Počas štvrtkovej medzinárodnej konferencie „20 rokov členstva Slovenska v EÚ – výzvy a príležitosti“ na pôde rezortu diplomacie v Bratislave poznamenal, že EÚ síce podľa jeho názoru nie je ideálna ani dokonalá, no vyvíja sa a rastie na vlastných skúsenostiach a je dôležité, že Slovensko je súčasťou tohto rastu.
„Vstup Slovenska do EÚ je dodnes významným medzníkom a patrí k najvýznamnejším udalostiam v histórii našej štátnosti. Vstup do Únie otvoril Slovensku príležitosti, ktoré sme naplno využili. Dnes sme v našom regióne jednou z najviac integrovaných krajín v EÚ. Prijali sme euro, vstúpili do Schengenu… Podarilo sa nám získať prvú európsku agentúru so sídlom na Slovensko, kde už päť rokov pôsobí Európsky orgán práce,“ povedal Blanár.

Zdôraznil, že pre naplnenie slovenskej cesty k členstvu v EÚ bolo potrebné množstvo úsilia. „Od podpísania asociačnej dohody v roku 1994 do vstupu prešlo Slovensko rozsiahlym transformačným procesom. Táto cesta sa stala úspešnou aj vďaka podpore Slovákov, Sloveniek a všetkých národnostných menšín v dosiaľ jedinom platnom referende,“ pripomenul Blanár dôležitý krok smerom k členstvu v EÚ.
Spomenuté referendum sa uskutočnilo 16. a 17. mája 2003, účasť bola iba 52,15 %, ale za vstup Slovenska hlasovalo 92,46 % voličov.
Blanár pripomenul najväčšie výzvy, ktorým musela čeliť EÚ od vstupu Slovenska pred 20 rokmi. „Za 20 rokov sme prešli množstvom kríz – finančnou krízou v rokoch 2008 až 2012, migračnou krízou, brexitom, pandémiou i súčasnými bezpečnostnými výzvami,“ skonštatoval šéf slovenskej diplomacie.
Za dvadsať rokov členstva získalo Slovensko z eurofondov na rozvoj takmer 28 miliárd eur. Počas štvrtkovej medzinárodnej konferencie „20 rokov členstva Slovenska v EÚ – výzvy a príležitosti“ na pôde rezortu diplomacie v Bratislave to povedal slovenský minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár.
Okrem tohto poukázal aj na ďalšie dva obrovské prínosy slovenského členstva v EÚ vyjadrené v číslach. „Vďaka členstvu v Únii môžeme cestovať do 184 krajín sveta bez toho, aby sme potrebovali víza. Až 40-tisíc študentov a praktikantov zo Slovenska mohlo študovať prostredníctvom programu Erasmus+ a získať skúsenosti v zahraničí na rôznych odborných a študijných pobytoch,“ podotkol.

Blanár tiež zdôraznil obrovské možnosti pre malé a stredné podniky zo Slovenska, ktoré už dve desaťročia ťažia zo slovenského členstva v EÚ a môžu byť súčasťou medzinárodných dodávateľských reťazcov.
„Vývoz do krajín Európskej únie bol vlani 79 % hodnoty nášho celkového exportu. Ide o vyše 6,6 miliardy eur,“ poznamenal Blanár a doplnil, že štáty EÚ vďaka nášmu členstvu investujú do slovenskej ekonomiky. Netýka sa to však iba členských štátov EÚ, ale poukázal aj na tretie krajiny, predovšetkým Južnú Kóreu.
„Máme dohodu o voľnom obchode s Južnou Kóreou. Vďaka tomu máme na Slovensku etablovaných viac ako sto kórejských spoločností s investíciou 3,6 miliardy eur,“ poukázal Blanár na skutočnosť, že Slovensko členstvom v EÚ získava aj investorov z tretích krajín.
Fico: Slovensko podporuje vstup Ukrajiny do Únie
Ukrajina by mala byť súčasťou Európskej únie, ale mali by byť v tejto súvislosti uskutočnené aj rýchle a konkrétne kroky. Počas štvrtkovej medzinárodnej konferencie „20 rokov členstva Slovenska v EÚ – výzvy a príležitosti“ na pôde rezortu diplomacie v Bratislave to povedal slovenský premiér Robert Fico.
„Akonáhle Ukrajina splní podmienky, mala by byť prijatá. Bude to trvať roky. V praktických rokovaniach bude veľké množstvo problémov a bude o nich treba dlho diskutovať. Pozrite sa, čo sa deje pri balkánskych krajinách (a ich snahách o vstup, pozn. red.). Mali by sme im dať podstatne väčšiu perspektívu členstva v EÚ ako doteraz,“ povedal Fico.

Aj minister zahraničných vecí Juraj Blanár poznamenal, že Slovensko chce podporiť integráciu tých krajín, ktoré pre členstvo v EÚ vyvíjajú maximálne úsilie. „Či už sú to krajiny západného Balkánu, Ukrajina alebo Moldavsko, chceme spoločne pracovať na podpore ich integrácie,“ skonštatoval Blanár.