Britská stanica BBC informovala, že po viac ako dvoch rokoch bojov prišlo o život už viac ako 50-tisíc ruských vojakov. Vychádza z údajov, ktoré pravidelne zbiera spolu s nezávislou mediálnou skupinou Mediazona v koordinácii s dobrovoľníkmi. Tí na cintorínoch po celom Rusku zapisujú mená na pribúdajúcich pomníkoch. „Počas druhého roku vojny zomrelo viac ako 27300 ruských vojakov, čo ukazuje, za akú ľudskú cenu sa podarilo dosiahnuť územné zisky,"upozornila BBC. V prvom roku vojnu padlo o štvrtinu menej Rusov, ktorí prenikli na ukrajinské územie.
Čítajte viac Ukrajina aj Izrael. Zvládla by EÚ dve vojny?BBC tvrdí, že ruská armáda sa usiluje vytláčať Ukrajincov za každú cenu. Aj za takú, že sa zmierila s tým, že na fronte funguje takpovediac mlynček na mäso: „Moskva neúnavne posiela ďalšie vlny vojakov vpred, aby sa pokúsili opotrebovať ukrajinské ozbrojené sily a vystaviť ich útokom svojho delostrelectva." V druhom roku vojny sa pritom na bojisku ocitli mnohí neskúsení Rusi.
Moskva sa naposledy oficiálne zmienila o počte svojich padlých v septembri minulého roku. Ministerstvo obrany informovalo približne o šiestich tisícoch mŕtvych vojakoch. Najnovší údaj BBC je viac ako osemnásobne vyšší. Znamená to, že Rusi stratili oveľa viac mužov ako Sovietsky zväz po invázii do Afganistanu, kde bojovali desaťročie.
Vojská niekdajšieho komunistického impéria prekročili hranice tohto ázijského štátu v decembri 1979. Vojenský zásah nariadil vtedajší šéf Kremľa Leonid Brežnev. Armádu poslal do Afganistanu preto, aby pomohla tamojším komunistom v boji proti mudžahedínom. Brežnev o tri roky zomrel, vojenskú operáciu ukončil až posledný sovietsky líder Michail Gorbačov. Poslední vojaci sa stiahli domov vo februári 1989 po neúspechoch v bojoch proti mudžahedínom, príčinou bola aj finančná neúnosnosť ťaženia komunistickej veľríše, ktorá, mimochodom, už pomaly smerovala k svojmu rozpadu. Do vlasti sa nevrátilo dovedna takmer 15-tisíc sovietskych vojakov (mudžahedíni mali 90-tisíc padlých a afganské ozbrojené sily 18-tisíc mŕtvych).
Bojujúce štáty zvyknú vo vojne skresľovať skutočný počet vlastných strát a, naopak, nafukovať, koľko sa im podarilo zabiť vojakov na druhej strane. Dianie po ruskej invázii na Ukrajinu nie je v tomto smere výnimka. Napovedajú to nielen tvrdenia z Moskvy, podľa ktorých Rusko nemá ani päťciferný počet zabitých, ale aj oficiálne údaje z Kyjeva.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa naposledy zmienil o počte svojich padlých mužov a žien na fronte pred dvomi mesiacmi. Vyhlásil, že o život prišlo dokopy 31-tisíc vojakov a vojačiek. Za klamstvo pritom označil to, čo hovoria v Moskve: poprel, že by jeho štát stratil až 300-tisíc príslušníkov ozbrojených síl. (Na druhej strane generálny štáb ukrajinskej armády uvádza, že na fronte doteraz padlo dokonca až 458-tisíc Rusov, čo nemôže zodpovedať skutočnosti.)
Aj Zelenskyj je však zjavne ďaleko od pravdy. „Ukrajinská armáda má 70-tisíc zabitých a 120-tisíc zranených," napísal ešte v auguste 2023 denník New York Times s odvolaním sa na svoje zdroje v americkej vláde. Odvtedy sa môže blížiť tento počet už k stom tisícom.