Meteorologické agentúry v spoločnej správe o stave klímy napísali, že Európa má v súčasnosti príležitosť vytvoriť cielené stratégie na urýchlenie prechodu na čistú energiu v dôsledku klimatických zmien.
Kontinent vlani vygeneroval 43 percent elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. Išlo o nárast o sedem percentuálnych bodov v porovnaní s rokom 2022. Už druhý rok v rade sa tak vytvorilo viac energie v Európe z obnoviteľných zdrojov než z fosílnych palív.
Priemerné teploty za posledných päť rokov v Európe dosahujú o 2,3 stupňa Celzia viac v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami. Svetový priemer je podľa Copernicusu a WMO nižší o 1,3 stupňa Celzia, a síce pod úrovňou cieľov Parížskej dohody z roku 2015, ktoré sa týkajú obmedzenia globálneho otepľovania na 1,5 stupňa Celzia.
Elisabeth Hamdouchová zo služby Copernicus upozornila, že Európa zaznamenala ďalší rok v rade, v ktorom dochádzalo k zvyšovaniu teplôt a zintenzívňovaniu klimatických extrémov vrátane vĺn horúčav či úbytku ľadovcov.
Čítajte viac Copernicus: Marec bol desiatym najteplejším mesiacom v rade
Tohtoročná správa sa sústredila na vplyv vysokých teplôt na zdravie ľudí, pričom poznamenala, že úmrtia súvisiace s horúčavami stúpli naprieč celou Európou – v minulom roku prišlo o život viac ako 150 ľudí priamo v súvislosti s búrkami, povodňami a lesnými požiarmi. Ekonomické škody spôsobené počasím a klímou v roku 2023 sa odhadujú na viac ako 13,4 miliardy eur.
Autori však tiež poukázali na niektoré výnimky, napríklad na to, že teploty v Škandinávii a na Islande boli podpriemerné v porovnaní s ostatnými časťami európskeho kontinentu, kde bola teplota vyššia ako priemer.
Čítajte viac Február bol celosvetovo najteplejší v histórii meraní, uviedol Copernicus