„Ak nezačneme vyjednávať teraz, Ukrajina postupne príde o svoj štát a môže prestať existovať. Ukrajina potrebuje mier,“ uviedol Lukašenko, blízky spojenec ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorého vojská okrem iného z bieloruského územia 24. februára 2022 vpadli na Ukrajinu a rozpútali tým najväčší pozemný konflikt v Európe od druhej svetovej vojny.
Čítajte aj 777. deň: Švajčiarsko štartuje mierový proces medzi Ukrajinou a Ruskom, Moskva odmieta prísť
Ruskí vojaci podľa Lukašenka síce v poslednom čase získali kontrolu nad niekoľkými ukrajinskými obcami, ide ale len o „pomalý postup“. „Je to patová situácia,“ dodal v prejave pred Všebieloruským ľudovým zhromaždením – orgánu pripomínajúcom parlament, kde zasadajú najrôznejší delegáti vrátane predstaviteľov bieloruskej vlády.
„Čo môžeme v tejto situácii robiť? Vznikla tým príhodná situácia pre mier, pre uzavretie mierovej zmluvy,“ poznamenal Lukašenko.
Rusko a Ukrajina začali rokovania krátko po začiatku ruskej invázie. Hovory, odohrávajúce sa okrem iného v Bielorusku, však po niekoľkých kolách uviazli na mŕtvom bode a odvtedy neboli obnovené. Obe strany si kladú množstvo podmienok na ich opätovné začatie a dali najavo, že za súčasnej situácie rokovania nie je možné. Kým Moskva požaduje, aby Kyjev ustúpil jej požiadavkám vrátane postúpenia časti ukrajinského územia Rusku, Ukrajina žiada plné stiahnutie ruských síl zo svojho územia. To platí aj pre Krymský polostrov, ktorý Moskva v rozpore s medzinárodným právom anektovala v roku 2014.
Čítajte aj Kuleba: Viedli sme 200 kôl rokovaní s Moskvou. Žiadny rozhovor nezabránil Putinovi rozpútať brutalitu
V júni sa chystá naštartovať mierový proces na konferencii o Ukrajine Švajčiarsko. Rusko ale účasť odmietlo. Paradoxom Moskvy je, že na mierovú konferenciu odmieta prísť, rokovanie bez jej účasti však označuje za nezmyselné.
Čítajte aj Prečo Lukašenko vyvracia Putinovu ukrajinskú verziu teroru? Útočníci z Crocusu chceli utiecť do Bieloruska, tvrdí