Ako eurokomisárka pre medzinárodné partnerstvá pracujete so zahraničím pri presadzovaní európskych hodnôt vrátane demokracie, právneho štátu či rešpektu pre ľudské práva. Otázka dodržiavania právneho štátu je však tiež vnútorná záležitosť Európskej únie. Európska komisia (EK) požiadala slovenskú vládu o vysvetlenie pri niektorých krokoch týkajúcich sa ochrany finančných záujmov EÚ, zrušenia špeciálnej prokuratúry či médií. Prečo je to pre eurokomisiu dôležité?
Najprv poviem niekoľko slov o situácii na Slovensku. Bola tu moja kolegyňa, podpredsedníčka komisie Věra Jourová, a myslím si, že jej odkazy boli veľmi jasné. Po prvé, je, samozrejme, povinnosťou Európskej komisie zabezpečiť, aby sa európske fondy využívali správnym spôsobom. Tieto peniaze majú byť prínosom pre európskych občanov a pochádzajú od daňových poplatníkov. A po druhé, obyvatelia únie potrebujú mať prístup k spoľahlivým informáciám, ktoré poskytujú nezávislé médiá. Je to základný prvok demokracie a našich spoločností. Ak je v týchto dvoch oblastiach niečo nejasné, komisia sa tým určite musí zaoberať. EK vyjadrila znepokojenie nad zmenami trestného poriadku vrátane zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry a Slovensko nám poskytlo odpovede. Spolu s ďalšími informáciami ich analyzujeme. Nie som v pozícii, aby som špekulovala o výsledku nášho hodnotenia, ale riešime to. Čo sa týka slobody médií, budeme kontrolovať, či je zákon o verejnoprávnych médiách v súlade s právom EÚ. Je veľmi dôležité viesť úprimný, otvorený a transparentný dialóg, a potom uvidíme, aký bude výsledok nášho hodnotenia. Pokiaľ ide o moje portfólio, EÚ podporuje demokraciu, právny štát a ľudské práva na celom svete. Som zodpovedná za 126 krajín, za štáty na globálnom Juhu. Je to subsaharská Afrika, Latinská Amerika, Stredná Ázia, Juhovýchodná Ázia, Tichomorie a Karibik. Keď v týchto štátoch používame peniaze európskych daňových poplatníkov, všetky tamojšie aktivity sú prepojené s našimi hodnotami. Takže je určite dôležité, aby sme dokázali, že ich vieme rešpektovať aj vo vnútri EÚ.
Nakoľko môže únia rozprávať ostatným o právnom štáte, keď má vlastné problémy? A to nehovorím len o Slovensku. Je tu, samozrejme, prípad Maďarska, ale aj iných členských štátov.
Ak to dám do geopolitického kontextu, tak na globálnom Juhu, najmä v Afrike, čelíme nielen bitke naratívov, ale aj súboju ponúk. Politickí aktéri africkým krajinám predstavujú rôzne druhy spolupráce a partnerstiev. Dôležité pre EÚ je, že máme vlastnú ponuku. Je ňou stratégia Global Gateway, ktorá je jednoznačne spojená s našimi hodnotami. Stále vysvetľujem našim partnerom na globálnom Juhu, že spolupráca s nami môže byť o niečo pomalšia, pretože pre ňu máme určité podmienky a kritériá v zmysle právneho štátu, dobrej správy vecí verejných a demokracie.
A tiež finančného dohľadu.
Áno, je to preto, že pracujeme s financiami našich daňových poplatníkov. Musíme byť schopní vysvetliť aj ľuďom tu na Slovensku, prečo ich peniaze a európske peniaze používame napríklad v Afrike alebo v Latinskej Amerike. Niektorí naši partneri veľmi pozorne sledujú, čo sa deje v EÚ a členských štátoch, aké diskusie vedieme z hľadiska právneho štátu a demokracie. Ale myslím si, že vo všeobecnosti akceptujú, že ak chcú mať projekt financovaný z únie, musia dodržať určité pravidlá. To platí, ako som už povedala, aj vo vnútri EÚ. Keď sme súčasťou nejakého spoločenstva, nemôžeme tvrdiť, že sa nám nejaké pravidlo páči, ale iné už nie, takže ho budeme ignorovať. Musíme dodržiavať pravidlá a hodnoty, na ktorých sme sa zhodli, inak si nemôžeme navzájom dôverovať.
Má Európa nejaký silný odkaz pre globálny Juh? Spomenuli ste, že EÚ súťaží s inými hráčmi. Sú tu Čína či Rusko. Peking má zdroje, ale Moskva sa napríklad aj usiluje vystupovať ako odporca Západu a snaží sa najmä v Afrike šíriť istý druh antikoloniálneho posolstva. Samozrejme, treba tiež povedať, že to, čo robí Rusko na Ukrajine, je ako z učebnice imperializmu. Usiluje sa však únia čeliť takémuto posolstvu Moskvy?
Určite to riešime, veď sa pozrime na fakty. Napríklad v Afrike je EÚ a jej členské krajiny najväčším investorom, najväčším obchodným partnerom a najväčším donorom, teda poskytovateľom rozvojovej pomoci. No ako ste povedali, sme tu svedkami obrovskej konkurencie zo strany Číny a Ruska, ale tiež USA či štátov Perzského zálivu. Stratégiou Pekingu bolo zamerať sa na veľmi veľké infraštruktúrne projekty, ktoré sú financované z pôžičiek. V Afrike sú teraz krajiny, ktoré dávajú 70 percent svojich príjmov na splácanie dlhu, najmä toho čínskeho. Tieto štáty skutočne získali nejaké obrovské infraštruktúrne projekty, železnice či prístavy, alebo aj futbalové štadióny, no má to tiež odvrátenú stranu. Vytvorili si obrovskú závislosť od Číny. EÚ teraz ponúka partnerom stratégiu Global Gateway, teda celosvetové investície vo výške 300 miliárd eur do roku 2027. Polovica z týchto peňazí je určená pre Afriku. Hlavným cieľom tejto iniciatívy je zrýchlenie prechodu na zelenú a digitálnu ekonomiku. Investujeme do piatich rôznych oblastí. Do energetiky, pretože napríklad v Afrike stále 600 miliónov ľudí nemá prístup k elektrine. Teda investujeme do energetiky, čo súvisí aj s klímou, do digitalizácie, dopravy, vzdelávania a výskumu a do zdravotníckych systémov.
Čo to má priniesť?
Naším cieľom nie je vytvárať ďalšie nové závislosti, ale posilniť odolnosť a sebestačnosť Afriky. Počas pandémie covidu sme zistili, že tento kontinent dováža 99 percent vakcín a 94 percent liekov. Hovoríme o svetadiele, ktorý má 1,3 miliardy obyvateľov a 70 percent z nich sú deti, tínedžeri a mladí ľudia. Preto sme dali dohromady skupinu členských štátov, európske firmy, európske investičné banky a niektoré národné rozvojové banky a vytvorili sme iniciatívu, v rámci ktorej spolupracujeme so štyrmi africkými krajinami, s Ghanou, so Senegalom, s Južnou Afrikou a s Rwandou, aby sme v týchto štátoch začali vyrábať vakcíny. Chceme to rozšíriť aj na lieky. Máme tiež podobný druh iniciatív v súvislosti s energetikou a ťažbou dôležitých surovín. Z nášho pohľadu je to pozitívna ponuka, keďže tiež vytvárame priestor pre európske spoločnosti, aby investovali do týchto krajín. Chápeme, že nemôžeme riešiť tieto výzvy len z verejných zdrojov, preto sme pre súkromné firmy vytvorili určité stimuly. Európska investičná banka alebo niektoré národné rozvojové banky môžu poskytovať úvery európskym spoločnostiam, čím ich motivujeme. Afrika je obrovský trh, ale z pohľadu našich partnerov je to veľmi atraktívna ponuka. Samozrejme, chápu, že prinášame firmy, podporujeme ich ekonomický rast, vytvárame pracovné miesta pre mladých ľudí, usilujeme sa zlepšiť podnikateľské prostredie, školíme ich pracovnú silu a posilňujeme ich inštitúcie. Napriek tomu, že sme svedkami obrovskej geopolitickej súťaže a Rusko je so svojou propagandou veľmi aktívne, máme dobrú ponuku a môžeme uspieť. Znamená to však, že všetkých 27 členských štátov a komisia musia pracovať ako jeden tím, takže nemôžeme trieštiť sily alebo si navzájom konkurovať. Musíme byť jednotní. A čo je najdôležitejšie, napriek vojne na našom kontinente a všetkým domácim výzvam, sa nemôžeme obrátiť chrbtom k zvyšku sveta. Lebo toto je jadro ruskej propagandy. Moskva hovorí, že Európa sa sústreďuje len na vlastnú bezpečnosť a na vojnu na Ukrajine a o svet sa nezaujíma. Musíme dokázať, že to nie je pravda. Môj osobný názor je, že je nevyhnutné, aby sme súčasne investovali do vlastných obranných a vojenských spôsobilostí v Európe, ale aj do našich medzinárodných partnerstiev.
Čítajte viac Ukrajina aj Izrael. Zvládla by EÚ dve vojny?
Ako reagujete na kritiku, že projekt Global Gateway nemá strategické zameranie?
Ako som povedala, je to naša pozitívna ponuka. Nejdeme ňou proti niekomu, ale vytvorili sme ju preto, že chceme podporiť našich partnerov, aby rozvíjali svoje spoločnosti udržateľným spôsobom. Stratégia Global Gateway je do veľkej miery prepojená s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja Organizácie Spojených národov a je v súlade s Agendou 2030 pre udržateľný rozvoj. Je to dôležité, pretože v jej rámci využívame oficiálnu rozvojovú pomoc. Je to dostatočne strategické? Global Gateway sme prijali len pred dva a pol rokom. Odvtedy sme už rozbehli 225 vlajkových iniciatív po celom svete a na rôzne projekty sme vyčlenili približne 70 miliárd eur. Určite sme pokročili. Keď som v roku 2019 začínala ako komisárka, dosť ma zarazila skutočnosť, že medzi členskými štátmi a komisiou existovala pomerne malá spolupráca a koordinácia. Napríklad v Afrike bolo niekoľko krajín, v ktorých mali viacerí členovia EÚ svoje vlastné rozvojové projekty. Myslím si, že potrebujeme tímový európsky koncept, v rámci ktorého sa budeme usilovať stanoviť si spoločné ciele, aby sme definovali vlajkové iniciatívy stratégie Global Gateway. Tie potom môžeme financovať alebo sa pri nich aspoň koordinovať. Je to obrovský pokrok, ale, samozrejme, musím byť úprimná. Je to maratón a teraz sme ubehli len prvých sto metrov. Osobne teda dúfam, že budúca komisia bude v tomto pokračovať a že bude existovať Global Gateway 2.0, a dúfajme, že aj 3.0, v rámci ktorých potom zlepšíme spôsob, akým pracujeme, ale možno aj strategický rozmer tohto projektu.
Spomenuli ste členské štáty a tímovú prácu. Aké najmä ekonomické výhody môže priniesť stratégia Global Gateway menšej krajine s veľmi otvorenou ekonomikou, akou je Slovensko?
V prvom rade sa slovenská vláda už rozhodla byť súčasťou deviatich tímových európskych iniciatív. Existujú rôzne vlajkové projekty zamerané na energiu. Napríklad v Strednej Ázii, kde ste jeho súčasťou. Alebo potom je jeden v Moldavsku, kde sa zameriavame na dezinformácie a riešenie ich vplyvu. Chcem sa poďakovať slovenskej vláde, že chce byť súčasťou tímu Európa. Slovensko skutočne prešlo cestu od sovietskeho modelu, od autoritárskeho a veľmi uzavretého hospodárstva a spoločnosti, k demokracii a otvorenému, liberálnemu a sociálnemu trhovému hospodárstvu. Máte skúsenosti, ktoré by podľa môjho osobného názoru ocenili v krajinách globálneho Juhu. Preto chcem povzbudiť Slovensko, aby bolo súčasťou tímu Európa, pretože naozaj máte znalosti, ktoré sú z pohľadu našich partnerov užitočné. Samozrejme, je to tiež šanca pre slovenské firmy. Ako som povedala, Afrika má 1,3 miliardy obyvateľov a 70 percent z nich má menej ako 30 rokov. Ak sa pozriete na prognózu do roku 2050, v EÚ bude žiť okolo 450 miliónov ľudí. Afrika ich bude mať 2,5 miliardy. Je to ukážka toho, o akom veľkom trhu hovoríme. V Afrike je aj veľa dôležitých surovín, nerastov a prírodných zdrojov, ktoré sa, samozrejme, musia využívať udržateľným spôsobom. Pre slovenské spoločnosti to môže byť veľmi zaujímavý trh na investovanie. Ja sama pochádzam z menšieho členského štátu, teda jednoznačne chápem, na čo sa pýtate, ale byť súčasťou európskeho tímu a Global Gateway, znamená aj to, že vám môžeme poskytnúť prístup na vzdialenejšie trhy. Preto som sa na Slovensku stretla tiež s niektorými predstaviteľmi podnikateľov, aby som im vysvetlila stratégiu Global Gateway a v našom obchodnom poradnom zbore už máme niekoľko slovenských spoločností.
Keď sa vrátime na geopolitickú úroveň, povedali ste, že to, čo EÚ robí, nie je namierené proti nikomu. No na druhej strane je hlavne Rusko, ktoré si takéto obmedzenia nevytvára. Mnoho pozorovateľov tvrdí, že sa už nachádzame v akejsi novej studenej vojne. Ako to vnímate, keď sa so zahraničnými partnermi rozprávate o Rusku či o Číne?
Určite sme súčasťou geopolitickej konkurencie a v tomto svete je čoraz viac napätia. Chcela by som sa však vyhnúť tomu, aby sme sa rozdelili na dva bloky. Teda Západ proti ostatným a naopak. Osobne verím, že sa už posúvame k istému druhu multipolárneho sveta, v ktorom si rôzne póly niekedy navzájom konkurujú. Na globálnom Juhu, kde žije väčšina ľudí, však vidím, že si nechcú vyberať strany. Chcú byť nezávislými aktérmi a myslím si, že to musíme istým spôsobom akceptovať. Tieto krajiny si vytvárajú rôzne druhy partnerstiev a rozhodujú sa, s kým a na čom budú spolupracovať. Na globálnom Juhu panuje obrovská frustrácia z globálnej finančnej architektúry, globálnych riadiacich štruktúr či z Bezpečnostnej rady OSN. Je dôležité, že Africká únia je teraz zastúpená v G20, od začiatku sme to podporovali. Teraz je to otázka, ako veľmi rozumieme potrebám týchto štátov a nakoľko sme ochotní investovať do partnerstva s nimi, pretože ak sa o tieto krajiny nebudeme zaujímať, vieme, že to využijú Rusko a Čína a ďalší aktéri. Preto je dôležité si pripomenúť, že napriek vojne na Ukrajine, ktorá je našou prioritou číslo jeden, sa nemôžeme obrátiť chrbtom k zvyšku sveta.