznámili, že mu už nemôžu zaručiť bezpečnosť.
Čítajte aj Proruská špionážna sieť útočí proti EÚ: Poľsko a Česko spustili vyšetrovanie, majú zistenia týkajúce sa Slovenska
Mnoho ďalších podrobností vyplávalo na povrch v posledných dňoch, napríklad, že v Ottových bytoch v Korutanoch a vo Viedni sa našli šifrované prenosné počítače používané pre prísne tajnú komunikáciu. Jeden z nich bol schovaný pod sporákom.
Aféra tak plní prvé stránky rakúskych denníkov, zatiaľ čo politické strany sa navzájom obviňujú z toho, že situáciu pripustili. V ohnisku kritiky je predovšetkým FPÖ. Marsalek sa podľa denníka Der Standard dokonca svojho času stretol so šéfom kancelárie ministra vnútra Kickla Reinhardom Teufelom a šéfom poslancov FPÖ Johannom Gudenusom a prezentoval im svoje nápady ohľadom migračnej politiky.
Historik a expert na špionážne služby Thomas Riegler povedal, že celá kauza má potenciál stať sa jednou z najväčších špionážnych afér v nedávnych rakúskych dejinách. „Prípad je mimoriadny vzhľadom na jeho medzinárodný rozmer a skutočnosť, že nejde len o špionáž, ale aj o infiltráciu do rakúskeho politického systému a oslabenie vnútornej bezpečnosti krajiny,“ upozornil Riegler, ktorého cituje AP.