Čínsky líder prichádza na návštevu Francúzska pri príležitosti 60. výročia nadviazania diplomatických vzťahov medzi Parížom a Pekingom. Zároveň ide o začiatok jeho prvej cesty po Európe od roku 2019, počas ktorej navštívi aj Srbsko a Maďarsko.
To, že si Si Ťin-pching vybral pre svoju návštevu Francúzsko ako jedinú významnú európsku mocnosť, naznačuje relatívne oteplenie čínsko-francúzskych vzťahov od Macronovej štátnej návštevy Číny v apríli 2023 a taktiež potvrdzuje postavenie francúzskeho lídra ako mocenského hráča Európskej únie.
Si Ťin-pchinga, vodcu komunistického štátu s 1,4 miliardami obyvateľov, v sprievode jeho manželky Pcheng Li-jüan privítal na parížskom letisku Orly francúzsky premiér Gabriel Attal.
Si v pondelok absolvuje v Paríži celodenné rokovania, na ktorých sa zúčastní aj šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, a po ktorých bude nasledovať štátny banket usporiadaný Macronom. V utorok sa obaja prezidenti vyberú do Pyrenejí, kde ich čakajú menej verejné a dôvernejšie rozhovory.
Kľúčovou prioritou Macrona bude upozorniť svojho hosťa na nebezpečenstvo podpory Ruska v jeho vojenskej agresii na Ukrajine, keďže západní predstavitelia sa obávajú, že Moskva už využíva čínske obrábacie stroje pri výrobe zbraní.

„Je v našom záujme, aby Čína prispievala k stabilite medzinárodného poriadku. Preto musíme s Čínou spolupracovať na budovaní mieru,“ uviedol Macron v rozhovore pre štvrtkové vydanie britského týždenníka The Economist.
Šéf Elyzejského paláca v tom istom interview zároveň povedal, že Európa musí brániť svoje „strategické záujmy“ v hospodárskych vzťahoch s Čínou, a obvinil Peking z nedodržiavania pravidiel medzinárodného obchodu.
Francúzsky prezident po svojej návšteve Pekingu v roku 2023 potešil čínske štátne médiá a znepokojil niektorých spojencov EÚ vyhlásením, že Európa by sa nemala nechať zatiahnuť do sporu medzi Čínou a Spojenými štátmi, najmä pokiaľ ide o demokratický a samosprávny Taiwan.
Čína považuje tento ostrov za súčasť svojho územia a varuje, že ho jedného dňa obsadí, v prípade potreby aj silou.
Ľudskoprávne skupiny naliehajú na Macrona, aby v rozhovoroch so Si Ťin-pchingom spomenul aj ľudské práva, pričom obviňujú Čínu, že nedodržiava práva ujgurskej moslimskej menšiny a drží za mrežami desiatky novinárov. Analytici sú však skeptickí, že Macron bude mať na čínskeho lídra veľký vplyv.
