Foto: Profimedia
Po demonštrácii, ktorá sa konala minulú sobotu, čelí ostrej kritike najmä spolková ministerka vnútra Nancy Faeserová.
Opozícia jej vyčíta nečinnosť voči radikálnym moslimom, ako aj to, že stále nezakázala islamskú skupinu Muslim Interaktiv, ktorá sporné podujatie pripravila. Krajinský úrad na ochranu ústavy pritom o tejto organizácii vyhlásil, že prejavuje extrémistické snahy.
Kritici Faeserovej pripomínajú i jej slová z novembra minulého roka, keď zaujala rozhodný postoj k podobnej demonštrácii v Essene, kde zhruba 3 000 účastníkov žiadalo kalifát.
„Nebudeme tolerovať, aby sa na našich uliciach propagoval islamský boží štát,“ odsúdila vtedy ich akciu. Nepodnikla však nič, aby sa také prípady neopakovali.
„Ministerka vnútra zjavne nechce uznať, aké veľké nebezpečenstvo predstavujú pre našu spoločnosť radikálne islamské hnutia. Tu sa právny štát musí konečne brániť a ukázať silu,“ odkázal jej cez médiá generálny tajomník Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Carsten Linnemann.
Čítajte viac Islamisti v Hamburgu žiadali kalifát, nemeckých politikov to pobúrilo
Jeho strana upozornila i na to, že ešte pred ohlásenou demonštráciou červeno-zelenú krajinskú vládu v Hamburgu vyzvala, aby sa u Faeserovej zasadila za zákaz združenia Muslim Interaktiv, ale radnica na čele so sociálnodemokratickým primátorom Petrom Tschentscherom ich žiadosť odmietla.
Vedenie mesta sa bráni, že prípad je oveľa zložitejší, ako to podávajú kresťanskí demokrati, a na zakázanie skupín, ako je Muslim Interaktiv, sú príslušné bezpečnostné orgány, nie krajinský snem. V rovnakom duchu sa vyjadril sociálny demokrat Sören Schumacher.
Ako prezradil, úrady na ochranu ústavy sa extrémistickým združeniam venujú už dlhšie, a to platí aj o organizácii Muslim Interaktiv. Napriek tomu zatiaľ nebol dôvod na jej zakázanie. Podľa Schumachera sa totiž sloboda prejavu vzťahuje i na názory, ktoré sú „pre nás demokratov len ťažko znesiteľné“.
Kde sú hranice demokracie?
Kľúčová otázka znie, kde je hranica medzi slobodou slova a ohrozením demokracie. Možno demonštráciu vopred zakázať iba preto, že by na nej účastníci mohli skandovať radikálne heslá?
„Musia existovať indície, že počas zhromaždenia naozaj dôjde k prejavom násilia, samotné podozrenie na zákaz nestačí,“ zdôvodnila pre denník Bild policajná hovorkyňa Sandra Levgrünová.
To, že demonštranti žiadali vyhlásenie kalifátu, nie je podľa polície trestné. Navyše dodržali dohodnuté podmienky – žiadna propagácia terorizmu, nijaké nenávistné prejavy, žiadne násilie. Policajný zásah nebol nutný, pretože podujatie prebiehalo pokojne.
Je však v poriadku, keď účastníci demonštrácie držali transparenty s nápismi „Kalifát je riešenie“ či „Nemecko – diktatúra hodnôt“, volali „Allahu akbar!“ (po arabsky Boh je veľký!), kritizovali slobodu tlače a protimoslimské spravodajstvo v médiách?
Foto: Profimedia
Kalifát je predsa islamská diktatúra riadená náboženským vodcom – bez práv pre ženy, homosexuálov, kresťanov, židov či inak zmýšľajúcich. Žiadna sloboda vyznania, tlače ani prejavu. Namiesto základných ľudských práv islamské právo šaría.
Navzdory tomu demonštranti podľa úradov zákon neporušili. „Ústava zaručuje relatívne širokú slobodu prejavu,“ citoval Bild hovorkyňu hamburskej prokuratúry Miu Sperling-Karstensovú.
Ako objasnila, zasiahnuť by sa dalo v prípade trestného činu velezrady, na čo by však bolo potrebné „aktívne konanie“, alebo keby podnecovali na páchanie trestnej činnosti. Nič z toho sa však údajne nestalo. Označiť kalifát za riešenie nie je podľa prokuratúry trestné.
Čítajte viac Sú migranti hrozbou? Spôsobili nárast kriminality, varujú nemeckí ministri
Miestna polícia ubezpečuje, že situáciu nebrala na ľahkú váhu a všetko, čo sa počas demonštrácie dialo, preskúmala.
Odborníci analyzovali všetky symboly, transparenty a nápisy. Kontrolovali, či zúčastnení neschvaľujú násilné činy – ako napríklad útok Hamasu proti Izraelu, či nespochybňujú existenciu židovského štátu alebo neznevažujú jeho vlajku.
„Hamburská polícia to intenzívne preverovala. Tie snímky sú ťažko znesiteľné, ale pre zákaz sme nemali dôvod. Na to je sloboda zhromažďovania príliš cenná a chránená vec,“ vysvetlil pre Bild hamburský policajný prezident Falk Schnabel. Akcii moslimského združenia sa vraj sám venoval a dlho sa o tom radil s právnikmi.
Čítajte viac AfD na turecký spôsob? Nemeckí Turci zakladajú stranu, ktorá vzbudzuje obavy
Výzva na obranu
Policajti odmietli aj kritiku, že na podujatí mohli zasiahnuť aspoň proti zahaleným moslimským ženám, lebo je zakázané, aby sa demonštranti maskovali.
„Je trestné, ak sa niekto úmyselne zahaľuje, aby zabránil svojej identifikácii. Celkové zahaľovanie žien má však náboženské dôvody,“ uviedol hovorca hamburskej polície Florian Abbenseth. Ako dodal, policajti nemohli zisťovať ani totožnosť zúčastnených, pretože i na to treba mať dôvod a povolenie.
Zdá sa teda, že demonštrácia bola v súlade so zákonom a úrady mali zviazané ruky. O tom svedčí aj fakt, že vo veci zatiaľ nik nepodal trestné oznámenie. Koaliční politici však pripúšťajú, že sa treba mať na pozore.
„Kto chce kalifát, je v Nemecku na nesprávnej adrese,“ zhodnotila Faeserová na sociálnej sieti X. „Náš liberálny právny štát sa musí vedieť brániť – proti ničeniu demokracie, pravicovoextrémistickému štvaniu, rasizmu, antisemitizmu, homofóbii, násiliu a tým, čo v Nemecku požadujú kalifát,“ napísal jej stranícky kolega Michael Roth.
Foto: Profimedia
Experti pripomínajú, že s názormi demonštrantov nesúhlasia ani tisíce moslimov, ktorí do Nemecka ušli práve pred radikálnymi islamistami.
„Títo prívrženci kalifátu tancujú nášmu právnemu štátu pred nosom a sú nebezpečenstvom aj pre nemeckých moslimov,“ zdôraznil na sociálnej sieti Eren Güvercin, podpredseda združenia Liberálna rozmanitosť. Ďalší kritizujú prehnanú politickú korektnosť a žiadajú tvrdé postihy voči organizátorom podujatia.
Podľa šéfreportéra Bildu Franka Schneidera, ktorý sa venuje terorizmu, je nepochopiteľné, že štát dosiaľ nezakročil. Ako poznamenal, ak účastníci akcie žiadali zrušenie „diktatúry hodnôt“, mysleli tým vlastne základné práva.
„Právnici hovoria, že zakázať také demonštrácie by porušilo naše základné práva. Kto má tomu rozumieť? Veď presne túto ústavu chcú islamisti zrušiť. Náš právny štát chcú nahradiť šaríou,“ varoval novinár.
Ako priznal, neverí, že sa demonštrantom nedá dokázať trestný čin, keď svoje plány vykrikovali priamo na ulici.