Pľuhavci vpálili raketu do televíznej veže. Charkov obletelo video s jej padajúcim vrcholom.
Nie sú žiadni mŕtvi ani zranení, píše starosta na Telegrame. Aspoň nejaká dobrá správa.
Nevravím, že to bolo ikonické miesto, ale samotná veža – áno. Vidieť ste ju mohli takmer odkiaľkoľvek v meste, bola najvyššou stavbou Charkova. Pripomínala raketu, ktorá každú chvíľu vzlietne do vesmíru.
Pamätám si ju z detstva.
Orkovia na ňu v marci 2022 pálili zo stíhačky, odvtedy bola čiastočne mimo prevádzky, ale konštrukcia úder prežila.
V pondelok popoludní ju dorazili. Bol to veľký hrmot.
Viem si predstaviť, ako sa kremeľskí pokrytci vo večernom vysielaní odbavovali, keď oznamovali svetu svoj ďalší „úspech“. Nechutné.
Po technickej stránke, píšu odborníci, sa nič strašné nestalo. Áno, nastali výpadky televízneho signálu, ale úprimne povedané – väčšina z nás už dlho čerpá informácie z Telegramov či YouTube kanálov.
Čítajte viac 789. deň: Rusko zničilo charkovskú televíznu vežu, časť 240 metrov vysokej stavby išla k zemi
Toto je skôr emocionálny tlak na Charkovčanov.
Vo všeobecnosti to nič iné ako úškrn nevyvoláva. Koho chcú vystrašiť? Nás, ktorí žijeme bez elektriny dvanásť hodín denne a dvadsaťštyri pod hrozbou raketového úderu?
V našom domovom chate si ľudia vymieňajú rady na všetky druhy vychytávok, ako zachrániť rybky, keď sa zastaví prívod vzduchu v akváriu.
Áno, v meste sú veľké problémy s energetikou.
Ale všetky obchody, lekárne a dokonca aj salóny krásy majú na ulici generátory a s nimi aj nabíjacie zariadenia. Pri každom takomto generátore sa roja tínedžeri s tabletmi. Potrebujú ich na online vyučovanie.
V piatok som išla von so psom, chlapec pri vchode odpovedal na otázky učiteľky chémie. Kričal niečo o mocnosti sodíka. Kričal, lebo generátor, potvora, hrčí veľmi hlasno. Usmiala som sa.
Prisahám, ani raz som v Charkove nepočula žiadne reči o „mieri za každú cenu“ alebo iné podobné sračky z kremeľských manuálov. Ani od ľudí čakajúcich v rade, ani na čerpacích staniciach, ani na prechádzke so psom.
Každý raketový úder nás spája. Stávame sa družnejší, máme k sebe bližšie.
V mestských sociálnych sieťach ľudia ironicky píšu o výpadkoch elektriny: „Sveťa odišla“ alebo „Sveťa prišla“. Potomkom pravdepodobne bude trvať dlho kým pochopia, kto je táto túlavá Sveťa.
Nás už nijako nemožno zlomiť. Nedá sa.
Foto: Telegram/Defence News
Zábery na televíznu vežu však bolia. Keď som bola malá, s otcom sme často chodili na „potulky“. Prechádzali sme sa z jednej štvrte do druhej. Veža bola orientačným bododom. Otec zavelil „na západ od veže“ alebo „severne“.
Otec mi veľmi chýba. Vojna mi ho vzala. Moje mesto každý deň ničia. Ale okrem únavy a nenávisti k nepriateľovi necítim nič. Nič. Nič.
Darmo sa snažia.