Jediné, s čím im konzuli pomôžu, je vyhotovenie dokumentu, po ktorom asi nikto z nich netúži: ide o povolenie pre jednorazový vstup na Ukrajinu. Oni však po ruskej invázii odišli do zahraničia, aby sa vyhli vstupu do armády. Po 18. máji, keď nadobudne účinnosť nový zákon o mobilizácii, budú mať 60 dní, aby aktualizovali svoje osobné údaje pre potreby ozbrojených síl (môžu to urobiť aj elektronicky). Tí, čo poslúchnu, získajú opäť prístup ku konzulárnym službám, ostatní si naďalej na diplomatických misiách nič nevybavia.
Snaha prezidenta Volodymyra Zelenského o posilnenie armády bojaschopnými Ukrajincami zo zahraničia môže mať ešte ďalší rozmer. Naznačil to šéf poľskej diplomacie Radoslaw Sikorski. Prezradil, čo sa dozvedel od ukrajinských oficiálnych predstaviteľov, keď navštívil Kyjev: „Poprosili, aby sa v rámci Európskej únie neposkytovali sociálne výhody ľuďom, ktorí si nezariadili veci spojené s vojenskou službou. Zaujímavá myšlienka," povedal v rozhovore pre stanicu TVN24. Dodal, že si to vypočul ešte v decembri minulého roku, takže nevie, či je tento nápad aktuálny.
Poľsko a Litva, kde sa nachádza veľa ukrajinských mužov, už dali najavo ochotu pomôcť s ich návratom do vlasti. Upozornili však, že by konali jedine v prípade, že ich to o požiada vláda v Kyjeve.
Čítajte viac Poľsko chce poslať Ukrajincov domov bojovať. Podľa ministra sú Poliaci pobúrení, keď vidia mladých z Ukrajiny vysedávať v ich kaviarňach
Čo sa týka pozastaveného poskytovania konzulárnych služieb, kým funkcionári Zelenského sú presvedčení, že je to správne, naopak, kritici označujú rozhodnutie za nelegálne alebo prinajmenšom polozákonné. Jedným z pilierov právneho štátu je, že štátne orgány môžu konať len v medziach zákona, čiže robiť iba to, čo im platná legislatíva umožňuje (občania môžu robiť to, čo im zákon nezakazuje).
Ústava, ktorá má najväčšiu právnu silu, garantuje ukrajinským občanov v zahraničí pomoc od ich štátu. Na druhej strane neexistuje nijaká právna norma, ktorá by umožňovala pozastaviť konzulárne služby. Ďalšia vec: toto rozhodnutie vydal námestník šéfa diplomacie Andrej Sibicha ako pokyn určený zastupiteľským úradom; nebol to legislatívny akt, ale písomná inštrukcia.
V pokyne napísal, že ministerstvo berie do úvahy dve ustanovenia zákona o vojnovom stave. Tie sa zmieňujú o obmedzeniach pohybu osôb cez štátne hranice a o zákaze brancom meniť si miesto bydliska bez úradného súhlasu. O konzulárnych službách v ňom však nie je ani veta.
Ministerstvo mohlo vstúpiť do legislatívneho procesu prijímania návrhu zákona o mobilizácii, čo však neurobilo. Viacerí poslanci poukázali na to, že rezort diplomacie nemal nijakú pripomienku, ktorá by sa spájala so zavedením pozastavenia konzulárnych služieb. Jeden súvisiaci právny akt však už v Kyjeve prijali: vláda vydala nariadenie, podľa ktorého sa môžu pasy odovzdávať ich žiadateľom výlučne na území Ukrajiny.
Čo čaká Ukrajincov v zahraničí?
Rezort diplomacie neskôr spresnil, že konzulárne služby budú dostupné od 18. mája pre každého, kto už bude mať aktualizované svoje údaje v databáze armády. Ubezpečil, pritom že ak aj teraz na zastupiteľský úrad príde Ukrajinec, čo ešte nespĺňa registračné podmienky, ktorý chce vybaviť pas maloletému dieťaťu, jeho žiadosť akceptujú.
Čítajte viac Expert z Ukrajiny: Rozhodujeme sa, či zachránime mestá alebo vojakov
Riaditeľ ukrajinského Helsinského výboru pre ľudské práva Alexandr Pavličenko vyjadril obavu, že nie jasné, čo čaká Ukrajincov v zahraničí, ktorí sa ocitnú v extrémnej situácii: „Keď bude napríklad desať zranených a päť mužov neprešlo vojenskou registráciou, tak im neposkytnú nevyhnutnú pomoc?" citoval ho server Hromadske. Ministerstvo v spresnení na svojej webovej stránke garantovalo že nič také nehrozí: „Dočasné obmedzenia sa nijako netýkajú poskytnutia konzulárnej pomoci v prípade mimoriadnych situácií Ukrajincov v zahraničí."
Ukázalo sa teda, že Pavličenko mal neopodstatnenú obavu, upozornil však ešte na jedno riziko: „Myslím si, že to môže urýchliť rozhodnutie Ukrajincov vzdať sa štátneho občianstva a nadobudnúť iné. Jednoducho ľudia začnú zabúdať na svoje ukrajinské občianstvo a strácať kontakt s Ukrajinou."
Bývalý šéf ukrajinskej diplomacie Vladimir Ohryzko nesúhlasí s týmto pohľadom. „Ak si chce človek nájsť dôvod zostať v zahraničí, tak si nájde 1500 dôvodov a nesúvisí to nijako s tým, či mu dajú alebo nedajú nejaký doklad na konzuláte. A ak chce pomôcť svojmu štátu, tak si nájde 1500 dôvodov, aby sa vrátil," povedal v rozhovore pre stanicu Radio NV. Ohryzko naznačil, že sa čuduje ľuďom, ktorý sa snažia dokázať, že rozhodnutiu ministerstva chýba opora v legislatíve: „Žijeme nielen v prostredí ohraničenom zákonmi, ale aj v emocionálnom, etickom, morálnom prostredí." A preto dodal, že vlastenectvo sa nesmie z Ukrajincov vytratiť.
Advokátka Darja Tarasenková na sociálnej sieti Facebook napísala, že nechápe, prečo konzulárne služby zásadne obmedzili už od 23. apríla, keď zákon o mobilizácii nadobudne účinnosť až 18. mája. Až potom totiž začne plynúť lehota 60 dní na aktualizáciu osobných údajov v registračnom systéme ozbrojených síl.
Tí, čo si najviac pochvaľujú pokyn ministerstva, sú vojaci na fronte. Server RBK-Ukrajina si všimol ich reakcie na sociálnych sieťach. Zhodujú sa, že obrana vlasti je povinnosť každého občana; považujú za nemorálne, že kým oni nasadzujú vlastný život, ich krajanov osud rodného štátu fakticky nezaujíma.
Zelenskyj potrebuje doplniť armádu o 500-tisíc mužov. Z údajov EÚ vyplýva, že v členských štátoch únie žije približne 860-tisíc Ukrajincov vo veku od 18 do 60 rokov, čiže potenciál takzvanej živej sily je v zahraničí obrovský.