Izrael už mnoho týždňov plánuje aj pozemnú operáciu v Rafahu, kde sa v núdznych podmienkach tiesni cez 1,4 milióna Palestínčanov, ktorí tam od októbra utiekli pred bojmi v ostatných častiach Pásma Gazy. Spojené štáty Izrael od tejto operácie odrádzajú, v sobotu ale americká Snemovňa reprezentantov schválila miliardy dolárov na ďalšiu vojenskú pomoc Izraelu. USA pošlú Izraelu 26,4 miliardy dolárov, z toho zhruba tretina má ísť na humanitárnu pomoc do Pásma Gazy.
Mnoho krajín, vrátane USA, aj úrady OSN dlhodobo kritizujú Izrael za nedostatočnú pomoc palestínskym civilistom v Gaze, kde státisíce ľudí hladujú a niekoľko desiatok detí podľa úradov OSN tam v posledných týždňoch zomrelo kvôli podvýžive.

Americká vláda kvôli zhoršujúcej sa humanitárnej kríze v Gaze v posledných týždňoch kritizovala Izrael a tlačila na jeho vládu, aby nezahajovala pozemnú operáciu v Rafahu, kým nezabezpečí evakuáciu viac ako milióna civilistov do bezpečia. Niektoré americké médiá dokonca v marci s odvolaním sa na svoje zdroje písali, že americká vláda zvažuje, že by Izraelu zakázala používať americké zbrane pri ofenzíve v Rafahu.
Vojna v Gaze začala vlani 7. októbra útokom Hamasu na Izrael, pri ktorom palestínski ozbrojenci zabili takmer 1 200 ľudí a asi 250 osôb uniesli do Gazy. Cez 130 z nich stále zadržiavajú, niekoľko desiatok rukojemníkov zrejme už v zajatí zomrelo. Podľa úradov v Gaze ovládaných Hamasom si izraelská ofenzíva od októbra vyžiadala životy viac ako 34-tisíc Palestínčanov. Tento údaj zahŕňa aj bojovníkov Hamasu, väčšinu obetí však tvoria civilisti.
Po 7. októbri izraelská armáda zosilnila aj razie na Západnom brehu Jordánu. Podľa údajov Úradu pre koordináciu humanitárnych záležitostí OSN (OCHA) zo začiatku apríla pri nich zomrelo najmenej 428 Palestínčanov vrátane 110 maloletých. Deväť Palestínčanov tam zabili v tomto období židovskí osadníci a štyria Palestínčania zomreli na Západnom brehu počas útokov na Izraelčanov.

Kvôli izraelskej ofenzíve v Gaze zosilneli aj boje na hranici Izraela s Libanonom, kde armáda židovského štátu bojuje s libanonským hnutím Hizballáh. To je spojencom Hamasu a Iránu. Vojna v Gaze prinútila aj jemenských povstalcov k útokom na obchodné lode v Červenom mori a zosilnila izraelské útoky na proiránske milície v Sýrii. Úder na iránsky konzulát v Damasku, pri ktorom 1. apríla zomrelo 16 ľudí vrátane iránskych dôstojníkov a ktorý zrejme vykonala izraelská armáda, viedol k bezprecedentnému útoku Iránu na Izrael. Tento útok v noci z 13. na 14. apríla sa napriek rozsahu obišiel bez obetí, väčšinu iránskych striel odrazila izraelská protiraketová obrana či spojenci Izraela.