Baerbocková upozorňuje na mimoriadne nebezpečenstvo „politických a geografických šedých zón“ na Balkáne či vo východnej časti EÚ. „Takéto šedé zóny si nemôžeme dovoliť. Pre (ruského prezidenta Vladimira) Putina sú pozvaním na zasahovanie, na destabilizáciu,“ uviedla ministerka v článku, ktorý bol zverejnený vo viacerých krajinách vrátane Litvy, Lotyšska, Rumunska či Grécka.
„Rozšírenie našej EÚ je dnes aj geopolitická potreba,“ uviedla a pripomenula, že táto skutočnosť je známa minimálne od začiatku ruskej invázie na Ukrajine.
Rovnako ako pred 20 rokmi podľa nej aj teraz milióny Európanov čakajú na šancu stať sa občanmi EÚ. „Nemôžeme si opätovne dovoliť, aby jedna celá generácia zostala v čakárni EÚ, tak ako krajiny západného Balkánu,“ píše. „Nesmieme premeškať príležitosť urobiť našu Úniu väčšou a silnejšou – a tým aj bezpečnejšou,“ dodala Baerbocková..
Ľuďom, ktorí zažili rozšírenie EÚ pred 20 rokmi, Baerbocková odkázala, aby sa nenechali „zmiasť populistickými heslami“. Uviedla tiež, že na posilnenie EÚ sú potrebné reformy, vrátane obmedzenia práva veta v Rade EÚ.
V prvý májový deň 2004 do EÚ vstúpili ČR, Cyprus, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko.
Medzi tzv. krajiny západného Balkánu patrí Albánsko, Bosna a Hercegoviny, Čierna hora, Severné Macedónsko, Srbsko a územie Kosova. V procese vstupu do EÚ zatiaľ najviac pokročila Čierna Hora. S prípadným rozšírením EÚ, ktorá má teraz 27 členov, sa počíta najskôr koncom tohto desaťročia.