„Bezprecedentný nárast vojenských výdavkov je priamou odpoveďou na globálne zhoršenie mieru a bezpečnosti. Štáty uprednostňujú vojenskú silu, ale riskujú špirálu akcie a reakcie v čoraz nestabilnejšom geopolitickom a bezpečnostnom prostredí,“ zhodnotil na internetovom portáli SIPRI výskumník Nan Tian.
Celková suma, ktorú dali vlani krajiny sveta na zbrojenie, je závratne vysoká – 2,443 bilióna, teda 2 443 miliárd dolárov, čo je v prepočte 2 293 miliárd eur.
Pre lepšiu predstavu – hrubý domáci produkt (HDP) Slovenska je asi 130 miliárd dolárov, čo znamená, že globálne vojenské výdavky zodpovedajú takmer 19-násobku ročného výkonu slovenskej ekonomiky. Ide o najvyššiu sumu za celých 35 rokov, odkedy SIPRI zhromažďuje údaje.
Investície do armád stúpali už deväť rokov po sebe, ale vlaňajší nárast je najsilnejší od roku 1990. Najväčšie vojenské rozpočty mali USA, Čína, Rusko, India, Saudská Arábia, Veľká Británia, Nemecko, Ukrajina, Francúzsko a Japonsko.
Čítajte viac Nemecký minister obrany exkluzívne pre Pravdu: Putin chce obnoviť Sovietsky zväz v jeho hraniciach
Dôvodom pre ich enormný nárast je nepochybne vojna na Ukrajine, izraelská ofenzíva v Pásme Gazy, no aj zvyšujúce sa napätie na Blízkom východe či v Ázii. Napríklad Rusko dalo vlani na vojenské účely odhadom 109 miliárd dolárov, teda 5,9 percenta HDP.
Ešte silnejší je nárast na Ukrajine, ktorá do obrany investovala 64,8 miliardy dolárov – o 51 percent viac ako v roku 2022. Napriek tomu, že to predstavuje až 37 percent HDP (najvyšší podiel na svete), vojenský rozpočet Ukrajiny je stále iba na úrovni 59 percent ruských výdavkov.
Čítajte viac Bude z Nemecka vojenská veľmoc? Zveľaďuje armádu a posilňuje zbrojenie
Dokonca i keby sa prirátala všetka vojenská pomoc vo výške najmenej 35 miliárd dolárov, ktorú Ukrajinci dostali zo zahraničia, zodpovedalo by to len 91 percentám vojenského balíka ich nepriateľa.
Výskumníci SIPRI si všímajú aj citeľný nárast vojenských rozpočtov v 31 členských štátoch NATO. Ich celkové investície v tejto oblasti dosiahli vlani 1 341 miliárd dolárov (55 percent globálnych výdavkov).
V USA vzrástli o 2,3 percenta na 916 miliárd dolárov (3,4 percenta HDP), čo predstavuje 68 percent celkových výdavkov aliancie. Podiel európskych členov sa však tiež zvýšil, a to až na 28 percent. Zvyšné štyri percentá pripadli na Kanadu a Turecko.
Desať rokov po tom, čo sa členské krajiny NATO zaviazali minúť na obranu aspoň dve percentá HDP, tak túto hranicu vlani – aj vďaka ruskej agresii proti Ukrajine – prekonalo už 11 štátov.
„Dva roky vojny na Ukrajine zásadne zmenili pohľad na bezpečnosť v európskych štátoch NATO,“ vysvetlil Lorenzo Scarazzato zo SIPRI.
„Tento posun vo vnímaní hrozieb sa odráža v rastúcom podiele HDP, ktorý smeruje na vojenské výdavky, pričom cieľ NATO – dve percentá – sa čoraz viac považuje skôr za základnú líniu než za hranicu, ktorú treba dosiahnuť.“